Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/41/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

žalobcu : D. T. - R., s.r.o., zastúpený.: JUDr. L. K., advokátom, proti žalovanému : Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

II/256/1131/2004/1031 zo dňa 12.02.2004 v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. februára 2009 č.k. -78, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -78 zo dňa 05. februára 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -78 zo dňa 05.02.2009 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa č.:

II/256/1131/2004/1031 zo dňa 12.02.2004, ktorým ako odvolací daňový orgán postupom

podľa o správe daní a poplatkov (ďalej na účely tohto

-

rozsudku len „“) potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Bratislava III č.j. zo dňa 04.11.2003, ktorým

správca dane v zmysle a o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ďalej len

nepriznal platiteľovi dane z pridanej hodnoty – žalobcovi nadmerný

odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2001 v sume 4 977 200,-- Sk z dôvodu porušenia § 20

ods. 2 písm. a/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že je názoru že žalovaný správne

postupoval v súlade s a a skutkový stav veci zistil

miestne príslušný správca dane, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli

zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými mohol objasniť

skutočnosti, t.j. dožiadania, zápisnice o ústnom pojednávaní a o miestne príslušných

správcoch dane prešetriť celý obchodno-dodávateľský reťazec. Súd konštatoval, že správca

dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle v znení

neskorších predpisov a vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, hodnotil každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo a to aj so zreteľom na splnenie resp. nesplnenie dôkaznej povinnosti

daňového subjektu.

Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s námietkami a právnym názorom žalobcu

uplatneným v žalobe, a pretože nezistil ani také vady konania, ktoré by mohli mať

z procesného hľadiska vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že krajský súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil existenciu a obsah uznesenia krajskej

prokuratúry vo veci -101 zo dňa 28.11.2007, rovnako sa nezaoberal všetkými

namietanými porušeniami zákona, teda namietanými vadami konania zo strany žalovaného.

Žalobca uvádza, že krajský súd sa nevyrovnal s námietkami žalobcu o zákonnosti týkajúcej sa

zákonného postupu žalovaného pri vydaní jeho rozhodnutia, najmä s rozporom s konkrétnymi

ustanoveniami príslušného procesnoprávneho predpisu, najmä § 29 ods. 2, ods. 8, § 30 ods. 3

druhá veta a druhá veta

-

K skutkovým zisteniam krajského súdu odvolateľ uviedol, že sú nedostatočné,

nesprávne a nemajú oporu v skutočnosti. Podľa jeho názoru sa žalobca minimálne v zmysle

stal zákonným vlastníkom tovaru. Samotný predaj sporného

tovaru preukázal dôkazom – čestným prehlásením konateľ predávajúceho – spoločnosti E. S.,

spol. s r.o., J. K. dňa 30.01.2004. nezávisle od tejto skutočnosti sa stal žalobca legitímnym

vlastníkom tovaru. Zdôraznil, že podľa záverov obsiahnutých v uznesení krajskej prokuratúry

vyplýva, že medzi predajcom tovaru, za kúpu ktorého si žalobca uplatnil nárok na odpočet

DPH a žalobcom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepochybne došlo.

Odvolateľ uviedol, že nemohol reagovať na pochybnosti žalovaného, resp. správcu dane

ohľadne nesplnenia predpokladov na priznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty,

keďže sa o týchto pochybnostiach dozvedel až z rozhodnutia správcu dane. V prípade

pochybností bolo preto povinnosťou správcu dane, resp. žalovaného vypočuť zástupcu tejto

spoločnosti k rozhodujúcim skutočnostiam, najmä, či môžu predložiť, resp. navrhnúť dôkazy,

že došlo skutočne k realizácii tejto zmluvy. Podľa odvolateľa žalovaný nekonkretizoval aké

konkrétne skutočnosti preukazujú neexistenciu nároku žalobcu na odpočet DPH, resp. ktoré

skutočnosti zistil Daňový úrad Bardejov. Rovnako žalovaný neuviedol, z ktorej kúpnej

zmluvy vychádza, z ktorých ustanovení kúpnej zmluvy prípadne z akých zákonných

ustanovení a na podklade akých skutočností vychádzal pri zistení, že k predaju nedošlo, resp.

neboli splnené podmienky vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Odvolateľ zdôraznil, že podľa jeho

názoru bolo jednoznačne preukázané, že k dodaniu tovaru v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. a/

o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) došlo a to v súlade

s v mieste podnikania a to prevzatím tovaru kupujúcim

dňa 15.07.2004. Rovnako bol jednoznačne preukázaný dôvod, prečo si žalobca prevzal od

predávajúcich tovar až po troch rokoch. Keďže žalobca uzatvoril s predajcom tovaru zmluvu

o skladovaní v zmysle a nasl. .

Odvolateľ uviedol, že na jednej strane daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi

nadmerný odpočet DPH za mesiac júl 2001 vo výške 4 977 200,-- Sk na strane druhej ten istý

správca dane za oneskorenie s úhradou daňovej povinnosti pri predaji tovaru vymeral

žalobcovi sankčný úrok, teda pri uplatnení nároku žalobcu na odpočet DPH daňový úrad

tvrdí, že žalobcovi nárok na odpočet DPH nevznikol, keďže žalobca tovar nekúpil, ale pri

následnom predaji toho istého tovaru podľa tvrdenia daňového úradu „nekúpeného“ tovaru,

-

ktorý by potom žalobca logicky ani nemohol predať už od žalobcu daň z pridanej hodnoty

žiada. Týmto rozporom sa krajský súd vo svojom rozsudku nezaoberal.

Odvolateľ ďalej namietal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé podľa kého znenia

zákona o DPH krajský súd preskúmaval a posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného,

keďže krajský súd používal na spojenie o DPH. Uvedené pochybenie

považuje odvolateľ za dôvod nepreskúmateľnosti uvedeného rozsudku.

S poukazom na uvedené požiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu zruší a vráti vec

žalovanému na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 25.03.2009 uvádzajúc, že nepovažuje

za pravdivé tvrdene žalobcu, že pri citácii príslušného právneho predpisu krajský súd používa

len spojenie o DPH poukazujúc napríklad na stranu 4 napadnutého

rozsudku.

K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaný uvádza, že v merite veci sa

pridržiava v plnom rozsahu vyjadrenia k žalobe, zdôrazňujúc, že v tomto prípade sa jednalo

o obchodný reťazec firiem, ktoré deklarovali predaj predmetného tovaru, pričom správca dane

v tomto prípade postupoval v súlade s ust. a , pričom dbal,

aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, ako

dôkazy použil všetky prostriedky, ktorými mohol zistiť a objasniť tieto skutočnosti.

Výsledkom uvedeného šetrenia bolo zistenie, že k odpredaju deklarovaného tovaru vôbec

nedošlo, keďže tento tovar do času ukončenia kontroly t.j. 24.09.2003, kedy bol vyhotovený

protokol o kontrole č. , bol stále uskladnený u prvého dodávateľa B. B.,

a.s. v konkurze, ktorý ho ponúka stále k odpredaju. Na základe zoznamu ku kúpnopredajnej

zmluve č. 2001/06001, predmetom ktorej bol odpredaj balíka strojov, patrili aj dva kusy

sporných lisov za 650 000,-- Sk za jeden kus. Na základe uzatvorenej zmluvy dodávateľ B.B.,

a.s. v konkurze vystavil zálohovú faktúru 06/2001 zo dňa 31.07.2001, ktorá mala splatnosť

kúpnej ceny 90 dní od vystavenia, pričom po dobu splatnosti kúpnej ceny zostali stroje

v priestoroch predávajúceho, pričom ak do 90 dní nedôjde k splateniu celej faktúry považuje

sa to za neplnenie kúpnej zmluvy a predávajúci má právo od zmluvy odstúpiť. Dodávateľ

B.B., a.s. v konkurze vystavil daňový doklad č. 1480061 zo dňa 06.12.2001 pre odberateľa

-

I., s.r.o., na ktorom bol uvedený dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia 06.12.2001. Medzi

predávaným strojmi sa nachádzali aj vyššie citované listy. Keďže spoločnosť I., s.r.o. nesplnil

podmienky uvedené v bode 4 kúpnej zmluvy, nezaplatil kúpnu cenu, dodávateľ B.B., a.s.

v konkurze od zmluvy odstúpila, vystavil storno faktúry č. 1480061 za stroje na základe

kúpnej zmluvy č. 2001/06-001 zo dňa 16.05.2002, evidenčné číslo dokladu 24816. Z tohto

dôvodu, nebolo možné akceptovať názor žalobcu, že tieto skutočnosti boli získané v rozpore

s ust. a

Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru si žalobca nesplnil všetky podmienky v zmysle

§ 20 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého má platiteľ len nárok, nie povinnosť uplatniť za

odpočítanie daň po splnení zákonom stanovených podmienok.

Skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že dňa 15.07.2004 prišlo k dodaniu predmetného

tovaru je z pohľadu tohto prípadu irelevantné, pretože žalobca si uplatňoval nárok na

odpočítanie dane z tovaru za zdaňovacie obdobie júl 2001, keďže správcom dane bolo

preukázané, že predmetný tovar do ukončenia kontroly dňa 24.09.2003 neopustil priestory

prvého dodávateľa spoločnosti B. B., a.s. v konkurze. Z tohto pohľadu žalovaný považuje za

zarážajúce konštatovanie žalobcu, že síce tovar prevzal až po 3 rokoch, ale s predajcom

uzavrel zmluvu o skladovaní, čiže žalobca platil za skladovanie tovaru dodávateľovi, ktorý

tento tovar v predmetnom období nikdy nemal.

Ku skutočnosti, že správca dane mal za oneskorenie úhrady daňovej povinnosti pri

predaji tovaru v roku 2002 vymerať žalobcovi sankčný úrok, žalovaný uviedol, že nie je jasné

kedy a za čo mu správca dane vymeral sankčný úrok, keďže za zdaňovacie júl 2001 správca

dane určil žalobcovi zvýšenie dane vo výške 10% rozdielu medzi nadmerným odpočtom

uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným daňovým úradom za

zdaňovacie obdobie júl 2001.

S poukazom na uvedené navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č.k. -78 zo dňa 05.02.2009 ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

a § 250k ods. 1 veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal

-

právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. mája 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková