Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/96/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej

v právnej veci žalobcu D. B. M., K. proti žalovanému

v I. rade N. a.s. C., žalovanému v II. rade JUDr. J. Č. správkyni konkurznej podstaty úpadcu

N. a.s. C., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalovanej v II. rade proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. – 88 zo dňa 28. apríla 2008, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške

20 191,– Sk, uplatnená v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. na majetok úpadcu N. a.s. so sídlom C. je oprávnená

čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, uvedeného v prihláške pohľadávky zo dňa

29. júla 2005. Žalobu proti žalovanému v I. rade zamietol. Žalovanému v I. rade náhradu trov

konania nepriznal. Žalovanej v II. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

vo výške 15 632,– Sk.

V odôvodnení uviedol, že na majetok dlžníka N. a.s. C. bol uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 28. apríla 2005 vyhlásený konkurz. Žalobca požadoval určiť pravosť jeho

pohľadávky vo výške 20 191,– Sk. Jedná sa o pohľadávku, ktorú

si žalobca ako zamestnanec uplatnil ako mzdový nárok proti podstate. Z vykonaného

dokazovania súd zistil, že žalobca a úpadca uzavreli dňa 1. februára 2003 pracovnú zmluvu

s nástupom žalobcu do práce dňom 1. februára 2003 s pracovným zaradením robotník.

Odmena za prácu bola dohodnutá vo výške 32,– Sk za odpracovanú hodinu plus nočný

príplatok a príplatok za prácu vo sviatok. Dodatkom zo dňa 11. apríla 2005 bola pracovná

zmluva zmenená v časti mzdových podmienok a odmena bola dohodnutá ako hodinová mzda

vo výške 142,– Sk.

Žalovaná v II. rade nespochybnila platnosť pracovnej zmluvy, ako ani dodatku zo dňa

11. apríla 2005, ako ani to, že žalobca v období, za ktoré uplatňuje pohľadávku z titulu

náhrady mzdy bol zamestnancom úpadcu, ale namietala neúmernosť zvýšenia odmeny

za prácu, dohodnutú v dodatku zo dňa 11. apríla 2005. Pohľadávka žalobcu, ktorú žalovaná

v II. rade neuznala, tvorí rozdiel medzi zvýšenou odmenou dohodnutou v dodatku zo dňa

11. apríla 2005 a odmenou, dohodnutou v pracovnej zmluve.

Odmena, ktorá bola dohodnutá v pôvodnej pracovnej zmluve, bola iba vo výške

minimálnej mzdy. Predmetom činnosti úpadcu bola výroba liehu, čo podľa súdu vyžaduje

od pracovníkov určité znalosti a zručnosti, keďže výroba bola na cca 90% riadená

automaticky, počítačmi a prebiehala 24 hodín denne. Z výpovede svedka vyplýva, že žalobca

v období, za ktoré uplatňuje náhradu mzdy, pracoval ako pomocný technológ.

V konaní nebolo spochybnené, že dodatok zo dňa 11. apríla 2005 k pracovnej zmluve

zo dňa 1. februára 2003 za úpadcu podpísala oprávnená osoba, súd ho preto považoval

za platný. Súd vychádzal zo skutočnosti, že ohodnotiť prácu jednotlivých zamestnancov môže

najlepšie ich zamestnávateľ a že po dvoch rokoch nástupu žalobcu do práce je dôvodný

predpoklad, že žalobca sa zdokonalil vo vykonávaných činnostiach, prípadne že bol poverený

aj vykonávaním iných činností. Pre posúdenie veci je podstatná aj skutočnosť, že od nástupu

do práce dňa 1. februára 2003 žalobcovi nebola menená dohodnutá mzda. Odmena za prácu

v priznanej výške nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto žalobe vyhovel proti

žalovanej v II. rade, proti žalovanému v I. rade žalobu zamietol pre nedostatok jeho pasívnej

legitimácie.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku podala žalovaná II. odvolanie.

Uviedla, že k uzavretiu dodatku k pracovnej zmluve došlo dňa 11. apríla 2005,

t. j. po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, o čom mal úpadca vedomosť. K zmene

pracovnej zmluvy došlo len v časti mzdové podmienky a to tak, že od 1. mája 2005 hodinová

mzda pracovníka predstavovala sumu 142,– Sk, predtým 32 Sk. Z predložených dokladov

nevyplývalo, že k dátumu uzavretia dodatku došlo k zmenám v hospodárení a neexistoval

ani predpoklad vytvorenia zisku. Z toho vyplýva, že niekoľkonásobné navyšovanie miezd

pracovníkov úpadcu nemalo žiadne opodstatnenie v jeho hospodárení. Špekulatívnym

konaním úpadca spôsobil, že ak v konaniach o určenie pravosti pohľadávky jeho

zamestnancov bude určená pravosť pohľadávok, dôjde tým k ukráteniu uspokojenia

pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že práca technológa pri výrobe

liehu, ktorý má slúžiť na konzumné účely, si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, pričom

žalobca mal vzdelanie, ktoré zodpovedá práci robotníka. K zmene mzdových podmienok

došlo u všetkých zamestnancov bez zmeny pracovnej náplne. Za nepravdivé považuje

konštatovanie súdu prvého stupňa, podľa ktorého zo strany žalovanej nebola spochybnená

platnosť dodatku, keďže k jeho spochybneniu došlo už tým, že za mesiac máj 2005

bola pracovníkom vyplatená mzda v pôvodnej výške.

Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 20 191,– Sk prihlásená v konkurznom konaní,

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. je sporná čo do pravosti, výšky

a poradia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1

a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím určil pravosť pohľadávky žalobcu

vo výške 20 191,– Sk, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného proti úpadcovi

N. a.s. Chlmec pod sp. zn. , z titulu nevyplatenej časti mzdy za mesiace máj a jún

2005.

Žalobca uzavrel so spoločnosťou N. a.s. C. dňa 1.februára 2003 pracovnú zmluvu,

podľa ktorej uvedeným dňom nastúpil do práce ako robotník. Mzda za vykonávanú prácu

bola dohodnutá vo výške 32,– Sk za odpracovanú hodinu s nočným príplatkom a príplatkom

za prácu v dňoch pracovného voľna. Dňa 11. apríla 2005 uzavrel žalobca

so zamestnávateľom dodatok k pracovnej zmluve, podľa ktorého sa dohodnutý obsah zmluvy

v časti mzdové podmienky mení s účinnosťou od 1. mája 2005 tak, že zamestnanec bude

odmeňovaný hodinovou mzdou vo výške 142,– Sk za odpracovanú hodinu.

Dňa 2. júna 2005 bol na majetok spoločnosti N. a.s. Chlmec vyhlásený konkurz.

Keďže žalobcovi nebola za mesiace máj a jún 2005 vyplatená mzda vo výške, dohodnutej

v dodatku k pracovnej zmluve, prihlásil si nedoplatok vo výške 20 191,– Sk do konkurzného

konania. Pohľadávku žalobcu žalovaná poprela na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa

12. januára 2006, v dôsledku čoho si právo na určenie pravosti pohľadávky žalobca uplatnil

podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov.

Žalobcom uplatnená pohľadávka predstavuje mzdový nárok, ktorý je v zmysle

§ 31 ods.3 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 14. decembra 2005

pohľadávkou proti podstate. Odmena za vykonanú prácu vyplýva z platne uzavretého

dodatku k pracovnej zmluve a je výsledkom hodnotenia práce zamestnanca zo strany

zamestnávateľa. Námietku žalovanej, ktorou spochybňuje platnosť dodatku k pracovnej

zmluve nemožno považovať za dôvodnú aj vzhľadom na ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka

práce, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu,

ak neplatnosť nespôsobil sám.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne

v napadnutej časti podľa potvrdil.

Žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, neboli mu preto priznané

/ , / .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 07. mája 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L. B.