Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/103/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného V. Š. pre trestný čin

legalizovania príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

a iné, na neverejnom zasadnutí 13. mája 2009 v Bratislave o odvolaní obžalovaného, ktoré

podal proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 26. júna 2006 rozhodol

t a k t o :

Podľa , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

s a z r u š u j e.

Podľa vec sa tomuto krajskému súdu vracia, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 26. júna 2006, sp. zn. , bol

obžalovaný V. Š. uznaný za vinného z trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a z trestného činu legalizovania príjmu z trestnej

činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na

skutkovom základe, že

1/ ako starší referent – technik na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, v rozpore s Nariadením Prezidenta

Policajného zboru č. 6-1997 zo dňa 1. apríla 1997 prihlásil dňa 21. júla 1999 na svojom

pracovisku do evidencie motorových vozidiel v Partizánskom osobné motorové vozidlo

Škoda Octavia Combi, výrobné číslo motora A., výrobné číslo karosérie T. na držiteľa V. P.,

nar. X., bytom B., bez jeho prítomnosti a hoci pred tým, ako na jeho osobu uvedené motorové

vozidlo prihlásil, V. P. uviedol, že si na jeho osobu prihlási svoje osobné motorové vozidlo,

ktoré malo byť dovezené zo zahraničia, dňa 6. augusta 1997 opätovne v rozpore s Nariadením

Policajného prezidenta Policajného zboru č. 6-1997 zo dňa 1. apríla 1997 vykonal na svojom

pracovisku v Partizánskom zmenu v evidencii motorových vozidiel tým, že uvedené

motorové vozidlo bez prítomnosti V. P. odhlásil a prihlásil do evidencie motorových vozidiel

nového majiteľa M. C., nar. X.,‘ bytom B., bez jeho vedomia, pričom po predbežnom zaistení

predmetného motorového vozidla dňa 11. apríla 2001 bolo zistené, že toto bolo v čase

od 6. júla 1999 do 7. júla 1999 odcudzené v Bratislave, čím Č. bola spôsobená škoda vo výške

584 900 Sk a následne pred jeho zaevidovaním do evidencie motorových vozidiel obvineným

boli pozmenené znaky výrobného čísla a znaky výrobného čísla motora,

2/ ako starší referent – technik na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, v rozpore s Nariadením Prezidenta

Policajného zboru č. 6 - 1997 zo dňa 1. apríla 1997 na svojom pracovisku v Partizánskom dňa

13. októbra 1999 prihlásil do evidencie motorových vozidiel osobné motorové vozidlo

VW Passat l,9 TD, výrobné číslo motora A., výrobné číslo karosérie W., na držiteľa

Ing. R. B., nar. X., bytom B., bez jej vedomia a následne v rozpore s uvedeným Nariadením

prezidenta Policajného zboru, dňa 17. novembra 1997 na svojom pracovisku v Partizánskom

vykonal zmenu v evidencii motorových vozidiel tým, že uvedené motorové vozidlo

bez vedomia Ing. R. B. odhlásil, a v ten istý deň prihlásil na B. H. ,nar. X., bytom M.,

bez jeho vedomia, pričom po predbežnom zaistení uvedeného vozidla dňa 18. júla 2001 bolo

zistené, že toto bolo v období od 20. januára 1999 do 21. januára 1999 odcudzené v Bratislave

a pred jeho zaevidovaním do evidencie motorových vozidiel obvineným boli na ňom zmenené

znaky výrobné číslo motora a karosérie, čím majiteľovi O. bola spôsobená škoda vo výške

510 102 Sk.

Za to bol obžalovanému V. Š. podľa § 252 ods. 4 Tr. zák. účinného

do 30. novembra 2000, s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000

uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods.3 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000 bol obžalovaný na výkon

uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný V. Š., ktoré

odôvodnil prostredníctvom obhajcu P. J.. Domáhal sa ním zrušenia napadnutého rozsudku

vo výroku o vine a treste a oslobodenia spod obžaloby. Vyslovil stanovisko, že vykonaným

dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný pri prihlasovaní motorových vozidiel

vedel o tom, že tieto vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti. Nebolo preukázané, že ako starší

referent polície mal snahu zlegalizovať ukradnuté automobily. Trestné činy, ktoré mu

obžaloba kladie za vinu, sú úmyselnými trestnými činmi a takúto formu zavinenia súd

obžalovanému nepreukázal. Jeho konanie vykazuje znaky porušenia pracovných predpisov

súvisiacich s prihlasovaním motorových vozidiel do evidencie, ale rozhodne nevykazuje

znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade podaného odvolania, preskúmal

v rozsahu zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov prvostupňového

rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré

rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa

je:

chybný pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení najmä preto, že sa nevyrovnal

náležite so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 258 ods. 1 písm. b/

),

sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba dôkazy

opakovať a vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo,

nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa (písm. c/ ),

nezodpovedá ustanoveniu a v podstate je nepreskúmateľný.

Postupom podľa odvolací súd v posudzovanej veci

rozhodoval o odvolaní na neverejnom zasadnutí, pretože zistil vady, ktoré nebolo možné

odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou

starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa

svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Vyššie uvedenými ustanoveniami sa krajský súd dôsledne neriadil napriek tomu,

že na hlavnom pojednávaní vykonal v predmetnej trestnej veci rozsiahle dokazovanie,

vypočul obžalovaného, poškodených a ďalších relevantných svedkov a predovšetkým mal

k dispozícii listinné dôkazy týkajúce sa konkrétnych motorových vozidiel, ktoré boli

prejednávané obžalovaným v administratívnom konaní a u ktorých boli zistené porušenia

postupu v zmysle Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 6/1997 zo dňa 1. apríla 1997.

V samotnom procese dokazovania, a teda pri posudzovaní otázky, či skutok je, alebo

nie je trestným činom (vrátane naplnenia zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej

podstaty trestného činu), je treba postupovať tak, že treba urobiť spoľahlivé zistenie

o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.

Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/

Tr. zák. sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť

sebe, alebo inému neoprávnený prospech nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci.

V posudzovanej veci obžalovaný v priebehu prípravného konania i na hlavnom

pojednávaní využil zákonom mu dané právo a odmietol vypovedať.

Z výsledkov vykonaného dokazovania i tak nepochybne vyplýva, že obžalovaný V. Š.

v administratívnom konaní pri prihlasovaní oboch motorových vozidiel do evidencie

motorových vozidiel vystupoval v postavení verejného činiteľa, služobne prideleného

ako starší referent - technik na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Partizánskom.

Z výpovedí vypočutých svedkov, ale najmä z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou

spisu tiež nepochybne vyplýva, že v oboch prípadoch pri prihlasovaní aut do evidencie

motorových vozidiel konal bez prítomnosti osôb, na ktoré motorové vozidlá prihlasoval, alebo

tak dokonca robil bez ich vedomia. Vedome teda nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená

zákonom, resp. iným právnym predpisom, v danom prípade Nariadením Prezidenta

Policajného zboru Slovenskej republiky č. 6/1997 a nesplnil tak povinnosť, ktorá mu

vyplývala z jeho pracovnej a funkčnej náplne, čím naplnil zákonný znak skutkovej podstaty

trestného činu podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorým je „nesplnenie povinnosti

vyplývajúcej z jeho právomoci“. Konanie obžalovaného malo v tomto prípade z hľadiska

zavinenia formu úmyselného opomenutia.

Obhajobnú námietku obžalovaného, prednesenú jeho obhajcom, že išlo len

o porušenie služobných povinností, tak nemohol odvolací súd akceptovať.

Trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý príjem alebo iný majetok z trestného činu prevedie

na seba alebo iného, požičia, vypožičia, predisponuje banke, dovezie, prevezie, privezie,

premiestni, prenajme, alebo inak sebe alebo inému zadováži.

Kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 4 písm. a/

sa dopustí páchateľ, ktorý čin uvedený v ods. 1 spácha ako verejný činiteľ.

Pre naplnenie zákonných znakov trestného činu podľa § 252 ods. 1 Tr. zák.

sa po subjektívnej stránke vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie príjmu

z trestnej činnosti, alebo zakrytia jeho pôvodu v trestnom čine alebo jeho určenia.

Na trestnosť sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o pravom pôvode, použití, alebo určení

legalizovanej veci, teda že ide o príjem z trestného činu, resp. o vec určenú alebo použitú

na jeho spáchanie.

V tomto štádiu konania treba prisvedčiť obhajobe, že v priebehu celého konania nebol

zistený žiadny dôkaz o tom, že obžalovaný vedel o pravom pôvode motorových vozidiel –

teda, že pochádzajú z trestnej činnosti v čase, keď ich prihlasoval do evidencie motorových

vozidiel.

Ako je už uvedené vyššie obžalovaný Š. odmietol vypovedať.

Svedok V. P. vedel o tom, že obžalovaný chce prihlásiť vozidlo na jeho osobu, vedel

aj to, že vozidlo by malo byť podľa vyjadrenia obžalovaného dovezené z cudziny,

ale nevedel, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Naviac uviedol, že obžalovanému

dôveroval a nepredpokladal, že ide o niečo nezákonné.

Svedok B. vypovedal, že tiež nevedel nič o nelegálnom pôvode vozidla, ktoré bolo

prihlásené na jeho osobu. Ako dôvod prečo má byť auto prihlásené na jeho osobu, mu bolo

povedané, že majiteľ „M.“ už má na seba prihlásené jedno vozidlo a keďže pracuje

v bankovom sektore, nechce byť vlastníkom dvoch vozidiel.

Svedok Ing. R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že reagoval na inzerát o predaji

motorového vozidla Škoda Octávia, stretol sa s jeho majiteľom svedkom B., auto sa mu

páčilo, preto si poznačil číslo motora i karosérie a cez známeho na polícii si v evidencii

motorových vozidiel preveril, či auto nepochádza z krádeže a keďže nič negatívne nezistil,

auto kúpil. Bez akýchkoľvek problémov si ho prepísal na dopravnom inšpektoráte v mieste

svojho bydliska na svoje meno a auto užíval až do jeho zaistenia políciou 11. apríla 2001.

Vo vzťahu k motorovému vozidlu VW Passat (skutok v bode 2/) z výpovede svedka

P. Š. vyplýva, že na základe inzerátu zakúpil toto motorové vozidlo od majiteľa B. H.,

prostredníctvom svedka M. V.. S majiteľom auta svedkom H. sa stretli v Pezinku

pred políciou, kde policajti vykonali ohliadku vozidla, do protokolu ho uviedli ako nového

majiteľa a na základe týchto dokladov si on následne vozidlo bez komplikácii prihlásil

v Poprade na polícii do evidencie motorových vozidiel. Auto užíval až do 18. júla 2001,

kedy mu bolo políciou odňaté, ako vozidlo pochádzajúce z krádeže.

V tejto súvislosti aj svedok JUDr. M. Š. vypovedal, že v administratívnom konaní

ohľadne predmetného motorového vozidla postupoval v súlade s nariadením prezidenta

Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje postup dopravných inšpektorátov

pri evidovaní vozidiel, v každom prípade bolo vozidlo skontrolované, bola na ňom vykonaná

kontrola identifikačných znakov.

Za takejto dôkaznej situácie, keď okolnosť, že vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti

bola zistená až v roku 2001 pri zaistení vozidiel majiteľom, ktorí ich riadne užívali

a obžalovaný prihlasovanie vozidiel do evidencie robil v roku 1999, medzitým boli vozidlá

prehlasované aj na iných dopravných inšpektorátoch, napr. v Poprade a pri tom boli

kontrolované identifikačné znaky vozidiel, bolo overované v evidencii odcudzených vozidiel,

či jedno z aut nepochádza z trestnej činnosti, nebolo preukázané, kedy došlo k pozmeneniu

znakov výrobného čísla karosérie a motora, kto tak na vozidlách urobil. Nebol v konaní

produkovaný dôkaz, ktorý by nasvedčoval nad akúkoľvek pochybnosť tomu, že obžalovaný

vedel, že vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti, že by bol v kontakte s osobami ktoré vozidlá

odcudzili, že vedel o tom, že na vozidlách v čase keď ich prihlasoval do evidencie vozidiel,

boli pozmeňované na nich identifikačné znaky. Je možné vysloviť určité podozrenie,

že obžalovaný mohol takúto vedomosť mať, avšak pre uznanie viny z trestného činu podľa

§ 252 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd musí mať neotrasiteľnú istotu, majúcu oporu vo vykonanom

dokazovaní..

Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.

Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom

na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, v otázke viny a trestu. Ak boli

do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že obžalovaný bol prvou

osobou, ktorá po tom ako boli pozmenené identifikačné znaky na vozidlách, tieto prihlásil,

resp. ich odhlásil z evidencie motorových vozidiel. Takéto tvrdenie prvostupňového súdu

však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ostáva neobjasnenou otázka, ako mohli vozidlá

s pozmenenými identifikačnými znakmi ďalej spracovávať v administratívnom konaní iné

dopravné inšpektoráty, napr. v Pezinku alebo v Poprade a prečo už pri preverovaní svedkom

Ing. M. v evidencii kradnutých vozidiel nebolo zistené, že auto Škoda Octavia pochádza

z krádeže. Krajský súd ďalej konštatuje, že obžalovaný Š. konal spôsobom popísaným

v skutkovej vete rozsudku na základe údajov, ktoré musel získať len od osôb, ktoré kradnuté

vozidlá chceli zaevidovať na dopravnom inšpektoráte a urobil tak, aby zakryl pôvod vozidiel

v trestnom čine. Ani toto tvrdenie prvostupňového súdu sa neopiera o konkrétny dôkaz

produkovaný v konaní. Toto konštatovanie súd prvého stupňa mechanicky prevzal z obžaloby

Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo 4. júla 2003 č. , str. 7. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na to, že krajský súd aj skutky mechanicky prevzal z obžaloby

do rozsudku, a to aj s pisárskymi chybami v dátume 6. augusta 1997 (správne má byť 1999)

a 17. novembra 1997 (správne má byť 1999). Podobne je to aj s výpoveďou svedka B., ktorý

vypovedal vo vzťahu k vozidlu Škoda Octavia, pričom v obžalobe je omylom uvedené

vozidlo VW Passat.

S poukazom na tieto dôvody je možné zhrnúť, že záver ku ktorému dospel krajský

súd, keď uznal obžalovaného V. Š. vinným aj zo spáchania trestného činu podľa § 252 ods. 1

písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., je nepresvedčivý, lebo je v rozpore s výsledkami

vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní podľa , pričom krajský

súd takto vykonané dôkazy vyhodnotil v zásade v neprospech obžalovaného bez toho,

aby prihliadol na všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súvislostiach tak, ako to ukladá

ustanovenie

Po odstránení uvedených pochybení, vykonaní nových, alebo opakovaní

už vykonaných dôkazov, ktoré budú viesť k náležitému objasneniu veci a dôslednom

vyhodnotení vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa bude

možné dospieť k záveru, či konanie obžalovaného V. Š. naplnilo všetky zákonné znaky

aj trestného činu podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a bude možné zároveň,

po zohľadnení všetkých rozhodujúcich kritérií pre ukladanie a stanovenie výmery trestu podľa

§ 31 ods. 1 Tr. zák. a kritérií o účele trestu podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. rozhodnúť

aj o spravodlivom a zákonnom postihu obžalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov podľa § 258 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13.mája 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová