Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/25/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej

v právnej veci navrhovateľa JUDr. A. H., F. X. K., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. F.

S. s.r.o., Z. X. B., proti odporcovi JUDr. J. D., P.

X. B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu C. spotrebné družstvo v konkurze, H. X. P.,

IČO: X. zast. JUDr. K. P., advokátom C. X., P., o určenie pravosti pohľadávky vo výške

45 041,59 € (1 356 923,- Sk), na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 05. 11. 2008 č. k. -103 v opravenom znení z 13. 01. 2009 č. k.

-118 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 01. 2009 č. k. 5Cbi

61/06-116, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 05. 11. 2008 č. k. -103 v opravenom znení zo dňa 13. 01. 2009

č. k. -118 p o t v r d z u j e .

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 01. 2009 č. k. -116

p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 05. 11. 2008 č. k. -103

v opravenom znení zo dňa 13. 01. 2009 č. k. -118 rozhodol tak, že žalobný návrh

zamietol a navrhovateľa zaviazal uhradiť odporcovi na účet právneho zástupcu trovy

konania vo výške 16 913,– Sk. Uviedol, medzi spoločnosťou J. spotrebné družstvo,

P. a navrhovateľom bola uzavretá zmluva o poskytovaní právnej

pomoci, predmetom ktorej je poskytovanie právnej pomoci advokátom klientovi.

V článku I. bod 1 a) b) c) d) a e) si zmluvné strany dohodli režim poskytovania právnej

pomoci. V článku III, predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na tom, že odporca

uhradí navrhovateľovi odmenu za poskytovanie právnej pomoci dohodnutú podľa

ust. a nasl. vyhl.č. a na podielovej odmene vo výške 10 % z hodnoty

nehnuteľností, ktoré zostanú vo vlastníctve klienta po právoplatnom ukončení sporov

uvedených v článku I. bodu 1 Zmluvy. Jednalo sa o spory vedené pod sp. zn. ,

, , a . Navrhovateľ vyfakturoval odmenu

za poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. v zmysle zmluvy zo dňa 10.6,2002. Pred vyhlásením konkurzu

bolo konanie pod sp. zn. -48, o určenie neplatnosti nepeňažného vkladu,

a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č.X. súpisné číslo X., parcela č.X.,

kat. úz. Ť. ukončené ku dňu 13. 01. 2004, zastavením konania, z dôvodu litispendencie ( § 83

O. s . p. prekážky skôr začatej veci, vedenej pod sp. zn. , a toto konanie ku dňu

rozhodnutia, ukončené nebolo ). Konanie vedené

pod sp. zn. , označené v článku I. bod b) v zastúpení JUDr. P. K. advokátom, R.

K., nie navrhovateľom, bolo ku dňu 2.5.2005 ukončené zastavením konania z procesných

dôvodov. Konanie vedené pod sp. zn. , označené v článku I. bod c) Zmluvy na

základe zistenia súdu, nebolo právoplatne

ukončené. Konanie vedené pod sp. zn. , o určenie neplatnosti zmlúv,

o vysporiadanie vyrovnacieho podielu, bolo zastavené v čase, keď už na spoločnosť

C. P. bol vyhlásený konkurz a za spoločnosť vystupovala

JUDr. J. D. – SKP, pričom k ukončeniu sporu prišlo na základe uzatvorenia súdneho zmieru,

bez zastúpenia navrhovateľa. Po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

C. spotrebné družstvo P. si navrhovateľ konkurznou prihláškou prihlásil do konania sumu

1 356 923,- Sk ako pohľadávku I. triedy, ktorá mala vzniknúť z titulu uzatvorenej Zmluvy

o právnej pomoci zo dňa 10. 06. 2002

ako 10 % z hodnoty nehnuteľností, ktoré ostanú vo vlastníctve úpadcu po právoplatnom

ukončení sporov označených v článku I. bod 1. Súd mal na základe vykonaného dokazovania

nesporne zistené, neboli ku dňu vystavenia a prihlásenia prihlášky vo výške 1 356 923,– Sk

splnené podmienky na uznanie pohľadávky navrhovateľa ako nároku, ktorý mal vzniknúť

vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľnosti zapísanej na LV č.X., Správy katastra K.,

kat. úz. Ť. Navrhovateľ nepreukázal, že jeho úkonmi v rámci poskytovania právnych služieb

by prišlo k úkonom, určením ktorých je vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej

na LV č.X. Správy katastra K., kat. úz. Ť. zapísané na parcele č.X.,

a teda, že by mu malo vzniknúť právo na priznanie odmeny 10 % z ceny nehnuteľnosti,

ktorú taktiež v konaní nepreukázal. Na základe uvedeného súd žalobný návrh v celom rozsahu

zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zmenu z dôvodu, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,

že v čl. III ods.1 zmluvy o PPP sa zmluvné strany vzájomne dohodli na podielovej odmene

vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľností, ktoré zostanú vo vlastníctve klienta po právoplatnom

ukončení sporov, ktoré sú uvedené v čl. I ods.1 zmluvy. Podielovú odmenu bol klient povinný

zaplatiť vždy do troch dní od právoplatnosti ukončenia toho ktorého sporu. Zdôraznil,

že práva a povinnosti dohodnuté zmluvnými stranami v zmluve o PPP mali

byť prvostupňovým súdom interpretované s prihliadnutím na celú zmluvu. Použité jazykové

výrazy nemôžu pôsobiť oddelene od kontextu zmluvy, ale treba ich chápať ako neoddeliteľnú

súčasť jej uceleného obsahu. V dôsledku toho jednotlivé zmluvné ustanovenia treba

vykladať so zreteľom na účel, cieľ a zámer zmluvných strán vyplývajúcich z komplexného

znenia zmluvy o PPP. Prvostupňový súd postupoval pri interpretácii zmluvy v rozpore

s § 266 ods.1 Obch. zák., keď jej obsah posúdil na základe jazykového významu použitých

slov a nie primárne podľa vôle zmluvných strán. Prvostupňový súd postupoval contra legem,

keď znenie čl. III. ods.1 zmluvy o PPP (po právoplatnosti ukončení sporov) izoloval

od ostatného obsahu zmluvy a skutočnej vôle zmluvných strán a vôbec pritom neskúmal

význam čl. III ods.1 zmluvy (po ukončení toho ktorého sporu) pre vznik nároku navrhovateľa

na zaplatenie podielovej odmeny. Poukázal na to, že zmluvné strany v čl. III. ods.1 zmluvy

dohodli iba spôsob výpočtu výšky podielovej odmeny. Prvostupňový súd sa dopustil

tak logickej chyby, keď dovodil, že predtým článkom bola zároveň dohodnutá splatnosť,

resp. podmienky vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie podielovej odmeny

( po právoplatnom ukončení sporov ). Medzi jednotlivými ustanoveniami zmluvy v zásade

neexistuje vzťah subordinácie, tzn., že význam určitých ustanovení je pre výklad ostatných

ustanovení rovnaký, bez ohľadu na to, v akom poradí sú v zmluve uvedené. V prípade

rozporu medzi zmluvnými ustanoveniami upravujúcimi totožnú otázku ( nárok na zaplatenie

podielovej odmeny ), však majú prednosť ustanovenia upravujúce konkrétny spôsob riešenia

tejto otázky pred všeobecnejšou úpravou ( totožne napr. UNIDROIT Zásady medzinárodných

obchodných zmlúv. IURA EDITION, Bratislava 1996, s.92 ). Konkrétny spôsob platenia

podielovej odmeny upravuje čl. III. ods.1, podľa ktorého bol odporca povinný zaplatiť

navrhovateľovi podielovú odmenu do troch dní od skončenia konkrétneho sporu. Záver súdu

prvého stupňa o tom, že žalobcovi mal vzniknúť nárok na zaplatenie podielovej odmeny

až po ukončení všetkých sporov je v rozpore so skutočným obsahom dohody zmluvných

strán. Poukázal tiež na to, že pred uzavretím zmluvy o PPP úpadca vyhlásením o nepeňažnom

vklade urobeným formou notárskej zápisnice N 98/99, , ktorá bola spísaná

dňa 10. 03. 1999 vložil nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v k. ú. Ť.

zapísanú na LV č. X. Správy katastra K., stavba so súp. č. X. na parc. č. X. – veľkokapacitná

predajňa potravín na ul. B. v Košiciach do obchodnej spoločnosti J. a.s., H. P., IČO: X.

( dcérska spoločnosť úpadcu ). Platnosť tohto právneho úkonu ako aj právnych úkonov

naväzujúcich na realizáciu nepeňažného vkladu boli treťou osobou napadnuté v piatich

konaniach, v ktorých úpadca vystupoval ako žalovaný. Úpadca požiadal žalobcu,

aby ho v identifikovaných konaniach právne zastupoval a mal právny záujem na tom,

aby v konaniach bol úspešný, teda aby tieto boli zastavené, resp. jednotlivé žaloby

zamietnuté. Úpadca sa nespochybniteľne snažil platnosť nepeňažného vkladu

zo dňa 10. 03. 1999 právne obhájiť a nechcel sa opätovne stať vlastníkom nehnuteľností,

ktorá bola jeho predmetom. Súd k tejto skutočnosti neprihliadol, pričom ad absurdum ustálil,

že advokátovi by vznikol nárok na zaplatenie podielovej odmeny výlučne,

ak by bol vo všetkých sporoch identifikovaných v čl. I. ods.1 zmluvy neúspešný,

lebo iba v tomto prípade by sa obnovilo vlastnícke právo úpadcu k spornej nehnuteľnosti.

Zmluva je prejavom vôle zmluvných strán, z ktorého musí vyplývať, že zmluvné strany chcú

dosiahnuť určitý právny účinok. Musí byť teda zrejmé, k akému cieľu vecne prejavená vôľa

zmluvných strán smeruje. Neznamená to však, že musí dôjsť k vyčerpaniu všetkých

podrobností a k absolútnej presnosti formulácií použitých na vyjadrenie vôle zmluvných

strán. Evidentným úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy bolo to, aby sa podielová

odmena advokáta za úspešné zastupovanie v tom, ktorom spore určila ako 10 % z hodnoty

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nepeňažného vkladu a ktorej sa týkalo všetkých

päť súdnych sporov. Navrhovateľ úkonmi právnej služby dosiahol zastavenie konania

o určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného pod sp. zn. , ktorú skutočnosť

úpadca vzal na vedomie a verbálne deklaroval, že v súlade so zmluvou podielovú odmenu

riadne uhradí. Navrhovateľ v odvolaní namietal i správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa

v jeho výroku o trovách konania. K priznaným trovám právneho zastúpenia poukázal

na ust. vyhl. č. a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa

je správkyňou konkurznej podstaty, ktorej s poukazom na ust. § 8 uvedenej vyhlášky

za vedenie sporov neprislúcha právo na odmenu podľa osobitných predpisov, nemožno

považovať odporkyňou uplatnené trovy právneho zastúpenia za trovy účelne vynaložené.

Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť.

Uznesením č. k. -116 z 13.1.2009 uložil Krajský súd v Bratislave

navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok

za odvolanie v sume 331,94 €.

Proti uzneseniu sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zrušenie z dôvodu, že napadnuté

uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvého stupňa

uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť sporný súdny poplatok napriek tomu,

že s účinnosťou od 01. 01. 2006 ( , čl. I, bod 9 ) je podľa

navrhovateľ v konaní o určení popretej pohľadávky

podľa osobitného predpisu oslobodený. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok incidenčnou

žalobou, ktorá bola súdu doručená 09. 05. 2006, teda konanie bolo začaté po nadobudnutí

účinnosti citovanej novely ZoSP a samotný nárok bol uplatnený v zmysle § 23 ods.2 zákona

č. Zastáva názor, že súd prvého stupňa nesprávne uložil žalobcovi poplatkovú

povinnosť z dôvodu, že vzhľadom na znenie poznámky 3f) ZoSP sa domnieval, že predmetné

oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje výlučne na navrhovateľa v konaní o určení

popretej pohľadávky podľa , s ktorým záverom sa navrhovateľ

nestotožňuje. Totiž povinnosť zaplatiť súdny poplatok musí v konkrétnom prípade

nevyhnutne vyplývať priamo z objektívneho práva a byť uložená normatívnym právnym

aktom na úrovni zákona. Za daných okolností je poplatková povinnosť navrhovateľa

negovaná znením § 4 ods. 2 písm. r/ ZoSP, keďže sa nepochybne jedná o konanie o určení

popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu ( tzv. incidenčný spor ). Súd prvého stupňa

nesubsumoval daný skutkový stav pod citovanú právnu normu z dôvodu, že odporuje

poznámke pod čiarou, ktorým postupom priznal poznámke pod čiarou normatívne účinky

a povýšil ju na plnohodnotnú súčasť zákona. Poznámka pod čiarou však nie je normatívnou

súčasťou právneho predpisu, ale len legislatívnou pomôckou, ktorá nemôže byť záväzným

pravidlom pre výklad právnej normy ( viď nálezy Ústavných súdov SR a ČR

a tiež Legislatívne pravidlá vlády SR schválené uznesením vlády SR z 08. apríla 1997

č. 241 ). Namietal tiež, že nadobudol účinnosť 01. 01. 2006, súčasne s uvedenou

novelizáciou ZoSP. ZKV bol ustanovením zrušený, preto nové znenie

§ 4 ods. písm. r/ ZoSP teda objektívne nemohlo v poznámke 3f odkazovať na zrušený právny

predpis, ktorým bol v tom čase ZKV. Odkaz musel byť legislatívne formulovaný v prospech

. Z toho však nie je možné vyvodiť, že sporné oslobodenie od súdnych poplatkov

sa nevzťahuje na incidenčné spory podľa osobitného predpisu ako takého,

ale iba na incidenčné spory podľa Zámerom zákonodarcu a účelom

predmetnej novelizácie ZoSP bolo všeobecné a plošné oslobodenie navrhovateľov od súdnych

poplatkov v incidenčných sporoch bez ohľadu na to, či sa jedná o incidenčné spory podľa

( citovaného v poznámke 3f ) alebo o incidenčné spory podľa ZKV ( ktorý ako zrušený

predpis v poznámke 3f) ZoSP citovaný byť nemôže ), s čím korešponduje aj znenie

dôvodovej správy k tejto novele. Keďže súd v napadnutom rozhodnutí zohľadnil kritérium,

ktoré zjavne nemá zákonný základ, čím toto rozhodnutie zaťažil vadou, majúcou za následok

jeho vecnú nesprávnosť, navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods.1

a v medziach dôvodov odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniam

navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania je určenie pravosti pohľadávky navrhovateľa vo výške

45 041,59 € ( 1 356 923,– Sk ), ktorú prihlásil v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka C.

spotrebné družstvo P. prihláškou

zo dňa 14. 06. 2005 z titulu podielovej odmeny.

Z ustanovení , a , ktorým sa predmetné konanie

spravuje, vyplýva, že popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok

môžu konkurzní veritelia, úpadca a správca z hľadiska výšky nároku alebo jeho právneho

dôvodu. Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky

alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom, pričom žalobu

musia podať proti popierajúcim veriteľom, resp. v prípade nároku popretého správcom voči

správcovi v lehote v zmysle výzvy súdu s poučením o tom, že sa inak na tento popretý nárok

nevezme zreteľ. Právny dôvod žaloby, poradie pohľadávky a jej výška sú limitované

prihláškou pohľadávky.

Právnym základom navrhovateľom v konkurze prihlásenej predmetnej pohľadávky

je zmluva o poskytovaní právnej pomoci, ktorú s navrhovateľom uzavrel úpadca

dňa 10. 06. 2002, v zmysle ktorej navrhovateľ fakturoval úpadcovi dohodnutú

podielovú odmenu za zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. , dohodnutom v čl. I bod 1) písm. a/ zmluvy.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobný návrh navrhovateľa na určenie

pravosti predmetnej pohľadávky zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že ku dňu vystavenia

a prihlásenia pohľadávky neboli splnené podmienky na jej uznanie, keďže navrhovateľ

nepreukázal, že jeho úkonmi v rámci poskytovania právnych služieb by prišlo k úkonom,

určením ktorých je vlastníctvo k nehnuteľnosti na LV č. X. Správy katastra K.,

kat. úz. Ť. zapísané na parcele č. X., a teda, že by navrhovateľovi malo vzniknúť právo na

priznanie odmeny 10% z ceny nehnuteľnosti, ktorú tiež v konaní nepreukázal.

I keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasí so všetkými závermi súdu prvého

stupňa, stotožňuje sa s jeho konštatovaním, že pohľadávka navrhovateľa, ktorú prihlásil

v predmetnom konkurze nie je opodstatnená, pre ktorý dôvod je rozhodnutie súdu prvého

stupňa v súlade s právnym predpisom.

Ako vyplýva z čl. I zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, jej predmetom

je poskytovanie právnej pomoci advokátom klientovi v konaniach uvedených pod písmenami

a) až e).

Za poskytovanie právnej pomoci sa v čl. III zmluvy zmluvné strany dohodli

na podielovej odmene vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľností, ktoré zostanú vo vlastníctve

klienta po právoplatnom ukončení sporov, ktoré sú uvedené v článku I bod 1 zmluvy.

Z uvedených zmluvných ujednaní je zrejmé, že kritériom pre vznik práva

na podielovú odmenu sú nehnuteľnosti, ako súčasť predmetu vedených konaní, zastupovanie

v ktorých, bolo dojednané v predmete zmluvy.

Nemožno pre prípad jednotlivých nehnuteľností súhlasiť so záverom súdu prvého

stupňa v tom, že právo na podielovú odmenu by navrhovateľovi vzniklo, až po právoplatnom

skončení všetkých súdnych konaní, zastupovanie v ktorých bolo dojednané v čl. I zmluvy,

čo dôvodne namieta navrhovateľ v odvolaní a čomu napovedá nielen dojednanie o povinnosti

zaplatiť podielovú odmenu v čl. III zmluvy, ale tiež samotný predmet jednotlivých súdnych

konaní.

Nakoľko sporná nehnuteľnosť, od ktorej navrhovateľ odvodzuje právo na podielovú

odmenu, bola predmetom nepeňažného vkladu úpadcu do inej obchodnej spoločnosti, ktorý

bol v súdnych konaniach treťou osobou spochybňovaný, možno súhlasiť s odvolateľom,

že úmyslom zmluvných strán pri zastupovaní bolo zachovanie platnosti tohto právneho

úkonu.

Tento úmysel zmluvných strán neodporuje zmluvnému ujednaniu o podielovej

odmene, právo na ktorú, zmluvné strany odvodzujú z nehnuteľností, ktoré zostanú

po právoplatnom ukončení sporov vo vlastníctve úpadcu, čo napovedá však i tomu,

že uvedenými konaniami bolo v spojení s uvedeným prevodom, spochybňované

tiež vlastníctvo úpadcu k uvedenej nehnuteľnosti.

Nakoľko v konaní, ktorého zastupovanie bolo dohodnuté v čl. I písm. a/ zmluvy,

od zastupovania v ktorom navrhovateľ odvodzuje svoju pohľadávku, nebolo rozhodnuté

meritórne o platnosti napadnutého právneho úkonu ( konanie bolo zastavené z dôvodu

litispendencie s konaním podľa čl. I písm. c/ zmluvy, ktoré konanie nebolo skončené ),

nemožno vyvodiť, že výsledkom uvedeného konania došlo k zachovaniu vlastníctva

navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti, ako kritéria pre podielovú odmenu.

Po doplnení o tieto dôvody, je záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti pohľadávky

navrhovateľa, pre nesplnenie zmluvných podmienok pre vznik práva na podielovú odmenu,

pretože vlastníctvo úpadcu k uvedenej nehnuteľností i po ukončení navrhovateľom tvrdeného

sporu, zostalo sporné.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v súlade s právnym predpisom,

keď návrh navrhovateľa zamietol, ktorého správnosť rozhodnutia navrhovateľ dôvodmi

svojho odvolania nespochybnil.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa rozhodol

tiež v súlade s právnym predpisom, keď odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnom, priznal

náhradu trov konania, pozostávajúcich s trov právneho zastúpenia za zastupovanie

advokátom.

Nepochybne správca konkurznej podstaty zo zákona nemá nárok za vedenie sporov

na odmenu podľa osobitných predpisov.

Uvedené však nevylučuje, aby sa v konaní dal zastúpiť advokátom,

čo je nezadateľným právom každého účastníka konania, teda i správcu konkurznej podstaty,

pokiaľ je účastníkom konania.

Skutočnosť, či takto postupuje účelne, teda prípadne na ťarchu konkurznej podstaty,

nie je súd oprávnený v predmetnom spore, vyvolanom konkurznom, posudzovať.

Takéto právo prislúcha výlučne konkurzným veriteľom a konkurznému súdu.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa preto nepochybil, keď odporcovi priznal

náhradu trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa ako vecne

správny potvrdil.

Napadnutým uznesením zaviazal súd prvého stupňa navrhovateľa k poplatkovej

povinnosti za odvolanie podané proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa v sume 300 €.

Odvolateľ namieta, že mu poplatková povinnosť podaním odvolania proti rozsudku

nevznikla, pretože od tejto je oslobodený podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto tvrdením odvolateľa nestotožňuje.

Ustanovenie , na ktoré odvolateľ poukazuje, upravuje

totiž osobné oslobodenie pre účastníkov, ktorí sú navrhovateľmi konaní o určenie popretej

pohľadávky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o konkurze a reštrukturalizácii

č.

Takýto úmysel zákonodarcu nemožno vyvodiť totiž iba z poznámky pod čiarou,

ktorej záväznosť odvolateľ namieta, ale priamo zo zákona, ktorý rozlišuje medzi konaniami

podľa o konkurze a vyrovnaní a zák. č 7/2005 o konkurze

a reštrukturalizácii, čomu napovedá nielen zákonná úprava oslobodení navrhovateľov

v konaniach o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát a tiež zo súpisu podstaty jednotlivo

podľa uvedených zákonov, ale samotné znenie zákona, definovaním predmetu konania ktoré

pod písm. r/ zodpovedá zákonnému zneniu uvedenému v

Takýto výklad je i v súlade s dôvodovou správou k ,

ktorým sa novelizoval , podľa ktorej sa mechanizmus

oslobodenia od poplatkovej povinnosti prijatý k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii,

navrhol v záujme právnej istoty tiež pre konania o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa

, z dôvodov správou bližšie konkretizovaných.

Súd prvého stupňa rozhodol o poplatkovej povinnosti navrhovateľa so zreteľom

na uvedené v súlade s právnym predpisom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave podľa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,

že ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne

účelne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 07. mája 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L. B.