Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/28/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P.,

S.S., IČO: X. proti ţalovanému: Ing. D., Z.S., správca konkurznej podstaty úpadcu V., spol.

s r.o., B.S., zastúpenému advokátkou JUDr. D., P.K., o vylúčenie vecí z konkurznej

podstaty, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12.

decembra 2008, č.k. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2008, č.k.

sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozhodnutím z 12. decembra 2008 vylúčil

zo súpisu podstaty úpadcu V., spol. s r.o. v konkurze vedenom Krajským súdom v Košiciach

pod sp. zn. hnuteľné veci, a to: chladiaci box na odpad (na dvore), inventárne číslo

73048, konštrukcia pod chladiaci box na dvore (plošina a schody), kontajner veľký na odpad

5 m3, inventárne číslo 72407, sklonné váhy visuté jatočné, typ SVJ/B 500, výrobca T. Ú.,

š.p., váţivosť 25-500 kg, inventárne číslo 73593, kladkostroj pojazdný - nosnosť 500 kg, typ

11TT 1193, inventárne číslo 76610, kladkostroj pevný B. TGSG3, inventárne číslo 73611,

kladkostroj pre výsuvnú dráhu pevný, nosnosť 500 kg, inventárne číslo 73612, čistič potrubia

CK 300, výrobca O. V. M., 73x209x99 sm, inventárne číslo 73445, pánva elektrická

liatinová, výrobok N., inventárne číslo 71500, pánva elektrická liatinová naklápacia, výrobok

N., inventárne číslo 71501, kotol plynový 80x80x50 cm, typ N., inventárne číslo 73103,

chladnička C., typ C-2.900, inventárne číslo 72634, šatník plechový - 8 ks, kuter, inventárne

číslo 5880, regál kovový 2 ks, inventárne číslo 7620, mraziaci box, výrobok N., inventárne

číslo 72575, chladiaci box, inventárne číslo 72009, pariaca vaňa, inventárne číslo 73571,

odštetinovač, inventárne číslo 73570, nízkotepelné zariadenie, typ HC 700750, výrobca F. K.,

inventárne číslo 72568, spolu v počte 20 kusov. Súčasne ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 1 000,-- Sk (33,19 eur) a súdny poplatok vo výške

2 541,00,-- Sk (84,34 eur) na účet súdu, vedený v Štátnej pokladnici B..

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil nasledovne. Ţalovaný zapísal do súpisu

majetkovej podstaty úpadcu hnuteľné veci špecifikované ţalobcom v ţalobe, ktoré

27. augusta 1993 prevzal ţalobca od J.T. v súvislosti s predajom prevádzkovej jednotky

M.S.. Podľa názoru krajského súdu ţalobca na základe ţiadosti z 23. júla 1993 a výberového

konania uskutočneného 29. augusta 1993 uzavrel s J.T. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli

základné prostriedky a drobné krátkodobé predmety (DKP) prevádzkovej jednotky M.S.,

špecifikované v inventúrnych zoznamoch vyhotovených 19. júla 1993 a 27. augusta 1993 za

dohodnutú kúpnu cenu 1 500 000,-- Sk. Ţalobca prevzatím hnuteľných vecí 27. augusta 1993

nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, a preto ţalobu o vylúčenie týchto vecí zo

súpisu podstaty pokladal za opodstatnenú. O existencii vlastníckeho práva ţalobcu

k hnuteľným veciam svedčí aj skutočnosť, ţe v čase podania ţiadosti o odkúpenie

prevádzkovej jednotky J., spotrebné druţstvo 23. júla 1993, ako aj v čase výberového konania

20. augusta 1993, ktorého sa ţalobca zúčastnil a na základe ktorého mu vzniklo právo na

kúpu prevádzkovej jednotky, obchodná spoločnosť V., spol. s r.o., S. nebola zaloţená

a vznikla aţ zápisom do obchodného registra X. X. 1993 po zaloţení spoločnosti X. X. 1993.

Z tohto dôvodu argumentácia ţalovaného, ţe ţalobca sa zúčastnil výberového konania ako

zástupca obchodnej spoločnosti úpadcu, nie je opodstatnená. Podľa názoru súdu ani ďalšia

skutočnosť, ţe cena prevádzkovej jednotky bola následne zaplatená novovzniknutou

obchodnou spoločnosťou nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva hnuteľných vecí

ţalobcom. Na právny záver súdu, ţe vlastníkom hnuteľných vecí sa stal ţalobca, nemá vplyv

ani právoplatný rozsudok, ktorým Okresný súd Trebišov zamietol návrh ţalobcu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe ţalobca nie je

vlastníkom nehnuteľností, pôvodne patriacich J.T., prevádzkovej jednotke M.S.. Krajský súd

neakceptoval ani tvrdenia ţalovaného, ţe ţalobca podpísal súpisy hnuteľných vecí na

inventúrnych zoznamoch ako pracovník J. spotrebné druţstvo a nie ako kupujúci. Ţalobca ako

kupujúci prevzal tieto veci 27. augusta 1993, čo jednoznačne vyplýva z písomného záznamu

podpísaného zástupcami J., spotrebné druţstvo a ţalobcom, v ktorom je uvedená aj kúpna

cena 1 500 000,-- Sk. Porovnaním hnuteľných vecí prevzatých ţalobcom 27. augusta 1993 na

základe súpisných listov a hnuteľných vecí zapísaných do súpisu podstaty úpadcu je zrejmé,

ţe ide o totoţné veci a tieto námietky ţalovaného v tomto smere nie sú dôvodné. Ţalovaný

nepreukázal, ţe hnuteľné veci úpadca nadobudol iným spôsobom.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

Neúspešnému ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 541,-- Sk

podľa o súdnych poplatkoch, pretoţe úspešný ţalobca

ako poplatník bol čiastočne oslobodený od platenia súdneho poplatku. Základom pre výpočet

súdneho poplatku je cena vylučovaných vecí v sume 70 820,-- Sk. Ţalobca zaplatil časť

súdneho poplatku vo výške 1 000,-- Sk, a preto súd zaviazal ţalovaného na zaplatenie

jeho zvyšnej časti.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal ţalovaný odvolanie, ktoré

odôvodnil poukazom na ustanovenia , a Namietal,

ţe rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a je vecne

nesprávny. Mal za to, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok

nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu.

Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, keď ţalobca v konaní tvrdil, ţe sa stal vlastníkom

týchto vecí uţ v roku 1993 a konkurz na spoločnosť V., spol. s.r.o. bol vyhlásený 7. júna

2000. Konajúci súd pri rozhodovaní nebral do úvahy listinné dôkazy predloţené ţalovaným,

ktorými preukazoval, ţe vlastníkom predmetných hnuteľných vecí sa stala spoločnosť V.,

spol. s r.o. Ide napr. o písomné vyhlásenia spoločníkov Ing. A.

a MUDr. M. z 24. októbra 2005, ktorý uvádza, ţe ţalobca sa na predmetnej

tzv. draţbe zúčastnil ako zástupca spoločnosti a nie za seba spolu s p. F., otcom spoločníčky

Bc. M., rod. F.. Poukázal na konanie pred Okresným súdom v Trebišove, č.k. a

zápisnice z pojednávania z 15. mája 2006, kde tvrdenia ţalobcu o jeho osobnom záujme

o kúpu hnuteľných vecí vyvrátili aj ostatní členovia spoločnosti, a to MUDr. M., Ing. D., pán

F. - otec spoločníčky p. V., MVDr. J., otec spoločníka MUDr. M.. Tí zhodne tvrdili, ţe

ţalobca sa zúčastnil draţby za zakladajúcu spoločnosť a pre ňu aj nehnuteľnosť spolu

s hnuteľnými vecami spoločne vydraţil. Konajúci súd nezdôvodnil, prečo nevyhovel jeho

písomnému návrhu z 24. novembra 2005 na vykonanie dôkazu svedeckej výpovede vyššie

uvedených svedkov v tomto konaní.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe 20. augusta 1993 sa konal predaj prevádzkovej jednotky J.,

spotrebné druţstvo T., M.S., a to nehnuteľnosti, budovy bitúnku a jej zariadenie. V., spol.

s r.o. S. zaplatila do pokladne J., spotrebné druţstvo dňa 25. augusta 1993 sumu 215 000,--

Sk, čo predstavovalo finančnú zábezpeku vo výške 5% z hodnoty nehnuteľnosti. Peňaţnú

zábezpeku nezaplatil ţalobca ako fyzická osoba, preto nesplnil podmienky výberového

konania, s ktorými predávajúci dopredu pred konaním výberového konania oboznámil

účastníkov výberového konania. Touto povinnosťou bolo zaplatiť zábezpeku. V., s.r.o. na

tejto tzv. draţbe predmetný hnuteľný majetok spolu aj s nehnuteľnosťou vydraţila,

vylicitovala nehnuteľnosť za 4 300 000,-- Sk a hodnotu zariadenia, t.j hnuteľné veci, ktoré sú

predmetom sporu za cca 1 500 000,-- Sk. Ţalobca bol dlhoročným zamestnancom J.,

spotrebné druţstvo T. a tak ho kaţdý poznal. Preto za V., spol. s r.o. na výberovom konaní

vystupoval práve on spolu p. F., ktorí spolu tvorili team spoločnosti V., spol. s r.o. Zároveň

spoločnosť V., spol. s r.o. zaplatila aj zvyšnú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v zmysle kúpnej

zmluvy z 26. augusta 1993 v sume 4 300 000,-- Sk, ktorú podpisoval konateľ spoločnosti -

ţalobca, ako aj za hnuteľné veci 1 500 000,-- Sk, ktoré boli vylicitované s nehnuteľnosťou, čo

je nesporné. Spoločnosť zaplatila prostredníctvom úveru celú kúpnu cenu za hnuteľné veci, čo

potvrdil aj samotný ţalobca. Ţiadosť o úver z 28. septembra 1993 spolu s podnikateľským

zámerom na nákup budovy a technológie predkladal ţalobca ako štatutárny zástupca

spoločnosti V., spol. s r.o. Tieţ podpisoval ţalobca ako štatutárny zástupca za spoločnosť V.,

spol. s r.o. úverovú zmluvu. Odvolateľ vyhlásil, ţe V., spol. s r.o. nikdy nezaplatila kúpnu

cenu, ani inú finančnú čiastku za ţalobcu ako fyzickú osobu.

Odvolateľ ďalej namietal, ţe krajský súd sa neoboznámil ani s dôkazmi vykonanými

v konaní pred Okresným súdom v Trebišove pod spisovou značkou a neodstránil

rozpory vo výpovediach a predloţených písomných dôkazov v tomto konaní. Konajúci súd

nevzal do úvahy ani tvrdenia ţalovaného, ţe predmetný hnuteľný majetok bol od roku 1993

zaradený do majetku spoločnosti V., spol. s r.o. v zmysle vtedy platných predpisov,

a to so súhlasom konateľa spoločnosti - ţalobcu.

Odvolateľ poukázal na ustanovenie a , podľa

ktorého vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti konajú konatelia alebo jeden z nich

s tým, ţe spoločnosť V., spol.s r.o. bola zaloţená spoločenskou zmluvou

z X. X. 1993. Ďalej namietal, ţe súd rozhodol vo veci na základe zmätočných dokladov, a to

faktúry č. X. z 1. septembra 1993, inventúrneho zoznamu zásob pozostávajúceho

zo strán 1 - 7 z 19. júla 1993, ďalej listu 8-9 z 27. augusta 1993, týkajúcich sa prevádzkovej

jednotky X.-X., pričom ţalobca na týchto dokladov vystupuje ako hmotne zodpovedný

pracovník predávajúceho. Uviedol, ţe nie je mu známe z akých skutočností dospel súd

k záveru, ţe ţalobca na základe výberového konania uskutočneného 29. augusta 1993 uzavrel

s J.T. kúpnu zmluvu, lebo po tzv. draţbe k uzavretiu zmluvy medzi ţalobcom a J.T. nedošlo.

Nemohol ich nadobudnúť na draţbe dňa 20. augusta 1993, lebo túto draţbu nemoţno

povaţovať za verejnú draţbu, upravenú o prevodoch vlastníctva

štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. K uzavretiu zmluvy podľa

uvedeného zákona so ţalobcom po tzv. draţbe nedošlo. Je nesporné, ţe kúpnu cenu za

predmetné hnuteľné veci predávajúcemu J.T. zaplatila V., spol. s r.o. ako kupujúci, a tak

vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať kupujúcemu. Ţalobca v čase od

zaloţenia V., s.r.o. S. X. X. 1993 aţ do jeho odvolania v januári 1994, teda aj pri kúpe

nehnuteľností, bitúnku a zariadenia bitúnku, konal ako konateľ spoločnosti a v jej prospech.

Ţalobca sa nikdy nestal vlastníkom vecí, ktoré ţiada vylúčiť z konkurznej podstaty s tým, ţe

svoj nárok na predmetné veci preukazuje pochybnými dokladmi. Odvolateľ ţiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

alebo napadnuté rozhodnutie zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol.

Ţalobca v rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne

správne potvrdiť. Uviedol, ţe ţalovaný nepredloţil ţiadny dôkaz, na základe ktorého by

sa mohol stať vlastníkom daného hnuteľného majetku. Počas celého procesu pri jeho kúpe,

t.j. od podania ţiadosti, účasti na draţbe, aţ po prebratie HIM 27. augusta 1993,

vţdy vystupoval iba sám za seba, ako fyzická osoba. Vyjadrenie ţalovaného pokladal

za nepravdivé a účelové. Je presvedčený, ţe dostatočným, jedine moţným, zákonom daným

dokladom o nadobudnutí jeho vlastníctva k danému hnuteľnému majetku je faktúra č. X.,

ktorá bola vyhotovená na základe výsledku predmetnej draţby konanej 20. augusta 1993.

Za nepravdivé pokladal tvrdenie ţalovaného, ţe draţby sa zúčastnil ako zástupca V., s.r.o.

Potvrdil, ţe p. F. sa zúčastnil na draţbe, ale bol tam len ako jeho poradca, pretoţe tento sa uţ

zúčastnil na viacerých draţbách. Vydraţené hnuteľné veci potom mohli byť v účtovníctve

úpadcu zaevidované ako veci prenajaté na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi

ţalobcom a úpadcom a podobne aj prípadná úhrada kúpnej ceny za tento pre V., s.r.o. cudzí

majetok mohla byť prevedená jedine na základe danej nájomnej zmluvy. Nevidí nič

výnimočné v tom, keď V., s.r.o. zaplatila za daný majetok, ktorého vlastníkom

je ţalobca ako fyzická osoba. Je to podobné, ako keď chce napr. otec kúpiť synovi auto.

Vlastníkom sa stane syn, pričom úhradu faktúry prevedie otec zo svojho účtu.

Ţalobca ďalej uviedol, ţe dňa 20. júla 1993 ako fyzická osoba vydraţil prevádzkovú

jednotku M.S. a dňa 27. augusta 1993 bol mu odovzdávajúcou komisiou hnuteľný majetok (aj

celý M.) odovzdaný ako kupujúcemu. V zmysle zápisnice z draţby a záznamu z odovzdania

bola k predaju daného HIM na ţalobcu ako kupujúceho vystavená faktúra č. X., ktorá má

potrebné náleţitosti. Podotkol, ţe za pôsobenia V., s.r.o. hodnota bitúnku klesla zo 4,3 mil. Sk

pri odkúpení na 1,524 mil. Sk v období vyhlásenia konkurzu. Podobne cena hnuteľného

majetku z 1,5 mil. Sk pri kúpe klesla na 102 802,-- Sk v dobe vyhlásenia konkurzu (veci

uvedené v zápisnici z 13. júna 2007 majú podľa cien

zo zoznamu z 11. júla 2004 hodnotu iba 62 968,-- Sk).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné vyhovieť.

V prejednávanej veci ţalobca sa domáha vylúčenia vymenovaných hnuteľných vecí

z majetkovej podstaty úpadcu, ktoré ţalovaný zapísal do súpisu podstaty v konkurznom

konaní vedenom na majetok úpadcu V., spoločnosť s ručením obmedzeným S.S. (ďalej len

V., s.r.o.). .

Ţalobca tvrdí, ţe veci sú v jeho vlastníctve, lebo ich získal licitáciou konanou

20. augusta 1993 od predávajúceho J.T., a to ešte pred vznikom obchodnej spoločnosti V.,

s.r.o. (t.č. úpadcu). Ďalej tvrdil, ţe úpadca veci uţíval na základe zmluvy o prenájme,

uzavretej 5. októbra 1993.

Ţalobca ako dôkaz dôvodnosti uplatneného nároku predloţil ţiadosť o odkúpenie

bitúnku J.T. z 23. júla 1993, a to základný prostriedok, budovu bitúnku a drobné krátkodobé

predmety (ďalej DKP). Ďalej predloţil zápisnicu č. 37 z 20. augusta 1993 (č.l. 92 spisu) zo

zasadnutia komisie prevádzkových jednotiek predávajúceho, podľa ktorej ţalobca vylicitoval

predaj M.S. za hodnotu 4 300 tis. Sk z navrhovanej ceny na predaj 4 mil. Sk s hodnotou

zariadenia 1 500 tis. Sk s tým, ţe do 25. augusta ţalobca preukáţe predávajúcemu príkazom

na úhradu 215 000,-- Sk ako 5% z ceny nehnuteľnosti overeným pečiatkou banky. Podľa

vyjadrenia vlastníka nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. a DKP,

nachádzajúce sa v tomto objekte, t.j. J., spotrebné druţstvo T. z 12. februára 1997 (č.l. 98

spisu), draţba, resp. licitácia nehnuteľnosti bola vykonaná na základe platných zásad, ktoré

spolu s komisiou schválilo predstavenstvo. Ţalobca podal ţiadosť o odkúpenie nehnuteľnosti

a komisia ho určila ako subjekt s výhradným kúpnym právom. Hodnotu nehnuteľnosti

vylicitoval na sumu 4 300 000,-- Sk.

Je nesporné, ţe „kauciu“ 215 020,-- Sk ako preddavok nezaplatil predávajúcemu

ţalobca, ale ho zaplatil úpadca 25. augusta 1993.

Predávajúci na predmet licitácie, budovu bitúnku v katastrálnom území S., zapísanej

na liste vlastníctve X., vedenom Katastrálnym úradom v T., uzavrel 26. augusta 1993

s úpadcom V., s.r.o. kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 4 300 000,-- Sk. Kúpnu

zmluvu za úpadcu ako kupujúceho podpísal ţalobca (č.l. 139 spisu). Podľa textu v kúpnej

zmluve, v časti záhlavie ako účastník zmluvy, ţalobca vystupoval ako zástupca kupujúceho,

ako štatutárny orgán (riaditeľ), ktorý koná a podpisuje v mene úpadcu samostatne podľa

spoločenskej zmluvy uzavretej 9. augusta 1993.

Je nesporné, ţe úpadca záväzok zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu splnil,

a to peňaţnými prostriedkami poskytnutými S. v B., pobočka v T. na základe úverovej

zmluvy z 5. októbra 1993 v sume 6 200 000,-- Sk. (č.l. 93 spisu).

Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v budove bitúnku, ktorých vylúčenia

zo súpisu majetku úpadcu sa ţalobca domáha predmetnou ţalobou, nemoţno súhlasiť

so záverom napadnutého rozhodnutia, ţe ţalobca s predávajúcim uzavrel kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej boli základné prostriedky a DKP prevádzkovej jednotky M.S.,

špecifikované v zoznamoch vyhotovených 19. júla a 27. augusta 1993 za dohodnutú kúpnu

cenu 1 500 000,-- Sk, pretoţe zo spisu to nevyplýva. Tieţ svedok Ing. M., správca majetku

predávajúceho na pojednávaní 2. decembra 2005 vypovedal, ţe o predaji hnuteľných vecí sa

nespisovala osobitná zmluva, ale sa vyhotovil inventúrny súpis hnuteľných vecí, ktorý bol

podkladom pre vystavenie faktúry (č.l. 100 spisu).

Ţalobca k ţalobe ďalej predloţil faktúru č. VS X. z 1. septembra 1993, ktorou

predávajúci J.T. vyúčtoval adresátovi - ţalobcovi istinu 1 500 000,-- Sk za „odpredané

a DKP z prevádzkovej jednotky č. X-X. M.S. podľa dodacích listov z 27. augusta 1993. Je

nepochybné, ţe uvedenú istinu predávajúcemu nezaplatil ţalobca, ale ju zaplatil úpadca.

Dodacie listy z 27. augusta 1993 (č.l. 10 a 11) sú označené ako inventúrny zoznam zásob,

podpísané členmi inventarizačnej komisie (nečitateľné tri podpisy) a ţalobcom.

Ţalovaný v konaní tvrdil, ţe ţalobca od zaloţenia spoločnosti konal ako zástupca

zaloţenej obchodnej spoločnosti, v súlade so spoločenskou zmluvou z X. X. 1993 a ďalej po

vzniku spoločnosti X. X. 1993 (zápisom do obchodného registra) ako štatutárny zástupca,

riaditeľ. Ako zástupca obchodnej spoločnosti ešte pred jej vznikom sa zúčastnil licitácie

predaja nehnuteľnosti, prevádzkovej jednotky v S., v ktorej sa nachádzali sporné hnuteľné

veci, ktoré boli predmetom licitácie spolu s nehnuteľnosťou. Preto kúpnu cenu spoločnosť

predávajúcemu zaplatila. Obchodná spoločnosť hnuteľné veci spolu s budovou uţívala na

podnikanie a dodrţiavala príslušné predpisy o účtovníctve.

Z toho dôvodu nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe hnuteľné veci sú vo vlastníctve ţalobcu.

Súčasne poprel aj existenciu zmluvy o prenájme týchto veci z 5. októbra 1993.

Pokiaľ ide o zmluvu o prenájme hnuteľných vecí z 5. októbra 1993 (č.l. 61 spisu),

táto bola podpísaná ţalobcom jednak ako prenajímateľom a tieţ za úpadcu štatutárnym

orgánom a nájomcom vecí. V zmluve bola určená výška nájomného za prenájom týchto vecí,

a to splácaním časti úveru na kúpu bitúnku a zariadenia od J., spotrebného druţstva,

t.j. 5,8 mil. Sk a po splnení tohto záväzku 220 000,-- Sk aţ 260 000,-- mesačne

po dodatočnom spresnení. Vzhľadom na ich kúpnu cenu (1 500 000,-- Sk) sa javí ako právny

úkon, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto nepoţíva právnu

ochranu ( ). Je zrejmé, ţe táto výška odplaty jednostranne

zvýhodňuje ţalobcu ako prenajímateľa. Naviac ţalobca uvedenú zmluvu podpísal za obe

zmluvné strany.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vloţky číslo: X./V zo

X.. X. 1993 (č.l. 197 spisu) úpadca, V., spoločnosť s ručením obmedzeným S., s.r.o., so

sídlom B.S., IČO: X. bola zaloţená spoločenskou zmluvou z X. X. 1993. Jej zakladajúcimi

členmi boli Ing. P., MUDr. M., Ing. A.. a Bc. M., rod. F., všetci s rovnakým splateným

vkladom 25 000,- Sk. Zápisom do obchodného registra X. X. 1993 nadobudla obchodná

spoločnosť V., spoločnosť s ručením obmedzeným S.S. právnu subjektivitu (§ 62 ods. 1

). Zakladajúci členovia spoločnosti sa stali spoločníkmi. Predmetom

činnosti tejto spoločnosti okrem iného na prvom mieste bol veľkoobchod so ţivými zvieratmi,

poráţka zvierat, spracovanie a predaj surovín ţivočíšneho pôvodu, výroba a predaj mäsových

výrobkov.

Podľa v znení v čase zaloţenia obchodnej

spoločnosti úpadcu, do vzniku spoločnosti konajú vo veciach súvisiacich so vznikom

spoločnosti za spoločnosť jej zakladatelia alebo niektorý z nich, pokiaľ tento zákon alebo

osobitné predpisy neustanovujú inak.

Záväzky, ktoré vznikli podľa odseku 1, prechádzajú na spoločnosť okamihom

jej vzniku, pokiaľ ich spoločnosť do troch mesiacov neodmietne (§ 64 ods. 3 cit. zákona).

Pred vznikom obchodnej spoločnosti, okrem konaní súvisiacich so vznikom

spoločnosti, (napr. konanie s príslušnými štátnymi orgánmi, notárstvom, registrovým súdom)

je potrebné urobiť aj právne úkony, ktoré majú majetkovoprávnu povahu a nepochybne

súvisia s predmetom činnosti zaloţenej spoločnosti, napr. uzavretie rôznych zmlúv

na zabezpečenie jej budúcej prevádzky. V mene spoločnosti môţu zakladatelia konať

aţ po uzavretí spoločenskej alebo zakladateľskej zmluvy. Konanie pred uzavretím zmluvy

je vţdy osobným konaním, hoci sa konajúci neskôr stane zakladateľom spoločnosti.

Spoločnosť môţe tieto záväzky prevziať, musí tak však urobiť výslovne, inak nedochádza

k ich prechodu vznikom spoločnosti podľa ods. 3. V spoločenskej (zakladateľskej) zmluve

však môţu byť také záväzky uznané za záväzky prevzatia za spoločnosť pred jej vznikom.

Aţ tým potom vzniká nerozdielna zodpovednosť všetkých zakladateľov.

Je nepochybné, ţe ţalobca od jej vzniku bol konateľom spoločnosti. Ako štatutárny

zástupca uzavrel s bankou úverovú zmluvu. Je tieţ zrejmé, ţe ţalobca bol jeden zo štyroch

zakladateľov obchodnej spoločnosti úpadcu. V čase konania licitácie o predaji predmetných

hnuteľných vecí 20. augusta 1993 bola spoločnosť zaloţená spoločenskou zmluvou

(viď výpis z obchodného registra zo X. X. 1993).

Obrana ţalovaného spočívala v skutočnosti, ţe ţalobca ako zakladajúci člen úpadcu

všetky úkony spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti, budovy bitúnku vrátane hnuteľných

vecí nachádzajúcich sa v nej, konal v mene úpadcu, V., s.r.o. S.. Všetky tieto veci napokon

úpadca od počiatku uţíval.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil,

keď sa nezaoberal moţnosťou konania ţalobcu v zmysle

ako zástupcu úpadcu pred jeho vznikom. Nezohľadnil, ani nevyhodnotil vzájomnú súvislosť

medzi jeho konaním ako fyzickej osoby na licitácii, výberovom konaní predávajúceho J.T.

dňa 20. augusta 1993 s otcom zakladajúcej členky úpadcu, na uzavretí kúpnej zmluvy na

nehnuteľnosť s predávajúcim 26. augusta 1993, kde je odkaz na spoločenskú zmluvu z X. X.

1993, na zaplatenie kúpnej ceny hnuteľnosti aj DKP úpadcom, na údaje uvedené ţalobcom

v ţiadosti o úver pre úpadcu od banky (č.l. 88 spisu) s poţiadavkou poskytnutia úveru na

nákup budovy a technológie (DKP), na výpovede svedkov, spoločníkov úpadcu, ţe ţalobca

konal v mene zaloţenej spoločnosti.

V spise sa nenachádza spoločenská zmluva úpadcu, preto odvolací súd nemôţe

zistiť, či ţalobca bol splnomocnený spoločenskou zmluvou t.j. od zaloţenia spoločnosti konať

v mene spoločnosti.

Preto je predčasné stanovisko súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, ţe ţalobca vo vzťahu s predávajúcim hnuteľných vecí vo výberovom konaní

nekonal v mene zaloţenej spoločnosti, lebo táto ešte nevznikla, ale ako fyzická osoba.

Z dôvodu, ţe napadnutým rozhodnutím neboli súdom prvého stupňa dané odpovede

na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, nebolo plne

realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konania (, obdobne

).

K vznesenej námietke premlčania odvolateľa odvolací súd poznamenáva, ţe ţalobca

uplatnil ţalobu podľa § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní. Dôvodom jej podania bola

skutočnosť, ţe ţalovaný po tom, ako bol na majetok obchodnej spoločnosti V., s.r.o. S.

vyhlásený konkurz, veci, ktoré sú predmetom vylučovacej ţaloby, boli ţalovaným zaradené

(zapísal) do súpisu podstaty, o ktorých ţalobca tvrdí, ţe tieto veci do podstaty nepatria. Nie je

potom rozhodné, kedy boli veci podľa ţalobcu nadobudnuté do vlastníctva a kedy bol

vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere,

skutkové zistenia vyhodnotí v zmysle a o uplatnenom práve opäť rozhodne.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 15. mája 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.