Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6a0/369195.1939f2.pdf
PDF · 106.76 KB
No categories available
1Cdo/70/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Bajánkovej a členov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobkyne: E.
Ž., bytom T., proti žalovanému : P.., so sídlom v T., zastúpeného M.u .o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu , ktorá sa viedla na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14 C 4/2003,
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 6.februára 2008 sp. zn.
5 Co 192/2007, takto
rozhodol:
.
Dovolanie z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou dňa 11.2.2003 na Okresnom súde Trenčín sa žalobkyňa s manželom
P. (ktorý v priebehu konania zomrel) domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo
dňa 22.januára 2003 . Uviedla, že žalovaný im dal výpoveď z nájmu z dôvodu neplatenia
nájomného od 6.10.1994 podľa §711 ods.1 písm. d/ OZ . Tvrdila, že výpoveď je len účelová,
slúžiaca na jej vysťahovanie z bytu bez splnenia povinnosti poskytnutia bytovej náhrady.
Poukazovala na to, že v dôsledku odstavenia dodávky vody do bytu došlo so žalovaným k
dohode, podľa ktorej došlo k zníženiu nájmu až na úroveň platenia iba za služby spojené
s užívaním bytu, ktoré boli poskytované.
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 25.apríla 2007 sp.zn. 14 C 4/2003-68 žalobu
zamietol a súčasne rozhodol o náhrade trov konania. Mal preukázané, že žalobkyňa
s nebohým manželom, ( v dôsledku smrti ktorého sa stala výlučnou nájomníčkou bytu)
získali byt do osobného užívania, ktorý sa zo zákona zmenil na spoločný nájom manželov.
Žalobca v roku 1994 vstúpil do práv a povinností prenajímateľa na základe kúpy domu,
v ktorom sa nachádzal byt obývaný žalobkyňou. Súd prvého stupňa skonštatoval, že žalovaná
od roku 1994 nezaplatila žalobcovi žiadnu platbu na nájomnom ani za odber studenej vody,
ktorý mala napriek havarijnému stavu zabezpečený mimo bytu, pričom zľavu na nájomnom
neuplatnila. Právne vec posúdil podľa § 711 ods.1 písm. d/ , 2,5,6 a § 673 až 675 OZ .
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 6. februára 2008
sp. zn. 5 Co 192/2007 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určil, že výpoveď z nájmu
bytu zo dňa 22.1.2003 je neplatná; súčasne rozhodol o náhrade trov konania. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia a doplnení dokazovania dospel k záveru, že je ho
potrebné zmeniť. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že medzi žalovaným a žalobkyňou
došlo k dohode, podľa ktorej žalobkyňa nemala povinnosť platiť nájomné do času obnovenia
dodávky vody. Tento záver vyvodil z výpovede konateľa žalovaného, ktorý uviedol, že sa so
žalobkyňou a jej nebohým manželom dohodol tak, že nájomné nežiada a z výpovede
svedkyne L. (bývalej spoločníčky žalovaného), ktorá potvrdila, že napriek neplateniu
nájomného žalovanej nezasielali žiadne upomienky, ani v účtovníctve nebolo vedené
nezaplatené nájomné ako pohľadávka. Výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods.1 písm. d/ OZ
,teda z dôvodu, že od 6.10.1994 žalobkyňa neplatila nájomné nebol daný, a preto je výpoveď
neplatná, uzavrel odvolací súd.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný. Žiadal jeho zrušenie a potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa. Namietal, že odvolací súd jednostranne vyhodnotil
dokazovanie v prospech žalobkyne, nežiadal od nej vysvetlenie prečo od roku 1994 neplatila
nájomné. Poukázal na to, že to bola práve žalobkyňa, ktorá mala uniesť dôkazné bremeno.
Mal za to, že občiansky zákonník ani iný predpis neupravuje zmluvný vzťah, na základe
ktorého môže niekto bezplatne užívať cudziu vec.
Žalobkyňa žiadala dovolanie konanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, a že ide
o dovolanie prípustné podľa § 238 ods.1/ O.s.p., preskúmal ním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v rozsahu ako bol dovolaním napadnutý ( § 242 ods.1 O.s.p.), a to bez
nariadenia pojednávania ( § 243a ods.1 časť vety za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru,
že dovolanie nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená
a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci musel konštatovať, že žalovaný
v dovolaní podľa jeho obsahu namieta ako dovolací dôvod to, že rozsudok odvolacieho súdu
bol vydaný v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolací súd túto časť dovolania neposudzoval len z formálnej stránky,
ale aj z jej obsahovej stránky t.j. z toho, čo dovolateľ odvolaciemu súdu vytýkal. Inou vadou
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. je vada konania, ktorá je rovnako ako vady
uvedené v § 237 O.s.p. spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich občianske
súdne konanie, ktorá ale na rozdiel od nich nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Podľa
obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ formálne namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. v skutočnosti namieta úplnosť a správnosť
vykonaného dokazovania a najmä jeho vyhodnotenie odvolacím súdom. Za spôsobilý
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. však podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr.
R 42/1993) nemožno považovať nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dokazovania odvolacím
súdom.
Potrebné je poukázať aj na to, že výsledok hodnotenia dôkazov odvolacím súdom
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 132 O.s.p. Nezodpovedal by im vtedy, ak by
súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli najavo v konaní, ak by súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, ak v hodnotení dôkazov by bol logický rozpor,
alebo ak by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 122 až § 135 O.s.p. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci
nejedná.
Podľa názoru dovolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov odvolacím súdom je v súlade
s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že účastníci uzavreli
ústnu dohodu, podľa korej žalobkyň nebola poviná platiť nájomné. Pri hodnotení dôkazov
nemožno odvolaciemu súdu vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho
závermi, ktoré žalovaný namieta v dovolaní. Potrebné je uviesť aj to, že nesúhlas žalovaného
s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom nemožno považovať za spôsobilý dovolací dôvod
v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p.
Preto sa dovolací súd nezaoberal námietkami žalovaného, ktoré sa týkali vyhodnotenia
dokazovania odvolacím súdom.
Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že tento ako dovolací dôvod uplatňuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p. je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
K podstatným zložkám nájomnej zmluvy (§686 ods.1 OZ) patrí aj výška nájomného a
výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. K základným
povinnostiam prenajímateľa patrí však patrí povinnosť odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených
s užívaním bytu (§687 ods.1 OZ). Ak si prenajímateľ túto povinnosť nesplní, nájomca má
právo na primeranú zľavu z nájomného, resp. z úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu (§698 OZ). Čo treba považovať za primeranú zľavu, závisí od toho , do akej miery
a v akom rozsahu bolo užívanie bytu v súvislosti so skutočnosťami zakladajúcimi právo na
zľavu z nájomného sťažené a obmedzené.
V danom prípade si účastníci zmluvného vzťahu, teda nájomca a prenajímateľ
dohodou upravili vzájomné vzťahy súvisiace so sťažením práva nájomcu užívať byt
v dôsledku odstávky vody. Spôsob aký si účastníci dohodli, ako aj výška zľavy z nájmu je
plne vo sfére autonómie vôle zmluvných strán. Práve iný výklad zo strany súdu by bol
nesprávny, v rozpore s hmotnoprávnym predpisom.
Z uvedeného vyplýva, že názor vyslovený odvolacím súdom je správny, majúci oporu
v zákone, a preto rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcej časti nespočíva na nesprávnom
právnom posúdení (§ 241 ods.2písm.c/ O.s.p.)..
Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvody dovolania nie sú
opodstatnené, a preto dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b
ods.1 O.s.p. zamietol.
V konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania ( §243d ods.1 s použitím § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p.) , pretože jej v tomto štádiu
konania žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30.apríla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost : Hrčková Marta