Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sža/15/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy

Baranovej v právnej veci navrhovateľa: I. B., zastúpený Mgr. M. Š., advokátom, proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, o preskúmanie

rozhodnutia odporcu zo dňa 12.08.2008, č. k. ČAS:MU-300-19/PO-Ž-2008, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. decembra 2008 č. k.

-28 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

16. decembra 2008 č. k. -28, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 12.08.2008,

č. k. ČAS:MU-300-19/PO-Ž-2008. Týmto rozhodnutím odporca neudelil navrhovateľovi azyl

a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu

a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle vyslovil, že v prípade navrhovateľa neexistuje prekážka

jeho administratívneho vyhostenia do M. podľa § 58 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného

- 2 -

skutkového stavu veci a rozhodol v súlade so zákonom. Stotožnil sa so záverom odporcu, že

navrhovateľovi nehrozí pre pracovné spory v krajine pôvodu žiadne bezprávie tak, ako je

definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle. Súd sa stotožnil totiž so závermi

a zisteniami odporcu o tom, že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace

jeho návratu do krajiny pôvodu.

Proti rozsudku navrhovateľ podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok krajského súdu a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí vážne bezprávie. Prvostupňový súd

nedostatočne zhodnotil situáciu v M., vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu

vec a aj vec navrhovateľa nesprávne po právnej stránke posúdil.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ

v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti. Preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ nemal žiadne konkrétne problémy s oficiálnymi

orgánmi štátu. V priebehu konania odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa zákonom stanovené

podmienky pre udelenie azylu , ako aj doplnkovej ochrany a nakoniec skúmal aj prekážky

jeho administratívneho vyhostenia. Dospel k záveru, že počas celého azylového konania

nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe

vážneho bezprávia v tom zmysle, ako to upravuje § 2 písm. f/ zákona o azyle.

U navrhovateľa nebola zistená prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1

a 2 zákona o pobyte cudzincov do M..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 14. mája 2009 ( a ).

Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 31.05.2008

z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa mu mal jeho bývalý zamestnávateľ vyhrážať

fyzickou likvidáciou. Pracoval bez pracovnej zmluvy ako operátor hracích automatov na U.

- 3 -

Prišla za ním skupina neznámych ľudí, ktorí mu oznámili, že spreneveril 70 000 ukrajinských

hryvní. Zo strachu pred nimi sa vrátil do M.. Jeho bývalý kolega, kamarát V. S. mu oznámil,

že ukrajinská polícia začala vyšetrovať spreneveru peňazí. Z obavy o život opustil krajinu

pôvodu.

Rozhodnutím ČAS: MU-300-19/PO-Ž-2008 zo dňa 12.08.2008 Migračný úrad

Ministerstva vnútra SR neudelil menovanému azyl podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona

č. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona

o azyle neposkytol menovanému doplnkovú ochranu. Zároveň podľa § 20 ods. 4 zákona

o azyle rozhodol, že v jeho prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa

a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) do Moldavskej republiky. Po vykonanom

dokazovaní mal správny orgán za to, že u navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť

obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako

to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona

o azyle. Nakoľko navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky JČAS: MU-300-19/PO-Ž-2008 zo dňa 12.08.2008 a preto podal

v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach. V opravnom

prostriedku žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej

ochrany podľa zákona o azyle a neexistencii prekážky administratívneho vyhostenia podľa

zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -28 zo

dňa 16.12.2008 uvedené rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne

a konštatoval, že je v súlade so zákonom, pričom sa stotožnil so závermi a zisteniami

migračného úradu o neposkytnutí doplnkovej ochrany a neexistencii prekážky

administratívneho vyhostenia.

Najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu a odporcu, že navrhovateľ

nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle. Problémy

navrhovateľa, ktoré mohli vzniknúť z jeho nelegálneho zamestnávania na území U., nie sú

sami o sebe relevantným dôvodom pre udelenie azylu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak

navrhovateľ mal z tohto dôvodu obavy o svoj život, mal sa obrátiť na príslušné orgány

v krajine pôvodu.

- 4 -

Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení

azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či

cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu,

nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej

ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade

návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 13b ods. 1 citovaného zákona ministerstvo na účel zlúčenia

rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom rozhodnutia odporcu o neposkytnutí

doplnkovej ochrany navrhovateľovi, pretože navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 13c ods. 1

zákona o azyle nespĺňa podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach v § 13a alebo § 13b.

Navrhovateľovi nehrozí pre pracovné spory v krajine pôvodu žiadne bezprávie tak, ako je

definované v citovanom ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Podľa ustanovenia , cudzinca

nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov

jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické

presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce

zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzina administratívne vyhostiť do štátu,

v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní

mu takýto trest môže byť uložený.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 citovaného zákona, cudzinca nemožno administratívne

vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti,

náboženstva príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, to

- 5 -

neplatí, ak cudzinec svojim konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za

obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi a zisteniami správneho orgánu o tom, že

v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu,

preto rozhodnutie správneho orgánu aj v tejto časti potvrdil. Navrhovateľ nemal žiadne

problémy v krajine pôvodu, ktoré by mohli navodiť obavu, že by mohol byť prenasledovaný,

z týchto dôvodov preto možno predpokladať, že ani po návrate do krajiny pôvodu mu žiadne

prenasledovanie nehrozí, prípadne mu nehrozí, že by mal byť mučený alebo podrobený

krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Rovnako neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali prípadnému ohrozeniu jeho života z dôvodov jeho

rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej skupine alebo pre politické presvedčenie,

prípadne, že by mala byť z tohto dôvodu ohrozená jeho sloboda.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Preto postupujúc podľa § 219 ods. 1 , 2

v spojení s veta prvá napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom nepriznal právo na

ich náhradu ( veta prvá v spojení s a

).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. mája 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Katuščáková