Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/70/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Bajánkovej a členov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobkyne: E.

Ž., bytom T., proti žalovanému : P.., so sídlom v T., zastúpeného M.u .o určenie neplatnosti

výpovede z nájmu bytu , ktorá sa viedla na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 6.februára 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

.

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 11.2.2003 na Okresnom súde Trenčín sa žalobkyňa s manželom

P. (ktorý v priebehu konania zomrel) domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo

dňa 22.januára 2003 . Uviedla, že žalovaný im dal výpoveď z nájmu z dôvodu neplatenia

nájomného od 6.10.1994 podľa . Tvrdila, že výpoveď je len účelová,

slúžiaca na jej vysťahovanie z bytu bez splnenia povinnosti poskytnutia bytovej náhrady.

Poukazovala na to, že v dôsledku odstavenia dodávky vody do bytu došlo so žalovaným k

dohode, podľa ktorej došlo k zníženiu nájmu až na úroveň platenia iba za služby spojené

s užívaním bytu, ktoré boli poskytované.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 25.apríla 2007 sp.zn. -68 žalobu

zamietol a súčasne rozhodol o náhrade trov konania. Mal preukázané, že žalobkyňa

s nebohým manželom, ( v dôsledku smrti ktorého sa stala výlučnou nájomníčkou bytu)

získali byt do osobného užívania, ktorý sa zo zákona zmenil na spoločný nájom manželov.

Žalobca v roku 1994 vstúpil do práv a povinností prenajímateľa na základe kúpy domu,

v ktorom sa nachádzal byt obývaný žalobkyňou. Súd prvého stupňa skonštatoval, že žalovaná

od roku 1994 nezaplatila žalobcovi žiadnu platbu na nájomnom ani za odber studenej vody,

ktorý mala napriek havarijnému stavu zabezpečený mimo bytu, pričom zľavu na nájomnom

neuplatnila. Právne vec posúdil podľa , ,, a až 675 .

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 6. februára 2008

sp. zn. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určil, že výpoveď z nájmu

bytu zo dňa 22.1.2003 je neplatná; súčasne rozhodol o náhrade trov konania. Odvolací súd po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia a doplnení dokazovania dospel k záveru, že je ho

potrebné zmeniť. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že medzi žalovaným a žalobkyňou

došlo k dohode, podľa ktorej žalobkyňa nemala povinnosť platiť nájomné do času obnovenia

dodávky vody. Tento záver vyvodil z výpovede konateľa žalovaného, ktorý uviedol, že sa so

žalobkyňou a jej nebohým manželom dohodol tak, že nájomné nežiada a z výpovede

svedkyne L. (bývalej spoločníčky žalovaného), ktorá potvrdila, že napriek neplateniu

nájomného žalovanej nezasielali žiadne upomienky, ani v účtovníctve nebolo vedené

nezaplatené nájomné ako pohľadávka. Výpovedný dôvod v zmysle

,teda z dôvodu, že od 6.10.1994 žalobkyňa neplatila nájomné nebol daný, a preto je výpoveď

neplatná, uzavrel odvolací súd.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný. Žiadal jeho zrušenie a potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa. Namietal, že odvolací súd jednostranne vyhodnotil

dokazovanie v prospech žalobkyne, nežiadal od nej vysvetlenie prečo od roku 1994 neplatila

nájomné. Poukázal na to, že to bola práve žalobkyňa, ktorá mala uniesť dôkazné bremeno.

Mal za to, že ani iný predpis neupravuje zmluvný vzťah, na základe

ktorého môže niekto bezplatne užívať cudziu vec.

Žalobkyňa žiadala dovolanie konanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, a že ide

o dovolanie prípustné podľa / , preskúmal ním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu ako bol dovolaním napadnutý ( ), a to bez

nariadenia pojednávania ( časť vety za bodkočiarkou ) a dospel k záveru,

že dovolanie nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci musel konštatovať, že žalovaný

v dovolaní podľa jeho obsahu namieta ako dovolací dôvod to, že rozsudok odvolacieho súdu

bol vydaný v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolací súd túto časť dovolania neposudzoval len z formálnej stránky,

ale aj z jej obsahovej stránky t.j. z toho, čo dovolateľ odvolaciemu súdu vytýkal. Inou vadou

konania v zmysle je vada konania, ktorá je rovnako ako vady

uvedené v spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich občianske

súdne konanie, ktorá ale na rozdiel od nich nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Podľa

obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ formálne namietajúc nesprávne právne posúdenie

veci v zmysle 241 ods. 2 písm.c/ v skutočnosti namieta úplnosť a správnosť

vykonaného dokazovania a najmä jeho vyhodnotenie odvolacím súdom. Za spôsobilý

dovolací dôvod v zmysle však podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr.

R 42/1993) nemožno považovať nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dokazovania odvolacím

súdom.

Potrebné je poukázať aj na to, že výsledok hodnotenia dôkazov odvolacím súdom

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení Nezodpovedal by im vtedy, ak by

súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli najavo v konaní, ak by súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, ak v hodnotení dôkazov by bol logický rozpor,

alebo ak by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ustanovení až O takýto prípad sa však v prejednávanej veci

nejedná.

Podľa názoru dovolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov odvolacím súdom je v súlade

s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky. Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že účastníci uzavreli

ústnu dohodu, podľa korej žalobkyň nebola poviná platiť nájomné. Pri hodnotení dôkazov

nemožno odvolaciemu súdu vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho

závermi, ktoré žalovaný namieta v dovolaní. Potrebné je uviesť aj to, že nesúhlas žalovaného

s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom nemožno považovať za spôsobilý dovolací dôvod

v zmysle

Preto sa dovolací súd nezaoberal námietkami žalovaného, ktoré sa týkali vyhodnotenia

dokazovania odvolacím súdom.

Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že tento ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

K podstatným zložkám nájomnej zmluvy ( ) patrí aj výška nájomného a

výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. K základným

povinnostiam prenajímateľa patrí však patrí povinnosť odovzdať nájomcovi byt v stave

spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených

s užívaním bytu ( ). Ak si prenajímateľ túto povinnosť nesplní, nájomca má

právo na primeranú zľavu z nájomného, resp. z úhrady za plnenia poskytované s užívaním

bytu ( ). Čo treba považovať za primeranú zľavu, závisí od toho , do akej miery

a v akom rozsahu bolo užívanie bytu v súvislosti so skutočnosťami zakladajúcimi právo na

zľavu z nájomného sťažené a obmedzené.

V danom prípade si účastníci zmluvného vzťahu, teda nájomca a prenajímateľ

dohodou upravili vzájomné vzťahy súvisiace so sťažením práva nájomcu užívať byt

v dôsledku odstávky vody. Spôsob aký si účastníci dohodli, ako aj výška zľavy z nájmu je

plne vo sfére autonómie vôle zmluvných strán. Práve iný výklad zo strany súdu by bol

nesprávny, v rozpore s hmotnoprávnym predpisom.

Z uvedeného vyplýva, že názor vyslovený odvolacím súdom je správny, majúci oporu

v zákone, a preto rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcej časti nespočíva na nesprávnom

právnom posúdení ( )..

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvody dovolania nie sú

opodstatnené, a preto dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b

ods.1 zamietol.

V konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania ( s použitím a ) , pretože jej v tomto štádiu

konania žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30.apríla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnost : Hrčková Marta