Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
605/371869.cf3806.pdf
PDF · 106.57 KB
No categories available
3Tdo/17/2009
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 17/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci
obvineného I. T. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení
účinnom do 31. decembra 2005 a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 13. mája 2009
v Bratislave dovolanie podané obvineným I. T., prostredníctvom splnomocneného obhajcu
JUDr. M. Š., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To 147/2008, z 13. januára
2009 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. T. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Martine z 1. októbra 2008, sp. zn. 2T 2/2007, bol
obvinený I. T. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1
Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 a trestného činu výtržníctva podľa § 202
ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005, ktorých sa dopustil na skutkovom
základe, že
dňa 13. augusta 2005 okolo 19,30 hod. na ul. O. udrel lakťom do oblasti úst
poškodeného M. P., nar. X., v dôsledku čoho tento spadol na zem, kde ho obžalovaný asi
dvakrát udrel päsťou do zátylku hlavy, čím poškodenému spôsobil tržno-zmliaždenú ranu
na slizničnej časti pery, pomliaždenie čela na pravej strane v rozsahu asi 3 x 3 cm s odreninou
a pomliaždenie na záhlaví vľavo za ušnicou, pričom zranenia si vyžadovali práceneschopnosť
v trvaní 9 dní a poškodený bol obmedzený zhoršením a bolestivým príjmom potravy po dobu
5 až 6 dní.
Za to mu bol uložený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005,
§ 53 ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, § 35 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005 úhrnný peňažný trest vo výmere 30 000 Sk (slovom
tridsaťtisíc Slovenských korún).
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol obvinenému
ustanovený pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený I. T.. Na základe podaného odvolania
Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a uznesením z 13. januára 2009, sp. zn. 1To 147/2008, podľa § 319 Tr. por.
odvolanie obvineného I. T. zamietol.
Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním obvinený I. T.. Dovolanie
odôvodnil prostredníctvom splnomocneného obhajcu, pričom dôvod dovolania vidí
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V písomných dôvodoch dovolania ďalej uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu
považuje za nezákonné. Výroková časť prvostupňového súdu je, podľa jeho názoru, založená
na dôkazoch, ktoré neboli zistené objektívnym spôsobom a následne boli nesprávne
vyhodnotené. Konaním oboch súdov boli zásadne porušené jeho práva na obhajobu. Tieto
tvrdenia opiera o skutočnosti, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili výpovede svedkov
M. T., Ing. M. V., P. L. a Mgr. M. G., ktorí o údajnom konflikte len počuli. Nesprávne
vyhodnotili skutočnosť, že medzi výpoveďou svedkyne F. a poškodeného M. P. sú zásadné
rozdiely a v neposlednom rade súdy nezobrali do úvahy výpovede svedkov J. H., J. Š., R. W.
a I. P., ktorí potvrdili jeho obhajobu. Napokon konajúcim súdom vytýka, že nesprávne
vyhodnotili i znalecký posudok znalca MUDr. M. V., CSc.
Vychádzajúc z uvedených skutočností má za to, že bolo porušené jeho právo
na zákonný proces. Súdy nerešpektovali základné zásady trestného konania upravené
v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. (zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci),
§ 2 ods. 12 Tr. por. (zásada voľného hodnotenia dôkazov) bola porušená právna zásada
„in dubio pro reo“. Konaním súdov tak došlo k porušeniu čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
Domáhal sa, aby dovolací súd po preskúmaní veci rozsudkom vyslovil, že došlo
k porušeniu:
- čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
- § 144 ods. 2, § 146, § 147, § 2 ods. 10, ods. 12
a zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 147/2008, z 13. januára 2009
ako aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zrušil aj výrok
rozsudku Okresného súdu v Martine, sp. zn. 2T 2/2007, z 1. októbra 2008.
Okresný prokurátor v Martine ako i poškodený M. P. sa v stanovenej lehote
k podanému dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) na základe
podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané
osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por.,
v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370
ods. 1 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie
procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,
ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por.
V zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Podľa ods. 2 § 374 Tr. por. v dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa § 371.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
S odkazom na vyššie citované ustanovenia § 374 ods. 2 a § 385 ods. 1 Tr. por.
dovolací súd sa v prieskumnej povinnosti obmedzil na skúmanie, či sú v danom prípade
splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., z ktorého dôvodu bolo
dovolanie podané.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdu je určený, ako je to už konštatované vyššie, k náprave procesných a hmotnoprávnych
chýb výslovne uvedených v jednotlivých dovolacích dôvodoch v ustanovení § 371 ods. 1
písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii
skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania
je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo
korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú
k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení
dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka
nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy,
nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva
na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom
posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1
písm. i/ Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých
je rozhodnutie založené.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému
stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Skutkový stav je pri rozhodovaní o dovolaní
opierajúcom sa o tento dovolací dôvod hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná
okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Prípady, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie
§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je potrebné odlišovať od prípadov, kedy
je rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom zistení.
Dovolateľ, ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného
prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov, a to konkrétne s hodnotením výpovedí
svedkov M. T., V., P. L. a Mgr. G., ktorí mali o údajnom konflikte iba počuť, ďalej
s hodnotením, podľa neho rozpornej výpovede priamej svedkyne F. a samotného
poškodeného P. s tým, že súdy nebrali do úvahy výpovede svedkov, ktorí potvrdzovali jeho
obhajobu (H., Š., W. a P. ) a nesúhlas s hodnotením dôkazu – znaleckého posudku znalca
MUDr. M. V..
Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových
výhradách. Vytýka súdom porušenie zásad trestného konania upravených v ustanovení § 2
ods. 10, ods. 12 Tr. por. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému
vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci podané
dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného
poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 13. mája 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová