Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0e0/371462.6e99cb.pdf
PDF · 110.9 KB
No categories available
3To/103/2006
N a j v y š š í s ú d 3 To 103/2006
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného V. Š. pre trestný čin
legalizovania príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.
a iné, na neverejnom zasadnutí 13. mája 2009 v Bratislave o odvolaní obžalovaného, ktoré
podal proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T 2/2003, z 26. júna 2006 rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
s a z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec sa tomuto krajskému súdu vracia, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 26. júna 2006, sp. zn. 1T 2/2003, bol
obžalovaný V. Š. uznaný za vinného z trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a z trestného činu legalizovania príjmu z trestnej
činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na
skutkovom základe, že
1/ ako starší referent – technik na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, v rozpore s Nariadením Prezidenta
Policajného zboru č. 6-1997 zo dňa 1. apríla 1997 prihlásil dňa 21. júla 1999 na svojom
pracovisku do evidencie motorových vozidiel v Partizánskom osobné motorové vozidlo
Škoda Octavia Combi, výrobné číslo motora A., výrobné číslo karosérie T. na držiteľa V. P.,
nar. X., bytom B., bez jeho prítomnosti a hoci pred tým, ako na jeho osobu uvedené motorové
vozidlo prihlásil, V. P. uviedol, že si na jeho osobu prihlási svoje osobné motorové vozidlo,
ktoré malo byť dovezené zo zahraničia, dňa 6. augusta 1997 opätovne v rozpore s Nariadením
Policajného prezidenta Policajného zboru č. 6-1997 zo dňa 1. apríla 1997 vykonal na svojom
pracovisku v Partizánskom zmenu v evidencii motorových vozidiel tým, že uvedené
motorové vozidlo bez prítomnosti V. P. odhlásil a prihlásil do evidencie motorových vozidiel
nového majiteľa M. C., nar. X.,‘ bytom B., bez jeho vedomia, pričom po predbežnom zaistení
predmetného motorového vozidla dňa 11. apríla 2001 bolo zistené, že toto bolo v čase
od 6. júla 1999 do 7. júla 1999 odcudzené v Bratislave, čím Č. bola spôsobená škoda vo výške
584 900 Sk a následne pred jeho zaevidovaním do evidencie motorových vozidiel obvineným
boli pozmenené znaky výrobného čísla a znaky výrobného čísla motora,
2/ ako starší referent – technik na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, v rozpore s Nariadením Prezidenta
Policajného zboru č. 6 - 1997 zo dňa 1. apríla 1997 na svojom pracovisku v Partizánskom dňa
13. októbra 1999 prihlásil do evidencie motorových vozidiel osobné motorové vozidlo
VW Passat l,9 TD, výrobné číslo motora A., výrobné číslo karosérie W., na držiteľa
Ing. R. B., nar. X., bytom B., bez jej vedomia a následne v rozpore s uvedeným Nariadením
prezidenta Policajného zboru, dňa 17. novembra 1997 na svojom pracovisku v Partizánskom
vykonal zmenu v evidencii motorových vozidiel tým, že uvedené motorové vozidlo
bez vedomia Ing. R. B. odhlásil, a v ten istý deň prihlásil na B. H. ,nar. X., bytom M.,
bez jeho vedomia, pričom po predbežnom zaistení uvedeného vozidla dňa 18. júla 2001 bolo
zistené, že toto bolo v období od 20. januára 1999 do 21. januára 1999 odcudzené v Bratislave
a pred jeho zaevidovaním do evidencie motorových vozidiel obvineným boli na ňom zmenené
znaky výrobné číslo motora a karosérie, čím majiteľovi O. bola spôsobená škoda vo výške
510 102 Sk.
Za to bol obžalovanému V. Š. podľa § 252 ods. 4 Tr. zák. účinného
do 30. novembra 2000, s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods.3 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000 bol obžalovaný na výkon
uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný V. Š., ktoré
odôvodnil prostredníctvom obhajcu P. J.. Domáhal sa ním zrušenia napadnutého rozsudku
vo výroku o vine a treste a oslobodenia spod obžaloby. Vyslovil stanovisko, že vykonaným
dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný pri prihlasovaní motorových vozidiel
vedel o tom, že tieto vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti. Nebolo preukázané, že ako starší
referent polície mal snahu zlegalizovať ukradnuté automobily. Trestné činy, ktoré mu
obžaloba kladie za vinu, sú úmyselnými trestnými činmi a takúto formu zavinenia súd
obžalovanému nepreukázal. Jeho konanie vykazuje znaky porušenia pracovných predpisov
súvisiacich s prihlasovaním motorových vozidiel do evidencie, ale rozhodne nevykazuje
znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade podaného odvolania, preskúmal
v rozsahu § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov prvostupňového
rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré
rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa
je:
chybný pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení najmä preto, že sa nevyrovnal
náležite so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 258 ods. 1 písm. b/
Tr. por.),
sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba dôkazy
opakovať a vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo,
nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa (písm. c/ § 258 ods. 1 Tr. por.),
nezodpovedá ustanoveniu § 125 Tr. por. a v podstate je nepreskúmateľný.
Postupom podľa § 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd v posudzovanej veci
rozhodoval o odvolaní na neverejnom zasadnutí, pretože zistil vady, ktoré nebolo možné
odstrániť na verejnom zasadnutí.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Vyššie uvedenými ustanoveniami sa krajský súd dôsledne neriadil napriek tomu,
že na hlavnom pojednávaní vykonal v predmetnej trestnej veci rozsiahle dokazovanie,
vypočul obžalovaného, poškodených a ďalších relevantných svedkov a predovšetkým mal
k dispozícii listinné dôkazy týkajúce sa konkrétnych motorových vozidiel, ktoré boli
prejednávané obžalovaným v administratívnom konaní a u ktorých boli zistené porušenia
postupu v zmysle Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 6/1997 zo dňa 1. apríla 1997.
V samotnom procese dokazovania, a teda pri posudzovaní otázky, či skutok je, alebo
nie je trestným činom (vrátane naplnenia zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej
podstaty trestného činu), je treba postupovať tak, že treba urobiť spoľahlivé zistenie
o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.
Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/
Tr. zák. sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť
sebe, alebo inému neoprávnený prospech nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci.
V posudzovanej veci obžalovaný v priebehu prípravného konania i na hlavnom
pojednávaní využil zákonom mu dané právo a odmietol vypovedať.
Z výsledkov vykonaného dokazovania i tak nepochybne vyplýva, že obžalovaný V. Š.
v administratívnom konaní pri prihlasovaní oboch motorových vozidiel do evidencie
motorových vozidiel vystupoval v postavení verejného činiteľa, služobne prideleného
ako starší referent - technik na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Partizánskom.
Z výpovedí vypočutých svedkov, ale najmä z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu tiež nepochybne vyplýva, že v oboch prípadoch pri prihlasovaní aut do evidencie
motorových vozidiel konal bez prítomnosti osôb, na ktoré motorové vozidlá prihlasoval, alebo
tak dokonca robil bez ich vedomia. Vedome teda nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená
zákonom, resp. iným právnym predpisom, v danom prípade Nariadením Prezidenta
Policajného zboru Slovenskej republiky č. 6/1997 a nesplnil tak povinnosť, ktorá mu
vyplývala z jeho pracovnej a funkčnej náplne, čím naplnil zákonný znak skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorým je „nesplnenie povinnosti
vyplývajúcej z jeho právomoci“. Konanie obžalovaného malo v tomto prípade z hľadiska
zavinenia formu úmyselného opomenutia.
Obhajobnú námietku obžalovaného, prednesenú jeho obhajcom, že išlo len
o porušenie služobných povinností, tak nemohol odvolací súd akceptovať.
Trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý príjem alebo iný majetok z trestného činu prevedie
na seba alebo iného, požičia, vypožičia, predisponuje banke, dovezie, prevezie, privezie,
premiestni, prenajme, alebo inak sebe alebo inému zadováži.
Kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 4 písm. a/
sa dopustí páchateľ, ktorý čin uvedený v ods. 1 spácha ako verejný činiteľ.
Pre naplnenie zákonných znakov trestného činu podľa § 252 ods. 1 Tr. zák.
sa po subjektívnej stránke vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie príjmu
z trestnej činnosti, alebo zakrytia jeho pôvodu v trestnom čine alebo jeho určenia.
Na trestnosť sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o pravom pôvode, použití, alebo určení
legalizovanej veci, teda že ide o príjem z trestného činu, resp. o vec určenú alebo použitú
na jeho spáchanie.
V tomto štádiu konania treba prisvedčiť obhajobe, že v priebehu celého konania nebol
zistený žiadny dôkaz o tom, že obžalovaný vedel o pravom pôvode motorových vozidiel –
teda, že pochádzajú z trestnej činnosti v čase, keď ich prihlasoval do evidencie motorových
vozidiel.
Ako je už uvedené vyššie obžalovaný Š. odmietol vypovedať.
Svedok V. P. vedel o tom, že obžalovaný chce prihlásiť vozidlo na jeho osobu, vedel
aj to, že vozidlo by malo byť podľa vyjadrenia obžalovaného dovezené z cudziny,
ale nevedel, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Naviac uviedol, že obžalovanému
dôveroval a nepredpokladal, že ide o niečo nezákonné.
Svedok B. vypovedal, že tiež nevedel nič o nelegálnom pôvode vozidla, ktoré bolo
prihlásené na jeho osobu. Ako dôvod prečo má byť auto prihlásené na jeho osobu, mu bolo
povedané, že majiteľ „M.“ už má na seba prihlásené jedno vozidlo a keďže pracuje
v bankovom sektore, nechce byť vlastníkom dvoch vozidiel.
Svedok Ing. R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že reagoval na inzerát o predaji
motorového vozidla Škoda Octávia, stretol sa s jeho majiteľom svedkom B., auto sa mu
páčilo, preto si poznačil číslo motora i karosérie a cez známeho na polícii si v evidencii
motorových vozidiel preveril, či auto nepochádza z krádeže a keďže nič negatívne nezistil,
auto kúpil. Bez akýchkoľvek problémov si ho prepísal na dopravnom inšpektoráte v mieste
svojho bydliska na svoje meno a auto užíval až do jeho zaistenia políciou 11. apríla 2001.
Vo vzťahu k motorovému vozidlu VW Passat (skutok v bode 2/) z výpovede svedka
P. Š. vyplýva, že na základe inzerátu zakúpil toto motorové vozidlo od majiteľa B. H.,
prostredníctvom svedka M. V.. S majiteľom auta svedkom H. sa stretli v Pezinku
pred políciou, kde policajti vykonali ohliadku vozidla, do protokolu ho uviedli ako nového
majiteľa a na základe týchto dokladov si on následne vozidlo bez komplikácii prihlásil
v Poprade na polícii do evidencie motorových vozidiel. Auto užíval až do 18. júla 2001,
kedy mu bolo políciou odňaté, ako vozidlo pochádzajúce z krádeže.
V tejto súvislosti aj svedok JUDr. M. Š. vypovedal, že v administratívnom konaní
ohľadne predmetného motorového vozidla postupoval v súlade s nariadením prezidenta
Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje postup dopravných inšpektorátov
pri evidovaní vozidiel, v každom prípade bolo vozidlo skontrolované, bola na ňom vykonaná
kontrola identifikačných znakov.
Za takejto dôkaznej situácie, keď okolnosť, že vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti
bola zistená až v roku 2001 pri zaistení vozidiel majiteľom, ktorí ich riadne užívali
a obžalovaný prihlasovanie vozidiel do evidencie robil v roku 1999, medzitým boli vozidlá
prehlasované aj na iných dopravných inšpektorátoch, napr. v Poprade a pri tom boli
kontrolované identifikačné znaky vozidiel, bolo overované v evidencii odcudzených vozidiel,
či jedno z aut nepochádza z trestnej činnosti, nebolo preukázané, kedy došlo k pozmeneniu
znakov výrobného čísla karosérie a motora, kto tak na vozidlách urobil. Nebol v konaní
produkovaný dôkaz, ktorý by nasvedčoval nad akúkoľvek pochybnosť tomu, že obžalovaný
vedel, že vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti, že by bol v kontakte s osobami ktoré vozidlá
odcudzili, že vedel o tom, že na vozidlách v čase keď ich prihlasoval do evidencie vozidiel,
boli pozmeňované na nich identifikačné znaky. Je možné vysloviť určité podozrenie,
že obžalovaný mohol takúto vedomosť mať, avšak pre uznanie viny z trestného činu podľa
§ 252 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd musí mať neotrasiteľnú istotu, majúcu oporu vo vykonanom
dokazovaní..
Podľa § 125 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.
Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, v otázke viny a trestu. Ak boli
do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že obžalovaný bol prvou
osobou, ktorá po tom ako boli pozmenené identifikačné znaky na vozidlách, tieto prihlásil,
resp. ich odhlásil z evidencie motorových vozidiel. Takéto tvrdenie prvostupňového súdu
však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ostáva neobjasnenou otázka, ako mohli vozidlá
s pozmenenými identifikačnými znakmi ďalej spracovávať v administratívnom konaní iné
dopravné inšpektoráty, napr. v Pezinku alebo v Poprade a prečo už pri preverovaní svedkom
Ing. M. v evidencii kradnutých vozidiel nebolo zistené, že auto Škoda Octavia pochádza
z krádeže. Krajský súd ďalej konštatuje, že obžalovaný Š. konal spôsobom popísaným
v skutkovej vete rozsudku na základe údajov, ktoré musel získať len od osôb, ktoré kradnuté
vozidlá chceli zaevidovať na dopravnom inšpektoráte a urobil tak, aby zakryl pôvod vozidiel
v trestnom čine. Ani toto tvrdenie prvostupňového súdu sa neopiera o konkrétny dôkaz
produkovaný v konaní. Toto konštatovanie súd prvého stupňa mechanicky prevzal z obžaloby
Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo 4. júla 2003 č. 1 Kv 61/2001, str. 7. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že krajský súd aj skutky mechanicky prevzal z obžaloby
do rozsudku, a to aj s pisárskymi chybami v dátume 6. augusta 1997 (správne má byť 1999)
a 17. novembra 1997 (správne má byť 1999). Podobne je to aj s výpoveďou svedka B., ktorý
vypovedal vo vzťahu k vozidlu Škoda Octavia, pričom v obžalobe je omylom uvedené
vozidlo VW Passat.
S poukazom na tieto dôvody je možné zhrnúť, že záver ku ktorému dospel krajský
súd, keď uznal obžalovaného V. Š. vinným aj zo spáchania trestného činu podľa § 252 ods. 1
písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., je nepresvedčivý, lebo je v rozpore s výsledkami
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní podľa § 2 ods. 5 Tr. por., pričom krajský
súd takto vykonané dôkazy vyhodnotil v zásade v neprospech obžalovaného bez toho,
aby prihliadol na všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súvislostiach tak, ako to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por.
Po odstránení uvedených pochybení, vykonaní nových, alebo opakovaní
už vykonaných dôkazov, ktoré budú viesť k náležitému objasneniu veci a dôslednom
vyhodnotení vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa § 2 ods. 6 Tr. por. bude
možné dospieť k záveru, či konanie obžalovaného V. Š. naplnilo všetky zákonné znaky
aj trestného činu podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a bude možné zároveň,
po zohľadnení všetkých rozhodujúcich kritérií pre ukladanie a stanovenie výmery trestu podľa
§ 31 ods. 1 Tr. zák. a kritérií o účele trestu podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. rozhodnúť
aj o spravodlivom a zákonnom postihu obžalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov podľa § 258 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13.mája 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová