Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2c8/370959.07b74c.pdf
PDF · 95.35 KB
No categories available
5Cdo/128/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 128/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr.D.B.,
bývajúceho v B., proti odporkyni Mgr. S.K., sudkyni Okresného súdu v S., o marenie
základných práv a slobôd, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 51 C 1/2008, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. mája 2008, sp. zn. 14 Co 62/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. mája
2008, sp. zn. 14 Co 62/2008 o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 18. marca 2008, č.k. 51 C 1/2008-108
nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nie je v takej ťažkej sociálnej situácii, ktorá by
odôvodňovala oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Prihliadol najmä na to, že
navrhovateľ nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ani iného dôchodku a je vlastníkom
dvoch nehnuteľností (bytov).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením zo 6. mája 2008
sp. zn. 14 Co 62/2008 uznesenie okresného súdu ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p.
potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 26. júna 2008 dovolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne závery súdu o tom, že jeho majetkové pomery
neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. V dôvodoch dovolania rozoberal
skutkový stav veci, ktorý odôvodňoval jeho oslobodenie od súdnych poplatkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) zistil, že
dovolanie podala včas osoba k tomu oprávnená - účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.). Hoci
dovolateľ nie je zastúpený advokátom a sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta
druhá O.s.p.), v danom prípade nebolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia
považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie
končí. Dovolací súd pritom vychádzal z povahy rozhodnutia, proti ktorému dovolanie
smeruje. Dospel k záveru, že ak predmetom dovolacieho prieskumu je rozhodnutie, ktorým
nebolo vyhovené žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov, (tak, ako tomu bolo
v posudzovanej veci), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky. Trvanie na nej by
totiž v takomto prípade viedlo k popretiu zámeru, ktorý týmto procesným úkonom účastník
sledoval a k popretiu vlastného účelu dovolacieho konania, v ktorom predmetom prieskumu
má byť práve záver odvolacieho súdu o tom, že účastník nemá právo na oslobodenie od
súdnych poplatkov. Treba zdôrazniť, že uvedený záver platí bez ohľadu na to, že dovolací súd
sa môže správnosťou napadnutého rozhodnutie zaoberať po vecnej stránke len za
predpokladu, ak účastník úspešne uplatní niektorí z dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle
Dovolací súd teda najskôr skúmal, či dovolanie navrhovateľa proti napadnutému
uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V posudzovanej veci navrhovateľ dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia.
Občiansky súdny poriadok osobitne upravuje prípady, kedy je prípustné dovolanie
smerujúce proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (§ 237 O.s.p.), kedy je tento opravný
prostriedok prípustný proti rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 O.s.p.) a kedy je prípustný proti
uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho
prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. v znení
do 15. októbra 2008 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V danom prípade navrhovateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje
znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., preto dovolanie proti nemu
v zmysle týchto ustanovení prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len v prípade, že by
v konaní došlo k závažným procesným vadám, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (t.j. aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak
je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním
napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Treba ale
uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu,
ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný
subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k vade takejto povahy, ale len jednoznačné
zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní argumentoval tvrdením, že súdy pri rozhodovaní o jeho
návrhu nezohľadnili to, na čo bolo podľa jeho názoru potrebné vziať zreteľ, t.j. že jeho
majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, tieto tvrdenia nenapĺňajú
procesnú vadu v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie možnosti konať pred súdom teda výslovne dáva do
súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci, zaujatým
v napadnutom rozhodnutí.
Ak by sa odvolací súd prípadne aj dopustil vady spočívajúcej v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), alebo ak by aj konanie pred ním bolo postihnuté
inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), išlo by síce o nedostatok, avšak taký, ktorý má za následok vydanie vecne
nesprávneho rozhodnutia, nie však odňatie možnosti účastníka pred súdom konať a dôvod
zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Na túto nesprávnosť, ak by
k nej vôbec došlo, by bolo možné vziať zreteľ len v prípade, že by dovolanie bolo procesne
prípustné podľa § 239 O.s.p. alebo § 237 O.s.p. (o takýto prípad ale v prejednávanej veci
nejde).
Keďže prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p ani
z § 237 O.s.p., dovolací súd jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková