Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1c7/371996.838c0d.pdf
PDF · 101.62 KB
No categories available
3Cdo/158/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 158/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. B., advokátom so sídlom v N., proti žalovaným 1/ O., zastúpenej JUDr. E.,
advokátkou so sídlom v K., 2/ J., bývajúcemu v Domove S., so sídlom v Z., zastúpenému D.,
so sídlom v Z., 3/ T., bývajúcej v K., 4/ Ž., bývajúcej v K., 5/ Ľ., bývajúcej v K., o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
8 C 89/2004, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. februára
2008 sp. zn. 10 Co 100/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 29. februára 2008 sp. zn. 10 Co 100/2007 a rozsudok Okresného súdu Čadca z 8. januára
2007 č.k. 8 C 89/2004-78; vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 8. januára 2007 č.k. 8 C 89/2004-78 určil, že
nehnuteľnosť v katastrálnom území D., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. X. ako parcela
2
č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosť“) patrí v podiele
5/24 do dedičstva po poručiteľovi O., ktorý zomrel 3. februára 1986, a v podiele 19/24 do
dedičstva po poručiteľke J., ktorá zomrela 17. februára 2004. Žalovanú 1/ zaviazal zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania. Žalovaným 2/ až 5/ neuložil povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania. V odôvodnení uviedol, že O. nadobudol spoluvlastnícky podiel 5/24 kúpou
v roku 1959, v konaní o dedičstve po ňom ale tento podiel prejednaný nebol. Spoluvlastnícky
podiel 19/24 nadobudla v zmysle rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 3 D 37/86 J., avšak ani tento
podiel nebol prejednaný v konaní o dedičstve. V katastri je ako vlastníčka vedená žalovaná 1/,
ktorá ale nepreukázala nadobudnutie predmetných spoluvlastníckych podielov. Skutočnosť,
-2-3 Cdo 158/2008
že nehnuteľnosť užívala na športové účely, nie je dôvodom, aby bola považovaná za
spoluvlastníčku nehnuteľnosti. So zreteľom na to súd žalobe vyhovel.
Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. februára 2008 sp. zn.
10 Co 100/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Vychádzal
z toho, že ako dedičia po poručiteľovi O. prichádzali do úvahy J. (manželka), J. (syn), M.
(dcéra) a dedičia po zomrelom M. (synovi) – T., Ž., Ľ. a M.. Dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). Ak je viac dedičov (ako je to v tomto prípade),
v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva a v sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú práv
a povinností patriacich do dedičstva, majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2
O.s.p.). Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na
všetkých dedičov; všetci dedičia musia byť v takejto žalobe označení buď za žalobcov alebo
za žalovaných. V žalobe podanej žalobkyňou ale nie sú uvedení všetci tí, ktorí prichádzajú do
úvahy ako dedičia. Žalobkyňa v nej totiž opomenula uviesť M., ktorá tiež prichádza do úvahy
ako dedička. Z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie musela byť preto žaloba zamietnutá.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa. Uviedla, že v konaní jej bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p.)
prílišným formalizmom odvolacieho súdu pri posudzovaní jej žaloby, ktorá nesmerovala proti
všetkým dedičom iba z dôvodu, že spornosť medzi nimi ani nebola daná; spornosť sa týkala
len žalovanej 1/. Ďalej uviedla, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), lebo odvolací súd prehliadol, že ochrany práva,
do ktorého zasiahla žalovaná 1/, sa v danom prípade mohla domáhať bez toho, aby v žalobe
za žalovaných označila všetkých dedičov. Ak by bolo totiž vyhovené jej žalobe, mal by
rozsudok súdu pozitívny dopad na právne postavenie všetkých spoludedičov, čo by vytvorilo
základ pre ďalšiu ochranu ich práv. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť, lebo napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Ostatní účastníci sa k dovolaniu písomne
nevyjadrili.
-3-3 Cdo 158/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti zmeňujúcemu rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok
odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel
k záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie (a tiež ním zmenené rozhodnutie súdu prvého
stupňa) treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
So zreteľom na obsah dovolania a v súlade s § 242 ods. 1 O.s.p. sa dovolací súd zaoberal
otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide
vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalobkyňa spomedzi vád uvedených v § 237 O.s.p. tvrdila len vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je
vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv a oprávnených záujmov. Z hľadiska obsahového je zrejmé, že žalobkyňa v dovolaní
spája túto procesnú vadu konania s právnym posúdením veci (predovšetkým s otázkou
správnej interpretácie ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve
a vstupe dedičov do práv a povinnosti poručiteľa). Nesprávne právne posúdenie nemá ale za
-4-3 Cdo 158/2008
následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo nesprávnym právnym
posúdením sa účastníkovi občianskeho súdneho konania neznemožňuje realizácia žiadneho
procesného práva. Táto jej námietka preto nie je opodstatnená.
Dovolací súd však musel v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. prihliadnuť na existenciu ďalšej
vady konania uvedenej v § 237 O.s.p. Ako žalovaný 2/ v predmetnom konaní vystupoval J..
V spise je na viacerých miestach (iba) zmienka o tom, že menovaný bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony (viď č.l. 24, 106 a 107 spisu). Z vyjadrenia D.“ zo 4. mája 2009
č. X., ktoré vyžiadal dovolací súd, bol J. rozsudkom Okresného súdu Čadca zo 16. septembra
1996 sp. zn. 12 Nc 907/1994 pozbavený spôsobilosti na právne úkony a uznesením
Okresného súdu Trnava zo 6. marca 1995 sp. zn. P 3/1995 mu bol ustanovený za opatrovníka
uvedený sociálny ústav. To znamená, že J. ako účastník predmetného súdneho konania nemal
procesnú spôsobilosť (§ 20 O.s.p.) a musel byť riadne zastúpený (viď § 22 O.s.p.).
Obsah spisu svedčí o tom, že súdy oboch nižších stupňov nemali relevantnú vedomosť
o tom, že J. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a že jeho opatrovníkom (zákonným
zástupcom) je D.“. V dôsledku toho všetky úkony v konaní robili priamo voči J. – na jeho
adresu doručovali napríklad žalobu (č.l. 8 spisu) a tiež predvolania na súdne pojednávania
(viď napr. č.l. 25, ale aj 101 spisu). Tento postup súdov nižších stupňov nezodpovedal zákonu
a za následok mal zaťaženie konania procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p.
Na tom, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p.,
nemôže nič zmeniť skutočnosť, že v odvolacom konaní urobil D.“ za účelom zastúpenia
žalovaného 2/ procesný úkon, ktorým udelil plnú moc žalobkyni (viď č.l. 106 spisu). Takéto
zastúpenie, pri ktorom sa plná moc udelila účastníkovi na opačnej procesnej strane, sa prieči
zásade, v zmysle ktorej zástupcom nemôže byť ten, záujmy ktorého sú (minimálne v rovine
procesnoprávnej) v rozpore so záujmami zastúpeného. Na odvolacom pojednávaní J., účastník
konania bez procesnej spôsobilosti, jednoznačne nebol riadne zastúpený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen dovolaním
napadnutý rozsudok, ale tiež ním zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 3
O.s.p.); vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia týchto
rozhodnutí neposudzoval správnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva rozsudok
odvolacieho súdu.
-5-3 Cdo 158/2008
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková