Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f6b/370100.495dcb.pdf
PDF · 118.65 KB
No categories available
2Cdo/54/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci
žalobcu : R., N., proti žalovanej : O., A., zastúpená JUDr. A. R., advokátkou v K., o vydanie
nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 10 C 177/2002,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. októbra 2007 sp. zn.
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vydania nehnuteľností a to KN X. –
2
zastavané plochy o výmere X. m, hospodárska budova č.s. X. a parciel vytvorených
geometrickým plánom 10 C 177/2002 zo dňa 18.4.2005 a to KN X., X., X., X., X. a X. ako
oprávnená osoba v zmysle zákona č. 282/1993 Z.z. Predmetom tohto konania bol aj návrh
žalobcu na zriadenie vecného bremena v jeho prospech na parcelách X. a X. v prípade ich
nevydania.
Okresný súd Rožňava rozsudkom z 30. septembra 2005 sp. zn. 10 C 177/2002 zaviazal
žalovaného vydať žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. zapísané
2
na LV č. X. a to KN X. zastavané plochy o výmere X. m, hospodárska budova súpisné č. X.
2
a parcely č. KN X. – ostatná plocha (ostatná zeleň) o výmere X. m, KN X. – zastavaná
2 2
plocha (dvor) o výmere X. m, KN X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. m, KN X. –
2
zastavaná plocha (dvor) o výmere X. m, vytvorené geometrickým plánom č. 10 C 177/2002
zo dňa 18.4.2005 z pôvodných parciel zapísaných na LV X. č. KN X., KN X. a KN X..
Zamietol žalobu na vydanie parciel KN X., KN X. vytvorených geometrickým plánom
č. 10 C 177/2002. Zastavil konanie o vydanie parciel, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku.
Zriadil vecné bremeno právom vstupu žalobcu na parcelu č. KN X. za účelom opráv budovy
X. a právom prechodu žalobcu cez parcely č. KN X. a KN X. za účelom vstupu na parcelu č.
KN X. pešo a motorovým vozidlom. Nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov konania.
Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov tohto konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, citujúc príslušné ustanovenia zákona č. 282/1993 Z.z., že žalobca má nárok na
vydanie nehnuteľnosti tak, ako sú popísané vo výroku tohto rozsudku. K parcele č.
2
KN X. – zastavané plochy o výmere X. m, hospodárska budova súpisné č. X. uviedol, že aj
keď sa v súčasnej dobe javí, že objekt nachádzajúci sa na parcele č. X. je samostatnou
stavbou, lebo je funkčným celkom, avšak z oboznamovaných listinných dôkazov ako aj zo
samotného znaleckého dokazovania jednoznačne možno uzavrieť, že pôvodne sa jednalo o
prístavbu k veci hlavnej, objektu, ktorý sa nachádzal na parcele č. X., ktorého časť bola
asanovaná, pričom uvedený objekt bol vo vlastníctve predchodcu žalobcu a keďže v čase
vydávania nehnuteľnosti už neexistoval, vydávala sa jeho zastavaná plocha, ktorá je už vo
vlastníctve žalobcu. Preto aj objekt nachádzajúci sa na parcele č. X. musí znášať osud svojho
pôvodného objektu, ktorý bol asanovaný a preto bol daný dôvod na vydanie uvedenej
nadstavby ako aj pozemku napriek tomu, že bol zastavaný až po prechode na štát. Ohľadne
2
parcely č. KN X. – ostatná plocha (ostatná zeleň) o výmere X. mdospel k záveru, že sa jedná
o pôvodnú parcelu odňatú predchodcovi žalobcu, ktorá bola čiastočne zastavaná a to garážou
patriacou k objektu X., ktorý už bol vydaný žalobcovi ako aj trafostanicou označenou pod X.,
ktorá nebola predmetom tohto konania a patrí tretiemu subjektu. Na uvedenej parcele sa
nenachádzajú žiadne stavby, resp. spevnené plochy okrem štrkových chodníkov a niekoľkých
lavičiek. Uvedený objekt t.č. slúži ako parčík, oddychová zóna. Nie je možné nad mieru
prípustnú dobrým mravom ako aj v konkrétnej situácii využívať ustanovenie § 7 ods. 1
písm. b/ a nevydať oprávnenej osobe aj priľahlé pozemky k pozemkom, ktoré slúžia
v konkrétnom prípade na školské účely. Preto v tejto časti žalobe vyhovel. K parcele č. KN X.
2
– zastavaná plocha (dvor) o výmere X. muviedol, že po vypracovaní geometrického plánu
č. 10 C 177/2002 došlo k oddeleniu vyššie uvedenej parcely od pôvodnej parcely č. KN X..
Na parcele č. KN X. sa nenachádza žiadna stavba okrem podzemných vedení, ktoré vedú od
stavby č. X. k stavbe X. avšak sú umiestnené pod úrovňou zeme. Uvedenú parcelu je možné
vydať, nakoľko neslúži na školské účely ako priľahlý pozemok k pozemkom, ktoré sa
nevydávajú z dôvodu, že boli zastavané. Aj ohľadne parcely č. KN X. – zastavaná plocha
2
(dvor) o výmere X. mdospel k záveru, že sa nejedná o zastavanú plochu ani o plochu, ktorá
by v súčasnej dobe slúžila školským účelom. Naviac voči uvedenej parcele nemá námietky
ani žalovaný, preto ju bolo potrebné vydať. K parcele č. KN X. – zastavaná plocha (dvor)
2
o výmere X. muviedol, že ani táto neslúži na školské účely a nie je zastavaná. Žalovaný
v tejto časti navrhol túto parcelu nevydať z dôvodu, že v budúcnosti by plánoval rozšíriť
ihrisko a jeho okolitú plochu, ktorá sa nachádza na parcele č. X. a X.. Uvedený zámer
žalovaného nemôže byť prekážkou na vydanie uvedenej veci, nakoľko podstatný je stav aký
bol ku dňu účinnosti zákona č. 282/1993 Z.z. Ohľadne vydania novovytvorených parciel č. X.
a X. nevyhovel návrhu žaloby z dôvodu, že tieto sú zastavané a slúžia na školské účely.
Cez parcelu č. X. prechádza asfaltová cesta – chodník a cez parcelu č. X. prechádza
príjazdová komunikácia k objektom X. a X. k internátom, ktoré jednoznačným spôsobom
slúžia na školské účely. Vzhľadom na predmet sporu a na nehnuteľnosti, ktoré budú
vo vlastníctve žalobcu a žalovaného bude účelné aby žalobca mal právo prechodu cez
novovytvorené parcely č. KN X. a KN X. za účelom vstupu do objektu X. pri jeho oprave
a právo prechodu k parcele X., zriadil vecné bremeno právo prechodu žalobcu cez sporné
nehnuteľnosti a to pešo a motorovým vozidlom.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 3. októbra 2007 sp. zn.
2 Co 413/2005 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej vydať
žalobcovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. k.ú. R. vytvorené geometrickým plánom č. 10
2
C 177/2002 z 18.4.2005 ako parcela č. X. – zastavané plochy o výmere X. ms hospodárskou
2
budovou súpisné č. X., parcela č. X. – ostatná plocha (ostatná zeleň) o výmere X. m, parcela
2
č. X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. ma parcela č. X. – zastavaná plocha (dvor)
2
o výmere X. mtak, že žalobu v tejto časti zamietol. Zmenil taktiež rozsudok vo výroku
o zriadení vecného bremena práva prechodu žalobcu cez parcely č. X. a X. za účelom vstupu
na parcelu č. X. pešo a motorovým vozidlom tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. Vyslovil,
že žiaden z účastníkov ako aj štát nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným
dokazovaním
mal odvolací súd za preukázané, že na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného
prostredia v R. č. Ú. z 21.7.1993 bola časť pôvodnej hospodárskej budovy nachádzajúcej sa
na parcele č. X., situovaná západne od zostávajúcej (východnej) časti objektu určenej
priestormi obchodu s kvetmi s pôdorysmi 7 x 10,9 m (táto ponechaná časť tvoriaca budovu
kvetinárstva bola žalobcovi vydaná) asanovaná z dôvodu, že stavba svojim stavom
ohrozovala životy a zdravie osôb – poškodená bola nosná konštrukcia krovu
a krytiny strechy, štítový múr zo severnej strany objektu (odôvodnenie citovaného
rozhodnutia), že stavba na parcele č. X. bola postavená v období rokov 1968 až 1971
(t.j. po odňatí pozemku štátom) a po asanácii pôvodnej hospodárskej budovy v roku 1993
(pred účinnosťou citovaného zákona) z pôvodného objektu zostala u tejto stavby len jedna
obvodová stena (znalecký posudok č. 191/2001 z 13.11.2001 znalca Ing. B. T.) z čoho
vyplýva, že pôvodný objekt v čase účinnosti citovaného zákona, t.j. k 1.1.1994 z hľadiska
objektívneho už fakticky neexistoval, preto stavbu na parcele č. X. nemožno z právneho
hľadiska považovať za prístavbu pôvodného (zaniknutého) objektu, t.j. za súčasť pôvodnej
stavby, lebo ku dňu účinnosti zákona č. 282/1993 Z.z. išlo o samostatnú stavbu, ktorá fyzicky
– stavebne ani funkčne už nemohla byť prepojená s pôvodnou (zaniknutou) stavbou.
Skutočnosť, že objekt postavený na parcele č. X. je v súčasnej dobe samostatnou stavbou
a funkčným celkom mal preukázanú aj súd prvého stupňa, avšak vzhľadom na to, že v prípade
uvedenej nehnuteľnosti nevychádzal zo stavu existujúceho v čase účinnosti citovaného
zákona, dospel k nesprávnemu záveru o splnení zákonných podmienok na vydanie uvedenej
stavby súpisné č. X. a pozemku parc. č. X., na ktorom je postavená. Uviedol, že nesprávny je
i záver súdu prvého stupňa o splnení zákonných podmienok na vydanie parcely č. X. – ostatná
2
plocha (ostatná zeleň) o výmere X. m, ktorá bola geometrickým plánom Ing. L. T. č.
10 C 177/2002 z 18.4.2005 odčlenená z parcely č. X. zastavanej hlavnou budovou školy,
pričom aj po oddelení ide o pozemok susediaci s pozemkom zastavaným stavbou školy, ktorý
nepochybne slúži na školské účely ako oddychová zóna školy (parčík) nachádzajúca sa
v areáli školy. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaná je Strednou odbornou
školou zriadenou Košickým samosprávnym krajom, t.j. ide o školu nadmiestneho významu
a podľa vyhlášky č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
(účinnej do 1.8.2000) platnej v čase výstavby školy a zriadenia parčíka (podľa dokladov
predložených žalovanou na č.l. 146, 155 bol zriadený v období roku 1980 až 1989) školské
stavby mali a majú byť umiestnené v zdravotne nezávadnej polohe s priaznivými
klimatickými podmienkami, chránené proti vonkajšiemu hluku a začlenené do zelene,
zastavaná plocha nemá presahovať štvrtinu stavebného pozemku a na nezastavaných plochách
sa zriadi školské ihrisko a zeleň (§ 61 ods. 1, § 62 ods. 1 citovanej vyhlášky), preto vydanie
tejto parcely žalobcovi nie je možné pre prekážku podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b/
2
citovaného zákona. Rovnako aj parcela č. X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. mslúži
na školské účely (športové aktivity žiakov) a vydaním tohto pozemku (ide o časť odčlenenú
od parcely č. X. – zastavané plochy) by sa podstatne sťažilo riadne užívanie školského ihriska
2
a ľahkoatletickej dráhy. Pokiaľ ide o parcelu č. X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. m
(ide o odčlenenú časť parcely č. X. – zastavané plochy, na ktorej sa nachádzajú stavby
internátov), táto parcela vzhľadom na zabudované podzemné vedenia k uvedeným stavbám
(kanalizačná, vodovodná a plynová prípojka) nemôže byť oddelená od zastavanej parcely
č. X., lebo tvorí so stavbami internátov súvislý a funkčný celok, a tak vydaním tejto časti
pozemku by sa podstatne sťažilo užívanie týchto stavieb (parcelné číslo X. a X.). Vzhľadom
na uvedené teda prijal záver, že parcela č. X. s budovou súpisné č. X.
a novovytvorené parcely č. X., X. a X. žalobcovi ako oprávnenej osobe nie je možné vydať,
pretože tomu bráni zákonná prekážka ustanovená v § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. 282/1993
Z.z., preto bol rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti zmenený a žaloba ako nedôvodná
zamietnutá. Napadnutý rozsudok bol zmenený aj vo výroku o zriadení vecného bremena
práva prechodu žalobcu cez parcelu č. X. a X. za účelom prístupu k parcele č. X. tak, že
žaloba bola aj v tejto časti zamietnutá z dôvodu, že zriadenie vecného bremena nemá oporu
v zákona č. 282/1993 Z.z. ani v Občianskom zákonníku, podľa ktorého súd môže zriadiť
vecné bremeno iba v dvoch prípadoch – v prípade zrušenia a vyporiadania podieľového
spoluvlastníctva rozdelením veci a v prípade neoprávnenej stavby podľa
§ 135c OZ a v ostatných prípadoch to nie je možné aj keby sa to z okolností prípadu javilo
ako nutné východisko k riešeniu situácie.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. V opravnom prostriedku
uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolací súd totiž vo veci posúdenia stavu budovy súpisné č. 4304
nachádzajúce sa na parcele č. X. rozhodol na základe rozhodnutia Obvodného úradu
životného prostredia v R. č. Ú. z 21.7.1993 o asanácii stavby, pričom neskúmal, či uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Uvedené rozhodnutie totiž nenesie doložku
právoplatnosti. A tiež neskúmal, či toto rozhodnutie bolo reálne vykonané. Z posudku znalca
Ing. T. vyplýva, že sporná stavba nebola asanovaná v takom rozsahu, aký uvádza odvolací
súd, sú preukázateľné na spornej stavbe zachované podstatné časti pôvodného kamenného
muriva, ktoré tvoria základ pôvodnej stavby. Čo sa týka tvrdenia odvolacieho súdu
súvisiaceho s využitím pozemkov uvedených ako parcely č. X., X., X. a X. pre školské účely,
túto skutočnosť súd zakladá len na tvrdení, ktoré na pojednávaní predniesol žalovaný, a to bez
preskúmania týchto tvrdení v reálnej skutočnosti. Pre posúdenie či sporné nehnuteľnosti sú
bezprostredne nevyhnutné pre tieto účely, bolo podľa jeho názoru potrebné získať posudok
znalca, ktorý by preukazoval nutnosť, resp. potrebu plochy pozemkov, ktoré sú vzhľadom k
počtu žiakov školy nevyhnutné pre riadny chod školy. Nestotožnil sa s názorom odvolacieho
súdu, ktorý túto potrebu ohraničuje užívaním pozemkov zo strany školy. Navrhol, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu žiadala zamietnuť dovolanie
a potvrdiť rozsudok druhostupňového súdu v plnom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje aj konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
K námietkam dovolateľa spochybňujúcim správnosť zistenia skutkových záverov
nižších stupňov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci – v tomto smere bol Najvyšší
súd Slovenskej republiky viazaný ako rozsahom, tak i obsahom podaného dovolania – možno
uviesť len to, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť
samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale
je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.
Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže
vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,
v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať
správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,
nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá
možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám
vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa
ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).
Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska
uplatnených dovolacích dôvodov správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie
žalobcu podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. mája 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: