Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)da3/370739.23fb97.pdf
PDF · 111.98 KB
No categories available
4Cdo/265/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcu B.
s.r.o., T., zastúpeného JUDr. J. U., advokátom v T., proti žalovanému Slovenskému
pozemkovému fondu, Bratislava, Búdkova č. 36, o bezodplatnom prevode pozemku,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 28 C 31/2005, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 23. augusta 2007 sp.zn. 19 Co 295/2006 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 4. júla 2006 č.k. 28 C 31/2005-123 uložil
žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o bezodplatnom prevode podľa § 34
2
ods. 4 písm.a/ zák.č. 330/1991 Zb. pozemku KN parcela č. X. – orná pôda o výmere X. m,
2
ktorý vznikol rozdelením pôvodného pozemku parcela č. X. – orná pôda o výmere X. mna
2
pozemok parcela č. X. – orná pôda o výmere X. ma pozemok parcela č. X – orná pôda
2
o výmere X. mgeometrickým plánom č. X. z 25. novembra 2004, overeným 1. decembra
2004 pod č. X., v súlade so znaleckým posudkom č. 214/2004 z 5. decembra 2004 znalca
Ing. A. G., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania 41 570,-- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu. Pri rozhodovaní
vychádzal z nespornej skutočnosti, že právni predchodcovia žalobcu získali právo na
reštitučnú náhradu, a to rozhodnutím Okresného úradu v Komárne, č.j. X. z 19. septembra
2003, preto v súlade s § 11 ods. 2 a § 16 zák.č. 229/1991 Zb. požiadali 7. júna 2004
o poskytnutie náhrady vydaním pozemku v katastrálnom území Z., obec T., parcelné č. X.
2
o výmere X. m– orná pôda. Mal za preukázané, že Obvodný pozemkový úrad v Komárne
ocenil priznaný reštitučný nárok oprávnených osôb za pozemky, ktoré nemožno vydať na
vlastnícky podiel Š. C.. 163 571,50 Sk a na vlastnícky podiel pre A. C.. vo výške 163 571,50
Sk. Označení oprávnení uzavreli so žalovaným 2. augusta 2004 dohodu o poskytnutí
reštitučnej náhrady každý vo výške 167 766,50 Sk za nevydané pozemky formou
náhradného pozemku v katastrálnom území Z., okres T., odčleneného z pozemku parcela
C.. – KN č. X., ktorú žalovaný odmietol realizovať, s poukazom na znalecký posudok
Ing. J., ktorý stanovil cenu pozemku ako pozemku určeného na stavbu sumou 70,-- Sk na
2
m, a nie ako ornú pôdu podľa zápisu v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa s poukazom
na § 14 ods. 5 zák.č. 229/1991 Zb. považoval za významné určenie ceny – zabranej pôdy
a poskytnutej náhrady ku dňu účinnosti zákona, t.j. ku dňu 24. júna 1991. Poukázal na to, že
vydávaný pozemok sa nachádza v extraviláne obce, v katastri nehnuteľností vedený ako
orná pôda. Svojím charakterom zodpovedá zabraným pozemkom, ktoré sa nevydávajú,
avšak v nižšej bonite ako zabrané pozemky. Uviedol, že na tom nič nemení fakt, že pozemok
je zahrnutý do územného plánu sídelného útvaru. Nie je na túto časť pozemku vydané žiadne
územné rozhodnutie za zastavanie, nemožno ho zaradiť inak ako ornú pôdu. Vyslovil názor,
že predmetný reštitučný nárok po jeho získaní oprávnenou osobou nie je viazaný na osobu,
ktorá na základe zákona nárok získala, preto oprávnené osoby nie sú obmedzené možnosťou
nakladať s týmto právom. Uzavrel, že žalobca je v dôsledku postúpenej pohľadávky aktívne
legitimovaný na uplatnenie žiadaného nároku.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 23. augusta 2007 sp.zn.
19 Co 295/2006 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol, žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z nespornej skutočnosti vo veci priznania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j., že oprávneným osobám Š. C.. a A. C.. podľa
§ 16 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
prešli na štát a zároveň nepriznané vlastnícke právo k pozemku, ktoré z dôvodu podľa § 211
ods. 1 písm.a/ zákona o pôde nemožno vydať. Mal za to, že nepriznaním vlastníckeho práva
Okresným úradom v Komárne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, nie je dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu v súlade s § 11 ods. 2
v spojení s § 16 zákona č. 229/1991 Zb. Oprávnené osoby Š. C.. a A. C.. požiadali
o reštitučnú náhradu vydaním pozemku v katastrálnom území Z., obec T., parcelné č. X.
2
o výmere X. m– orná pôda. Uviedol, že zmluvou zo dňa 10. októbra 2004 oprávnené osoby
postúpili svoj nárok na náhradné pozemky na žalobcu, ktorý sa v rámci singulárnej sukcesie
stal právnym nástupcom oprávnených osôb. Žiadal, aby súd uložil žalovanému uzavrieť
2
zmluvu o bezodplatnom prevode parciel č. X. – orná pôda o výmere X. mv katastrálnom
území Z.. Žiadaného plnenia smerujúceho k získaniu označeného pozemku na uspokojenie
nároku na náhradné pozemky sa domáhal na základe dohody z 2. augusta 2004, podľa ktorej
žalovaný sa zaviazal poskytnúť oprávneným osobám reštitučnú náhradu vo výške pre každého
167 766,50 Sk za nevydané pozemky formou náhradného pozemku v katastrálnom území Z.,
okres T., odčleneného z pozemku parcela C.. – KN č. X.. Odvolací súd poukázal na to, že
pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vydanie náhradných pozemkov, tak ako to bolo
v danom prípade, nárok oprávnenej osoby založený na ustanovení § 11 ods. 2 zák.č. 229/1991
Zb. je vymožiteľný, súdom chránený a je možné ho realizovať uložením povinnosti uzavrieť
zmluvu o bezodplatnom prevode náhradného pozemku. Súdnou praxou je podľa názoru
odvolacieho súdu ustálené, že nárok oprávnenej osoby na poskytnutie náhradných pozemkov
neobsahuje právo na výber náhradných pozemkov. Právo na výber pozemku má výlučne
vlastník pozemku – štát. Od oprávnenej osoby potom záleží, či ponuku na bezodplatný prevod
ponúknutého pozemku príjme. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd rozhodujúci
o bezodplatnom prevode náhradných pozemkov je povinný dbať na to, aby hodnota
vydávaných pozemkov zodpovedala hodnote pôvodných pozemkov. Právne významná je
výmera, cena a hodnota pozemku, ktorá sa má vydať, a to aby sa previedli pozemky
v primeranej výmere a kvalite. V ďalšom sa potom odvolací súd zaoberal primeranosťou
žiadanej náhrady. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že posudzovaný pozemok je
síce evidovaný ako orná pôda, nachádzajúci sa v extraviláne obce a zahrnutý len do územného
plánu sídelného útvaru, nezatrieďuje sa ako pozemok určený na stavbu. Z odborného
stanoviska (Ž. univerzita, ústav súdneho inžinierstva) odvolací súd zistil, že aj v prípade, ak
by náhradný pozemok v čase jeho vydania bol pozemkom určeným na stavbu, to neznamená
nevyhnutne, že musí byť zastavaný a nemôže byť využívaný pre pôvodný účel, prednostne je
potrebné posúdiť jeho kvalitu a výmeru. Označená parcela podľa platného územného plánu
sídelného útvaru a jeho doplnkov je definovaná ako obytné územie – bytové domy a čiastočne
ako výrobno-obslužná zóna. V tomto území nie je schválený územný plán zóny, v územnom
plánovacom zmysle sa definuje ako pozemok stavebný. Za takéhoto stavu potom žiadaný
náhradný pozemok nezodpovedá zákonnej požiadavke primeranosti náhrady. Rozhodujúce
nie je, či sa pozemok zatrieďuje ako pozemok určený na stavbu, ale záver súdu
vyplývajúci z vykonaného dokazovania, že predmetný pozemok nespĺňa zákonnú požiadavku
primeranosti náhrady v zmysle zákona o pôde a reštitučného nároku. S ohľadom na uvedené,
potom podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod na vyhovenie uplatneného nároku.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzal § 214 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p. Podľa názoru dovolateľa v predmetnom konaní, kde sa domáhal plnenia
obsahu dohody bolo medzi účastníkmi sporné len určenie výmery pozemku odčleneného
z pozemku parcelné č. C.. – KN č. X., ktorá má byť vydaná žalobcovi ako právnemu
nástupcovi oprávnených osôb v zmysle dohody uzavretej 2. augusta 2004. Podľa názoru
dovolateľa dohoda jasne určuje, z ktorej parcely má byť odčlenený náhradný pozemok a je
určená aj presná hodnota tohto pozemku. Predmetom sporu teda malo byť len určenie, aká je
bonita náhradného pozemku a podľa toho by sa jednoduchým výpočtom dalo zistiť, aká má
byť výmera pozemku odčleneného z určenej parcely, ktorý bude prevedený do vlastníctva
žalobcu. Vyčítal odvolaciemu súdu, že vôbec nezdôvodnil, prečo považuje náhradný pozemok
za neprimeraný zabratému pozemku. Nepopieral, že náhradné pozemky majú byť primerané
k zabratým pozemkom. Podľa názoru dovolateľa je však v rozpore s dobrými mravmi
nepriznať oprávnenej osobe nárok, ktorý jej vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu
v Komárne, ako aj z dohody uzavretej medzi žalovaným a právnymi predchodcami žalobcu
a ako jediný dôvod uviesť, že pozemky, keďže budú raz možno zastavané a budú pozemkami
stavebnými, majú vyššiu hodnotu ako zabraté pozemky. Podľa názoru dovolateľa súd by mal
pozerať len na charakter pozemkov a určiť len výmeru a nie otáznu hodnotu pozemku
v budúcnosti. Žiadal preto, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Žalovaný žiadal dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len z dôvodov uvedených
v dovolaní a žiadna vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (zakladajúca zmätočnosť
rozhodnutia) ale ani žiadna tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) nebola zistená, preskúmal dovolací súd napadnutý
rozsudok len z hľadiska dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie
veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju
na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania
odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je posúdiť,
či dovolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne
interpretoval.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zák.č. 229/1991 Zb.) v prípade uvedenom
v odstavci 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to
pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov,
pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.
Podľa § 16 ods. 1 veta prvá zák.č. 229/1991 Zb. náhradu za pozemky, ktoré sa podľa
tohto zákona nevydávajú, za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne
štát.
Kedy sa pozemky oprávneným osobám nevydávajú upravuje § 11 ods. 1 písm.a/ až f/
zák.č. 229/1991 Zb. Z citovaného ustanovenia (§ 11 ods. 2) nepochybne vyplýva, že
nevydanie nehnuteľností pre prekážku uvedenú v zákone zakladá oprávnenej osobe nárok
na bezodplatný prevod pozemku vo vlastníctve štátu, prípadne nárok na finančnú náhradu
(§ 16 ods. 1).
Na bezodplatný prevod pozemku vo vlastníctve štátu do vlastníctva oprávnenej osoby
je príslušný žalovaný, Slovenský pozemkový fond (§ 34 ods. 3 písm.a/ zák.č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadania pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách), ktorý okrem uvedeného (§ 11 ods. 2
zák.č. 229/1991 Zb.) inštitucionálne zabezpečuje reštitučné plnenia aj v iných vymedzených
prípadoch (§ 16 ods. 2, § 20 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb.).
Pokiaľ medzi pozemkovým fondom a oprávnenou osobou nedošlo k dohode
o bezodplatnom prevode iného pozemku vo vlastníctve štátu do vlastníctva oprávnenej osoby
ako to predpokladá § 11 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb. (za podmienok tam uvedených), upravuje
zákon v § 16 ods. 1 nárok oprávnenej osoby na finančnú náhradu za pozemky, ktoré sa
nevydávajú. Zákon č. 229/1991 Zb. však neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie, ktoré by
ukladalo žalovanému (pozemkovému fondu) povinnosť, ktorý z pozemkov vo vlastníctve
štátu má oprávnenej osobe previesť. Žaloba znejúca na povinnosť uzavrieť zmluvu
o bezodplatnom prevode konkrétneho oprávnenou osobou označeného pozemku, potom
nemôže byť úspešná a to pre absenciu osobitného ustanovenia týkajúcej sa takejto povinnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené postup odvolacieho súdu, pokiaľ zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a žalobu zamietol, možno považovať za vecne správny. Dovolaním vytýkané
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 242 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) nie je
dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.,
ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a ani vady konania
uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 234d
ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania z dôvodu, že nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová