Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/166/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu

JUDr. H. H. R. B., správkyňa konkurznej podstaty L.,s. r. o., J. B., IČO: X. zast. JUDr. S. F.

advokátkou, V. B. protižalovanému Z., a. s., P. Ž. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. A. V. s.

r. o., B. B., IČO: X. o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. júna 2008 č. k. -107 v znení

opravného uznesenia zo dňa 20. augusta 2008 č. k. -129 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. júna

2008 č. k. -107 v znení opravného uznesenia zo dňa 20. augusta 2008 č. k. 10 Cbi

84/03-129 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu

133 771,49 eur (4 030 000,–Sk). V časti pokiaľ bol uplatňovaný nárok na vyslovenie neúčinnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky žalobou z a m i e t a.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie v časti zaplatenia 4 030 000,–

Sk do konkurznej podstaty dlžníka L.s. r. o. J. B.. IČO: X. zastavil.

Určil, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 15. 12. 2000 medzi žalovaným Z.

a. s. P. X. Ž. IČO: X. a žalobcom L. s. r. o., J. B., IČO: X. ktorej predmetom je časť pohľadávky

dlžníka Ž. G. K. B., IČO: X. v sume 4 030 000,–Sk je voči konkurzným veriteľom

dlžníka L.s. r. o. právne neúčinná. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

vo výške 9 244,–Sk na účet jeho právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozsudku žalobou doručenou súdu dňa 27. 06. 2003 žalobca žiadal,

aby súd určil, že plnenie zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom Z. a. s.

P. IČO: X. a postupníkom Z.L.s. r. o., (v súčasnosti po zmene obchodného mena L.s. r. o.), IČO:

X. ktorej predmetom je časť pohľadávky dlžníka Ž. G. K. B., IČO: X. z právneho

dôvodu povinnosti úhrady zálohy na cenu diela v zmysle Zmluvy o dielo medzi Z. B. a M. a. s.

M. v sume 4 030 000,–Sk, spolu s úrokom vo výške 11 % od 15. 12. 2000 do zaplatenia patrí do

konkurznej podstaty úpadcu L.s. r. o., vo veci vedenej na Krajskom súde Bratislava, pod č. 8K

275/01 a ďalej, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť na účet

úpadcu: X. sumu 4 030 000,-- Sk.

Z predložených dokladov súd zistil, že žalovaný uzavrel s úpadcom dňa 15. 12. 2000

Zmluvu o postúpení pohľadávok dlžníka Ž. G. K. B. v hodnote 4 030 000,–Sk za kúpnu cenu

4 030 000,–Sk, ktorá bola v celej sume zaplatená. Právnym titulom postúpenej pohľadávky je

Zmluva o dielo na skúškach prototypu rušňa R 755 uzatvorená dňa 11. 12. 1997 medzi Ž. B. 3

a M. a. s., M.. Odmena za realizované a odovzdané dielo bola dohodnutá na 54 000 000,--Sk.

Termín ukončenia prác predmetu zmluvy bol v bode 8.2dohodnutý na jún 1999. Podľa bodu 8.3

zmluvy mal byť objednávateľ vyzvaný na prevzatie diela. Dielo malo byť odovzdané písomným

protokolom, podpisom ktorého sa objednávateľ stal vlastníkom diela. Zhotoviteľ diela v čase

pred zhotovením a odovzdaním diela postúpil časť dohodnutých zálohových platieb v čl. 7.

platobné podmienky Zmluvy o dielo bod 7.3. splatných dňa 31. 03. 1999 zo sumy 10 000 000,–

Sk, sumu zálohovej platby vo výške 4 030 000,–Sk.

V podaní zo dňa 28. 10. 2004, označenom ako doplnenie návrhu, sa žalobca odvolával na

ustanovenia § 15, 16 ZKV, podľa ktorých je potrebné posudzovať neúčinnosť právneho úkonu,

keďže žaloba je podaná v mene dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz. Vzhľadom na

uvedené zároveň žiadal, aby súd vyhlásil rozsudok v znení: Zmluva o postúpení pohľadávky zo

dňa 15. 12. 2000, uzavretá medzi žalovaným (Z. a. s.) a Z.L.s. r. o. je neúčinná a plnenie

z tejto zmluvy v sume 4 030 000,–Sk spolu s úrokom vo výške 11 % od l5. 12. 2000 do

zaplatenia patrí do konkurznej podstaty dlžníka L.s. r. o. v konkurze vedenom na Krajskom súde

v Bratislave, pod č. k. a žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

uhradiť na účet dlžníka č X. sumu 4 030 000,--Sk spolu s úrokom a trovami konania.

Uznesením č. k. -64 zo dňa 01. 02. 2005 súd v súlade s túto

zmenu návrhu pripustil.

Na pojednávaní dňa 28. 11. 2007 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 4 030 000,--

Sk do konkurznej podstaty dlžníka L. späť. V súlade s a súd preto konanie v

tejto časti zastavil a v ďalšom pokračoval v konaní v zmysle žaloby zo dňa 27. 06.

2003. v znení úpravy petitu a doplnený žalobného návrhu.

Súd posúdil vec v zmysle § 15 ZKV a čo sa týka prvej podmienky t. j. ukrátenia veriteľa z

dokazovania mal za osvedčené, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo voči

žalobcovi pohľadávku Daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad B.vo výške 6 163 590,– Sk a to na

základe platobného výmeru zo dna 17. 05. 1999, čo je preukázateľne vymáhateľná pohľadávka,

ktorá narastala. Do konkurzu bola nakoniec prihlásená pohľadávka vo výške 19 905 078,14

Sk. Z daňového priznania za rok 2001 vyplýva strata vo výške 20 567 000,–Sk a ako

vyplýva z účtovných dokladov, tak v roku 2001 už nepodnikali. Z pripojeného spisu č. k. 8K

275/01 vo veci konkurzu na majetok žalobcu súd zistil, že došlo k odkúpeniu pohľadávky za

cenu rovnajúcu sa jej plnej výške a v tejto výške bola uhradená žalovanému. Podľa jeho názoru

je nesporné, že žalovaný mal z predmetného právneho úkonu prospech.

Splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky, a to úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného

veriteľa (§ 15 ods. 2 ZKV) bolo v konaní tiež preukázané. V čase uzatvorenia zmluvy o

postúpení pohľadávky nebol žalobca schopný plniť svoje záväzky. Záväzok bol dohodnutý

v plnej výške postupovanej pohľadávky a žalovaný ako jediný spoločník žalobcu mal z právneho

úkonu prospech. Odporovať právnemu úkonu dlžníka, ak ním došlo k ukráteniu vymáhateľnej

pohľadávky konkurzného veriteľa možno aj vtedy, ak tu nebol úmysel ukrátiť konkurzného

veriteľa za predpokladu, že medzi účastníkmi právneho úkonu je personálne alebo kapitálové

prepojenie, a to tu podľa súdu nepochybne bolo (žalovaný bol jediným spoločníkom žalobcu).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Q. s. p.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca i žalovaný.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v žalobe vyhovujúcej časti buď zmeniť

tak, že odvolací súd návrh v plnom rozsahu zamietne alebo ho v napadnutej časti zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

Namieta, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či je splnená i ďalšia

podmienka vyhlásenia právneho úkonu za neúčinný, a to či ju napadnutý právny úkon platný,

pretože neplatný právny úkon nemôže súd vyhlásiť za neúčinný. Zhrňuje, že neplatnosť sporného

právneho úkonu bola hlavným dôvodom, pre ktorú žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Upozorňuje, že vo vyjadreniach a prednesoch na pojednávaniach zvýraznil, že správkyňa

konkurznej podstaty už vo svojej žalobe o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu uvádza

skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že sa jedná o neplatný právny úkon u cituje ich.

Poukazuje ďalej na to, že keďže žalobkyňa nevedela na pojednávaniach predložiť originál

zmluvy o postúpení pohľadávky, existenciu právneho úkonu na pojednávaní spochybnil.

Domnieva sa tiež, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom jednou z

rozhodujúcich skutočností pre posúdenie, či je právny úkon platný alebo neplatný je otázka, či

potupovaná pohľadávka v čase postúpenia existovala v právnom slova zmysle, t. j. či predmetom

údajnej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo nemožné plnenie a jedná sa teda o neplatný právny

úkon v zmysle § 37 Obč. zák. Uvádza, že požiadal súd, aby doplnil dokazovanie tak, že vyzve

Železničnú spoločnosť C. a. s. na zaujatie stanoviska vo veci existencie predmetnej pohľadávky.

Tento dôkaz súd odmietol vykonať. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že je dotknutá pohľadávka nebonitná

a jej nadobudnutím boli veritelia úpadcu ukrátení, nevie o tom predložiť žiadny dôkaz a podľa

názoru odvolateľa nevykonala žiadne relevantné právne kroky, ktoré by zabránili znehodnoteniu

pohľadávky, napr. uplatnenie pohľadávky na súde žalobou.

K odvolaniu žalovaného zaujala stanovisko žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Tvrdí, že boli splnené všetky predpoklady, aby mohol byť predmetný právny

úkon vyhlásený za neúčinný. Poukazuje na to, že dlžník na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky aj plnil a to v plnej výške prevádzanej pohľadávky, o tom svedčí aj pohyb platieb na

účte. Žalovaný sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a nikdy nepredložil žiaden relevantný

dôkaz, ktorý by vysvetlil, na základe čoho takéto plnenie prijal, ak sa nejednalo o plnenie zo

zmluvy o postúpení pohľadávky.

Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku predovšetkým upozornila na zrejmé pochybenia

v záhlaví a vo výroku rozsudku, ktoré súd 1. stupňa napravil vydaním opravného uznesenia zo

dňa 20. 08. 2008.

Odvolala sa proti výške priznanej jej náhrady trov konania pričom tvrdí, že jej patrí

odmena v súlade s jej vyčíslením. Odvolala sa tiež proti výroku rozsudku v časti zastavenia

konania a navrhla ho zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného vydať žalobcovi sumu 4 030 000,–

Sk spolu s úrokom z omeškania, vo výške 11 % ročne z čiastky 4 030 000,–Sk od 15. 12. 2000

do vydania spolu s trovami konania a právneho zastúpenia vo výške 94 775,–Sk ako aj nákladmi

právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

V odvolaní rekapituluje petit žaloby doručenej súdu dňa 27. 06. 2003 a jeho navrhnutú

zmenu v podaní zo dňa 28. 10. 2004, ktorú súd uznesením z 01. 02.2005 pripustil. Ďalej uvádza,

že na pojednávaní dňa 28. 11. 2007 žalobca navrhol zastavenie konania v časti zaplatenia sumy

4 030 000,–Sk do konkurznej podstaty, o čom súd podľa nej nerozhodol. Konečne pripomína, že

na pojednávaní dňa 25. 06. 2008 právny zástupca žalobkyne zmenil žalobný petit tak, ako ho

cituje v odvolaní a súd síce úpravu petitu zaprotokoloval, bezaoberal sa ňou ani sa nevysporiadal,

a to ani pred vydaním rozsudku, ani v ňom samom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa ods. l

a dospel k záveru, že žalobcovo je čiastočne dôvodné a žalovaného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že potom, čo dňa 26. 06. 2002 bol na majetok

úpadcu vyhlásený konkurz, návrhom na začatie konania v znení zmeny návrhu pripustenou

uznesením č. k. -64 zo dňa 01. 02. 2005 žalobca požiadal súd, aby podľa § 15 a 16

ZKV určil, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 12. 2000, uzavretá medzi žalovaným

(Z. a. s. a Z.L.s. r. o. je neúčinná a plnenie z tejto zmluvy v sume 4 030 000,–Sk spolu s úrokom

vo výške 11 % od 15. 12. 2000 do zaplatenia patrí do konkurznej podstaty dlžníka L.s. r. o. v

konkurze, vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod č. k. . Súčasne žiadal, aby

žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradil na účet dlžníka č. X. sumu 4 030

000,–Sk spolu s úrokom a trovami konania.

Na pojednávaní konanom dňa 28. 11. 2007 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie

1 030 000,–Sk do konkurznej podstaty dlžníka L. späť. Súd skonštatoval, že išlo o spresnenie

petitu žaloby, pretože v navrhovanom a súdom uznesením pripustenom zmenenom petite si

žalobca uplatnil, aby plnenie zo zmluvy vo výške 4 030 000,–Sk spolu s úrokom z omeškania vo

výške 11 % od 15. 12. 2000 do zaplatenia patrí do konkurznej podstaty, čiže išlo o vrátenie

a súčasne požadoval aj, aby žalovaný bol zaviazaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť

na účet dlžníka sumu 4 030 000,–Sk spolu s úrokom a trovami. Čiže v pripustenom petite bolo

požadované jednak vrátenie sumy aj zaplatenie, t. j. zmenou bola duplicitne uplatnená suma

4 030 000,–Sk a preto žalobca v časti zaplatenia tejto sumy vzal žalobný petit späť.

Pokiaľ ide o odvolaniu žalovaného v časti ktorou súd určil, že zmluva o postúpení

pohľadávky uzavretá dňa 15. 12. 2000 medzi žalovaným Z. a. s. P. X. Ž. IČO: X. a žalobcom L.

s. r. o., J. B., IČO: X. ktorej predmetom je časť pohľadávky dlžníka Ž. G. K. R., IČO:

X. v sume 4 030 000,–Sk je voči konkurzným veriteľom dlžníka L. s. r. o. právne neúčinná,

odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je odvolanie žalovaného dôvodné. Už v žalobnom

návrhu SKP uviedla, že originály zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s podkladmi jej

oprávnenosti jej neboli predložené. Správkyni konkurznej podstaty sa počas prvostupňového aj

odvolacieho konania nepodarilo zabezpečiť originál zmluvy o postúpení pohľadávky, čiže súd

nemohol preveriť či predložená fotokópia tejto zmluvy je totožná s originálom. Žalovaný túto

zmluvu taktiež nevlastní čiže nie je možné ani vysloviť právnu neúčinnosť tohto dokladu voči

konkurzným veriteľom úpadcu.

Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní veci oboznámil aj s konkurzným spisom

, z ktorého zistil, že došlo k odkúpeniu pohľadávky vo výške 4 030 000,–Sk a že táto

bola v plnej výške žalovanému uhradená. Túto skutočnosť ani sporové strany nespochybnili.

V danom prípade išlo o plnenie bezprávneho dôvodu, a preto odvolací súd v súlade s § 120 ods.

3 posúdil žalobcov návrh na vrátenie vyplatenej sumy podľa Obč. zák. ako vrátenie

bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne čo do trov prvostupňového konania, odvolací súd

považuje za trovy účelne vynaložené na bránení práva proti účastníkovi, ktorý nemal úspech vo

veci, by bol len zaplatený súdny poplatok za podaný návrh. Pokiaľ ide o trovy právneho

zastúpenia, tieto by mu nepriznal, pretože žalobcom je SKP, ktorý má na výkon tejto funkcie

osobitne skúšky, čize nie je potrebné, aby si zobral na zastupovanie advokáta.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. mája 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.