Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/54/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu : R., N., proti žalovanej : O., A., zastúpená JUDr. A. R., advokátkou v K., o vydanie

nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. októbra 2007 sp. zn.

,

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vydania nehnuteľností a to KN X. –

2

zastavané plochy o výmere X. m, hospodárska budova č.s. X. a parciel vytvorených

geometrickým plánom zo dňa 18.4.2005 a to KN X., X., X., X., X. a X. ako

oprávnená osoba v zmysle Predmetom tohto konania bol aj návrh

žalobcu na zriadenie vecného bremena v jeho prospech na parcelách X. a X. v prípade ich

nevydania.

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 30. septembra 2005 sp. zn. zaviazal

žalovaného vydať žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. zapísané

2

na LV č. X. a to KN X. zastavané plochy o výmere X. m, hospodárska budova súpisné č. X.

2

a parcely č. KN X. – ostatná plocha (ostatná zeleň) o výmere X. m, KN X. – zastavaná

2 2

plocha (dvor) o výmere X. m, KN X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. m, KN X. –

2

zastavaná plocha (dvor) o výmere X. m, vytvorené geometrickým plánom č.

zo dňa 18.4.2005 z pôvodných parciel zapísaných na LV X. č. KN X., KN X. a KN X..

Zamietol žalobu na vydanie parciel KN X., KN X. vytvorených geometrickým plánom

č. . Zastavil konanie o vydanie parciel, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku.

Zriadil vecné bremeno právom vstupu žalobcu na parcelu č. KN X. za účelom opráv budovy

X. a právom prechodu žalobcu cez parcely č. KN X. a KN X. za účelom vstupu na parcelu č.

KN X. pešo a motorovým vozidlom. Nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov konania.

Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov tohto konania. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, citujúc príslušné ustanovenia , že žalobca má nárok na

vydanie nehnuteľnosti tak, ako sú popísané vo výroku tohto rozsudku. K parcele č.

2

KN X. – zastavané plochy o výmere X. m, hospodárska budova súpisné č. X. uviedol, že aj

keď sa v súčasnej dobe javí, že objekt nachádzajúci sa na parcele č. X. je samostatnou

stavbou, lebo je funkčným celkom, avšak z oboznamovaných listinných dôkazov ako aj zo

samotného znaleckého dokazovania jednoznačne možno uzavrieť, že pôvodne sa jednalo o

prístavbu k veci hlavnej, objektu, ktorý sa nachádzal na parcele č. X., ktorého časť bola

asanovaná, pričom uvedený objekt bol vo vlastníctve predchodcu žalobcu a keďže v čase

vydávania nehnuteľnosti už neexistoval, vydávala sa jeho zastavaná plocha, ktorá je už vo

vlastníctve žalobcu. Preto aj objekt nachádzajúci sa na parcele č. X. musí znášať osud svojho

pôvodného objektu, ktorý bol asanovaný a preto bol daný dôvod na vydanie uvedenej

nadstavby ako aj pozemku napriek tomu, že bol zastavaný až po prechode na štát. Ohľadne

2

parcely č. KN X. – ostatná plocha (ostatná zeleň) o výmere X. mdospel k záveru, že sa jedná

o pôvodnú parcelu odňatú predchodcovi žalobcu, ktorá bola čiastočne zastavaná a to garážou

patriacou k objektu X., ktorý už bol vydaný žalobcovi ako aj trafostanicou označenou pod X.,

ktorá nebola predmetom tohto konania a patrí tretiemu subjektu. Na uvedenej parcele sa

nenachádzajú žiadne stavby, resp. spevnené plochy okrem štrkových chodníkov a niekoľkých

lavičiek. Uvedený objekt t.č. slúži ako parčík, oddychová zóna. Nie je možné nad mieru

prípustnú dobrým mravom ako aj v konkrétnej situácii využívať ustanovenie § 7 ods. 1

písm. b/ a nevydať oprávnenej osobe aj priľahlé pozemky k pozemkom, ktoré slúžia

v konkrétnom prípade na školské účely. Preto v tejto časti žalobe vyhovel. K parcele č. KN X.

2

– zastavaná plocha (dvor) o výmere X. muviedol, že po vypracovaní geometrického plánu

č. došlo k oddeleniu vyššie uvedenej parcely od pôvodnej parcely č. KN X..

Na parcele č. KN X. sa nenachádza žiadna stavba okrem podzemných vedení, ktoré vedú od

stavby č. X. k stavbe X. avšak sú umiestnené pod úrovňou zeme. Uvedenú parcelu je možné

vydať, nakoľko neslúži na školské účely ako priľahlý pozemok k pozemkom, ktoré sa

nevydávajú z dôvodu, že boli zastavané. Aj ohľadne parcely č. KN X. – zastavaná plocha

2

(dvor) o výmere X. mdospel k záveru, že sa nejedná o zastavanú plochu ani o plochu, ktorá

by v súčasnej dobe slúžila školským účelom. Naviac voči uvedenej parcele nemá námietky

ani žalovaný, preto ju bolo potrebné vydať. K parcele č. KN X. – zastavaná plocha (dvor)

2

o výmere X. muviedol, že ani táto neslúži na školské účely a nie je zastavaná. Žalovaný

v tejto časti navrhol túto parcelu nevydať z dôvodu, že v budúcnosti by plánoval rozšíriť

ihrisko a jeho okolitú plochu, ktorá sa nachádza na parcele č. X. a X.. Uvedený zámer

žalovaného nemôže byť prekážkou na vydanie uvedenej veci, nakoľko podstatný je stav aký

bol ku dňu účinnosti Ohľadne vydania novovytvorených parciel č. X.

a X. nevyhovel návrhu žaloby z dôvodu, že tieto sú zastavané a slúžia na školské účely.

Cez parcelu č. X. prechádza asfaltová cesta – chodník a cez parcelu č. X. prechádza

príjazdová komunikácia k objektom X. a X. k internátom, ktoré jednoznačným spôsobom

slúžia na školské účely. Vzhľadom na predmet sporu a na nehnuteľnosti, ktoré budú

vo vlastníctve žalobcu a žalovaného bude účelné aby žalobca mal právo prechodu cez

novovytvorené parcely č. KN X. a KN X. za účelom vstupu do objektu X. pri jeho oprave

a právo prechodu k parcele X., zriadil vecné bremeno právo prechodu žalobcu cez sporné

nehnuteľnosti a to pešo a motorovým vozidlom.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 3. októbra 2007 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej vydať

žalobcovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. k.ú. R. vytvorené geometrickým plánom č. 10

2

C 177/2002 z 18.4.2005 ako parcela č. X. – zastavané plochy o výmere X. ms hospodárskou

2

budovou súpisné č. X., parcela č. X. – ostatná plocha (ostatná zeleň) o výmere X. m, parcela

2

č. X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. ma parcela č. X. – zastavaná plocha (dvor)

2

o výmere X. mtak, že žalobu v tejto časti zamietol. Zmenil taktiež rozsudok vo výroku

o zriadení vecného bremena práva prechodu žalobcu cez parcely č. X. a X. za účelom vstupu

na parcelu č. X. pešo a motorovým vozidlom tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. Vyslovil,

že žiaden z účastníkov ako aj štát nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným

dokazovaním

mal odvolací súd za preukázané, že na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného

prostredia v R. č. Ú. z 21.7.1993 bola časť pôvodnej hospodárskej budovy nachádzajúcej sa

na parcele č. X., situovaná západne od zostávajúcej (východnej) časti objektu určenej

priestormi obchodu s kvetmi s pôdorysmi 7 x 10,9 m (táto ponechaná časť tvoriaca budovu

kvetinárstva bola žalobcovi vydaná) asanovaná z dôvodu, že stavba svojim stavom

ohrozovala životy a zdravie osôb – poškodená bola nosná konštrukcia krovu

a krytiny strechy, štítový múr zo severnej strany objektu (odôvodnenie citovaného

rozhodnutia), že stavba na parcele č. X. bola postavená v období rokov 1968 až 1971

(t.j. po odňatí pozemku štátom) a po asanácii pôvodnej hospodárskej budovy v roku 1993

(pred účinnosťou citovaného zákona) z pôvodného objektu zostala u tejto stavby len jedna

obvodová stena (znalecký posudok č. 191/2001 z 13.11.2001 znalca Ing. B. T.) z čoho

vyplýva, že pôvodný objekt v čase účinnosti citovaného zákona, t.j. k 1.1.1994 z hľadiska

objektívneho už fakticky neexistoval, preto stavbu na parcele č. X. nemožno z právneho

hľadiska považovať za prístavbu pôvodného (zaniknutého) objektu, t.j. za súčasť pôvodnej

stavby, lebo ku dňu účinnosti išlo o samostatnú stavbu, ktorá fyzicky

– stavebne ani funkčne už nemohla byť prepojená s pôvodnou (zaniknutou) stavbou.

Skutočnosť, že objekt postavený na parcele č. X. je v súčasnej dobe samostatnou stavbou

a funkčným celkom mal preukázanú aj súd prvého stupňa, avšak vzhľadom na to, že v prípade

uvedenej nehnuteľnosti nevychádzal zo stavu existujúceho v čase účinnosti citovaného

zákona, dospel k nesprávnemu záveru o splnení zákonných podmienok na vydanie uvedenej

stavby súpisné č. X. a pozemku parc. č. X., na ktorom je postavená. Uviedol, že nesprávny je

i záver súdu prvého stupňa o splnení zákonných podmienok na vydanie parcely č. X. – ostatná

2

plocha (ostatná zeleň) o výmere X. m, ktorá bola geometrickým plánom Ing. L. T. č.

z 18.4.2005 odčlenená z parcely č. X. zastavanej hlavnou budovou školy,

pričom aj po oddelení ide o pozemok susediaci s pozemkom zastavaným stavbou školy, ktorý

nepochybne slúži na školské účely ako oddychová zóna školy (parčík) nachádzajúca sa

v areáli školy. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaná je Strednou odbornou

školou zriadenou Košickým samosprávnym krajom, t.j. ide o školu nadmiestneho významu

a podľa vyhlášky č. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

(účinnej do 1.8.2000) platnej v čase výstavby školy a zriadenia parčíka (podľa dokladov

predložených žalovanou na č.l. 146, 155 bol zriadený v období roku 1980 až 1989) školské

stavby mali a majú byť umiestnené v zdravotne nezávadnej polohe s priaznivými

klimatickými podmienkami, chránené proti vonkajšiemu hluku a začlenené do zelene,

zastavaná plocha nemá presahovať štvrtinu stavebného pozemku a na nezastavaných plochách

sa zriadi školské ihrisko a zeleň (§ 61 ods. 1, § 62 ods. 1 citovanej vyhlášky), preto vydanie

tejto parcely žalobcovi nie je možné pre prekážku podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b/

2

citovaného zákona. Rovnako aj parcela č. X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. mslúži

na školské účely (športové aktivity žiakov) a vydaním tohto pozemku (ide o časť odčlenenú

od parcely č. X. – zastavané plochy) by sa podstatne sťažilo riadne užívanie školského ihriska

2

a ľahkoatletickej dráhy. Pokiaľ ide o parcelu č. X. – zastavaná plocha (dvor) o výmere X. m

(ide o odčlenenú časť parcely č. X. – zastavané plochy, na ktorej sa nachádzajú stavby

internátov), táto parcela vzhľadom na zabudované podzemné vedenia k uvedeným stavbám

(kanalizačná, vodovodná a plynová prípojka) nemôže byť oddelená od zastavanej parcely

č. X., lebo tvorí so stavbami internátov súvislý a funkčný celok, a tak vydaním tejto časti

pozemku by sa podstatne sťažilo užívanie týchto stavieb (parcelné číslo X. a X.). Vzhľadom

na uvedené teda prijal záver, že parcela č. X. s budovou súpisné č. X.

a novovytvorené parcely č. X., X. a X. žalobcovi ako oprávnenej osobe nie je možné vydať,

pretože tomu bráni zákonná prekážka ustanovená v

Z.z., preto bol rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti zmenený a žaloba ako nedôvodná

zamietnutá. Napadnutý rozsudok bol zmenený aj vo výroku o zriadení vecného bremena

práva prechodu žalobcu cez parcelu č. X. a X. za účelom prístupu k parcele č. X. tak, že

žaloba bola aj v tejto časti zamietnutá z dôvodu, že zriadenie vecného bremena nemá oporu

v ani v , podľa ktorého súd môže zriadiť

vecné bremeno iba v dvoch prípadoch – v prípade zrušenia a vyporiadania podieľového

spoluvlastníctva rozdelením veci a v prípade neoprávnenej stavby podľa

a v ostatných prípadoch to nie je možné aj keby sa to z okolností prípadu javilo

ako nutné východisko k riešeniu situácie.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. V opravnom prostriedku

uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Dovolací súd totiž vo veci posúdenia stavu budovy súpisné č. 4304

nachádzajúce sa na parcele č. X. rozhodol na základe rozhodnutia Obvodného úradu

životného prostredia v R. č. Ú. z 21.7.1993 o asanácii stavby, pričom neskúmal, či uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Uvedené rozhodnutie totiž nenesie doložku

právoplatnosti. A tiež neskúmal, či toto rozhodnutie bolo reálne vykonané. Z posudku znalca

Ing. T. vyplýva, že sporná stavba nebola asanovaná v takom rozsahu, aký uvádza odvolací

súd, sú preukázateľné na spornej stavbe zachované podstatné časti pôvodného kamenného

muriva, ktoré tvoria základ pôvodnej stavby. Čo sa týka tvrdenia odvolacieho súdu

súvisiaceho s využitím pozemkov uvedených ako parcely č. X., X., X. a X. pre školské účely,

túto skutočnosť súd zakladá len na tvrdení, ktoré na pojednávaní predniesol žalovaný, a to bez

preskúmania týchto tvrdení v reálnej skutočnosti. Pre posúdenie či sporné nehnuteľnosti sú

bezprostredne nevyhnutné pre tieto účely, bolo podľa jeho názoru potrebné získať posudok

znalca, ktorý by preukazoval nutnosť, resp. potrebu plochy pozemkov, ktoré sú vzhľadom k

počtu žiakov školy nevyhnutné pre riadny chod školy. Nestotožnil sa s názorom odvolacieho

súdu, ktorý túto potrebu ohraničuje užívaním pozemkov zo strany školy. Navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu žiadala zamietnuť dovolanie

a potvrdiť rozsudok druhostupňového súdu v plnom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje aj konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

K námietkam dovolateľa spochybňujúcim správnosť zistenia skutkových záverov

nižších stupňov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci – v tomto smere bol Najvyšší

súd Slovenskej republiky viazaný ako rozsahom, tak i obsahom podaného dovolania – možno

uviesť len to, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť

samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska

uplatnených dovolacích dôvodov správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

žalobcu podľa ustanovenia zamietol.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanej ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. mája 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: