Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/16/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : S. – V., so sídlom v K.,

proti žalovanej : Mgr. M. L., bytom K., o zaplatenie 13 263,-- Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Komárno

z 10. septembra 2007 č.k. -61, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Komárno z 10. septembra 2007 č.k. -61

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) rozsudkom z 10. septembra 2007 č.k.

-61 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 263,-- Sk, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3 149,-- Sk od 16. januára 2006 až do zaplatenia

a zo sumy 10 114,-- Sk od 16. júna 2005 až do zaplatenia a tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi,

do rúk jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume 8 008,-- Sk, to všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy

3 149,-- Sk vo výške 0,05 % denne od 16. júla 2004 do 15. januára 2006 zastavil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa, na základe podnetu žalovanej, podal

generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že

žalovanej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom. K tejto procesnej vade došlo tým,

že okresný súd ustanovil žalovanej opatrovníka podľa , i keď nebolo

dostatočne preukázané splnenie zákonných podmienok, ktoré vyplývajú z tohto ustanovenia.

Tým, že súd po takomto ustanovení opatrovníka už nekonal so žalovanou, znemožnil tejto

účastníčke realizáciu jej procesných práv. Uviedol, že zo správy S. P., pobočka K. z 23.

januára 2007 č. X., je zrejmé, že žalovaná je vedená v evidencii ako platiteľka poistného v

zmysle až 3, až o sociálnom poistení v

znení neskorších predpisov. Podľa § 5 písm.b/ uvedeného zákona, samostatne zárobkovo

činnou osobou je osoba oprávnená prevádzkovať živnosť. Na základe tohto údaju mal súd

prostredníctvom živnostenského úradu zistiť miesto podnikania žalovanej a na túto adresu,

podľa , doručovať zásielky. Z týchto dôvodov generálny prokurátor

Slovenskej republiky žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na dovolacom súde v lehote jedného roka

od právoplatnosti rozhodnutia súdu ( ) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť

týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa názoru generálneho prokurátora okresný súd v konaní odňal žalovanej možnosť

pred súdom konať.

Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým

účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné

práva, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti

konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči Ak súd

v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich

ustanoví účastníkovi opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná s účastníkom, ale

len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť pred súdom konať, lebo

mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, predovšetkým práva, aby jeho vec

bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným

dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).

V danej veci postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal vydaniu jeho uznesenia

z 11. júla 2007 č.k. -48 o ustanovení opatrovníčky žalovanej, nebol v súlade

s Podľa tohto ustanovenia môže súd, pokiaľ neurobí iné opatrenia,

ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo

doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené

s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie

je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Ustanoveniu opatrovníka podľa

musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre daný

procesný postup, či nie je namieste iné opatrenie (viď aj R 66/96).

Z obsahu spisu síce vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal zisťovanie miesta pobytu

žalovanej prostredníctvom Ústrednej evidencie väzňov GR ZVJS, Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny K., Mestského úradu K. a S. P., pobočka K., nemožno však prisvedčiť, že toto

zisťovanie bolo dôkladné, resp. jeho výsledky boli náležite vyhodnotené. Zo správy S. P.,

pobočky K. z 23. januára 2007 č. X. a jej prílohy (č.l. 36 – 38 spisu), okrem iného, vyplýva,

že žalovaná je poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Ak by súd

vychádzajúc z uvedeného vykonal ďalšie zisťovanie, napr. výpisom zo živnostenského

registra, zistil by, že žalovaná má za miesto podnikania uvedenú adresu na J.

Súd prvého stupňa tak rozhodol bez požadovaného stupňa istoty, ktorý je nevyhnutný

pre rozhodnutie s takými závažnými dôsledkami pre účastníka konania, aké má uznesenie

o ustanovení opatrovníka v zmysle Z týchto dôvodov jeho rozhodnutie

o ustanovení opatrovníka žalovanej nemožno za daného stavu veci považovať za správne.

Ustanovenie opatrovníka bez toho, aby boli splnené podmienky určené v § 29 ods. 2

, a následné konanie súdu už len s ustanoveným opatrovníkom, viedlo k odňatiu

možnosti žalovanej konať pred súdom a realizovať jej patriace procesné práva účastníka

konania ( ). Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak

závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Z vyššie uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

okresného súdu uznesením zrušil ( v spojení s a

v znení ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

v spojení s v znení ). V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová