Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
030/371605.2b0c11.pdf
PDF · 131.74 KB
No categories available
8Sža/15/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy
Baranovej v právnej veci navrhovateľa: I. B., zastúpený Mgr. M. Š., advokátom, proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, o preskúmanie
rozhodnutia odporcu zo dňa 12.08.2008, č. k. ČAS:MU-300-19/PO-Ž-2008, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. decembra 2008 č. k.
1Saz 8/2008-28 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
16. decembra 2008 č. k. 1Saz 8/2008-28, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 12.08.2008,
č. k. ČAS:MU-300-19/PO-Ž-2008. Týmto rozhodnutím odporca neudelil navrhovateľovi azyl
a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu
a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle vyslovil, že v prípade navrhovateľa neexistuje prekážka
jeho administratívneho vyhostenia do M. podľa § 58 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného
- 2 -
skutkového stavu veci a rozhodol v súlade so zákonom. Stotožnil sa so záverom odporcu, že
navrhovateľovi nehrozí pre pracovné spory v krajine pôvodu žiadne bezprávie tak, ako je
definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle. Súd sa stotožnil totiž so závermi
a zisteniami odporcu o tom, že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace
jeho návratu do krajiny pôvodu.
Proti rozsudku navrhovateľ podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok krajského súdu a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí vážne bezprávie. Prvostupňový súd
nedostatočne zhodnotil situáciu v M., vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu
vec a aj vec navrhovateľa nesprávne po právnej stránke posúdil.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ
v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti. Preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ nemal žiadne konkrétne problémy s oficiálnymi
orgánmi štátu. V priebehu konania odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa zákonom stanovené
podmienky pre udelenie azylu , ako aj doplnkovej ochrany a nakoniec skúmal aj prekážky
jeho administratívneho vyhostenia. Dospel k záveru, že počas celého azylového konania
nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe
vážneho bezprávia v tom zmysle, ako to upravuje § 2 písm. f/ zákona o azyle.
U navrhovateľa nebola zistená prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1
a 2 zákona o pobyte cudzincov do M..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 14. mája 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 31.05.2008
z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa mu mal jeho bývalý zamestnávateľ vyhrážať
fyzickou likvidáciou. Pracoval bez pracovnej zmluvy ako operátor hracích automatov na U.
- 3 -
Prišla za ním skupina neznámych ľudí, ktorí mu oznámili, že spreneveril 70 000 ukrajinských
hryvní. Zo strachu pred nimi sa vrátil do M.. Jeho bývalý kolega, kamarát V. S. mu oznámil,
že ukrajinská polícia začala vyšetrovať spreneveru peňazí. Z obavy o život opustil krajinu
pôvodu.
Rozhodnutím ČAS: MU-300-19/PO-Ž-2008 zo dňa 12.08.2008 Migračný úrad
Ministerstva vnútra SR neudelil menovanému azyl podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona
o azyle neposkytol menovanému doplnkovú ochranu. Zároveň podľa § 20 ods. 4 zákona
o azyle rozhodol, že v jeho prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa
§ 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) do Moldavskej republiky. Po vykonanom
dokazovaní mal správny orgán za to, že u navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť
obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako
to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona
o azyle. Nakoľko navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky JČAS: MU-300-19/PO-Ž-2008 zo dňa 12.08.2008 a preto podal
v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach. V opravnom
prostriedku žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej
ochrany podľa zákona o azyle a neexistencii prekážky administratívneho vyhostenia podľa
zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Saz 8/2008-28 zo
dňa 16.12.2008 uvedené rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne
a konštatoval, že je v súlade so zákonom, pričom sa stotožnil so závermi a zisteniami
migračného úradu o neposkytnutí doplnkovej ochrany a neexistencii prekážky
administratívneho vyhostenia.
Najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu a odporcu, že navrhovateľ
nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle. Problémy
navrhovateľa, ktoré mohli vzniknúť z jeho nelegálneho zamestnávania na území U., nie sú
sami o sebe relevantným dôvodom pre udelenie azylu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak
navrhovateľ mal z tohto dôvodu obavy o svoj život, mal sa obrátiť na príslušné orgány
v krajine pôvodu.
- 4 -
Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení
azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či
cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu,
nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej
ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka
administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade
návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 13b ods. 1 citovaného zákona ministerstvo na účel zlúčenia
rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom rozhodnutia odporcu o neposkytnutí
doplnkovej ochrany navrhovateľovi, pretože navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 13c ods. 1
zákona o azyle nespĺňa podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach v § 13a alebo § 13b.
Navrhovateľovi nehrozí pre pracovné spory v krajine pôvodu žiadne bezprávie tak, ako je
definované v citovanom ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z. z., cudzinca
nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov
jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické
presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce
zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzina administratívne vyhostiť do štátu,
v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní
mu takýto trest môže byť uložený.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 citovaného zákona, cudzinca nemožno administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboženstva príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, to
- 5 -
neplatí, ak cudzinec svojim konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za
obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.
Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi a zisteniami správneho orgánu o tom, že
v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu,
preto rozhodnutie správneho orgánu aj v tejto časti potvrdil. Navrhovateľ nemal žiadne
problémy v krajine pôvodu, ktoré by mohli navodiť obavu, že by mohol byť prenasledovaný,
z týchto dôvodov preto možno predpokladať, že ani po návrate do krajiny pôvodu mu žiadne
prenasledovanie nehrozí, prípadne mu nehrozí, že by mal byť mučený alebo podrobený
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Rovnako neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali prípadnému ohrozeniu jeho života z dôvodov jeho
rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej skupine alebo pre politické presvedčenie,
prípadne, že by mala byť z tohto dôvodu ohrozená jeho sloboda.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Preto postupujúc podľa § 219 ods. 1 , 2
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom nepriznal právo na
ich náhradu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Eva Babiaková, CSc.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Katuščáková