Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/265/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcu B.

s.r.o., T., zastúpeného JUDr. J. U., advokátom v T., proti žalovanému Slovenskému

pozemkovému fondu, Bratislava, Búdkova č. 36, o bezodplatnom prevode pozemku,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 23. augusta 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 4. júla 2006 č.k. -123 uložil

žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o bezodplatnom prevode podľa § 34

2

ods. 4 písm.a/ pozemku KN parcela č. X. – orná pôda o výmere X. m,

2

ktorý vznikol rozdelením pôvodného pozemku parcela č. X. – orná pôda o výmere X. mna

2

pozemok parcela č. X. – orná pôda o výmere X. ma pozemok parcela č. X – orná pôda

2

o výmere X. mgeometrickým plánom č. X. z 25. novembra 2004, overeným 1. decembra

2004 pod č. X., v súlade so znaleckým posudkom č. 214/2004 z 5. decembra 2004 znalca

Ing. A. G., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi trovy konania 41 570,-- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu. Pri rozhodovaní

vychádzal z nespornej skutočnosti, že právni predchodcovia žalobcu získali právo na

reštitučnú náhradu, a to rozhodnutím Okresného úradu v Komárne, č.j. X. z 19. septembra

2003, preto v súlade s a požiadali 7. júna 2004

o poskytnutie náhrady vydaním pozemku v katastrálnom území Z., obec T., parcelné č. X.

2

o výmere X. m– orná pôda. Mal za preukázané, že Obvodný pozemkový úrad v Komárne

ocenil priznaný reštitučný nárok oprávnených osôb za pozemky, ktoré nemožno vydať na

vlastnícky podiel Š. C.. 163 571,50 Sk a na vlastnícky podiel pre A. C.. vo výške 163 571,50

Sk. Označení oprávnení uzavreli so žalovaným 2. augusta 2004 dohodu o poskytnutí

reštitučnej náhrady každý vo výške 167 766,50 Sk za nevydané pozemky formou

náhradného pozemku v katastrálnom území Z., okres T., odčleneného z pozemku parcela

C.. – KN č. X., ktorú žalovaný odmietol realizovať, s poukazom na znalecký posudok

Ing. J., ktorý stanovil cenu pozemku ako pozemku určeného na stavbu sumou 70,-- Sk na

2

m, a nie ako ornú pôdu podľa zápisu v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa s poukazom

na považoval za významné určenie ceny – zabranej pôdy

a poskytnutej náhrady ku dňu účinnosti zákona, t.j. ku dňu 24. júna 1991. Poukázal na to, že

vydávaný pozemok sa nachádza v extraviláne obce, v katastri nehnuteľností vedený ako

orná pôda. Svojím charakterom zodpovedá zabraným pozemkom, ktoré sa nevydávajú,

avšak v nižšej bonite ako zabrané pozemky. Uviedol, že na tom nič nemení fakt, že pozemok

je zahrnutý do územného plánu sídelného útvaru. Nie je na túto časť pozemku vydané žiadne

územné rozhodnutie za zastavanie, nemožno ho zaradiť inak ako ornú pôdu. Vyslovil názor,

že predmetný reštitučný nárok po jeho získaní oprávnenou osobou nie je viazaný na osobu,

ktorá na základe zákona nárok získala, preto oprávnené osoby nie sú obmedzené možnosťou

nakladať s týmto právom. Uzavrel, že žalobca je v dôsledku postúpenej pohľadávky aktívne

legitimovaný na uplatnenie žiadaného nároku.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 23. augusta 2007 sp.zn.

rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol, žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z nespornej skutočnosti vo veci priznania

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j., že oprávneným osobám Š. C.. a A. C.. podľa

bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré

prešli na štát a zároveň nepriznané vlastnícke právo k pozemku, ktoré z dôvodu podľa § 211

ods. 1 písm.a/ zákona o pôde nemožno vydať. Mal za to, že nepriznaním vlastníckeho práva

Okresným úradom v Komárne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva, nie je dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu v súlade s § 11 ods. 2

v spojení s Oprávnené osoby Š. C.. a A. C.. požiadali

o reštitučnú náhradu vydaním pozemku v katastrálnom území Z., obec T., parcelné č. X.

2

o výmere X. m– orná pôda. Uviedol, že zmluvou zo dňa 10. októbra 2004 oprávnené osoby

postúpili svoj nárok na náhradné pozemky na žalobcu, ktorý sa v rámci singulárnej sukcesie

stal právnym nástupcom oprávnených osôb. Žiadal, aby súd uložil žalovanému uzavrieť

2

zmluvu o bezodplatnom prevode parciel č. X. – orná pôda o výmere X. mv katastrálnom

území Z.. Žiadaného plnenia smerujúceho k získaniu označeného pozemku na uspokojenie

nároku na náhradné pozemky sa domáhal na základe dohody z 2. augusta 2004, podľa ktorej

žalovaný sa zaviazal poskytnúť oprávneným osobám reštitučnú náhradu vo výške pre každého

167 766,50 Sk za nevydané pozemky formou náhradného pozemku v katastrálnom území Z.,

okres T., odčleneného z pozemku parcela C.. – KN č. X.. Odvolací súd poukázal na to, že

pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vydanie náhradných pozemkov, tak ako to bolo

v danom prípade, nárok oprávnenej osoby založený na ustanovení

Zb. je vymožiteľný, súdom chránený a je možné ho realizovať uložením povinnosti uzavrieť

zmluvu o bezodplatnom prevode náhradného pozemku. Súdnou praxou je podľa názoru

odvolacieho súdu ustálené, že nárok oprávnenej osoby na poskytnutie náhradných pozemkov

neobsahuje právo na výber náhradných pozemkov. Právo na výber pozemku má výlučne

vlastník pozemku – štát. Od oprávnenej osoby potom záleží, či ponuku na bezodplatný prevod

ponúknutého pozemku príjme. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd rozhodujúci

o bezodplatnom prevode náhradných pozemkov je povinný dbať na to, aby hodnota

vydávaných pozemkov zodpovedala hodnote pôvodných pozemkov. Právne významná je

výmera, cena a hodnota pozemku, ktorá sa má vydať, a to aby sa previedli pozemky

v primeranej výmere a kvalite. V ďalšom sa potom odvolací súd zaoberal primeranosťou

žiadanej náhrady. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že posudzovaný pozemok je

síce evidovaný ako orná pôda, nachádzajúci sa v extraviláne obce a zahrnutý len do územného

plánu sídelného útvaru, nezatrieďuje sa ako pozemok určený na stavbu. Z odborného

stanoviska (Ž. univerzita, ústav súdneho inžinierstva) odvolací súd zistil, že aj v prípade, ak

by náhradný pozemok v čase jeho vydania bol pozemkom určeným na stavbu, to neznamená

nevyhnutne, že musí byť zastavaný a nemôže byť využívaný pre pôvodný účel, prednostne je

potrebné posúdiť jeho kvalitu a výmeru. Označená parcela podľa platného územného plánu

sídelného útvaru a jeho doplnkov je definovaná ako obytné územie – bytové domy a čiastočne

ako výrobno-obslužná zóna. V tomto území nie je schválený územný plán zóny, v územnom

plánovacom zmysle sa definuje ako pozemok stavebný. Za takéhoto stavu potom žiadaný

náhradný pozemok nezodpovedá zákonnej požiadavke primeranosti náhrady. Rozhodujúce

nie je, či sa pozemok zatrieďuje ako pozemok určený na stavbu, ale záver súdu

vyplývajúci z vykonaného dokazovania, že predmetný pozemok nespĺňa zákonnú požiadavku

primeranosti náhrady v zmysle zákona o pôde a reštitučného nároku. S ohľadom na uvedené,

potom podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod na vyhovenie uplatneného nároku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z ustanovenia a ako dovolací dôvod uvádzal

písm. b/ a c/ Podľa názoru dovolateľa v predmetnom konaní, kde sa domáhal plnenia

obsahu dohody bolo medzi účastníkmi sporné len určenie výmery pozemku odčleneného

z pozemku parcelné č. C.. – KN č. X., ktorá má byť vydaná žalobcovi ako právnemu

nástupcovi oprávnených osôb v zmysle dohody uzavretej 2. augusta 2004. Podľa názoru

dovolateľa dohoda jasne určuje, z ktorej parcely má byť odčlenený náhradný pozemok a je

určená aj presná hodnota tohto pozemku. Predmetom sporu teda malo byť len určenie, aká je

bonita náhradného pozemku a podľa toho by sa jednoduchým výpočtom dalo zistiť, aká má

byť výmera pozemku odčleneného z určenej parcely, ktorý bude prevedený do vlastníctva

žalobcu. Vyčítal odvolaciemu súdu, že vôbec nezdôvodnil, prečo považuje náhradný pozemok

za neprimeraný zabratému pozemku. Nepopieral, že náhradné pozemky majú byť primerané

k zabratým pozemkom. Podľa názoru dovolateľa je však v rozpore s dobrými mravmi

nepriznať oprávnenej osobe nárok, ktorý jej vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu

v Komárne, ako aj z dohody uzavretej medzi žalovaným a právnymi predchodcami žalobcu

a ako jediný dôvod uviesť, že pozemky, keďže budú raz možno zastavané a budú pozemkami

stavebnými, majú vyššiu hodnotu ako zabraté pozemky. Podľa názoru dovolateľa súd by mal

pozerať len na charakter pozemkov a určiť len výmeru a nie otáznu hodnotu pozemku

v budúcnosti. Žiadal preto, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Žalovaný žiadal dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len z dôvodov uvedených

v dovolaní a žiadna vada konania v zmysle (zakladajúca zmätočnosť

rozhodnutia) ale ani žiadna tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) nebola zistená, preskúmal dovolací súd napadnutý

rozsudok len z hľadiska dovolacieho dôvodu v zmysle

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie

veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju

na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania

odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci ( ) je posúdiť,

či dovolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Podľa o úprave vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku (ďalej len ) v prípade uvedenom

v odstavci 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky

vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to

pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov,

pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.

Podľa veta prvá náhradu za pozemky, ktoré sa podľa

tohto zákona nevydávajú, za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne

štát.

Kedy sa pozemky oprávneným osobám nevydávajú upravuje § 11 ods. 1 písm.a/ až f/

Z citovaného ustanovenia () nepochybne vyplýva, že

nevydanie nehnuteľností pre prekážku uvedenú v zákone zakladá oprávnenej osobe nárok

na bezodplatný prevod pozemku vo vlastníctve štátu, prípadne nárok na finančnú náhradu

(§ 16 ods. 1).

Na bezodplatný prevod pozemku vo vlastníctve štátu do vlastníctva oprávnenej osoby

je príslušný žalovaný, Slovenský pozemkový fond (

o pozemkových úpravách, usporiadania pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách), ktorý okrem uvedeného (§ 11 ods. 2

) inštitucionálne zabezpečuje reštitučné plnenia aj v iných vymedzených

prípadoch (, ).

Pokiaľ medzi pozemkovým fondom a oprávnenou osobou nedošlo k dohode

o bezodplatnom prevode iného pozemku vo vlastníctve štátu do vlastníctva oprávnenej osoby

ako to predpokladá (za podmienok tam uvedených), upravuje

zákon v § 16 ods. 1 nárok oprávnenej osoby na finančnú náhradu za pozemky, ktoré sa

nevydávajú. však neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie, ktoré by

ukladalo žalovanému (pozemkovému fondu) povinnosť, ktorý z pozemkov vo vlastníctve

štátu má oprávnenej osobe previesť. Žaloba znejúca na povinnosť uzavrieť zmluvu

o bezodplatnom prevode konkrétneho oprávnenou osobou označeného pozemku, potom

nemôže byť úspešná a to pre absenciu osobitného ustanovenia týkajúcej sa takejto povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené postup odvolacieho súdu, pokiaľ zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a žalobu zamietol, možno považovať za vecne správny. Dovolaním vytýkané

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je

dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v ,

ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a ani vady konania

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

ods. 1 zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania z dôvodu, že nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová