Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
aa7/375849.48df78.pdf
PDF · 110.96 KB
No categories available
1ObdoV/39/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 39/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P., zastúpeného Mgr. Š.,
proti žalovanému O., zastúpenému JUDr. P., o vyslovenie neplatnosti uznesení náhradnej
členskej schôdze, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6 Cbs 5/04, na dovolanie
žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 60/2006-213
zo dňa 24. januára 2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 20. decembra 2005 č. k. 6 Cbs 5/04-177 vyslovil, že
uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného, konanej dňa 19. mája 2004, sú neplatné.
Návrh na určenie, že A. predseda Mgr. L., podpredseda J., podpredseda Ing. V. Ing. M.,
MUDr. Ľ., I., sú oprávnení vykonávať funkciu člena predstavenstva žalovaného, vylúčil
na samostatné konanie. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 26 694,– Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na náhradnej členskej
schôdzi dňa 19. mája 2004 bolo prijaté uznesenie, ktorým sa malo schváliť zrušenie všetkých
prijatých uznesení predstavenstva žalovaného v čase od 24. marca 2004 do dňa zápisu nového
predstavenstva žalovaného a schváliť všetky prijaté uznesenia od 19. júna 2003. Neschválilo
uznesenia prijaté na zhromaždení delegátov, ktoré sa konalo dňa 19. júna 2003 v zasadačke S.
a neschválilo uznesenia prijaté na zhromaždení delegátov, ktoré sa konalo dňa
25. septembra 2003 v zasadačke S.. Zhromaždenie delegátov opätovne prejednalo uznesenia,
ktoré boli predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. 2 Cbs 6/03
a 2 Cbs 8/03, kde rozsudkom krajského súdu bolo určené, že uznesenia zo zhromaždenia
delegátov žalovaného, konaného dňa 19. júna 2003 a 25. septembra 2003, sú neplatné. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. apríla 2004. Žalobca podal návrh na vyslovenie
21 Obdo V 39/2007
neplatnosti uznesení, prijatých na náhradnej členskej schôdzi, konanej dňa 19. mája 2004
z dôvodu, že toto konanie je v rozpore s právnymi predpismi a stanovami družstva.
Dokazovaním bolo zistené, že uznesenia prijaté na tejto schôdzi sú neplatné z dôvodu, že tieto
boli prijaté orgánom, ktorý nie je upravený v stanovách družstva. V zmysle stanov družstva
najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov, ďalším orgánom je predstavenstvo
a kontrolná komisia. Spôsob zvolávania zhromaždenia delegátov upravuje článok 77 stanov
družstva, podľa ktorého predstavenstvo zvoláva schôdzu zhromaždenia delegátov podľa
potreby najmenej raz ročne. Ak zhromaždenie delegátov nie je schopné uznášať sa,
predstavenstvo má právo zvolať náhradné zhromaždenie delegátov tak, aby sa konalo
do 3 týždňov odo dňa, keď sa malo konať pôvodné zhromaždenie delegátov. Zhromaždenie
delegátov je možné zvolať predstavenstvom do 60 dní, ak o to písomne požiada 1/3 členov
družstva, alebo 1/3 delegátov, alebo kontrolná komisia. Avšak takáto okolnosť nenastala, aby
predstavenstvo zvolávalo na podnet týchto troch orgánov zhromaždenie delegátov. Členská
schôdza, resp. náhradná členská schôdza nie je orgánom žalovaného. V obchodnom
zákonníku je upravený takýto orgán, avšak v stanovách žalovaného náhradnú členskú schôdzu
ako najvyšší orgán družstva žalovaný upravil a pomenoval ako zhromaždenie delegátov.
V stanovách žalovaného síce je upravená aj členská schôdza samosprávy, avšak tento orgán
nemá v zmysle stanov kompetencie zhromaždenia delegátov. Žalobca oprávnene podal
žalobu, nakoľko v stanovenej lehote vzniesol námietku, že prijaté uznesenia sú v rozpore
so stanovami žalovaného. Súd skonštatoval, že právne nejestvujúci orgán nemohol prijať
platné uznesenia.
Odvolací súd na odvolanie žalovaného rozhodol tak, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sa stotožnil
so závermi prvostupňového súdu. Obchodný zákonník umožňuje členom družstva upraviť si
vo vlastných stanovách niektoré vzťahy aj orgány družstva, teda menovite aj to, že najvyšším
orgánom družstva bude zhromaždenie delegátov. Nemožno ho ale nahradiť členskou
schôdzou a tento orgán, ktorý nie je v súlade so stanovami, povýšiť nad najvyšší orgán podľa
stanov. Len pokiaľ by stanovy boli v rozpore s Obchodným zákonníkom, ako nižšia norma by
nemohli mať platnosť. Členom O. nič nebráni zvolať v súlade so stanovami zhromaždenie
delegátov a vlastné stanovy zmeniť, hoci aj ustanovením členskej schôdze, ako najvyššieho
orgánu družstva. Súd preto nemohol priznať platnosť uzneseniam orgánu, ktorý nemá
opodstatnenie v stanovách.
31 Obdo V 39/2007
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
dovolanie. Uviedol, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Poukázal na skutočnosť, že aj keď podľa Stanov je najvyšším
orgánom družstva Zhromaždenie delegátov namiesto členskej schôdze, v čl. 12 písm. a/
Stanov však zostáva stále zachované právo členov zúčastňovať sa osobne alebo
prostredníctvom zákonného alebo splnomocneného zástupcu na rokovaní členskej schôdze
družstva, a toto právo nemožno členom upierať ani napriek tomu, že tento orgán nebol
v Stanovách O. výslovne upravený. Namietal, že striktne formálne posudzovanie vedie skôr
k porušovaniu práv členov družstva, než k poskytnutiu súdnej ochrany. Navrhol, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O tento prípad v prejednávanej veci nejde, lebo
napadnutý rozsudok je rozsudkom potvrdzujúcim. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci; ani o tento prípad v predmetnej veci nejde,
dovolací súd doposiaľ v tejto veci nerozhodoval, a preto nevyslovil (ani nemohol vysloviť)
právny názor. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu; napokon ani o tento prípad nejde, lebo
odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil.
Dovolanie je všeobecne prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. I keď sa
41 Obdo V 39/2007
dovolateľ žiadneho z týchto dôvodov nedovolával, dovolací súd ex offo skúmal, či je daná
prípustnosť dovolania z niektorého z týchto dôvodov, pričom nezistil existenciu žiadnej
podmienky prípustnosti dovolania, uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j., že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, na ktorý sa odvolával dovolateľ, nezakladá
prípustnosť dovolania, možno ním odôvodniť dovolanie, ktoré je prípustné z niektorého
z vyššie uvedených dôvodov.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné
ani podľa § 238 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie žalovaného proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, lebo
smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, a to
bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 4
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2009
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu