Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/10/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu, v trestnej veci

obvineného ml. A. P. , pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,

vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. , prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom 14. mája 2009 v Bratislave dovolanie obvineného A. P.

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. októbra 2008, sp. zn. ,

a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného A. P. sa odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom zo 14. novembra 2007, sp. zn.

, uznal obvineného ml. A. P. za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 24. februára 2007 asi o 04:00 hod. v P., na chodníku za budovou baru „M.“

v opitom stave fyzicky napadol tam prítomného M. B., nar. X. tak, že rozbehol sa za ním

a zozadu ho kopol nohou do oblasti chrbta, následkom čoho sa zohol a otočil, pričom

obžalovaný ml. A. P. vytiahol skladací nôž, ktorý mu najskôr spadol na zem a keď ho

zodvihol, tento asi zo vzdialenosti 1 až 1,5 m namieril na neho so slovami „daj mi peniaze“

a keď M. B. nereagoval, opäť zopakoval svoju požiadavku so slovami „daj všetko čo máš“,

načo sa M. B. rozbehol a utiekol, aby mohol privolať hliadku polície.

Za to bol obvinenému ml. A. P. okresným súdom podľa § 188 ods. 2 Tr. zák.,

za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 117 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/,

§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci –

1 ks vreckového nožíka.

Na základe odvolania obvineného rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom

z 22. októbra 2008, sp. zn. , tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3

napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom podmienečnom treste odňatia slobody

zrušil a na základe a podľa Tr. zák., s použitím ,

ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 117 ods. 1 Tr. zák. odsúdil obvineného ml. A. P.

na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní

dvoch rokov.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd konštatoval, že okresný súd vykonal

všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia

všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov

správne zistil okolnosti, za ktorých sa obvinený dopustil konania uvedeného v skutkovej vete

napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd považoval odvolacie námietky

obvineného za nedôvodné, keď poukázal na dôkazy, ktoré vyvracali jeho argumentáciu,

že nemal motív na lúpežné prepadnutie. Krajský súd vychádzal najmä z výpovede svedka –

poškodeného ako aj policajta S. M., ktorý potvrdil neprimerané správanie obvineného,

keď sa k nemu v inkriminovanú noc priblížili motorovým vozidlom, ktoré nebolo označené

ako policajné. Rovnako sa tak neukázalo pravdivým tvrdenie obvineného, že mal pri sebe

dostatok finančných prostriedkov na cestu domov (570 Sk), keď zo zápisnice o obmedzení

osobnej slobody obvineného zo dňa 24. februára 2007 vyplývalo, že mal pri sebe hotovosť

iba 77,50 Sk.

Z vyššie uvedených dôvodov si potom krajský súd osvojil skutkové a právne závery

okresného súdu, avšak zistil, že okresný súd pochybil pri ukladaní trestu obvinenému,

a to konkrétne pri podmienečnom odklade výkonu trestu, pretože pri podmienečnom odklade

výkonu trestu mladistvému páchateľovi mal správne použiť ustanovenie § 119 ods. 1 Tr. zák.,

ktoré je vo vzťahu k určeniu dĺžky skúšobnej doby mladistvému páchateľovi špeciálnym

ustanovením.

Krajský súd napokon uložil podľa správnych zákonných ustanovení obvinenému trest

odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom v rovnakej výmere ako tento uložil okresný

súd.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. októbra 2008, sp. zn.

podal obvinený A. P., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. K., dovolanie

z dôvodu podľa Obvinený namietal kvalifikáciu skutku

uvedeného v rozsudku okresného ako aj krajského súdu, pretože takto vymedzený skutok nie

je zločinom lúpeže, a to preto, že sa takto skutok nikdy nestal a popisoval úvahy

pravdepodobnosti uskutočnenia takého skutku. Poukázal pri tom na tú skutočnosť, že skladací

nôž sám osebe (bez uvedenia jeho veľkosti a toho, či bol otvorený alebo zatvorený) nemôže

byť zbraňou v zmysle § 138 písm. a/ a § 122 ods. 3 Tr. zák. pokiaľ nie je jednoznačne

preukázané, že bol použitý na útok, a že tento útok urobil dôraznejším. V danom prípade,

podľa dovolacích námietok obvineného, takáto skutočnosť nebola preukázaná. K týmto

skutkovým okolnostiam ďalej dodal, že v skutkovej vete absentuje vyjadrenie ovplyvnenia

alkoholom tak jeho ako aj poškodeného a dôvod prečo utekal poškodený, či preto, aby volal

políciu, alebo že mal obavu z jeho konania.

Navrhol preto, aby najvyšší súd podľa , vyslovil porušenie

zákona v ustanoveniach , , a v ,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jeho neprospech a zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 22. októbra 2008, sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 14. novembra 2007, sp. zn. a prikázal Okresnému

súdu v Považskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prorokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej

prokuratúry v Považskej Bystrici, ktorý ho považoval za nedôvodné, nakoľko bolo súdmi

dostatočne preukázané, že obvinený ml. A. P. sa dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je

potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom

uvedené.

Rozsah preskúmavacieho oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených

skutkových zistení. Tento záver vyplýva stricto sensu z doslovného výkladu ustanovenia

za bodkočiarkou, ktorý je podporený sensu lato samotným

vymedzením dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je určený k náprave

v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii

skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je

totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne

korigovať iba odvolací súd (, ). Preto nemožno

s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov

vyvodzovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

Podstatou správnej právnej kvalifikácie v zmysle je,

že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu

trestného činu upravenú v . Len opačný prípad potom odôvodňuje naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa Do úvahy prichádzajú iba alternatívy,

že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo nešlo o trestný čin.

Hlavné dovolacie námietky obvineného spočívali v tom, že skutok, tak ako je

vymedzený v napadnutých rozsudkoch súdov sa nikdy nestal, ani stať nemohol (odporuje

fyzikálnym zákonom) ako aj to, že nebolo preukázané, či nôž mohol urobiť útok

na poškodeného dôraznejším.

Prvá z týchto dovolacích námietok však s ohľadom na vyššie uvedený výklad

ustanovenia stojí mimo zákonného rámca tohto dovolacieho

dôvodu.

Do úvahy prichádzajúcou skutočnosťou spočívajúcou v posúdení právnej kvalifikácie je,

či skladací nôž, ktorý mal pri sebe obvinený a ktorý vytiahol na poškodeného, naplnil

kvalifikačný znak § 188 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., že čin bol spáchaný so zbraňou.

Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., kto proti inému použije násilie alebo hrozbu

bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a tento čin spácha závažnejším

spôsobom konania, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. a/ Tr. zák. rozumie páchanie

trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa

§ 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155,

§ 156 a § 157 Tr. zák.

Trestný čin je podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho

vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo

zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého

ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane, alebo

ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Zbraňou sa teda rozumie zbraň v technickom slova zmysle (napr. strelná zbraň, sečná

alebo bodná zbraň), ale aj ktorákoľvek iná vec, ktorá môže urobiť útok proti telu dôraznejším.

Ak obvinený vytiahol skladací nôž, ktorý mu najskôr spadol na zem, a keď ho zodvihol,

tento asi zo vzdialenosti 1 až 1,5 m namieril na poškodeného so slovami „daj mi peniaze“

a keď poškodený M. B. nereagoval, opäť zopakoval svoju požiadavku so slovami „daj všetko

čo máš“, načo sa poškodený M. B. rozbehol a utiekol, aby mohol privolať hliadku polície,

použil proti poškodenému zbraň, lebo aj skladací nôž je treba považovať za vec, ktorou

možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Možno ním spôsobiť bodnú alebo reznú ranu

na tele. Obvinený ho použil tak, že mieril ním na poškodeného z krátkej vzdialenosti 1 až

1,5 metra, teda blízko na dosah tela poškodeného, aby zvýraznil hrozbu bezprostredného

násilia, pričom súčasne poškodeného vyzýval, aby mu dal peniaze. Obvinený vykonal útok

vecou, ktorá robila útok proti telu dôraznejším.

Právne irelevantnou dovolacou námietkou potom bolo tvrdenie obvineného, že sa nedá

určiť, čo bolo dôvodom úteku poškodeného, či to bolo preto, že šiel zavolať políciu, alebo

z obavy pred jeho útokom s nožom. V skutkovej vete napadnutého rozhodnutia je ustálené,

že poškodený utiekol, aby mohol privolať hliadku polície. Na právnej kvalifikácii skutku

nemôže nič zmeniť to, či poškodený v danej situácii sa rozhodol utiecť pred útokom

poškodeného, s úmyslom hneď ísť privolať hliadku polície, ktorej oznámil skutok, alebo

by oznámenie o skutku urobil neskôr. Trestný čin bol už predtým obvineným dokonaný,

použitím hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Nôž bol obvinenému krátko po spáchaní skutku zaistený a je bližšie popísaný

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Išlo podľa popisu poškodeného na hlavnom

pojednávaní o vreckový nožík s dĺžkou čepele 6 až 7 cm. Zodpovedá to tomu, ako je tento

predmet bližšie označený v zázname o jeho vzatí do úschovy, po jeho zaistení obvinenému.

Ak niektoré skutkové okolnosti významné pre právne posúdenie skutku sú bližšie

špecifikované v odôvodnení rozsudku a možno na základe nich urobiť zodpovedajúci právny

záver, týkajúci sa kvalifikačného znaku trestného činu, nejde o dovolací dôvod v zmysle

, ak z rozhodnutia ako celku vyplýva, že právna kvalifikácia

skutku je správna. Preto keď v danom prípade v skutkovej vete napadnutého rozsudku

je uvedené, že na útok bol obvineným použitý vreckový nožík a ten je bližšie popísaný

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a v ňom je dostatočne vysvetlená právna

kvalifikácia skutku, že išlo o trestný čin spáchaný so zbraňou, s čím sa stotožnil súd druhého

stupňa, nemožno priznať existenciu vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí uznesením podľa

dovolanie obvineného A. P. odmietol, nakoľko je zrejmé, že neboli

splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Bratislave 14. mája 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová