Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/52/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. S., bývajúcej

v P., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. V. N., advokátom so sídlom v P., proti

žalovanému Veliteľstvu logistiky T., L., T., o zaplatenie odstupného, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 28. septembra 2007 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Trenčín z 5. júna

2007 č.k. -16 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 5. júna 2007 č.k. -16 zastavil

konanie, ktorým sa žalobkyňa domáhala zaplatenia odstupného v sume 55 360,-- Sk s 9 %

úrokom z omeškania od 1. októbra 2004 do zaplatenia. Zastavenie konania prvostupňový súd

odôvodnil nedostatkom podmienok konania podľa , , žalovaný označený

žalobkyňou v žalobe nemá právnu subjektivitu, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou v konaní,

ktorá vedie k zastaveniu konania podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28. septembra 2007 pod

č.k. -24 uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania ako vecne správne

potvrdil ( ).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala, aby dovolací

súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového súdu a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 237 písm.f/

Potvrdením uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nedostatok právnej

subjektivity žalovaného jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podanou žalobou sa

domáhala vyplatenia odstupného z individuálneho pracovnoprávneho vzťahu medzi

zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovnú zmluvu uzatvorila 15. februára 1993

s Vojenskou správou, zastúpenou veliteľom Vojenského útvaru VÚ X, M.. Pri vzniku

pracovnoprávneho vzťahu sa na ňu vzťahoval a zák.

č. o zriadení Armády Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 1993.

o zriadení armády Slovenskej republiky bol zrušený zákonom

č. o ozbrojených silách Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 2002.

Podľa tohto zákona do určenia novej organizačnej štruktúry ozbrojených síl sa doterajšia

organizačná štruktúra Armády Slovenskej republiky považuje za organizačnú štruktúru

ozbrojených síl podľa tohto zákona. Ozbrojené sily boli aj po 1. júli 2002 tiež tvorené

vojenskými útvarmi a zariadeniami umiestnenými na území Slovenskej republiky

a v súčasnosti sa organizačne členia na pozemné sily, vzdušné sily, sily výcviku a podpory,

vojenské veliteľstvo, diplomacia a protokol. Sily výcviku a podpory a jeho veliteľstvo

v Trenčíne sa člení na Veliteľstvo výcviku v M., Veliteľstvo logistiky v T., Spojovacie

veliteľstvo N., Veliteľstvo posádky B., v B.. Z toho vyplýva, že žalovaný je organizačnou

jednotkou ozbrojených síl, ale nevyplýva z toho, že nemá spôsobilosť konať pred súdom. Ako

organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky je v postavení zamestnávateľa podľa

stanov a osobitného predpisu. Aj keď nie je výslovne právnickou osobou, o ktorom to zákon

ustanovuje, je to subjekt s vlastnosťami právnickej osoby (koná vo vlastnom mene a na

vlastnú zodpovednosť pracovnoprávnych vzťahoch) a v zmysle v čase podania

návrhu bol spôsobilý byť účastníkom konania, pretože mu takéto postavenie priznával zákon

č. o ozbrojených silách Slovenskej republiky a v nadväznosti na to aj

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ), alebo uzneseniu,

ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá

), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm.d/ ), alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenia za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté uznesenie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktoré nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už

prv konanie začalo, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (a súčasne dôvodné) vtedy,

ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú tzv.

zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd ak je

dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom z úradnej povinnosti. Žalobkyňa

v dovolaní tvrdila existenciu vád konania uvedených v , a to konkrétne vadu

uvedenú pod písm.f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovateľ dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Dovolací súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia žalobkyne, že

v prejednávanej veci jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Podľa , spôsobilosť mať práva

a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú iné subjekty, o ktorých to

zákon ustanovuje.

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale

nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky

konania odstrániť, konanie zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je organizačnou zložkou, ktorá nemá spôsobilosť

mať práva a povinnosti v zmysle ustanovenia a tým aj

spôsobilosť byť účastníkom konania podľa Žalobkyňa v dovolaní potvrdila, že

žalovaný je organizačnou jednotkou ozbrojených síl. Namietala však, že z toho nevyplýva

jeho nespôsobilosť konať pred súdom.

Podľa o zriadení armády Slovenskej republiky armáda

sa organizačne člení na vojenské zväzky, vojenské základne, vojenské útvary, vojenské

jednotky a vojenské zariadenia.

bol zrušený o ozbrojených silách

Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 18 ods. 6 zákona vyplýva, že do určenia novej

organizačnej štruktúry ozbrojených síl podľa § 2 ods. 5 a § 6 ods. 2 písm.c/ sa doterajšia

organizačná štruktúra Armády Slovenskej republiky považuje za organizačnú štruktúru

ozbrojených síl podľa tohto zákona.

Podľa vnútorné organizačné členenie zväzkov,

útvarov, jednotiek úradov a zariadení ozbrojených síl a ich logistické zabezpečenie určuje

na návrh náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl (ďalej len „náčelník generálneho

štábu“) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len minister obrany).

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia štát v konaní pred súdmi vo veciach

ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením z 12. januára 2007 č.k.

-178 nárok žalobkyne vylúčil na samostatné konanie a vec je ďalej vedená pod

sp.zn. . Dňa 26. júla 2006 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky doručilo

súdu vyjadrenie k žalobe, ktorú mu postúpil žalobkyňou označený žalovaný (Veliteľstvo

logistiky T.). Vo vyjadrení namietalo nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného

žalovaného a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. I napriek tomu, že žalobkyňa

29. mája 2006 doručila súdu oznámenie o odvolaní plnomocenstva udeleného advokátovi

JUDr. P. B. na zastupovanie v konaní súd prvého stupňa ďalej s ním konal a vyjadrenie

Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako aj výzvu pre žalobkyňu na vyjadrenie sa k

namietaným skutočnostiam doručil tomuto advokátovi. Vzhľadom na uvedené pochybenie

v doručovaní vyššie uvedeného tak žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeným

okolnostiam s možnosťou upresniť ňou označeného žalovaného. Dovolací súd však

zdôrazňuje, že už v čase podania žaloby bolo súdu prvého stupňa známe vychádzajúc zo

zásady „súd pozná právo“ (iura novit curia), že okrem iných Veliteľstvo logistiky je len

organizačnou súčasťou ozbrojených síl Slovenskej republiky (

o ozbrojených silách Slovenskej republiky) vytváraných štátom na zachovanie jeho

bezpečnosti ( ). Je preto nepochybné, že štát sa stal účastníkom

konania už podaním žaloby a tak išlo len o nesprávne označenie inak nesporného účastníka

konania. Preto povinnosťou súdu prvého stupňa pri rešpektovaní účelu občianskeho súdneho

konania vyjadreného v ustanovení , ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany

práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a pri rešpektovaní základného práva na

spravodlivú ochranu zaručenú Listinou základných práv a slobôd bolo poučiť žalobkyňu o jej

povinnosti odstrániť uvedený nedostatok žaloby ( ).

Vzhľadom na vyššie uvedené potom ak súd prvého stupňa bez ďalšieho konanie podľa

zastavil a odvolací súd takéto uznesenie potvrdil, odňal žalobkyni

možnosť konať pred súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu a rovnakou

vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie ( a ).

Dovolateľka namietala v závere svojho dovolania, že rozhodnutie o zastavení konania

pred prvostupňovým súdom vydal vyšší súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie

o zastavení konania pred prvostupňovým súdom bolo vydané vyšším súdnym úradníkom

5. júna 2007. Na odvolanie žalobkyne bola v zmysle ustanovenia (účinné

do 1. júla 2007) vec predložená sudcovi na ďalšie konanie. Sudca, vzhľadom k tomu, že

odvolaniu žalobkyne nemienil vyhovieť, vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pri

zachovaní postupu ustanovenia , ktorý vec v inštančnom postupe prejednal.

Túto námietku nemožno preto považovať za dôvodnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová