Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/35/2009

Potvrdené rozhodnutím 5Obo/33/2009, 5Obo/36/2009
„Najvyšší súd 5Obo/33/2009 Slovenskej republiky 5Obo/35/2009 5Obo/36/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. a.s., Košice, Z., Košice, zastúpeného JUDr. T., advokátom, M., Košice, proti žalovanému: Z. a.s., J.5, Košice, zastúpeného JUDr. M., advokátom, K., Košice, o zaplatenie 313 623 USD s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-274 zo dňa 17. decembra 2008; na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-297 zo dňa 22. decembra 2008 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-294 zo dňa 9. januára 2009, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11/Cb/421/2001-274 zo dňa 17. decembra 2008 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-297 zo dňa 22. decembra 2008 p o t v r d z u j e. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-294 zo dňa 9. januára 2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie."
„Najvyšší súd 5Obo/33/2009 Slovenskej republiky 5Obo/35/2009 5Obo/36/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., Z., Košice, zastúpeného JUDr. T., advokátom, M., Košice, proti žalovanému: Z. a.s., J., Košice, zastúpeného JUDr. M., advokátom, K., Košice, o zaplatenie 313 623 USD s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-274 zo dňa 17. decembra 2008; na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-297 zo dňa 22. decembra 2008 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-294 zo dňa 9. januára 2009, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11/Cb/421/2001-274 zo dňa 17. decembra 2008 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-297 zo dňa 22. decembra 2008 p o t v r d z u j e. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Cb/421/2001-294 zo dňa 9. januára 2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie."

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., Z., Košice, zastúpeného

JUDr. T., advokátom, M., Košice, proti žalovanému: Z. a.s., J., Košice, zastúpeného JUDr.

M., advokátom, K., Košice, o zaplatenie 313 623 USD s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu a odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -274 zo dňa

17. decembra 2008; na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

č. k. -297 zo dňa 22. decembra 2008 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach č. k. -294 zo dňa 9. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-274 zo dňa 17. decembra 2008 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

-297 zo dňa 22. decembra 2008 p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

-294 zo dňa 9. januára 2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -274 zo dňa 17. 12. 2008

rozhodol takto:

2

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 299 679 USD so 16% úrokom z omeškania

od 30. 01. 2001 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zamieta žalobu o zaplatenie 13 944 USD a úroku v prevyšujúcej časti.

Nepripúšťa zmenu žaloby z 22. 06. 2007, ktorou žalobca navrhol súdu uložiť

povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 13 242 731,75 Sk s 18% úrokom z omeškania

od 30. 01. 2001 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania

vo výške 78%.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a nesporných

tvrdení účastníkov dospel k právnemu záveru, že právny predchodca žalobcu ako zahraničný

objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli podľa ustanovenia § 536 Obchodného

zákonníka zmluvu o dielo dňa 10. 01. 2000, predmetom ktorej bolo riešenie a výroba časti

linky na kontinuálne pozinkovanie oceľového pásu vrátane sprievodnej dokumentácie

popísanej v prílohe 2 zmluvy. Celková cena diela bola dohodnutá na sumu 2 238 600 USD,

ktorá bola v prílohe 3 zmluvy rozčlenená na jednotlivé časti. Účastník zmluvy – objednávateľ

mal sídlo, ako aj miesto podnikania na území iného štátu ako zhotoviteľ, ktorý je slovenskou

právnickou osobou, a preto uvedený záväzkový vzťah, ktorý možno podriadiť pod

ustanovenie , sa spravuje slovenským právnym poriadkom.

Účastníci sa v uzavretej zmluve o dielo na tejto skutočnosti výslovne dohodli. Z tohto dôvodu

súd posúdil nárok aj v zmysle osobitných ustanovení vzťahujúcich sa na záväzkové vzťahy

v medzinárodnom obchode.

Z nesporných tvrdení účastníkov ďalej vyplynulo, že po uzavretí zmluvy o dielo

zahraničný objednávateľ zaplatil 14. 01. 2000 zhotoviteľovi v súlade s uzavretou zmluvou

zálohovú platbu vo výške 335 790 USD. Z dokazovania vyplynul aj ďalší nesporný skutkový

záver, že žalovaný 10. 04. 2000 splnil časť záväzku zo zmluvy, špecifikovaný v bode 2.2

prílohy 4 zmluvy o dielo odovzdaním dokumentácie pre fázu projekčnej a stavebnej prípravy.

Účastníci konania ďalej zhodne tvrdili, že zmluva o dielo zanikla v dôsledku písomného

odstúpenia (výpovede) zahraničného odberateľa od zmluvy, ktoré bolo doručené žalovanému

29. 01. 2001, a preto súd dôvody a oprávnenosť odstúpenia od zmluvy neposudzoval.

Po zániku zmluvy sa žalobca predmetnou žalobou domáhal vrátenia zálohovej platby

vo výške 335 790 USD zaplatenej žalovanému 14. 01. 2000, ktorú v priebehu konania a znížil

3

o sumu 22 167 USD z dôvodu, že v uvedenej výške v súlade so znaleckým posudkom

I.. I. R. uznal námietky žalovaného, že záväzok zo zmluvy o dielo zahraničnému

objednávateľovi splnil.

Medzi účastníkmi konania zostala spornou skutočnosť o výške plnenia zhotoviteľa

poskytnutého objednávateľovi na základe zmluvy, teda, či objednávateľovi vzniklo právo

po zániku zmluvy na vrátenie celej poskytnutej zálohy, alebo jej časti v dôsledku splnenia

záväzku zhotoviteľom.

Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že zánikom

zmluvy o dielo 09. 01. 2001 v zmysle zanikli všetky práva

a povinností strán zo zmluvy o dielo a zahraničnému objednávateľovi, ktorý poskytol

zhotoviteľovi preddavok na cenu za dielo, vzniklo právo na jej vrátenie. Dohodnutý

poskytnutý preddavok na cenu za dielo je potrebné považovať za čiastočné plnenie záväzku

objednávateľa zaplatiť cenu. Nakoľko žalovaný ako zhotoviteľ 10 0.4. 2000 splnil časť

záväzku zo zmluvy odovzdaním dokumentácie pre fázu projekčnej a stavebnej prípravy,

vzniklo mu právo na zaplatenie ceny zodpovedajúcej tomuto plneniu, ktorá bola tiež medzi

účastníkmi konania sporná a bola predmetom dokazovania. Súd sa stotožnil so záverom

znaleckého posudku I.. Š. K., ktorý vychádzajúc z kalkulácie ceny vyhotovenej žalovaným

pre účely stanovenia ceny celej zákazky, určil hodnotu splnenej dodávky sumou 36 111 USD.

Podľa názoru súdu, ak znalec vychádzal z podkladov žalovaného, ktoré boli základom

tvorby dohodnutej ceny diela, najpresnejšie špecifikoval cenu čiastočne splnenej dodávky

vo vzťahu k celkovej cene plnenia, ktorú, ako vyplýva zo znaleckých posudkov, je možné

určiť podľa rôznych cenníkov a závisí od subjektívneho posudzovania náročnosti prác. Súd

neakceptoval námietky žalovaného, že znalec pri určení ceny splnenej dodávky vychádzal

z interných podkladov žalovaného a neodráža skutočnú hodnotu diela zhotoveného

zhotoviteľom. Práve naopak, podklady žalovaného sú najreálnejším základom pre splnenie

úlohy uloženej súdom znalcovi.

Súd dospel k záveru, že splnením časti zmluvného záväzku (10. 04. 2000) žalovanému

vzniklo právo na zaplatenie jeho ceny v sume 36 111 USD v zmysle § 548 ods. 1

. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie

299 679 USD, ktorá suma predstavuje preddavok na cenu diela poskytnutý objednávateľom

zhotoviteľovi 14. 01. 2000 v sume 335 790 USD znížený o cenu časti diela, ktorú bol

4

objednávateľ povinný zhotoviteľovi v zmysle zmluvy zaplatiť (36 111 USD). Žalovanému

vznikla povinnosť splniť peňažný záväzok v mene, v ktorej bola uzavretá zmluva o dielo, teda

v USD. Z tohto dôvodu súd nevyhovel zmene žaloby na pojednávaní dňa 22. 06. 2007, aby

bol návrh žalobcu uplatnený žalobou prepočítaný na slovenské koruny (Sk). Je potrebné

zdôrazniť, že zmena osoby veriteľa nemá vplyv na pôvodný charakter záväzku, čo znamená,

že aj po postúpení pohľadávky ide o záväzkový vzťah z medzinárodného obchodu, na ktorý

sa vzťahujú ustanovenia tretej hlavy . Nasledujúcim dňom po zániku

záväzku, teda od 30. 01. 2001 bol zhotoviteľ (žalovaný) v omeškaní s vrátením plnenia

poskytnutého objednávateľovi do zániku záväzku (229 9479 USD), a preto súd v zmysle

priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v tej istej mene

(USD) od 30. 01. 2001 do zaplatenia. Vzhľadom na dobu omeškania žalovaného súd stanovil

výšku úroku z omeškania zohľadňujúc priemernú úrokovú mieru z dlhodobých úverov

poskytovaných obchodnými bankami v sídla dlžníka, teda žalovaného, v čase uzavretia

zmluvy (január 2000), ktorá predstavovala 15%. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi úrok

z omeškania vo výške 16% v súlade s . V prevyšujúcej časti

žalobu o zaplatenie istiny 13 944 USD a úrokov z omeškania ako nedôvodnú žalobu zamietol.

Súd neakceptoval námietky žalovaného týkajúce sa vzniku práva žalovaného

na náhradu nákladov spojených s vykonávaním diela do zániku zmluvy. Žalovaný

nepreukázal, Že okrem plnenia poskytnutého objednávateľovi 10. 04. 2000 poskytol

objednávateľovi do zániku zmluvy akékoľvek ďalšie plnenie, na zaplatenie ceny ktorého by

žalovanému vzniklo právo. Žalovaný vo svojich tvrdeniach poukazoval aj na vznik nároku

žalovaného na náhradu skutočnej škody, prípadne ušlý zisk, ale takýto nárok vo vzťahu

k objednávateľovi neuplatnil a neuviedol ani žiadne konkrétne porušenie zákona, či záväzku

zo strany objednávateľa, v dôsledku ktorého, by uvedený nárok bol dôvodný. Z uvedených

dôvodov sa súd nezaoberal ďalšími rozpormi v znaleckých posudkoch týkajúcich sa

ohodnotenia časti diela, ktoré nebolo do zániku zmluvy splnené objednávateľovi. Súd

neakceptoval ani námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Oznámenie o postúpení pohľadávky a návrh

na zmenu účastníkov na strane žalobcu uskutočnil právny zástupca postupcu aj postupníka,

zároveň predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávky, a preto sa žalovaný ako dlžník nemôže

dovolávať neplatnosti tejto zmluvy. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 7

, a podľa Žalobcovi, ktorý mal čiastočný úspech (89% - 11%)

priznal náhradu trov konania vo výške 78%.

5

Proti rozsudku podali odvolania žalobca aj žalovaný. Žalobca v podanom odvolaní

poukázal, že súd dostatočne zistil skutkový stav, no nevyvodil z neho úplne správny právny

záver. Stotožňujeme sa so zistením, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo

k odstúpeniu od zmluvy o dielo, v dôsledku čoho predchodcovi žalobcovi vznikol nárok

na vrátenie už poskytnutého plnenia formou zálohy na cenu diela, po zohľadnení hodnoty

žalovaným poskytnutého plnenia pre predchodcu žalobcu, v zmysle § 351 ods.1 a 2 Obch.

zák. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky proti žalovanému na žalobcu. Žalobca sa

nestotožňuje správnym názorom súdu, že, ak zmluva o dielo bola uzavretá v USD, aj v konaní

na súde musí byť pohľadávka uplatňovaná v USD. Práve naopak, podľa

výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje

okolnostiam prípadu, a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má

plniť je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo niektorý z účastníkov je

devízovým cudzozemcom. Z dôvodov, že obidvaja účastníci sú slovenské právnické osoby,

požadoval žalobca po postúpení pohľadávky od žalovaného plnenie v slovenskej mene Sk.

Podľa jeho názoru, v takomto prípade nejde ani o zmenu žaloby, o ktorej by mal súd

rozhodovať, stále ide o žalobu na peňažné plnenie, bez zmeny výšky uplatňovaného nároku,

preto nesprávne postupoval súd, ak nezaviazal žalovaného na zaplatenie v slovenskej mene.

Mal tak urobiť už aj z toho dôvodu, že znalci ohodnocovali plnenie odovzdané žalovaným

v Sk, toto plnenie bolo oceniteľné podľa slovenských cenníkov v Sk, sám žalovaný robil

kalkulácie v Sk v rámci ceny diela. V tom vidíme nesprávnosť rozhodnutia súdu z dôvodov

nesprávnej právnej kvalifikácie, pretože zmluvný záväzok dohodnutý v zmluve v cudzej mene

s cudzozemcom je zmluvným vzťahom. Uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, teda vrátenia poskytnutého plnenia v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ako nárok

na peňažné plnenie uplatňovaný postupníkom v konaní na súde, je úplne iným, samostatným,

aj procesným nárokom v súdnom konaní na peňažné plnenie. Navrhuje, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie 13 242 731,75 Sk so 16%

úrokom z omeškania od 30. 01. 2001 do zaplatenia a zaviazal žalovaného na náhradu trov

konania v celom rozsahu. Nestotožňujeme sa s rozsudkom súdu aj vo výroku o náhrade trov

konania, pretože výška peňažného plnenia závisela výlučne o znaleckého dokazovania

z dôvodov, že ide o odbornú otázku,. súd preto mal priznať žalobcovi náhradu trov konania

v plnom rozsahu podľa a nie pomerom úspešnosti podľa

Žalovaný v podanom odvolaní namietal, súd nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

6

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení rozsudku v prevažnej časti opisuje

časti listinných dôkazov, ako aj prednesov jednotlivých procesných strán.

Tiež vychádzal zo skutočnosti, že pre neaktuálnosť dodávky žalobca dodatočne dňa

23. 01. 2001 oznámil žalovanému vypovedanie zmluvného vzťahu. Tiež tvrdí, že žalovaný

akceptoval zánik zmluvy a oznámil, že vyčísli náklady vynaložené na riešenie úloh

vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. Súd vzhľadom na rozporné závery znaleckého posudku

listinného dôkazu – znaleckého posudku predloženého žalobcom nariadil ďalšie znalecké

dokazovanie, pričom poukazuje na to, že zo záverov znaleckého posudku

I.. Š. K. má vyplynúť, že zo strany zhotoviteľa bol predmet zmluvy splnený iba čiastočne, nie

však jeho vinou. Vychádzajúc z kalkulácie zhotoviteľa bol predmet zmluvy splnený iba

čiastočne, časť odovzdanej dokumentácie ohodnotil na 1 482 000 Sk. Súčasne znalec tvrdí,

že zhotoviteľ má nárok na uvedenú sumu. Práce, ktoré mal zhotoviteľ v tomto období

vykonať na tejto dokumentácii ohodnotil na 4 306 600 Sk. Znalec ďalej zistil, že mu boli

predložené listinné doklady, podľa ktorých zhotoviteľ

k 09. 06. 2000 vykonal ďalšie práce a z dôvodu krátkosti termínov začal práce

na projektoch a výrobnej dokumentácii súbežne so spracovávaním dokumentácie

pre fázu projekčnej a stavebnej prípravy. Dáva do pozornosti, že väčšina týchto výkresov

v kolónke dátumu má uvedený 2 a 4 mesiac roku 2000. Súd dospel k záveru, že bola

uzatvorená platná zmluva v súlade s , v ktorej bola dohodnutá

celková cena diela, a táto bola rozčlenená na jednotlivé častí. Súd uvádza,

že účastníci zhodne tvrdili, že zmluva o dielo zanikla v dôsledku písomného odstúpenia

(výpovede), a preto súd dôvody a oprávnenosť odstúpenia od zmluvy neposudzoval. Súd

vychádzal, z právneho záveru, že zmluva zanikla na základe výpovede zo strany žalobcu

(nekvalifikovanej) dňom 29. 01. 2001 v zmysle , pretože podľa

súdu žalovaný ako zhotoviteľ splnil časť záväzku zo zmluvy odovzdaním dokumentácie pre

fázu projekčnej a stavebnej prípravy, vzniklo mu právo na zaplatenie ceny zodpovedajúcej

tomuto plneniu. Súd sa stotožnil so znalcom, ktorý vychádza z kalkulácie žalovaného, pretože

táto podľa súdu mala byť základom tvorby dohodnutej ceny diela. Takto súd dospel k záveru,

že žalovanému vzniklo právo na zaplatenie jeho ceny s poukazom na § 548 ods. 1

. Podlá názoru žalovaného v otázke aktívnej legitimácie žalobcu,

ak k nej malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

konkrétne z 29. 04. 2003, je treba zisťovať právnu relevantnosť takéhoto úkonu, a ak sú

7

pochybnosti o pravosti práve tejto zmluvy, je treba sa touto otázkou zaoberať. V prvom rade

namieta postup súdu prvého stupňa v otázke platností alebo neplatnosti zmluvy, a teda

existencie zmluvného vzťahu na základe nej medzi účastníkmi. Súd sa nemôže dovolávať

zhodného tvrdenia účastníkov, ani ich hodnotenia právneho stavu, ale je jeho povinnosťou

náležíte zistiť skutkový stav a z neho vyvodiť vecne správny právny záver. Zákon presne

špecifikuje, v akých prípadoch môže dôjsť k zániku zmluvy, a to odstúpením alebo

výpoveďou. Odstúpenie je treba odlišovať od výpovede a súd sám uvádza, že tak neurobil.

Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán,

ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Dôsledkom je zánik zmluvy

a spravidla aj zánik práv aj povinností oboch zmluvných strán.

v § 344 – § 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy pre prípad

porušenia zmluvných povinností a z tohto dôvodu úprava odstúpenia od zmluvy, ktorá je

obsiahnutá v . sa na obchodné vzťahy nepoužije. Rozdielny je aj

spôsob zániku zmluvy, kde pri odstúpení od zmluvy v zaniká zmluva

od počiatku (ex tunc) a účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú

okamihom odstúpenia (ex nunc). Odstúpenie od zmluvy je treba odlišovať od výpovede.

Výpoveď je tiež jednostranný právny úkon, ktorým sa končí účinnosť zmluvy. Všeobecná

úprava výpovede je obsiahnutá v a vypovedať možno iba zmluvu

na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo

záväzok zdržať sa určitej činnosti. upravuje výpoveď len pri niektorých

zmluvných typoch, avšak nie pri zmluve o diele.

Nie je pravdou, že žalovaný akceptoval výpoveď tak, ako tvrdí súd prvého stupňa,

pretože z listiny, z ktorej vychádza zo dňa 09. 02. 2001 s názvom „stanovisko k vypovedaniu

zmluvy o dielo“ explicitne vyplýva, že predstavenstvo žalovaného berie na vedomie a bude

vyčíslovať náklady vynaložené na riešenie úloh. Významovo, logicky, ani gramaticky

nemôžme tvrdiť, že ak niekto berie niečo na vedomie, súčasne to akceptuje. Preto, ak nedošlo

k platnému odstúpeniu, je záväzok trvajúci a jediný zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy

je na strane žalovaného pre omeškanie veriteľa, t.j. žalobcu s plnením povinností pri platbách.

V takomto prípade by žalovaný mohol odstupovať od zmluvy, avšak vznikol by mu nárok

na zaplatenie celej ceny za dielo po odrátaní nákladov, ktoré nevykonaním diela nevynaložil

v súlade s § 548 ods. 2 Obch. zák. Je zrejmé, že by šlo o podstatne vyššiu časť, ako je zložená

záloha. Avšak, ak nedošlo k platnému skončeniu platností a účinnosti zmluvy, žaloba je

nedôvodná a treba ju ako takú zamietnuť. Je treba uviesť, že medzi účastníkmi nedošlo ani

8

k dohode o odstúpení, pretože účastníci sa nedohodli, za akých podmienok by malo dôjsť

k zrušeniu zmluvy, čoho dôkazom je aj prebiehajúce konanie, a teda nedošlo ku konsenzu

oboch zmluvných strán. Pre prípad, že by došlo k platnému zániku zmluvy, je treba zistiť

akým spôsobom, pretože to má vplyv na nároky jednotlivých zmluvných strán. Je treba si

ozrejmiť, že pre tento prípad žalovaný má nárok na zaplatenie časti ceny diela alebo nárok

na vynaložené náklady, alebo nárok na všeobecnú cenu diela, ktoré bolo počas platnosti

zmluvy vykonané. V tomto zmysle sa malo viesť aj znalecké dokazovanie. Všeobecná cena

diela je trhovou hodnotou a nie je možné ju stanovovať na základe cenníkov a hodinových

sadzobníkov. Zmluvná cena diela bola v prílohe č. 3 bod. 1.5 bola za príslušenstvo

a dokumentácie dohodnutá na 268 143 USD, preto je absurdné tvrdenie, že znalec vychádza

z kalkulácie žalovaného, a to má zodpovedať dohodnutej cene diela za dokumentáciu. Súd

prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo neakceptoval podstatnú časť výrobnej

dokumentácie, ktorá bola znalcom predložená a ohodnotená. Predsa bolo právom žalovaného

pozastaviť práce, nie jeho povinnosťou, a ak vykonával práce, tak ich vykonával na základe

platnej zmluvy a v súlade s ňou, nehovoriac o tom, že podstatná časť týchto prác bola

vykonaná do mesiaca apríl 2000, ako tvrdí znalec. Je to ešte pred termínom, kedy malo dôjsť

k neplatnému skončeniu zmluvy zo strany žalobcu. Táto otázka je otázkou právnou

a neprináleží ju hodnotiť znalcovi, ktorý má odpovedať na skutkové otázky. Podľa

znaleckého posudku č. 1/2004 P.. I.. F. T., C.., je všeobecná hodnota dokumentácie

vyhotovenej v sume 10 189 733 Sk, čo je menej ako hodnota uvedená v kalkulácií

nabehnutých nákladov. Tomuto zodpovedajú v podstate aj tvrdenia ostatných znalcov, avšak

súd sa akosi nezaoberal skutočnosťou, ako je možné, že podnikateľ – žalovaný, ktorý je

úspešným mnoho rokov ako na domácom, tak na zahraničnom trhu, bude vykonávať práve

pre tento prípad obchodnú činnosť, kde výsledkom nebude zisk, ale strata, pretože jeho

náklady budú vyššie ako cena diela, ktorú zhotoví. Preto nemôžeme ani súhlasiť s názorom,

že technická hodnota projektu je jeho všeobecnou hodnotou, pretože ako sme vyššie uviedli,

nie je rozhodujúce, či bol projekt určený pre konkrétneho zákazníka, ale koľko by musela

nejaká osoba vynaložiť prostriedkov na to, aby si takýto projekt zaobstarala.

Je nesporné, že žalovaný ešte pred údajným skončením zmluvy oznámil, že boli súbežne

vykonávané aj práce na technických projektoch z dôvodu plynulého zabezpečenia zmluvných

termínov dňa 14. 11. 2000, až do vyčerpania zložených prostriedkov a tieto podklady boli

znalcom predložené. Nie je možné zistiť zo znaleckého posudku I.. K., z akého dôvodu

neocenil túto časť dokumentácie a napriek tomu vo svojom závere rieši, na čo by mal

zhotoviteľ nárok v prípade splnenia, a na čo má nárok pri čiastočnom splnení, pričom ide

9

o otázky právne. Naopak, na otázku stanoviť cenu plnenia a nákladov vynaložených

zhotoviteľom na zhotovenie diela do 10. 04. 2000 a 23. 01. 2001 odpovedá, že podľa

kalkulácie zhotoviteľ počítal so sumou 1 482 000 Sk, a preto má na túto čiastku nárok.

To predsa nie je stanovenie všeobecnej ceny, ani vypočítanie nákladov vynaložených na časť

diela. V ďalšom však znalec tvrdí, že práce. ktoré vykonal zhotoviteľ v období od podpísania

zmluvy do pozastavenia prác dňa 10. 04. 2000, predstavujú hodnotu 4 306 600.Sk, čo nie je

odpoveď na otázku v časti stanovenia ceny a vynaložených nákladov do 23. 01. 2001. Takéto

závery sa javia zmätočné a súd sa ani nepokúsil ich odstrániť z nepochopiteľných dôvodov

výsluchom znalca. Nie je možné ani prijať tvrdenie, že subjektívnym posudzovaním

jednotlivých znalcov dochádza k tak výrazným rozdielom, pretože takéto ohodnotenie

nemôže byť objektívne a nemôže dať skutočnú odpoveď na skutkovú otázku, ktorá je dôležitá

pre rozhodnutie vo veci samej. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

299 675 USD so 16%-ným úrokom z omeškania od 30. 01. 2001. Súd sa nijako nevysporiadal

s podaním žalovaného zo dňa 12. 12. 2008, ktorým žalovaný predložil súdu na jeho

vyžiadanie potvrdenia bánk, konkrétne Všeobecnej úverovej banky a Tatra banky, o výške

úrokových sadzieb, pričom Tatra banka poskytla úrokové sadzby v USD. Ak bol záväzok

uzatváraný v cudzej mene, tak mal súd použiť aj úrokové sadzby komerčných bánk v cudzej

mene, ktoré sú podstatne odlišné, resp. nižšie, ako použil súd.

Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj

celého konania, ktoré mu predchádzalo, rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne a prizná žalovanému náhradu trov celého konania, alternatívne napadnutý rozsudok

v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, odvolací dôvod žalobcu považoval

za nesprávny, poukázal na dôvody jeho odvolania proti napadnutému rozsudku.

Krajský súd v Košiciach v prejednávanej veci uznesením z 22. decembra 2008 č. k.

-297 rozhodol takto:

Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 1 760,00 Sk do troch dní

od právoplatnosti uznesenia na účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, VS 8050471808,

KS X..

Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 14 240,00 Sk do troch dní

od právoplatnosti uznesenia na účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, VS X., KS X..

10

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 30. novembra 2005 č. k.

-155 určil znalcovi P.. I.. F. T., C.., bytom S., Košice, znalečné vo výške

19 200 Sk. Znalečné v sume 14 000 Sk bolo vyplatené z preddavkov na znalecké dokazovanie

zložených žalobcom a žalovaným vo výške po 7 000,00 Sk a znalečné vo výške 5 200 Sk,

bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov. Uznesením zo dňa 27.11.2008 č. k. 11Cb/221/2001-

259 určil znalcovi I.. Š. K., bytom S., Košice, znalečné vo výške 24 800 Sk s tým, že znalečné

vo výške 14 000 Sk bolo vyplatené z preddavkov na znalecké dokazovanie zložených

žalobcom a žalovaným vo výške po 7 000 Sk a znalečné vo výške 10 800 Sk bolo vyplatené

znalcovi zo štátnych prostriedkov. V súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním bolo

vyplatených na znalečnom 44 000 Sk, pričom štát platil trovy znalečného spolu vo výške

16 000 Sk. Rozsudkom zo 17. 12. 2008 č. k. -274 zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi 299 679 USD so 16% úrokom z omeškania od 30. 01. 2001 do zaplatenia

do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu o zaplatenie 13 944 USD a úroku

v prevyšujúcej časti zamietol, nepripustil zmenu žaloby z 22. 06. 2007, ktorou žalobca

navrhol súdu uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 13 242 731,75 Sk s 18%

úrokom z omeškania od 30. 01. 2001 do zaplatenia a o trovách konania rozhodol tak,

že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške

78%.

Podľa ustanovenia , štát má podľa výsledkov konania proti

účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V prípade žalobcu i žalovaného dospel súd k záveru, že nie sú dané predpoklady

pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O náhrade trov štátu vo výške 16 000 Sk súd

rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že podľa výsledku konania je žalobca povinný

nahradiť štátu 11% trov v sume 1 760 Sk a žalovaný je povinný nahradiť štátu 14 240 Sk,

čo zodpovedá 89% z trov platených štátom.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil. Súd rozhodol o trovách štátu v súvislosti

s rozsudkom vo veci samej, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

299 679 USD so 16%-ným úrokom z omeškania od 30. 01. 2001 do zaplatenia, to všetko

do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, zamietol žalobu v časti 13 944 USD a nepripustil zmenu

žaloby, ktorou navrhol žalobca uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť 13 242 731,75 Sk

11

s príslušenstvom. Zároveň uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške

78%. Proti rozsudku podal odvolanie. Dôvody uvedené v odvolaní proti napadnutému

rozsudku krajského súdu sa v celom rozsahu vzťahujú aj na odvolanie proti napadnutému

uzneseniu. Žiada, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého

konania, ktoré mu predchádzalo, toto zmenil tak, že zaviaže žalobcu nahradiť trovy štátu

vo výške 16 000 Sk (531,10 Eur) do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet

vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, VS X., KS X.. Alternatívne navrhuje napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Ďalším uznesením č. k. -294 zo dňa 9. januára 2009 Krajský súd

v Košiciach rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť v lehote 10 dní od doručenia

uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku, ktorý je 13 521 Eur,

podľa položky č. 2 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Uviedol, že napadnuté uznesenie

bez jeho odôvodnenia nie je preskúmateľné, keď nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal

pri vyrubovaní súdneho poplatku. Ak vyrubil súdny poplatok za odvolanie v sume

13 521 Eur, čo by malo byť podľa položky č. 2 písm. a/ sadzobníka 6% z hodnoty sporu.

Vychádzal nesprávne z predmetu odvolania 225 350 Eur, čo by malo zodpovedať sume

6 788 894 Sk v čase podávania odvolania. Aj keď petit odvolania musel byť upresňovaný,

žalobca nenamietal skutkové zistenie súdu, ani ním zistenú výšku nároku žalobcu

229 679 USD, a s takouto výškou súhlasil. Namieta iba to, že vrátenie zloženej zálohy

veriteľovi ako slovenskému subjektu, malo byť v rozsudku vyjadrené v SK, s kurzom ku dňu

vzniku, najneskôr postúpenia pohľadávky proti žalovanému na žalobcu z dôvodov, ktoré sú

podrobnejšie v odvolaní žalobcu proti rozsudku vo veci samej. Je toho názoru, že napádanie

nesprávnosti rozhodnutia čo do druhu peňazí s určitým dátumom prepočítania kurzu treba

považovať za neoceniteľný predmet odvolania, pretože nenapadá správnosť zistenia súdu

do výšky priznaného nároku žalobcu v USD. Výlučne je predmetom odvolania iba námietka

peňažnej meny, teda nárok mal byť priznaný v SK s kurzom k určitému dátumu, v súčasnosti

už nesporne v EUR k takto vyčíslenému nároku v SK. Navrhuje, aby napadnuté uznesenie

bolo zrušené alebo zmenené a žalobca bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

331,50 Eur, podľa pol. č. 2 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov ,

v znení noviel účinného v čase podania odvolania.

12

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania účastníkov proti napadnutému rozsudku podľa , bez nariadenia

pojednávania podľa , a dospel k nasledovným zisteniam a záverom:

Vychádzal zo zistenia, že žalobným návrhom došlým súdu dňa 03. 05. 2001 sa žalobca

voči žalovanému domáhal zaplatenia 335 790 UDS s 18% úrokom od 30. 01. 2001

do zaplatenia. V návrhu ako opísanie rozhodujúcich skutočností uviedol, že dňa 10. 01. 2000

uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č. 587-29.56/99-VVU na riešenie a výrobu častí linky

na kontinuálne pozinkovanie oceľového pásu. Podľa prílohy č. 5 zmluvy, bodu 1, zaplatil

žalobca na základe faktúry žalovaného č. 154 z 10. 01. 2000 zálohovú platbu 335 790 USD

na účet žalovaného. Z objektívnych dôvodov, pretože sa zmenilo miesto výroby, nebolo

možné v označenej zmluve pokračovať s dohodnutým predmetom zmluvy. Pre neaktuálnosť

dodávky žalobca dodatočne 23. 01. 2001 oznámil žalovanému vypovedanie zmluvného

vzťahu a žiadal vrátiť zloženú zálohu 335 790 USD. Proti skončeniu zmluvného vzťahu

žalovaný nenamietal, listom zo dňa 09. 02. 2001 oznámil, že vyčísli svoje doterajšie náklady,

čo doposiaľ neurobil.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že na daný záväzkový

vzťah sa popri ostatných ustanoveniach uvedených v a

použijú ustanovenia osobitných ustanovení pre záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode,

pretože žalobca má sídlo na území iného štátu a záväzkový vzťah medzi účastníkmi

sa spravuje slovenským právnym poriadkom ( a nasl. ).

Ďalej mal v konaní nespornými tvrdeniami preukázané, že po uzavretí zmluvy o dielo dňa

10. 01. 2000 žalobca v postavení zahraničného objednávateľa zaplatil v súlade so zmluvou

zhotoviteľovi 14. 01. 2000 zálohovú platbu 335 790 USD; že žalovaný dňa 10. 04. 2000 splnil

časť záväzku podľa bodu 2.2. prílohy 4 zmluvy, a to odovzdaním dokumentácie pre fázu

projekčnej a stavebnej prípravy; že zmluva o dielo zanikla v dôsledku písomného odstúpenia

(výpovede) zahraničného odberateľa od zmluvy, ktoré bolo doručené žalovanému dňa

29. 01. 2001. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že po zániku zmluvy sa žalobca voči

žalovanému domáhal vrátenia zálohovej platby vo výške 335 790 USD zaplatenej

žalovanému dňa 14. 01. 2000, ktorú v priebehu konania znížil o sumu 22 167 USD z dôvodu,

že v uvedenej výške v súlade so znaleckým posudkom I.. I. R. uznal námietky žalovaného, že

záväzok zo zmluvy o dielo čiastočne splnil. Medzi účastníkmi konania ostala spornou

skutočnosť o výške plnenia zhotoviteľa poskytnutého objednávateľovi na základe zmluvy,

teda, či objednávateľovi vzniklo právo po zániku zmluvy na vrátenie celej poskytnutej zálohy,

13

alebo jej časti v dôsledku splnenia záväzku zhotoviteľom. Na základe takto zisteného

skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že zánikom zmluvy o dielo

dňa 29. 01. 2001 v zmysle zanikli všetky práva a povinnosti

strán zo zmluvy o dielo zahraničnému objednávateľovi, ktorý poskytol zhotoviteľovi

preddavok na cenu za dielo, vzniklo právo na jej vrátenie.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal a z akých dôvodov, ako sa k veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,

stručne a jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ako dôvody, pre ktoré sa žalobca v sporovom konaní domáhal na žalovanom pôvodne

zaplatenia 335 790 USD voči žalovanému v žalobnom návrhu uviedol, že oznámením zo dňa

23. 01. 2001 vypovedal zmluvný vzťah zo „Zmluvy o dielo č. 587-29.56/99-VVÚ zo dňa

10. 01. 2000“, ktorej predmet bol označený ako „riešenie a výroba časti linky na kontinuálne

pozinkovanie oceľového pásu“, pričom súčasne žiadal vrátiť zálohu vo výške 335 790 USD.

Žalovaný listom zo dňa 09. 02. 2001 adresovanom žalobcovi označenom ako „Stanovisko

k vypovedaniu zmluvy o dielo“ uviedol, že dňa 29. 01. 2001 obdržal vypovedanie zmluvy

o dielo č. 587-29.56/99-VVÚ s okamžitou platnosťou s tým, že predstavenstvo spoločnosti

žalovaného ho berie na vedomie a vyčísli nabehnuté náklady, ktoré žalobcovi oznámi.

Súd prvého stupňa mal v konaní za nesporné, že zmluva o dielo zanikla v dôsledku

písomného odstúpenia (výpovede) zahraničného odberateľa od zmluvy, a ako uviedol dôvody

a oprávnenosť odstúpenia od zmluvy preto neposudzoval. Zánik obchodných záväzkov môže

byť spôsobený rôznymi právnymi skutočnosťami, či už zánikom záväzku jeho splnením;

zánikom nesplneného záväzku alebo zánikom záväzku započítaním, prípadne iným zákonným

spôsobom predpokladaným občianskym právom. V prejednávanej veci k zániku záväzku

zo zmluvy o dielo jeho splnením podľa nedošlo, uvedené

ustanovenie zákona má kogentnú povahu (§ 263). V prejednávanej veci súd prvého stupňa

uviedol, že podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania zmluva o dielo zanikla v dôsledku

písomného odstúpenia (výpovede) zahraničného odberateľa od zmluvy, ktoré bolo doručené

žalovanému dňa 29. 01. 2001, a preto súd dôvody a oprávnenosť odstúpenia od zmluvy

neposudzoval. Výpoveď má s odstúpením od zmluvy spoločné to, že v oboch prípadoch

14

ide o jednostranné ukončenie záväzkového vzťahu. Podstata výpovede spočíva v tom,

že účastník záväzkového vzťahu môže za splnenia zákonom stanovených podmienok alebo

podmienok dojednaných v zmluve, jednostranným právnym úkonom ukončiť k určitému

okamihu účinnosť zmluvy a privodiť tak zánik záväzku (zmluvy). Žalobca v postavení

objednávateľa zmluvu o dielo vypovedal s okamžitou platnosťou, a to listom zo dňa

23. 01. 2001 adresovaným žalovanému ako zhotoviteľovi, ktorý potvrdil listom zo dňa

09. 02. 2001, že výpoveď prevzal dňa 29. 01. 2001.

popri všeobecnej úprave právnych úkonov v Občianskom

zákonníku obsahuje v § 266 – § 268 niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré majú

kogentný charakter ( ).

Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy.

Podľa , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno

vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla

prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané

v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku

prikladá.

Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2

sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania

o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania

strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Žalobca tak jednostranným právnym úkonom – výpoveďou zo dňa 23. 01. 2001

zmluvu o dielo vypovedal, a zrejme pri podaní žaloby vychádzal z názoru, že doručením

výpovede žalovanému dňa 29. 01. 2001 záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo zanikol.

Výpoveď zmluvy sa vyznačuje charakteristickými znakmi, a to najmä, výpoveď je

jednostranným právnym úkonom, a preto na jej účinnosť sa nevyžaduje súhlas druhej

zmluvnej strany; na účinnosť výpovede nie je potrebné, ak to nevyplýva z dohody zmluvných

strán alebo zo zákona, aby vo výpovedi bol uvedený dôvod, pre ktorý bola zmluva

vypovedaná; výpoveďou možno zásadne ukončiť len zmluvy dojednané na určitú dobu,

ktorých predmetom je záväzok na či už nepretržité, alebo opakované činnosti, alebo záväzok

15

zdržať alebo strpieť určitú činnosť; výpoveďou zaniká záväzkový vzťah do budúcna ku dňu

právnych účinkov výpovede.

na rozdiel od rámcovú úpravu výpovede

obchodnej zmluvy neobsahuje. upravuje výpoveď len v rámci

jednotlivých druhov obchodných zmlúv, a to pri zmluve o úvere (§ 500 ods. 2), licenčnej

zmluve (§ 515), zmluve o skladovaní (§ 532 ods. 3), mandátnej zmluve (§ 574 ods. 1 až 3

a § 575 ods. 2), komisionárskej zmluve (§ 589 a § 574 a § 575), zmluve o nájme dopravného

prostriedku (§ 636 ods. 2 a 3), zmluve o obchodnom zastúpení (§ 668 ods. 2 a 3 a § 670),

zmluve o tichom spoločenstve (§ 679 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, zmluve o bankovom uložení

veci (§ 705), zmluve o bežnom účte (§ 715 ods. 1 a 2) a zmluve o vkladovom účte (§ 717

ods. 1).

V prípade zmluvy o dielo pri tomto zmluvnom type vypovedanie

zmluvy neupravuje, preto je potrebné na zmluvu o dielo aplikovať ustanovenia zákonnej

úpravy výpovede podľa ustanovenia . Občiansky súdny

poriadok v ustanovení veta prvá , ukladá účastníkom v sporovom konaní

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalobca v podanej žalobe poukazoval, že zmluvu o dielo dňa 23. 01. 2001 vypovedal.

Ďalej uviedol, že žalovaný proti skončeniu zmluvného vzťahu nenamietal, listom zo dňa

09. 02. 2001 oznámil, že svoje doterajšie náklady vyčísli, čo do podania žaloby neurobil.

K žalobnému návrhu mimo iných dôkazov tieto dôkazy pripojil. Žalovaný v podaní zo dňa

09. 05. 2002 (čl. 34) uvádza „vypovedanie zmluvy treba považovať za platné a v súlade

s dohodnutými podmienkami“.

V písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 25. 11. 2002 (čl. 38) žalovaný

uvádza: “ Nenamietame platnosť výpovede zo strany objednávateľa, pretože takýto postup

je tiež v súlade s dohodnutými podmienkami a neprieči sa ani .

Súd prvého stupňa tak pri dôkaznej povinnosti účastníkov sporového konania

vychádzal zo skutkového zistenia založeného na zhodnom tvrdení účastníkov, že záväzok

zo zmluvy o dielo zanikol v dôsledku prejavu vôle žalobcu ako objednávateľa zo dňa

23. 01. 2001, ktorý bol žalovanému ako zhotoviteľovi podľa jeho tvrdenia doručený dňa

29. 01. 2001. Z povahy veci vyplýva, že prejavom vôle žalobcu bol jeho úmysel ukončiť

záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo. Tento prejav vôle určený žalovanému ukončiť zmluvný

16

vzťah mu bol nepochybne známy, ukončenie zmluvy vzal na vedomie s tým, že následne

vyčísli náklady vynaložené na plnenie zmluvy, čo žalobcovi oznámil stanoviskom

k vypovedaniu zmluvy zo dňa 09. 02. 2001. pri úprave obchodných

záväzkových vzťahov obsahuje niektoré ustanovenia o zániku nesplneného záväzku.

Podľa kogentného ustanovenia , záväzok zanikne,

ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,

ktoré ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon. Ako dôvody, pre ktoré je možné

od zmluvy odstúpiť, zákon obsahuje úpravu pri omeškaní dlžníka alebo veriteľa (§ 345

až § 347), ako aj možnosť odstúpenia od zmluvy pri predpokladanom porušení zmluvy, alebo

výslovného vyhlásenia povinnej strany, že svoju povinnosť nesplní (§ 348 ods. 1 a 2).

Podľa veta pred bodkočiarkou , odstúpením

od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany

odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Odstúpenie od zmluvy je síce jednostranným

právnym úkonom, ktorým zmluva končí, nie je však možné, aby jedna strana ľubovoľne

odstúpila od zmluvy podľa svojho rozhodnutia, ale len v prípade zákonom uznaného dôvodu

alebo v prípadoch stanovených zmluvou.

Žalobca v žalobnom návrhu svoj nárok voči žalovanému o zaplatenie 335 790 USD

odôvodnil len tým, že zmluvu o dielo listom zo dňa 23. 01. 2001 vypovedal a súčasne

požiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 335 790 USD, čo bolo

predmetom sporu v čase jeho začatia. Žalobca v žalobnom návrhu svoj nárok voči

žalovanému podľa hmotného práva poukazom na jednotlivé ustanovenia právnych predpisov

síce nijako neodôvodnil, mu takúto povinnosť ani neukladá.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel a rozhodnutie

odôvodnil s poukazom na , teda zánikom všetkých práv

a povinností zo zmluvy na základe odstúpenia o zmluvy zo strany žalobcu a následnej

povinnosti žalovaného vrátiť plnenie poskytnuté pred okamihom odstúpenia od zmluvy.

Súd prvého stupňa však nesprávne vec právne posúdil v otázke ustálenia výšky

plnenia žalovaného do zániku zmluvy o dielo tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa na základe vykonaného

17

znaleckého dokazovania dospel k záveru, že splnením časti zmluvného záväzku

(10. 04. 2000) vzniklo žalovanému právo na zaplatenie jeho ceny v sume 36 111 USD,

v zmysle . Žalobe preto vyhovel v časti o zaplatenie

299 679 USD, ktorá suma predstavuje preddavok na cenu diela poskytnutú žalobcom

(objednávateľom) zhotoviteľovi (žalovanému) 14. 01. 2000 v sume 335 790 USD, zníženú

o cenu časti diela, ktorú bol objednávateľ povinný zhotoviteľovi podľa zmluvy zaplatiť

(§ 36 111 USD). Dohodnutý poskytnutý preddavok na cenu za dielo je potrebné považovať

za čiastočné plnenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu. Nakoľko žalovaný ako zhotoviteľ

10. 04. 2000 splnil časť záväzku zo zmluvy odovzdaním dokumentácie pre fázu projekčnej

a stavebnej prípravy, vzniklo mu právo na zaplatenie ceny zodpovedajúcej tomuto plneniu,

ktorá bola tiež medzi účastníkmi konania sporná a bola predmetom dokazovania. Súd sa

stotožnil so záverom znaleckého posudku I.. Š. K., ktorý vychádzajúc z kalkulácie ceny

vyhotovenej žalovaným pre účely stanovenia ceny celej zákazky, určil hodnotu splnenej

dodávky sumou 36 111 USD. Podľa názoru súdu, ak znalec vychádzal z podkladov

žalovaného, ktoré boli základom tvorby dohodnutej ceny diela, najpresnejšie špecifikoval

cenu čiastočne splnenej dodávky vo vzťahu k celkovej cene plnenia, ktorú ako vyplýva zo

znaleckých posudkov, je možné určiť podľa rôznych cenníkov a závisí

od subjektívneho posudzovania náročnosti prác. Súd neakceptoval námietky žalovaného,

že znalec pri určení ceny splnenej dodávky vychádzal z interných podkladov žalovaného

a neodráža skutočnú hodnotu diela zhotoveného zhotoviteľom. Podľa súdu, práve naopak

podklady žalovaného sú najreálnejším základom pre splnenie úlohy uloženej súdom znalcovi.

Odvolací súd poukazuje, že v konaní boli vypracované tri znalecké posudky, avšak ani jeden

z nich nedáva ani náznakom podklad pre vecne správne rozhodnutie o predmete sporu.

Je tomu tak preto, že ani jeden zo znaleckých posudkov nedáva odpoveď na základ sporu,

teda výšku ceny časti diela a nákladov zhotoviteľa na plnenie zmluvy o dielo, obvyklej

na medzinárodnom trhu.

Podľa strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto

časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení taxatívne

vymenovaných v tomto ustanovení, medzi nimi je uvedené aj ustanovenie § 729, podľa

ktorého ustanovenia tejto hlavy sa použijú popri ostatných ustanoveniach tohto zákona

na záväzkové vzťahy uvedené v § 261 a § 262, na ktorých vzniku sa podieľa aspoň jeden

účastník, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu

ako ostatní účastníci, ak sa tieto vzťahy spravujú slovenským právnym poriadkom.

18

Podľa , ak tento zákon ustanovuje, že pre výšku ceny

peňažného záväzku je obvyklá cena alebo odplata, prihliada sa na ceny a odplaty obvyklé

na medzinárodnom trhu. V prejednávanej veci to znamená, že otázky na znalcov kladené

na určenie výšky ceny za časť diela, na ktorú mal zhotoviteľ nárok do skončenia zmluvy, boli

v rozpore s citovaným kogentným ustanovením . Obvyklou

cenou alebo odplatou v záväzkových vzťahoch v medzinárodnom obchode tak nemôže byť

cena alebo odplata dosahovaná v krajine zhotoviteľa alebo objednávateľa. Pokiaľ znalecké

posudky boli vypracované na všeobecnú cenu – odplatu dosahovanú v krajine zhotoviteľa

sú pre rozhodnutie vo veci nepoužiteľné, pretože neprihliadajú na ceny a odplaty obvyklé

na medzinárodnom trhu. Z napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, z akých dôvodov súd

prvého stupňa nezohľadnil nárok žalovaného na cenu za dielo do zániku zmluvy, ale len jej

časť spočívajúcu v projekčnej a stavebnej príprave. Niet právneho dôvodu, aby žalobca ako

objednávateľ, ktorý zánik zmluvy o dielo vyvolal, nemal povinnosť zaplatiť nárok zhotoviteľa

na cenu diela do zániku zmluvy o dielo.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o predmete sporu vychádzal z ustanovenia § 351

ods. 1 , podľa ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva

a povinnosti strán zo zmluvy. Plnenie poskytnuté pred zánikom zmluvy je však plnením

na základe platnej zmluvy a v prípade, ak plnili obe strany, majú povinnosť vrátiť ho druhej

strane ( veta pred bodkočiarkou ). Poskytnutým plnením

zo strany zhotoviteľa treba však rozumieť všetko, čo pri plnení zmluvy o dielo dôvodne

na zhotovenia vynaložil do jej zániku.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. -217 z 26. septembra 2007

ustanovil do konania znalca I.. Š. K., z odboru X na všeobecné účely, Odhad hodnoty

zariadení. Znalcovi uložil: a/ zistiť, v akom rozsahu bol zo strany zhotoviteľa splnený

predmet zmluvy dohodnutý v Zmluve o dielo č. 587-29.56/99-WÚ zo dňa

10. 01. 2001, b/ určiť cenu v prípade splnenia celého predmetu zmluvy podľa dohody o cene

diela uvedenej v bode 3. Cena diela, c/ stanoviť cenu plnenia, ktoré vykonal zhotoviteľ

v zmysle zmluvy o dielo a nákladov vynaložených zhotoviteľom na zhotovenie diela

do 10. 04. 2000 a 23. 01. 2001, d/ vyčísliť rozdiel medzi cenou dohodnutou v Zmluve o dielo

zo dňa 10. 01. 2000 a cenou prác vykonaných zo strany zhotoviteľa spolu s jeho nákladmi

vynaloženými na zhotovenie diela, e/ preskúmať závery znaleckých posudkov, ktoré

spracovali znalci P.. I.. F. T., C.., a I.. I. R. a zaujať stanovisko k ich správnosti, resp.

19

nesprávnosti a v tom prípade uviesť dôvody, prečo sú nesprávne. Súčasne žalobcovi

a žalovanému uložil, aby podľa pokynov znalca poskytol potrebnú súčinnosť.

V odôvodnení uznesenia súd uviedol, v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie

znalcom P.. I.. F. T., C.. Žalobca v konaní predložil ako listinný dôkaz znalecký posudok

vypracovaný znalcom I.. I. R.. Vzhľadom na rozporné závery znaleckých posudkov je

potrebné zaujať stanovisko k ich správnosti, resp. nesprávnosti. I.. Š. K. v znaleckom posudku

č. 1/2008 zo dňa 28. 02. 2008

na jednotlivé otázky súdu odpovedal takto: a/ zo strany zhotoviteľa bol predmet zmluvy

splnený iba čiastočne, nie však jeho vinou. Etapu vypracovania dokumentácie pre fázu

projekčnej a stavebnej prípravy zhotoviteľ splnil v celom v rozsahu, protokolárnym

odovzdaním dokumentácie v termíne stanoveným v zmluve. Ďalšie plnenie zmluvy mu

nebolo umožnené, nakoľko objednávateľ v dohodnutom termíne neotvoril akreditív; b/ cena

diela bola dohodnutá vo výške 2 238 600 USD, po prepočítaní podľa vtedy platného kurzu

to predstavovalo čiastku 91 870 000 Sk, v prípade splnenia celého predmetu zmluvy mal

zhotoviteľ nárok na uvedenú sumu; c/ podľa kalkulácie zhotoviteľa, vyhotovenie

dokumentácie, ktorú mal odovzdať objednávateľovi 10. 04. 2000, počítal so sumou

1 482 000 Sk. S ohľadom na protokolárne odovzdanie dokumentácie objednávateľovi dňa

10. 04. 2000, má zhotoviteľ nárok na čiastku 1 482 000 Sk. Práce, ktoré vykonal zhotoviteľ

v období od podpísania zmluvy do pozastavenia prác dňa 10. 04. 2000 predstavujú hodnotu

4 306 600 Sk; d/ cena dohodnutá v Zmluve o dielo predstavuje sumu 91 870 000 Sk, v tejto

čiastke sú zahrnuté všetky náklady na vyhotovenie celej zákazky vrátane výroby a nákupu

subdodávok. Po preskúmaní dokumentácie, ktorú zhotoviteľ vypracoval v súvislosti

s uzatvorenou zmluvou o dielo stanovujem hodnotu prác vo výške 5 788 600 Sk. Rozdiel

medzi vykonanými prácami a dohodnutou cenou je teda 86 081 400 Sk. Skutočné náklady

zhotoviteľa by bolo možné stanoviť preskúmaním mzdových lístkov pracovníkov

podieľajúcich sa na zákazke, ako aj výdavkovými dokladmi súvisiacimi so zákazkou,

e/ obidvaja znalci pri stanovovaní ceny vykonaných prác použili rozdielne podklady.

Svojim subjektívnym posudzovaním náročnosti došli k rozdielnym výsledkom. V znaleckých

posudkoch, ktoré vyhotovili znalec I.. R. a znalec I.. T. nezistil žiadne zásadné nesprávnosti,

ktoré by mohli viesť k nesprávnym údajom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa uviedol, že sa stotožnil

so záverom znaleckého posudku I.. Š. K., ktorý vychádzajúc z kalkulácie ceny vyhotovenej

žalovaným pre účely stanovenia ceny celej zákazky určil hodnotu splnenej dodávky sumou

20

36 111 USD. Podľa názoru súdu, ak znalec vychádzal z podkladov žalovaného, ktoré boli

základom tvorby dohodnutej ceny diela, najpresnejšie špecifikoval cenu čiastočne splnenej

dodávky vo vzťahu k celkovej cene plnenia, ktorú, ako vyplýva

zo znaleckých posudkov, je možné určiť podľa rôznych cenníkov a závisí od subjektívneho

posudzovania náročnosti prác. Súd neakceptoval námietky žalovaného, že znalec pri určení

ceny splnenej dodávky vychádzal z interných podkladov žalovaného a neodráža

skutočnú hodnotu diela zhotoveného zhotoviteľom. Práve naopak, podklady žalovaného

sú najreálnejším základom pre splnenie úlohy uloženej súdom znalcovi.

Súd dospel k záveru, že splnením časti zmluvného záväzku (10. 04. 2000) žalovanému

vzniklo právo na zaplatenie jeho ceny v sume 36 111 USD v zmysle § 548 ods. 1 Obch.

zákonníka. Z uvedeného dôvodu, súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 299 679 USD,

ktorá suma predstavuje preddavok na cenu diela poskytnutý objednávateľom zhotoviteľovi

14. 01. 2000 v sume 335 790 USD znížený o cenu časti diela, ktorú bol objednávateľ povinný

zhotoviteľovi v zmysle zmluvy zaplatiť v sume (36 111 USD). Žalovanému vznikla

povinnosť splniť peňažný záväzok v mene, v ktorej bola uzavretá zmluva o dielo, teda v USD.

Z tohto dôvodu súd nevyhovel zmene žaloby na pojednávaní dňa 22. 06. 2007, aby bol návrh

žalobcu uplatnený žalobou prepočítaný na slovenské koruny (Sk). Je potrebné zdôrazniť,

že zmena osoby veriteľa nemá vplyv na pôvodný charakter záväzku, čo znamená, že aj

po postúpení pohľadávky ide o záväzkový vzťah z medzinárodného obchodu, na ktorý sa

vzťahujú ustanovenia tretej hlavy .

Nasledujúcim dňom po zániku záväzku, teda od 30. 01. 2001, bol zhotoviteľ

(žalovaný) v omeškaní s vrátením plnenia poskytnutého objednávateľovi do zániku záväzku,

preto súd v zmysle priznal žalobcovi zákonný úrok

z omeškania v tej istej mene (USD) od 30. 01. 2001 do zaplatenia. Vzhľadom na dobu

omeškania žalovaného, súd stanovil výšku úroku z omeškania zohľadňujúc priemernú

úrokovú mieru z dlhodobých úverov poskytovaných obchodnými bankami v sídle dlžníka,

teda žalovaného, v čase uzavretia zmluvy (január 2000), ktorá predstavovala 15%. Z tohto

dôvodu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 16% v súlade s § 735 Obchodného

zákonníka. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie istiny 13 944 USD a úrokov z omeškania

ako nedôvodnú žalobu zamietol.

Súd neakceptoval námietky žalovaného týkajúce sa vzniku práva žalovaného

na náhradu nákladov spojených s vykonávaním diela do zániku zmluvy. Žalovaný

21

nepreukázal, že okrem plnenia poskytnutého objednávateľovi 10. 04. 2000 poskytol

objednávateľovi do zániku zmluvy akékoľvek ďalšie plnenie, na zaplatenie ceny ktorého by

žalovanému vzniklo právo. Žalovaný vo svojich tvrdeniach poukazoval aj na vznik nároku

žalovaného na náhradu skutočnej škody, prípadne ušlý zisk, ale takýto nárok vo vzťahu

k objednávateľovi neuplatnil a neuviedol ani žiadne konkrétne porušenie zákona, či záväzku

zo strany objednávateľa, v dôsledku ktorého by uvedený nárok bol dôvodný. Z uvedených

dôvodov sa súd nezaoberal ďalšími rozpormi v znaleckých posudkoch týkajúcich sa

ohodnotenia časti diela, ktoré nebolo do zániku zmluvy splnené objednávateľovi.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom I..

Š. K. vyplýva, že súd prvého stupňa, mimo iného, uložil znalcovi: „stanoviť cenu plnenia,

ktoré vykonal zhotoviteľ v zmysle zmluvy o dielo a nákladov vynaložených zhotoviteľom na

zhotovenie diela do 10. 04. 2000 a 23. 01. 2001.“ Znalec v závere

posudku na takto položenú otázku odpovedá: „podľa kalkulácie zhotoviteľa, vyhotovenie

dokumentácie, ktorú mal odovzdať objednávateľovi 10. 04. 2000, počítal so sumou

1 482 000 Sk. S ohľadom na protokolárne odovzdanie dokumentácie objednávateľovi dňa

10. 04. 2000 má zhotoviteľ nárok na čiastku 1 482 000 Sk.; práce, ktoré vykonal zhotoviteľ

v období od podpísania zmluvy do pozastavenia prác dňa 10. 04. 2000 predstavujú hodnotu

4 306 600 Sk.“ Z odôvodnenia rozsudku však vzhľadom na položenú otázku znalcovi a jej

zodpovedanie vyplýva, že súd prvého stupňa pri jeho ustanovení do konania a otázok

na odborné posúdenie skutočností v konaní, nemal vôbec ujasnenú právnu kvalifikáciu

nároku žalobcu, čo následne viedlo k deformácii všetkých položených otázok na znalcovi.

Znalec však pri snahe posúdiť skutočnosti rozhodné jeho odbornými znalosťami, nevyhol sa

nielen pre zle, či už právne, alebo terminologicky položené otázky, aj právnemu

posudzovaniu veci. Zrejme z dôvodu, že inak by znalecký posudok podľa zadaných otázok

nemohol vypracovať. Výslovne tak v posudku vykonával posudzovanie právnych otázok,

ale hlavne k nim priraďoval právne závery, a následné odborné posúdenie skutočností, ktoré

mal vlastne v konaní posúdiť, stratilo svoje opodstatnenie. Je tomu tak preto, že znalec

v posudku vykonal „právny rozbor zmluvy o dielo a jej príloh“, z ktorej žalobný nárok

pozostáva a vyvodil, že zhotoviteľ mohol zastaviť práce na dodávke už 20. 01. 2000, napriek

tomu tak neurobil a pokračoval v práci. Poukazuje, že v zmluve o dielo v odseku 5 Platobné

podmienky bod 5.10 sa uvádza: Ak objednávateľ neotvorí alebo nedoplní akreditív

v dohodnutom termíne, zhotoviteľ má právo zastaviť práce na dodávke. Nové termíny,

podmienky dodávky a zvýšené vzniknuté náklady budú upresnené dodatkom zmluvy.

22

Zhotoviteľ nemal dôvod pokračovať v započatých prácach. Za nedodržanie termínu nemohol

byť sankcionovaný. V zmluve bolo dohodnuté, že v takomto prípade dôjde k posunu termínov

plnenia a zároveň budú dohodnuté zvýšené náklady. V prípade, ak napriek tejto dohode

pokračoval v práci vystavil sa riziku, že objednávateľ mu vykonané práce nezaplatí.

Zhotoviteľ, keď zistil, že objednávateľ nesplnil dohodnutý termín otvorenia akreditívu,

mal práce pozastaviť. S ohľadom na rozsah dodávky a viazanosť vývojových a výrobných

kapacít má zhotoviteľ aj v zmysle nárok na náhradu nákladov, ktoré

mu vznikli v súvislosti s plnením zmluvy o dielo.

Súd prvého stupňa vo veci následne napadnutým rozsudkom rozhodol, pričom

z dôvodovej časti rozsudku vyplýva, že zo znaleckého posudku I.. Š. K. si osvojil záver

znalca, čo do výšky nároku zhotoviteľa za odovzdanú dokumentáciu objednávateľovi dňa 10.

04. 2000 sumou 1 482 000 Sk (36 111 USD, v prepočte podľa kurzu ku dňu 27. 10. 1999).

Znalec však ďalej v posudku uviedol, že práce, ktoré vykonal zhotoviteľ v období od

podpísania zmluvy do pozastavenia prác dňa 10. 04. 2000 predstavujú hodnotu 4 306 600 Sk.

Z nesúladu terminológie súdu v otázkach na znalca, a ním použitú terminológiu v posudku, je

zrejmé, že použitá terminológia, či už zo strany súdu, alebo znalca, nezodpovedá zákonnej

terminológii , o cenách a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej

republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon o cenách, čo zrejme viedlo súd

k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne právnemu posúdeniu veci. Obranu žalovaného

vzniku jeho práva na náhradu nákladov spojených s vykonávaním diela do zániku zmluvy

neakceptoval, pričom uviedol, že žalovaný nepreukázal, že okrem plnenia poskytnutého

objednávateľovi 10. 04. 2000 poskytol objednávateľovi akékoľvek ďalšie plnenie, na ktoré by

mu vzniklo právo na jeho zaplatenie.

Odvolací súd poukazuje, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal súd prvého

stupňa z právneho názoru, podľa ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva

a povinnosti strán zo zmluvy (, veta prvá ). Uniklo

pozornosti súdu prvého stupňa, že právna úprava zmluvy o dielo

obsahuje osobitnú úpravu ceny za dielo v prípade, ak došlo k odstúpeniu od zmluvy.

Podľa . , ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre

omeškanie objednávateľa, a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva

v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má

23

nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril

nevykonaním diela v plnom rozsahu.

V prejednávanej veci zhotoviteľ od zmluvy pre omeškanie objednávateľa

neodstúpil, súd sa dôvodmi a oprávnenosťou odstúpenia od zmluvy nezaoberal, pretože ako

uviedol, účastníci konania zhodne tvrdili, že zmluva o dielo zanikla v dôsledku písomného

odstúpenia (výpovede) zahraničného objednávateľa od zmluvy, ktoré bolo zhotoviteľovi

doručené 29. 01. 2001. Ako už bolo poukázané, v prejednávanej veci ide o spor

zo záväzkového vzťahu v medzinárodnom obchode. Ochrana dôvery a zásadná právna istota,

rovnako tak, rovnováha medzi týmito dvoma zásadami, musia byť nepochybne zohľadňované

pri efektivite a rovnosti zmluvných strán účastníkov záväzkového vzťahu v medzinárodnom

obchode. V danej veci zhotoviteľ od zmluvy pre omeškanie objednávateľa neodstúpil, avšak

v konaní zánik zmluvy o dielo na základe písomného odstúpenia (výpovede) objednávateľa

zo dňa 21. 01. 2001 v konaní nespochybnil, je pre posúdenie nároku na zaplatenie ceny

patriacej zhotoviteľovi vychádzať z ceny, na ktorú by mal nárok na základe zmluvy. Od tejto

ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

V posudzovanej veci to znamená, že na základe zmluvy o dielo, by v prípade

vykonania diela vznikol zhotoviteľovi nárok na cenu diela v sume 2 238 600 USD.

Objednávateľ v súlade so zmluvou poskytol zhotoviteľovi zálohu na cenu diela vo výške

335 790 USD. V dôsledku odstúpenia od zmluvy bol tak zhotoviteľ povinný od poskytnutej

zálohy 335 790 USD odpočítať všetko, čo ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

Žalobca v žalobnom návrhu požadoval po žalovanom zaplatenie poskytnutej zálohy na cenu

diela v plnej výške 335 790 USD. Obranou žalovaného v konaní bolo, že poskytnutá záloha

pokryla vykonávanie diela k zániku zmluvy. Pre vecne správne rozhodnutie o výške

peňažného záväzku v dôsledku zániku zmluvy o dielo treba vychádzať z obvyklej ceny,

pričom zo zákona sa prihliada na ceny obvyklé na medzinárodnom trhu (§ 734 Obchodného

zákonníka). Na základe uvedeného, je pre vecne správne rozhodnutie potrebné zistenie,

či zhotoviteľ mal od poskytnutej zálohy na cenu diela 335 790 USD čo odpočítať, teda,

či nevykonaním diela v plnom rozsahu z poskytnutej zálohy ušetril, a ak áno, koľko (§ 548

ods. 2 ). Ušetrením tak v prejednávanej veci treba rozumieť rozdiel

medzi poskytnutou zálohou na cenu diela a ceny obvyklej, ktorá by patrila zhotoviteľovi

na základe zmluvy ako cena obvyklá do účinnosti odstúpenia od zmluvy, s prihliadnutím

na ceny obvyklé na medzinárodnom trhu.

24

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

rozsahu podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

V prípade, ak na základe doplneného dokazovania v naznačenom smere dospeje súd

prvého stupňa k zisteniu, že nárok žalobcu je, či už plne, alebo čiastočne dôvodný, potom

výrok rozsudku o povinnosti žalovaného splniť peňažný záväzok žalobcovi musí byť uvedený

v mene, v ktorej sa peňažný záväzok dojednal ( ). Uniklo

totiž pozornosti žalobcu ako odvolateľa, že konanie bolo začaté 03. 05. 2001 ako spor

zo záväzkového vzťahu v medzinárodnom obchode a po postúpení pohľadávky zmena

v osobe veriteľa nemá vplyv na charakter záväzku, ako správne súd prvého stupňa poukázal.

Mena peňažného záväzku v dôsledku jeho zániku je daná dlžníkovi menou, v ktorej sa

peňažný záväzok dojednal. Ak teda žalobca v podanej žalobe požadoval plnenie v peniazoch

vyjadrením v cudzej mene (USD), výrok napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného

plniť v USD je tak nielen v súlade so žalobným návrhom podľa práva procesného, hlavne

však s kogentným ustanovením . V prejednávanej veci

odstúpením od zmluvy o dielo vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok podľa

ustanovenia , ktorý treba vyporiadať postupom podľa

. Keďže dielo bolo vykonané iba čiastočne, patrí

zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy, od ktorej sa však odpočíta úspora

zhotoviteľa spočívajúca v tom, že dielo bolo vykonané iba čiastočne. Na strane druhej

odstúpením od zmluvy o dielo patrí objednávateľovi dielo, ktoré bolo vykonané iba čiastočne,

a to bez ohľadu na skutočnosť, že takto čiastočne zhotovené dielo nemá pre objednávateľa

žiaden hospodársky význam. Zistenie výšky ceny, ktorá patrí zhotoviteľovi podľa citovaných

ustanovení a prípadného rozdielu medzi úsporou zhotoviteľa a poskytnutou zálohou na cenu

diela vo výške 335 790 USD, tak bude v ďalšom konaní musieť zistiť súd prvého stupňa.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu o právnom posúdení veci, je na úvahe

súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zvážiť, či aj napriek osem rokov trvajúcemu sporu,

nie je prípadne vhodné, aj za tohto stavu konania pokúsiť sa o zmier. V prípade, ak by

k uzavretiu zmieru nedošlo, nepochybne rozhodnutie bude závisieť od posúdenia skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti. Ďalšie dokazovanie v konaní znalcom, ktorý posudok by bol

v poradí už štvrtým, sa však javí odvolaciemu súdu, vzhľadom na právne posúdenie veci,

25

neefektívnym. Je predovšetkým na úvahe účastníkov, či možnosť dohodnúť sa mimosúdne

aspoň využijú. V každom štádiu konania sú totiž účastníci konania povinní prispieť k tomu,

aby sa dosiahol účel konania. Účel konania v občianskom súdnom konaní je vyjadrený

predovšetkým v prvej hlave , vrátane zabezpečenia úcty k právam iných osôb (

). Obaja účastníci sú v konaní zastúpení advokátmi, ktorí sú zo zákona povinní účelne

využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci

účastníkovi, ktorého zastupujú ( ). Medzi povinnosti advokáta patrí nielen využitie

opravných prostriedkov, ale aj poučenie klienta o povinnosti účastníka prispieť k dosiahnutiu

účelu občianskeho súdneho konania s ohľadom na zásady konania, a to predovšetkým zásady

rýchlosti a hospodárnosti konania ( ).

Krajský súd v Košiciach ďalej uznesením zo dňa 22. decembra 2009 č. k.

-297 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 1760 Sk

do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet vedený v Štátnej pokladníci Bratislava,

VS 8050471808, KS X.. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 14 240

Sk k do troch dni od právoplatnosti uznesenia na účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava,

VS X., KS X.. Proti výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu

vo výške 14 240 Sk podal odvolanie žalovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa , bez nariadenia pojednávania a podľa , uznesenie

v napadnutom výroku potvrdil.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo

na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Podľa , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak,

že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom

alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania

súd samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 17. decembra 2008

č. k. -274, pričom súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania a čiastočne

úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 78%. Proti tomuto rozsudku

podali odvolanie vo veci samej obaja účastníci, právoplatnosť nenadobudlo preto ani

26

rozhodnutie o náhrade trov konania vyjadrené zlomkom podľa miery úspešnosti účastníkov

konania. Uznesením č. k. zo dňa 30. 04. 2009 najvyšší súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade

trov prvostupňového a odvolacieho konania. Rozhodovanie súdu o priznaní náhrady trov

účastníkom nemožno stotožňovať s právom štátu na náhradu trov konania, ktoré platil proti

účastníkom, podľa výsledkov konania, pokiaľ u nich nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov ( ). Napadnutým uznesením súd

priznal štátu náhradu trov konania, ktoré za účastníkov platil štát na značnom. O náhrade trov

konania účastníkov, či už prvostupňových, alebo odvolacích, bude súd prvého stupňa

rozhodovať v novom rozhodnutí vo veci smej, vrátane tých trov štátu, o ktorých náhrade voči

účastníkom bolo napadnutým uznesením rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie v napadnutom výroku ako vecne

správne podľa potvrdil.

Krajský súd v Košiciach ďalej uznesením zo dňa 9. januára 2009 č. k. 11Cb/421/2001-

294 uložil žalobcovi v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie

proti rozsudku, ktorý je 12 919 EUR podľa položky č. 2 písm. a/ sadzobníka súdnych

poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca s návrhom, aby takéto uznesenie bolo

zrušené alebo zmenené a žalobca bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

331,50 Eur podľa pol. č. 2 písm. b/ sadzobníku súdnych poplatkov k

v znení noviel účinného v čase podávania odvolania, v znení

Hoci napadnuté uznesenie bez odôvodnenia nie je preskúmateľné, z čoho súd vychádzal

pri vyrubovaní súdneho poplatku, ak vyrubil súdny poplatok za odvolanie v sume

13 521 EUR, čo by malo byť podľa položky č. 2 písm. a/ sadzobníku súdnych poplatkov 6%,

vychádzal nesprávne z predmetu odvolania 225 350 EUR, čo by malo zodpovedať sume

6 788 894 Sk, v čase podávania odvolania. Žalobca nenamietal skutkové zistenie súdu,

ani ním zistenú výšku nároku žalobcu v USD 229 679 USD, s takouto výškou súhlasil

a súhlasí. Žalobca namietal a namieta iba to, že vrátenie zloženej zálohy veriteľovi, ako

slovenskému subjektu, malo byť v rozsudku vyjadrené v SK s kurzom ku dňu vzniku,

najneskôr postúpenia pohľadávky proti žalovanému na žalobcu z dôvodov, ktoré sú

podrobnejšie v odvolaní žalobcu proti rozsudku vo veci samej. Výlučne je predmetom

27

odvolania iba námietka peňažnej meny, teda, že nárok mal byť priznaný v SK s kurzom

k určitému dátumu, v súčasnosti už nesporne v EUR k takto vyčíslenému nároku v SK.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

, a dospel k zisteniu, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. V prvom rade je

potrebné uviesť, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri uložení

povinnosti žalobcovi zaplatiť poplatok v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej vo výške

12 919,50 Eur. Vo veci samej má rozhodnutie súdu dva výroky, okrem nich ďalšie dva

výroky majú povahu uznesenia, ktoré však so spoplatnením odvolania žalobcu nesúvisia.

Dňom 1. januára 2009 nadobudli účinnosť a č. ,

ktorými bol zmenený , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov (v ďalšom texte len „zákona). Podľa prechodných ustanovení k úpravám

účinným od 1. januára 2009, za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je

ustanovené inak (§ 18c ods. 6 zákona). Žalobca odvolanie, ktoré bolo predmetom

spoplatnenia, podal na súd osobne dňa 30. 12. 2008.

V zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona v znení účinnom do 31. 12. 2008, poplatková

povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 7 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31. 12. 2009, poplatník je povinný uviesť

cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí alebo, ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu

určí súd. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní

(§ 7 ods. 9 veta prvá zákona). Žalobca cenu predmetu poplatkového úkonu v podanom

odvolaní neuviedol. Cenu poplatkového úkonu však neurčil ani súd v napadnutom uznesení

o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 13 521 Eur, z uznesenia

vyplýva, že bol vyrubený podľa položky 2 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov.

V rozsudku vo veci samej bol predmet sporu, či už vo vyhovujúcej časti, alebo zamietajúcej

časti vyjadrený v cudzej mene. V takomto prípade sa základ poplatku za odvolanie pri

percentnej sadzbe prepočíta na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou

Slovenska, ktorý je platný v prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný alebo, v ktorom

súd o sume poplatku rozhoduje (§ 7 ods. 11 zákona v znení účinnom do 31. 12. 2008).

Z akého základu ceny nároku v odvolaní pri vyrubení súdneho poplatku súd vychádzal, tak

28

nie je zrejmé a akékoľvek úvahy odvolacieho súdu by boli len hypotetické. Odvolací dôvod

žalobcu, že súdny poplatok mal byť správne vypočítaný podľa položky č. 2 písmeno b/

sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona, neobstojí. Podľa citovaného

ustanovenia sadzobníka sa totiž postupuje, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi.

V prejednávanej veci súd vo veci samej rozhodol o návrhu žalobcu na peňažné

plnenie, aj keď bol vyjadrený v cudzej mene. Otázku, aká poplatková povinnosť vznikla

žalobcovi za podané odvolanie, je potrebné posúdiť podľa zistenia ceny poplatkového úkonu

súdom, keďže žalobca tak v podanom odvolaní neuviedol (§ 7 ods. 3 zákona).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa

a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. apríla 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.