Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/254/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a sudcov JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci žalobcu R.Z., zastúpeného JUDr. J.P., advokátom v B, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-104/PK-2007 zo 14. augusta 2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -92 z 25.septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -92 z 25. septembra 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1

(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-104/PK-2007 zo 14.augusta 2007, ktorým žalovaný zamietol návrh na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 3 písm. g/,

písm.. e/, , a , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) stotožniac sa s názorom

žalovaného, že obnovou konania sa odstraňujú alebo naprávajú skutkové omyly, teda nedostatky v skutkovom zistení, pričom v zmysle ustanovenia povolenie obnovy konania vyžaduje dodatočné zistenie mimoriadne závažných okolností, ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalobcu. Za takéto okolnosti ale nie je možné považovať rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. z 26. októbra 2005, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPv 477/03 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa , .

Súd poukázal na to, že napriek tomu, že konanie žalobcu, pre ktoré bol

prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, nie je trestným činom, je naďalej takým konaním, ktorým je uvedené prepustenie odôvodnené. Otázka trestno-právnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne opatrenie, a predmetné personálne opatrenie nezávisí na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Protiprávnym konaním, pre ktoré bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, nebol trestný čin, ale samotný právny úkon ohrozovania manželky služobnou zbraňou, čo zakladá dôvod na ukončenie služobného pomeru, nakoľko spoločenská požiadavka na bezúhonnosť policajta a na jeho charakterové vlastnosti je veľmi vysoká. Krajský súd bol názoru, že v predmetnom konaní neboli zistené žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Okolnosti uvádzané žalobcom podľa názoru súdu v jeho návrhu na obnovu konania nie sú novými skutočnosťami v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a ani neumožňujú priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech. Rozhodnutie nadriadeného v personálnych veciach (s výnimkou ) nie je závislé od rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre, na ktorý žalobca poukazuje, v čase uskutočňovania konania o jeho prepustení neexistoval. Podľa názoru krajského súdu oslobodením žalobcu spod obžaloby pre trestný čin, bola vyriešená len otázka jeho trestno-právnej zodpovednosti. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom samo o sebe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil konkrétneho trestného činu. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že Krajský súd v Nitre pri svojom rozhodovaní použil zásadu „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ust. a prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Súd prvého stupňa však poukázal na skutočnosť, že dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bola skutočnosť, že zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Toto konanie spočívalo v tom, že poškodenú ohrozoval služobnou zbraňou a vyhrážal sa jej zabitím. Dôvody prepustenia podľa preto musia byť dané v okamihu prepustenia bez ohľadu na možný budúci výsledok trestného konania. Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom teda nemusí byť trestným činom. Konanie

vo veci prepustenia príslušníka Policajného zboru prebieha nezávisle od trestného konania. je vybavený kompetenciou konať v personálnych veciach samostatne, bez povinnosti vyčkať na výsledok trestného konania. Oslobodzujúci rozsudok ešte neznamená, že sa žalobca nedopustil porušenia služobnej disciplíny. Napadnutým rozhodnutím nebola žalobcovi vyslovená vina zo spáchania trestného činu, ale bolo iba rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.

Krajský súd ďalej poukázal i na to, že žalobca doplnil žalobu dňa 30.10.2007,

ale súd sa dôvodmi uvedenými v doplnenej žalobe nezaoberal s poukazom na ustanovenie , pretože doplnenie žaloby bolo podané po lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.

Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1

s ohľadom na neúspech žalobcu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu aj náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil ustanovením a . Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne posúdil vec, keď sa v napadnutom rozsudku priklonil k právnemu názoru žalovaného o rozdielnosti skutkov v trestnom konaní a v konaní žalovaného, pričom v napadnutom rozsudku neuviedol, o aké protiprávne konanie žalobcu by sa malo jednať. Jediné údajné protiprávne konanie (zranenie i nebezpečné vyhrážanie zbraňou) už trestný súd uzavrel tak, že skutok sa nestal. Ak sa protiprávne konanie žalobcu nestalo, nemôže byť hodnotené tak, že to síce nie je trestný čin, ale súčasne je to dôvod na prepustenie žalobcu zo služieb PZ. Žalobca má za to, že v prípade povolenia obnovy konania by jediný dôkaz (na základe ktorého bol žalobca prepustený zo služieb PZ), ktorý sa v trestnom konaní inými dôkazmi vyvrátil, ťažko mohol byť dôkazom na tak závažné rozhodnutie, ako je prepustenie žalobcu zo služieb PZ a žiaden iný dôkaz preukazujúci protiprávne konanie žalobcu neexistuje. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu dostatočne odôvodňujú reálny predpoklad podstatne priaznivejšieho rozhodnutia v jeho prospech.

Ďalej žalobca namietal, že súd výrok svojho rozhodnutia oprel o dôkazy, ktoré

sú v priamom rozpore so skutkovým stavom a s preukázaným konaním žalovaného a odporujú dôkazom, ktoré boli do konania predložené žalobcom spolu so žalobou a následne i v konaní pred prvostupňovým súdom, pričom tieto dôkazy neboli prvostupňovým súdom ani spochybnené, ani hodnotené a nedbalo sa na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chráneným záujmom žalobcu a bola dodržaná zásada zákonnosti a spravodlivosti.

Ďalší obsah odvolania žalobcu je v plnom rozsahu totožný s obsahom podanej

žaloby.

Žalovaný sa podaním zo dňa 31. októbra 2008 k odvolaniu písomne vyjadril

navrhujúc napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný uviedol, že zákonné predpoklady prepustenia zo služobného pomeru musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku eventuálneho trestného konania. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Sankciu za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Žalovaný iba rozhodol o ďalšom zotrvaní žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ, pričom v konaní o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru sa prezumpcia neviny neuplatňuje.

Žalovaný ďalej uviedol, že predpokladom uplatnenia obnovy konania je

objavenie nových skutočností, ktoré existovali v čase uskutočňovania pôvodného konania, ale účastník ich bez svojej viny nemohol použiť a tieto preukazujú, že skutočný stav veci nebol dostatočne zistený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania ( v spojení s vety prvej ) bez odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že žalobca podrobil súdnemu

prieskumu rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nepovolil obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície, pretože neboli splnené podmienky na obnovu konania ustanovené v . Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepovolení obnovy konania a zamietol odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, nesúhlasil s názorom žalobcu, že zastavenie trestného stíhania voči nemu podľa o trestnom konaní súdnom () je dôvodom na obnovu konania podľa , nakoľko nemá vplyv na dôkazy rozhodujúce pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Zdôraznil, že dôvody, pre ktoré bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa , boli zistené orgánmi Železničnej polície nezávisle od orgánov činných v trestnom konaní a konanie o prepustenie účastníka konania zo služobného pomeru prebehlo nezávisle od trestného konania, pričom žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru policajta z dôvodu spáchania trestného činu, ale pre porušenie služobnej prísahy a základných povinností policajta hrubým spôsobom podľa

Obnovu konania upravuje v ustanovení ,

podľa ktorého ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na návrh

právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

Podľa ods. 3, 4, 5 citovaného ustanovenia v návrhu na obnovu konania treba

uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

Povolenie obnovy konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia

vyžaduje dodatočné zistenie mimoriadne závažných skutočností, ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v prospech policajta. Až vtedy môže oprávnený orgán na jeho návrh zrušiť právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej. Pre posúdenie „novosti“ skutočností alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník nemohol ešte v čase pôvodného konania uplatniť, napríklad v odvolaní, t.j. do okamihu kým mu márne uplynula lehota na podanie odvolania alebo ešte v priebehu odvolacieho konania, t.j. do vyhlásenia odvolacieho rozsudku. Takýmito okolnosťami ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je oslobodzujúci rozsudok voči jeho osobe, ako to správne konštatoval krajský súd a aj žalovaný správny orgán.

Odvolací súd pritom poukazuje na to, že napriek tomu, že konanie žalobcu, pre

ktoré bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície, nie je trestným činom, je naďalej takým konaním, ktorým je uvedené prepustenie odôvodnené. Oslobodzujúcim rozsudkom bola vyriešená len otázka trestno-právnej zodpovednosti žalobcu, čo v danom prípade nemôže ovplyvniť platnosť rozhodnutia o prepustení menovaného zo služobného pomeru. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. To však nič nemení na skutočnosti, že otázka trestno-právnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne opatrenie a predmetné personálne opatrenie nezávisí od rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery

uvedené vyššie považoval námietky žalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. S týmito námietkami sa už v podstate vyporiadal aj krajský súd a odvolací súd v zmysle v spojení s veta prvá na podrobné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia poukazuje.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave podľa v spojení s veta druhá ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa a v spojení s veta prvá a tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu preto, že nebol v tomto konaní úspešný, a žalovanému preto, že mu z dôvodu neúspešného odvolania žalobcu žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 6. mája 2009

JUDr. Jana B a r i c o v á, v. r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth