Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
72e/370643.4ba1ce.pdf
PDF · 117.38 KB
No categories available
3Sžf/41/2009
Najvyšší súd 3 Sžf 41/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci
žalobcu : D. T. - R., s.r.o., zastúpený.: JUDr. L. K., advokátom, proti žalovanému : Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
II/256/1131/2004/1031 zo dňa 12.02.2004 v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. februára 2009 č.k. 1S 248/2005-78, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S 248/2005-78 zo dňa 05. februára 2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 248/2005-78 zo dňa 05.02.2009 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa č.:
II/256/1131/2004/1031 zo dňa 12.02.2004, ktorým ako odvolací daňový orgán postupom
podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej na účely tohto
rozsudku len „zák.č. 511/1992 Zb.“) potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný
výmer Daňového úradu Bratislava III č.j. 602/230/114929/03 zo dňa 04.11.2003, ktorým
správca dane v zmysle § 15 ods. 15 a § 30 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ďalej len
zák.č. 511/1992 Zb. nepriznal platiteľovi dane z pridanej hodnoty – žalobcovi nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2001 v sume 4 977 200,-- Sk z dôvodu porušenia § 20
ods. 2 písm. a/ zák.č. 289/1995 z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že je názoru že žalovaný správne
postupoval v súlade s § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. a skutkový stav veci zistil
miestne príslušný správca dane, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli
zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými mohol objasniť
skutočnosti, t.j. dožiadania, zápisnice o ústnom pojednávaní a o miestne príslušných
správcoch dane prešetriť celý obchodno-dodávateľský reťazec. Súd konštatoval, že správca
dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle § 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov a vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, hodnotil každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo a to aj so zreteľom na splnenie resp. nesplnenie dôkaznej povinnosti
daňového subjektu.
Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s námietkami a právnym názorom žalobcu
uplatneným v žalobe, a pretože nezistil ani také vady konania, ktoré by mohli mať
z procesného hľadiska vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že krajský súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil existenciu a obsah uznesenia krajskej
prokuratúry vo veci 2Kv 164/04-101 zo dňa 28.11.2007, rovnako sa nezaoberal všetkými
namietanými porušeniami zákona, teda namietanými vadami konania zo strany žalovaného.
Žalobca uvádza, že krajský súd sa nevyrovnal s námietkami žalobcu o zákonnosti týkajúcej sa
zákonného postupu žalovaného pri vydaní jeho rozhodnutia, najmä s rozporom s konkrétnymi
ustanoveniami príslušného procesnoprávneho predpisu, najmä § 29 ods. 2, ods. 8, § 30 ods. 3
druhá veta a § 48 ods. 6 druhá veta zák.č. 511/1992 Zb.
K skutkovým zisteniam krajského súdu odvolateľ uviedol, že sú nedostatočné,
nesprávne a nemajú oporu v skutočnosti. Podľa jeho názoru sa žalobca minimálne v zmysle
§ 446 Obchodného zákonníka stal zákonným vlastníkom tovaru. Samotný predaj sporného
tovaru preukázal dôkazom – čestným prehlásením konateľ predávajúceho – spoločnosti E. S.,
spol. s r.o., J. K. dňa 30.01.2004. nezávisle od tejto skutočnosti sa stal žalobca legitímnym
vlastníkom tovaru. Zdôraznil, že podľa záverov obsiahnutých v uznesení krajskej prokuratúry
vyplýva, že medzi predajcom tovaru, za kúpu ktorého si žalobca uplatnil nárok na odpočet
DPH a žalobcom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepochybne došlo.
Odvolateľ uviedol, že nemohol reagovať na pochybnosti žalovaného, resp. správcu dane
ohľadne nesplnenia predpokladov na priznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty,
keďže sa o týchto pochybnostiach dozvedel až z rozhodnutia správcu dane. V prípade
pochybností bolo preto povinnosťou správcu dane, resp. žalovaného vypočuť zástupcu tejto
spoločnosti k rozhodujúcim skutočnostiam, najmä, či môžu predložiť, resp. navrhnúť dôkazy,
že došlo skutočne k realizácii tejto zmluvy. Podľa odvolateľa žalovaný nekonkretizoval aké
konkrétne skutočnosti preukazujú neexistenciu nároku žalobcu na odpočet DPH, resp. ktoré
skutočnosti zistil Daňový úrad Bardejov. Rovnako žalovaný neuviedol, z ktorej kúpnej
zmluvy vychádza, z ktorých ustanovení kúpnej zmluvy prípadne z akých zákonných
ustanovení a na podklade akých skutočností vychádzal pri zistení, že k predaju nedošlo, resp.
neboli splnené podmienky vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Odvolateľ zdôraznil, že podľa jeho
názoru bolo jednoznačne preukázané, že k dodaniu tovaru v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. a/
zák.č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) došlo a to v súlade
s § 412 ods. 3 Obchodného zákonníka v mieste podnikania a to prevzatím tovaru kupujúcim
dňa 15.07.2004. Rovnako bol jednoznačne preukázaný dôvod, prečo si žalobca prevzal od
predávajúcich tovar až po troch rokoch. Keďže žalobca uzatvoril s predajcom tovaru zmluvu
o skladovaní v zmysle § 527 a nasl. Obchodného zákonníka.
Odvolateľ uviedol, že na jednej strane daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi
nadmerný odpočet DPH za mesiac júl 2001 vo výške 4 977 200,-- Sk na strane druhej ten istý
správca dane za oneskorenie s úhradou daňovej povinnosti pri predaji tovaru vymeral
žalobcovi sankčný úrok, teda pri uplatnení nároku žalobcu na odpočet DPH daňový úrad
tvrdí, že žalobcovi nárok na odpočet DPH nevznikol, keďže žalobca tovar nekúpil, ale pri
následnom predaji toho istého tovaru podľa tvrdenia daňového úradu „nekúpeného“ tovaru,
ktorý by potom žalobca logicky ani nemohol predať už od žalobcu daň z pridanej hodnoty
žiada. Týmto rozporom sa krajský súd vo svojom rozsudku nezaoberal.
Odvolateľ ďalej namietal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé podľa kého znenia
zákona o DPH krajský súd preskúmaval a posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného,
keďže krajský súd používal na spojenie zák.č. 289/1995 Z.z. o DPH. Uvedené pochybenie
považuje odvolateľ za dôvod nepreskúmateľnosti uvedeného rozsudku.
S poukazom na uvedené požiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu zruší a vráti vec
žalovanému na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 25.03.2009 uvádzajúc, že nepovažuje
za pravdivé tvrdene žalobcu, že pri citácii príslušného právneho predpisu krajský súd používa
len spojenie zák.č. 289/1995 Z.z. o DPH poukazujúc napríklad na stranu 4 napadnutého
rozsudku.
K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaný uvádza, že v merite veci sa
pridržiava v plnom rozsahu vyjadrenia k žalobe, zdôrazňujúc, že v tomto prípade sa jednalo
o obchodný reťazec firiem, ktoré deklarovali predaj predmetného tovaru, pričom správca dane
v tomto prípade postupoval v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 4 zák.č. 511/1992 Zb., pričom dbal,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, ako
dôkazy použil všetky prostriedky, ktorými mohol zistiť a objasniť tieto skutočnosti.
Výsledkom uvedeného šetrenia bolo zistenie, že k odpredaju deklarovaného tovaru vôbec
nedošlo, keďže tento tovar do času ukončenia kontroly t.j. 24.09.2003, kedy bol vyhotovený
protokol o kontrole č. 602/341/103306/2003, bol stále uskladnený u prvého dodávateľa B. B.,
a.s. v konkurze, ktorý ho ponúka stále k odpredaju. Na základe zoznamu ku kúpnopredajnej
zmluve č. 2001/06001, predmetom ktorej bol odpredaj balíka strojov, patrili aj dva kusy
sporných lisov za 650 000,-- Sk za jeden kus. Na základe uzatvorenej zmluvy dodávateľ B.B.,
a.s. v konkurze vystavil zálohovú faktúru 06/2001 zo dňa 31.07.2001, ktorá mala splatnosť
kúpnej ceny 90 dní od vystavenia, pričom po dobu splatnosti kúpnej ceny zostali stroje
v priestoroch predávajúceho, pričom ak do 90 dní nedôjde k splateniu celej faktúry považuje
sa to za neplnenie kúpnej zmluvy a predávajúci má právo od zmluvy odstúpiť. Dodávateľ
B.B., a.s. v konkurze vystavil daňový doklad č. 1480061 zo dňa 06.12.2001 pre odberateľa
I., s.r.o., na ktorom bol uvedený dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia 06.12.2001. Medzi
predávaným strojmi sa nachádzali aj vyššie citované listy. Keďže spoločnosť I., s.r.o. nesplnil
podmienky uvedené v bode 4 kúpnej zmluvy, nezaplatil kúpnu cenu, dodávateľ B.B., a.s.
v konkurze od zmluvy odstúpila, vystavil storno faktúry č. 1480061 za stroje na základe
kúpnej zmluvy č. 2001/06-001 zo dňa 16.05.2002, evidenčné číslo dokladu 24816. Z tohto
dôvodu, nebolo možné akceptovať názor žalobcu, že tieto skutočnosti boli získané v rozpore
s ust. § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.
Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru si žalobca nesplnil všetky podmienky v zmysle
§ 20 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého má platiteľ len nárok, nie povinnosť uplatniť za
odpočítanie daň po splnení zákonom stanovených podmienok.
Skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že dňa 15.07.2004 prišlo k dodaniu predmetného
tovaru je z pohľadu tohto prípadu irelevantné, pretože žalobca si uplatňoval nárok na
odpočítanie dane z tovaru za zdaňovacie obdobie júl 2001, keďže správcom dane bolo
preukázané, že predmetný tovar do ukončenia kontroly dňa 24.09.2003 neopustil priestory
prvého dodávateľa spoločnosti B. B., a.s. v konkurze. Z tohto pohľadu žalovaný považuje za
zarážajúce konštatovanie žalobcu, že síce tovar prevzal až po 3 rokoch, ale s predajcom
uzavrel zmluvu o skladovaní, čiže žalobca platil za skladovanie tovaru dodávateľovi, ktorý
tento tovar v predmetnom období nikdy nemal.
Ku skutočnosti, že správca dane mal za oneskorenie úhrady daňovej povinnosti pri
predaji tovaru v roku 2002 vymerať žalobcovi sankčný úrok, žalovaný uviedol, že nie je jasné
kedy a za čo mu správca dane vymeral sankčný úrok, keďže za zdaňovacie júl 2001 správca
dane určil žalobcovi zvýšenie dane vo výške 10% rozdielu medzi nadmerným odpočtom
uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným daňovým úradom za
zdaňovacie obdobie júl 2001.
S poukazom na uvedené navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1S 248/2005-78 zo dňa 05.02.2009 ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1
a § 250k ods. 1 veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal
právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková