Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)dba/371648.76298d.pdf
PDF · 99.83 KB
No categories available
5Cdo/55/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 55/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. D., bývajúceho v Ž.,
zastúpeného JUDr. P. K., advokátom v Ž., proti žalovanej Obci J., IČO : X., zastúpenej
JUDr. F. F., advokátom v Ž., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 13 C 369/2004, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 13. mája 2008, sp.zn. 5 Co 205/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovanej o d m i e t a .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 369,70 €
do troch dní na účet advokáta JUDr. P. K..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 26. apríla 2007, č.k. 13 C 369/2004-61 určil, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku parc.č. K. X. – trvalé trávnaté
2
porasty o výmere X. m a pozemku parc.č. K. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere
2
X. m, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., zapísané na LV č. X. pre k.ú. J.. Žalovanú
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 55 205,50 Sk, na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. P. K., v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti ku dňu
5. októbra 2000 v zmysle ustanovenia § 14a ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní v znení noviel, v znení účinnom do 31. januára 2001. Keďže k prevodu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú došlo kúpnou zmluvou č. X.,
ktorá bola uzatvorená dňa 30. mája 2002 a ktorej vklad bol povolený dňa 19. júna 2002,
dospel k záveru, že v čase prevodu predávajúci R. D. Z. nebol vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, a teda žalovaná nemohla platne nadobudnúť svoje vlastnícke právo na základe
uvedenej kúpnej zmluvy.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13. mája 2008, sp.zn.
5 Co 205/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v sume 11 115,-- Sk, do troch dní na účet advokáta JUDr. P. K.. V celom rozsahu sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. O.s.p.
a dospel napokon i k správnemu právnemu záveru. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorá navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že
rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení
veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Zároveň navrhla, aby dovolací súd odložil
vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch dovolania podrobne
rozoberala skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzala v konaní pred súdmi.
Žalobca sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotožnil s rozhodnutiami súdov, ktoré
považoval za vecne správne. S právnym názorom žalovanej uvedeným v dôvodoch dovolania
nesúhlasil a nepovažoval ho za právne správny. Uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania
369,70 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu priznal náhradu trov
dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) v sume
303,72 €, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení v sume
6,95 €, a DPH, spolu vo výške 369,70 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. mája 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková