Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/32/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

žalobcu: V., spol. s r.o., zastúpený: JUDr. V. Z., advokát, proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/11499-

68445/2006/991545-r zo dňa 16.10.2006, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č.k. -101 zo dňa 18.12.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -101 zo dňa 18. decembra 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -101 zo dňa 18.12.2008 zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/223/11499-68445/2006/991545-r zo dňa 16.10.2006, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie – dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Košice I (ďalej aj správca

dane) č. /Dub zo dňa 04.07.2006, ktorým vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/

bod 1 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ) žalobcovi

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 2 180 835,-- Sk,

keďže správca dane pri daňovej kontrole neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane

z nakúpeného tovaru od dodávateľa I..G., s.r.o., H., keď konštatoval, že žalobca porušil ust.

a v spojení s o dani z pridanej hodnoty (ďalej len

zákon o DPH).

Krajský súd v Košiciach rozsudok odôvodnil tým, že oprávnenie daňového subjektu

(žalobcu) uplatniť odpočítanie dane je viazané na splnenie podmienok uvedených v hore

citovaných ustanoveniach. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky k takému záveru nestačí

len existencia daňového dokladu, hoci tento obsahuje všetky formálno-právne náležitosti.

Musí sa overiť, či údaje v ňom obsiahnuté majú povahu faktu a dokladujú skutočnosť.

Totiž predloženým dokladom daňový subjekt len tvrdí, že k určitému plneniu došlo,

ale zároveň musí byť aj schopný preukázať, že skutočne došlo k dodávke tovaru ako aj to,

že dodávka sa uskutočnila v tvrdenom množstve tak, ako je to uvedené v nim predložených

dokladoch. Uskutočnením dokladovaného obchodu správca dane len overoval,

za ktorým účelom vykonal aj dokazovanie a to miestne zisťovanie v skladových priestoroch

žalobcu, vypočul konateľa žalobcu, preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu

u dodávateľa žalobcu t.j. vo firme I.G., s.r.o., a aj v spoločnosti F.E., s.r.o., ako aj dodávku

tovaru do Českej republiky u odberateľa spoločnosti Z.M., s.r.o. Porovnaním príloh

špecifikácii ku kúpnej zmluve z 09.12.2005 a k faktúre z 28.12.2004, na základe ktorých mala

byť uskutočnená dodávka tovaru a mala slúžiť pre účely ďalšieho podnikania zistil, že

predložené špecifikácie neboli identické. Časť tovaru, ktorá bola v sklade, nebola

identifikovateľná a žalobca nevedel preukázať, že tovar, ktorý má uložený v sklade, je ten istý

ako tovar, ktorý zakúpil podľa ním predložených dokladov. Taktiež nesúhlasilo ani množstvo

a druh dodaného tovaru. Zakúpený tovar mal byť dodaný spoločnosti Z. M., s.r.o., U., teda do

Českej republiky, ale táto dodávka na základe medzinárodného dožiadania taktiež nebola

potvrdená. V sklade pri kontrole správca dane zistil, že časť výrobkov, ktorá mala byť podľa

predložených dokladov predaná do Českej republiky sa ešte v sklade nachádzala. Žalobca síce

už v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru takisto aj v žalobe poukazuje na to,

že odberateľ z Českej republiky reklamoval časť nedodaného tovaru, pričom reklamácia je

zo dňa 29.03.2006, ohlásená mala byť už dňa 16.03.2006, ale tento reklamačný list žalobca

nepredložil správcovi dane, neuviedol ho ani pri miestnom zisťovaní 07.06.2006,

ani pri ústnom prejednaní protokolu 04.01.2006 a 29.05.2006. Skutočnosť, že

k reklamačnému konaniu došlo, nenasvedčuje ani vyjadrenie konateľa odberateľa, ktorý

uviedol, že nemá informácie o tom, že by spoločnosť vykonávala nejaké podnikateľské

aktivity, nedisponovala žiadnym skladom a nemala ani žiaden tovar, pričom on je konateľom

od 21.12.2005 a zrejme o reklamačnom liste z 29.03.2006 by musel mať vedomosti. Správca

dane preveroval aj použiteľnosť zakúpených súčiastok za účelom podnikania a zistil,

že vo veľkej časti išlo o pasívne súčiastky, ktoré v súčasnosti sú nepoužiteľné.

Námietku žalobcu, že počas daňovej kontroly mu nebolo umožnené uplatniť svoje

právo a to predovšetkým klásť otázky svedkom vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnenú,

pretože výsluch svedkov v daňovom konaní žalobca nenavrhol a správca dane preto takýto

dôkaz nevykonal. Je pravdou, že správca dane prostredníctvom dožiadaní preveroval

skutočnosti v súvislosti s realizáciou predmetného obchodu, ale s výsledkami šetrenia bol

žalobca oboznámený, a preto mu nič nebránilo vo veci navrhovať dôkazy. Správca dane

nepovažoval za potrebné vypočuť A. Š., ktorá mala realizovať prepravu tovaru, ale ani sám

žalobca v daňovom konaní nenavrhoval jej vypočutie ako svedkyne.

Prvostupňový súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu

v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dodatočný platobný

výmer vydaný Daňovým úradom Košice I pod č. /Dub zo dňa 04.07.2006

bol vydaný na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, keďže nedostatočne vedená

skladová evidencia žalobcu nemôže mať žiadny vplyv na uplatnenie práva na odpočítanie

dane z nakúpeného tovaru. Aj keby prišlo zo strany daňového subjektu k porušeniu povinností

vyplývajúcich mu zo o účtovníctve, na ktorý sa správca dane

a žalovaný odvolávajú, za takéto porušenie môže daňový úrad v súlade s § 38

uložiť daňovníkovi pokutu. S názorom uvedeným v napadnutých

rozhodnutiach žalobca nesúhlasí, pretože je názoru, že si v plnom rozsahu splnil povinnosť

a predložil správcovi dane všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie

najmä, že vývoz tovaru sa uskutočnil a to konkrétne pre spoločnosť Z. M., s.r.o., v Českej

republike, keďže ani jeden z dokladov predložených v rámci daňovej kontroly nebol

žalovaným spochybnený.

Odvolateľ poukazoval na o obchodných reťazcoch

na definíciu pojmu „Obchodný reťazec“ s názorom, že tvrdenia žalovaného, ktoré si osvojil

aj prvostupňový súd, že zdaniteľný obchod bol predmetom obchodného reťazca, považuje

za neopodstatnené a ničím nepodložené, keďže v tomto prípade neprišlo k zneužívaniu

ekonomickej sily v rámci obchodného reťazca.

Odvolateľ rovnako považuje za nesprávne závery obsiahnuté v rozsudku

prvostupňového súdu, ako aj v rozhodnutí žalovaného, že tovar, ktorý mal byť predaný

spoločnosti Z. M., s.r.o., U. podľa faktúry č. CZ091205 zo dňa 09.12.2005 a dodacieho listu

č. DOD/CZ091205 zo dňa 09.12.2005 sa ešte v mesiaci december nachádzal v sklade

v priestoroch firmy V., a.s., L. a rovnako aj závery, že u výrobkov náhodne vybraných pri

kontrole boli zistené rozdiely v množstve a type výrobkov. Z tohto dôvodu odvolateľ uviedol,

že žalovaný ako aj prvostupňový súd, keď sa stotožnil s názorom žalovaného, vychádzal

z nesprávne zisteného skutkového stavu a následne nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolateľa žalobca dostatočne zákonným spôsobom preukázal premiestnenie tovaru do

Českej republiky pre firmu Z. M., s.r.o., U. a to faktúrou č. CZ091205 zo dňa 09.12.2005,

medzinárodným nákladným listom č. SK M0164892, keď preukázal, že dopravu

zabezpečoval odberateľ z Českej republiky sám a to prostredníctvom firmy A. Š., S. Z tohto

dôvodu, keďže neprišlo k výsluchu A. Š., prišlo k pochybeniu, keďže žalobca nemohol

uplatniť svoje právo, teda klásť svedkom otázky pri výsluchu v súlade s § 15 ods. 3 písm. d/

S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa § 220

a .

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že žalobca v priebehu daňovej

kontroly vierohodným spôsobom nepreukázal, že u predmetného tovaru bola splnená

podmienka na odpočítanie dane podľa , v spojení s ,

keďže tovar uskladnený v skladovacích priestoroch, ktorý bol predmetom zisťovania, je

totožný s tovarom, z ktorého si daňový subjekt odpočítal daň, čo bolo podstatné

pre nepriznanie odpočítania dane vo výške 2 180 835,-- Sk. Uvedené zistenia sú podrobne

opísané v rozhodnutí správcu dane a žalovaného, z čoho vyplýva dôvodné podozrenie,

že k dodaniu tovaru neprišlo, že sa jedná v skutočnosti o reťazec spoločností vytvorených

za účelom krátenia dane. K osobe A. Š. sa žalovaný dodatočne vyjadril na základe výzvy

prvostupňového súdu a to podaním zo dňa 23.05.2008, na ktoré zároveň poukázal. V tomto

prípade nebola splnená podmienka na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby pre platiteľa,

pretože uvedené právo vzniká v nadväznosti na daňovú povinnosť – dodanie tovaru alebo

služby.

V ďalšom žalovaný poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.06.2007

a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa

18.12.2008 ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov

a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa a

v spojení s 250ja ods. 2 veta prvá a veta druhá .

Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplynulo, že správca dane Daňový

úrad Košice I dňa 04.07.2006 vydal dodatočný platobný výmer č.j. /Dub,

ktorým podľa vyrubil žalobcovi ako platiteľovi

dane z pridanej hodnoty rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume

2 180 835,-- Sk.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov bola časť nadmerného odpočtu vo výške 8 650,-- Sk odpočítaná od vlastnej daňovej

povinnosti žalobcu v zdaňovacom období február 2005. Rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie

január 2005 tvorí rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným žalobcom v riadnom

daňovom priznaní vo výške -2 181 340,-- Sk a nadmerným odpočtom určeným kontrolou

vo výške -505,-- Sk to sa rovná rozdiel dane 2 180 835,-- Sk. K uvedenému rozdielu dospel

správca dane tak, že po vykonaní daňovej kontroly DPH za obdobie január 2005, o výsledku

ktorej vyhotovil protokol č. 695/321/893-54714/06/Pá zo dňa 12.06.2006 zistil, že náhodným

porovnaním obsahu krabíc č. 82 a č. 95 s obsahom špecifikácie č. 4101 k priloženej faktúre

č. 28122004 zo dňa 28.12.2004, ku kúpnej zmluve zo dňa 09.12.2004 a dodaciemu listu

č. DOD/CZ091205 zo dňa 09.12.2005 k faktúre č. CZ091205 zistil, že krabice obsahovali

tovar, ktorý mal byť v čase miestneho zisťovania už predaný a vyvezený do Českej republiky.

Časť tovaru v sklade nebola identifikovateľná, časť tovaru nebolo možné porovnať s prílohou

nákupnej faktúry a kúpnej zmluvy, keďže krabice boli bez označenia obsahu a daňový subjekt

nevedel predložiť skladovú evidenciu, nakoľko ju nemal spracovanú. Správca dane zistil

nezrovnalosti v špecifikácii, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.2004 a obsahu

špecifikácie, ktorá tvorila prílohu k faktúre zo dňa 28.12.2004, a následne zistila aj rozpory

s prílohou k faktúre pre spoločnosť Z. M., s.r.o., U. – odberateľa žalobcu, rovnako správca

dane zistil, že aj dodávateľ žalobcu spoločnosť F.-E., s.r.o., ktorá predmetný tovar mala

žalobcovi predať nesplnila podmienky DPH. Správca dane rovnako zistil, že súčiastky, ktoré

mali byť predmetom predaja boli staré zásoby súčiastok, vo veľkej časti malo ísť

o nepoužiteľné a zastarané súčiastky.

Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať

daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe

vznikla daňová povinnosť.

Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ

môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije

na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať

daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú

alebo majú byť platiteľovi dodané.

Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty vzniká dňom

dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

s tovarom ako vlastník.

V tomto prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol

prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, konštatuje ich správnosť ( ),

zároveň zdôrazňuje, že súd preskúmal administratívne rozhodnutie len v rozsahu žalobných,

resp. odvolacích dôvodov, ktoré žalobca sám vymedzil uvádzajúc, že v nich vidí

nezákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a ukrátenie na svojich právach.

V nadväznosti na právnu úpravu povinností odvolacieho daňového orgánu podľa § 48 ods. 2

, ktorá je odlišná od úpravy povinnosti odvolacieho orgánu preskúmať

prvostupňové rozhodnutie v konaní podľa o správnom konaní (správny

poriadok) ako aj s poukazom na ust. , podľa

ktorého odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa

jeho podania, v tejto veci znamená, že žalobca mohol namietať nezákonnosť rozhodnutia

napádaného v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, len v rozsahu dôvodov

uplatnených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, prípadne v jeho doplnení

alebo zmene podanej najneskôr do 15 dní od podania odvolania proti prvostupňovému

rozhodnutiu správcu dane, čo znamená, že aj na daňové konania sa s účinnosťou

od 01.01.2004 viaže tzv. zásada koncentrácie konania. S poukazom na uvedené postupoval

žalovaný a aj prvostupňový súd v zmysle zákona.

Dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť

povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8

) odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný, správca dane

ako aj prvostupňový súd postupovali zákonne, keď žalovaný konštatoval dôsledné

a dostatočné zistenie skutkového stavu, pretože žalobca ako daňový subjekt v odvolaní

proti rozhodnutiu správcu dane ani v žalobe nenavrhol vykonať dokazovanie vypočutím

svedkyne A. Š.. Z tohto dôvodu ani odvolací súd na uvedený návrh neprihliadol, keďže bol

uplatnený až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, teda oneskorene a vzhľadom na

vykonané dokazovanie, keďže žalobca bol oboznámený s výsledkami šetrenia správcu dane,

ktorý vykonával prostredníctvom dožiadaní aj preverovanie skutočnosti v súvislosti

s realizáciou obchodu a vývozu tovaru do Českej republiky, odvolací súd takýto postup

vyhodnotil ako postup, ktorý bol v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -101 ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom

konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 14. mája 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková