Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7b9/371265.7b0fca.pdf
PDF · 169.08 KB
No categories available
3Sžf/32/2009
Najvyšší súd 3 Sžf 32/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: V., spol. s r.o., zastúpený: JUDr. V. Z., advokát, proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/11499-
68445/2006/991545-r zo dňa 16.10.2006, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/87/2006-101 zo dňa 18.12.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/87/2006-101 zo dňa 18. decembra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/87/2006-101 zo dňa 18.12.2008 zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/223/11499-68445/2006/991545-r zo dňa 16.10.2006, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie – dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Košice I (ďalej aj správca
dane) č. 695/231/62463/06/Dub zo dňa 04.07.2006, ktorým vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/
bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 511/1992 Zb.) žalobcovi
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 2 180 835,-- Sk,
keďže správca dane pri daňovej kontrole neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane
z nakúpeného tovaru od dodávateľa I..G., s.r.o., H., keď konštatoval, že žalobca porušil ust.
§ 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 19 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
zákon o DPH).
Krajský súd v Košiciach rozsudok odôvodnil tým, že oprávnenie daňového subjektu
(žalobcu) uplatniť odpočítanie dane je viazané na splnenie podmienok uvedených v hore
citovaných ustanoveniach. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky k takému záveru nestačí
len existencia daňového dokladu, hoci tento obsahuje všetky formálno-právne náležitosti.
Musí sa overiť, či údaje v ňom obsiahnuté majú povahu faktu a dokladujú skutočnosť.
Totiž predloženým dokladom daňový subjekt len tvrdí, že k určitému plneniu došlo,
ale zároveň musí byť aj schopný preukázať, že skutočne došlo k dodávke tovaru ako aj to,
že dodávka sa uskutočnila v tvrdenom množstve tak, ako je to uvedené v nim predložených
dokladoch. Uskutočnením dokladovaného obchodu správca dane len overoval,
za ktorým účelom vykonal aj dokazovanie a to miestne zisťovanie v skladových priestoroch
žalobcu, vypočul konateľa žalobcu, preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu
u dodávateľa žalobcu t.j. vo firme I.G., s.r.o., a aj v spoločnosti F.E., s.r.o., ako aj dodávku
tovaru do Českej republiky u odberateľa spoločnosti Z.M., s.r.o. Porovnaním príloh
špecifikácii ku kúpnej zmluve z 09.12.2005 a k faktúre z 28.12.2004, na základe ktorých mala
byť uskutočnená dodávka tovaru a mala slúžiť pre účely ďalšieho podnikania zistil, že
predložené špecifikácie neboli identické. Časť tovaru, ktorá bola v sklade, nebola
identifikovateľná a žalobca nevedel preukázať, že tovar, ktorý má uložený v sklade, je ten istý
ako tovar, ktorý zakúpil podľa ním predložených dokladov. Taktiež nesúhlasilo ani množstvo
a druh dodaného tovaru. Zakúpený tovar mal byť dodaný spoločnosti Z. M., s.r.o., U., teda do
Českej republiky, ale táto dodávka na základe medzinárodného dožiadania taktiež nebola
potvrdená. V sklade pri kontrole správca dane zistil, že časť výrobkov, ktorá mala byť podľa
predložených dokladov predaná do Českej republiky sa ešte v sklade nachádzala. Žalobca síce
už v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru takisto aj v žalobe poukazuje na to,
že odberateľ z Českej republiky reklamoval časť nedodaného tovaru, pričom reklamácia je
zo dňa 29.03.2006, ohlásená mala byť už dňa 16.03.2006, ale tento reklamačný list žalobca
nepredložil správcovi dane, neuviedol ho ani pri miestnom zisťovaní 07.06.2006,
ani pri ústnom prejednaní protokolu 04.01.2006 a 29.05.2006. Skutočnosť, že
k reklamačnému konaniu došlo, nenasvedčuje ani vyjadrenie konateľa odberateľa, ktorý
uviedol, že nemá informácie o tom, že by spoločnosť vykonávala nejaké podnikateľské
aktivity, nedisponovala žiadnym skladom a nemala ani žiaden tovar, pričom on je konateľom
od 21.12.2005 a zrejme o reklamačnom liste z 29.03.2006 by musel mať vedomosti. Správca
dane preveroval aj použiteľnosť zakúpených súčiastok za účelom podnikania a zistil,
že vo veľkej časti išlo o pasívne súčiastky, ktoré v súčasnosti sú nepoužiteľné.
Námietku žalobcu, že počas daňovej kontroly mu nebolo umožnené uplatniť svoje
právo a to predovšetkým klásť otázky svedkom vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnenú,
pretože výsluch svedkov v daňovom konaní žalobca nenavrhol a správca dane preto takýto
dôkaz nevykonal. Je pravdou, že správca dane prostredníctvom dožiadaní preveroval
skutočnosti v súvislosti s realizáciou predmetného obchodu, ale s výsledkami šetrenia bol
žalobca oboznámený, a preto mu nič nebránilo vo veci navrhovať dôkazy. Správca dane
nepovažoval za potrebné vypočuť A. Š., ktorá mala realizovať prepravu tovaru, ale ani sám
žalobca v daňovom konaní nenavrhoval jej vypočutie ako svedkyne.
Prvostupňový súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dodatočný platobný
výmer vydaný Daňovým úradom Košice I pod č. 695/231/62463/06/Dub zo dňa 04.07.2006
bol vydaný na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, keďže nedostatočne vedená
skladová evidencia žalobcu nemôže mať žiadny vplyv na uplatnenie práva na odpočítanie
dane z nakúpeného tovaru. Aj keby prišlo zo strany daňového subjektu k porušeniu povinností
vyplývajúcich mu zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na ktorý sa správca dane
a žalovaný odvolávajú, za takéto porušenie môže daňový úrad v súlade s § 38
zák.č. 431/2002 Z.z. uložiť daňovníkovi pokutu. S názorom uvedeným v napadnutých
rozhodnutiach žalobca nesúhlasí, pretože je názoru, že si v plnom rozsahu splnil povinnosť
a predložil správcovi dane všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie
najmä, že vývoz tovaru sa uskutočnil a to konkrétne pre spoločnosť Z. M., s.r.o., v Českej
republike, keďže ani jeden z dokladov predložených v rámci daňovej kontroly nebol
žalovaným spochybnený.
Odvolateľ poukazoval na § 2 písm. d/ zák.č. 358/2003 Z.z. o obchodných reťazcoch
na definíciu pojmu „Obchodný reťazec“ s názorom, že tvrdenia žalovaného, ktoré si osvojil
aj prvostupňový súd, že zdaniteľný obchod bol predmetom obchodného reťazca, považuje
za neopodstatnené a ničím nepodložené, keďže v tomto prípade neprišlo k zneužívaniu
ekonomickej sily v rámci obchodného reťazca.
Odvolateľ rovnako považuje za nesprávne závery obsiahnuté v rozsudku
prvostupňového súdu, ako aj v rozhodnutí žalovaného, že tovar, ktorý mal byť predaný
spoločnosti Z. M., s.r.o., U. podľa faktúry č. CZ091205 zo dňa 09.12.2005 a dodacieho listu
č. DOD/CZ091205 zo dňa 09.12.2005 sa ešte v mesiaci december nachádzal v sklade
v priestoroch firmy V., a.s., L. a rovnako aj závery, že u výrobkov náhodne vybraných pri
kontrole boli zistené rozdiely v množstve a type výrobkov. Z tohto dôvodu odvolateľ uviedol,
že žalovaný ako aj prvostupňový súd, keď sa stotožnil s názorom žalovaného, vychádzal
z nesprávne zisteného skutkového stavu a následne nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odvolateľa žalobca dostatočne zákonným spôsobom preukázal premiestnenie tovaru do
Českej republiky pre firmu Z. M., s.r.o., U. a to faktúrou č. CZ091205 zo dňa 09.12.2005,
medzinárodným nákladným listom č. SK M0164892, keď preukázal, že dopravu
zabezpečoval odberateľ z Českej republiky sám a to prostredníctvom firmy A. Š., S. Z tohto
dôvodu, keďže neprišlo k výsluchu A. Š., prišlo k pochybeniu, keďže žalobca nemohol
uplatniť svoje právo, teda klásť svedkom otázky pri výsluchu v súlade s § 15 ods. 3 písm. d/
S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa § 220
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že žalobca v priebehu daňovej
kontroly vierohodným spôsobom nepreukázal, že u predmetného tovaru bola splnená
podmienka na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 19 zák.č. 222/2004 Z.z.,
keďže tovar uskladnený v skladovacích priestoroch, ktorý bol predmetom zisťovania, je
totožný s tovarom, z ktorého si daňový subjekt odpočítal daň, čo bolo podstatné
pre nepriznanie odpočítania dane vo výške 2 180 835,-- Sk. Uvedené zistenia sú podrobne
opísané v rozhodnutí správcu dane a žalovaného, z čoho vyplýva dôvodné podozrenie,
že k dodaniu tovaru neprišlo, že sa jedná v skutočnosti o reťazec spoločností vytvorených
za účelom krátenia dane. K osobe A. Š. sa žalovaný dodatočne vyjadril na základe výzvy
prvostupňového súdu a to podaním zo dňa 23.05.2008, na ktoré zároveň poukázal. V tomto
prípade nebola splnená podmienka na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby pre platiteľa,
pretože uvedené právo vzniká v nadväznosti na daňovú povinnosť – dodanie tovaru alebo
služby.
V ďalšom žalovaný poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.06.2007
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/87/2006 zo dňa
18.12.2008 ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov
a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP
v spojení s 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP.
Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplynulo, že správca dane Daňový
úrad Košice I dňa 04.07.2006 vydal dodatočný platobný výmer č.j. 695/231/62463/06/Dub,
ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi ako platiteľovi
dane z pridanej hodnoty rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume
2 180 835,-- Sk.
Podľa § 79 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov bola časť nadmerného odpočtu vo výške 8 650,-- Sk odpočítaná od vlastnej daňovej
povinnosti žalobcu v zdaňovacom období február 2005. Rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
január 2005 tvorí rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným žalobcom v riadnom
daňovom priznaní vo výške -2 181 340,-- Sk a nadmerným odpočtom určeným kontrolou
vo výške -505,-- Sk to sa rovná rozdiel dane 2 180 835,-- Sk. K uvedenému rozdielu dospel
správca dane tak, že po vykonaní daňovej kontroly DPH za obdobie január 2005, o výsledku
ktorej vyhotovil protokol č. 695/321/893-54714/06/Pá zo dňa 12.06.2006 zistil, že náhodným
porovnaním obsahu krabíc č. 82 a č. 95 s obsahom špecifikácie č. 4101 k priloženej faktúre
č. 28122004 zo dňa 28.12.2004, ku kúpnej zmluve zo dňa 09.12.2004 a dodaciemu listu
č. DOD/CZ091205 zo dňa 09.12.2005 k faktúre č. CZ091205 zistil, že krabice obsahovali
tovar, ktorý mal byť v čase miestneho zisťovania už predaný a vyvezený do Českej republiky.
Časť tovaru v sklade nebola identifikovateľná, časť tovaru nebolo možné porovnať s prílohou
nákupnej faktúry a kúpnej zmluvy, keďže krabice boli bez označenia obsahu a daňový subjekt
nevedel predložiť skladovú evidenciu, nakoľko ju nemal spracovanú. Správca dane zistil
nezrovnalosti v špecifikácii, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.2004 a obsahu
špecifikácie, ktorá tvorila prílohu k faktúre zo dňa 28.12.2004, a následne zistila aj rozpory
s prílohou k faktúre pre spoločnosť Z. M., s.r.o., U. – odberateľa žalobcu, rovnako správca
dane zistil, že aj dodávateľ žalobcu spoločnosť F.-E., s.r.o., ktorá predmetný tovar mala
žalobcovi predať nesplnila podmienky DPH. Správca dane rovnako zistil, že súčiastky, ktoré
mali byť predmetom predaja boli staré zásoby súčiastok, vo veľkej časti malo ísť
o nepoužiteľné a zastarané súčiastky.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ
môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať
daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané.
Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník.
V tomto prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 OSP),
zároveň zdôrazňuje, že súd preskúmal administratívne rozhodnutie len v rozsahu žalobných,
resp. odvolacích dôvodov, ktoré žalobca sám vymedzil uvádzajúc, že v nich vidí
nezákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a ukrátenie na svojich právach.
V nadväznosti na právnu úpravu povinností odvolacieho daňového orgánu podľa § 48 ods. 2
zák.č. 511/1992 Zb., ktorá je odlišná od úpravy povinnosti odvolacieho orgánu preskúmať
prvostupňové rozhodnutie v konaní podľa zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) ako aj s poukazom na ust. § 46 ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb., podľa
ktorého odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa
jeho podania, v tejto veci znamená, že žalobca mohol namietať nezákonnosť rozhodnutia
napádaného v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, len v rozsahu dôvodov
uplatnených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, prípadne v jeho doplnení
alebo zmene podanej najneskôr do 15 dní od podania odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane, čo znamená, že aj na daňové konania sa s účinnosťou
od 01.01.2004 viaže tzv. zásada koncentrácie konania. S poukazom na uvedené postupoval
žalovaný a aj prvostupňový súd v zmysle zákona.
Dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť
povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8
zák.č. 511/1992 Zb.) odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný, správca dane
ako aj prvostupňový súd postupovali zákonne, keď žalovaný konštatoval dôsledné
a dostatočné zistenie skutkového stavu, pretože žalobca ako daňový subjekt v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane ani v žalobe nenavrhol vykonať dokazovanie vypočutím
svedkyne A. Š.. Z tohto dôvodu ani odvolací súd na uvedený návrh neprihliadol, keďže bol
uplatnený až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, teda oneskorene a vzhľadom na
vykonané dokazovanie, keďže žalobca bol oboznámený s výsledkami šetrenia správcu dane,
ktorý vykonával prostredníctvom dožiadaní aj preverovanie skutočnosti v súvislosti
s realizáciou obchodu a vývozu tovaru do Českej republiky, odvolací súd takýto postup
vyhodnotil ako postup, ktorý bol v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/87/2006-101 ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 14. mája 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková