Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/14/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Mesto R., Š.č. X., proti

žalovanému : Igor L. – I. R., zastúpený JUDr. A. M., advokátom Advokátskej kancelárie so

sídlom v R., o splnenie povinnosti zaplatiť 99 840,-- Sk s príslušenstvom, ktorá vec sa

viedla na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 29. novembra 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2007 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 17. mája 2006 č.k.

-91 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 99 840,-- Sk spolu

s 8 %-ným úrokom z omeškania od 22. februára 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania

v sume 22 194,-- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), na odvolanie žalovaného, rozsudkom

z 29. novembra 2007 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Vo veci samej tak rozhodol podľa § 219

, v znení neskorších predpisov

majúc za to, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia

, , v znení neskorších predpisov

o bezdôvodnom obohatení. Neprihliadol na námietku premlčania časti práva žalobcu

vznesenú žalovaným (jeho zástupcom) na odvolacom pojednávaní. Odôvodnil to tým, že „ide

o skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa a pri odvolacom konaní môže

byť odvolacím dôvodom len vtedy, ak boli splnené podmienky ust. ,

v danom prípade však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by niektorá z podmienok

uvedených v citovanom zákonnom ustanovení bola splnená. Ide o skutočnosť, ktorú účastník

mohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa“.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej

republiky (dovolateľ) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet žalovaného,

pretože napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom

chránených záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne

dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolací dôvod podľa ). Podľa dovolateľa pre

posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu je zásadnou otázka, či

uplatnenie námietky premlčania možno považovať za uplatnenie novej skutočnosti s režimom

a dôsledkami podľa a Uviedol, že „pre záver, či skutočnosti, ktoré

boli uplatnené v odvolaní sú nové v zmysle , je rozhodujúce posúdenie, či

boli účastníkmi konania uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa alebo či v priebehu

tohto konania inak vyšli najavo. Ak príslušné skutočnosti boli účastníkmi uvedené, alebo inak

vyšli najavo v konaní pred súdom prvého stupňa, tak boli z hľadiska

uplatnené pred súdom prvého stupňa. Uplatnením skutočností v zmysle

a sa rozumejú predovšetkým tvrdenia účastníkov o skutkových okolnostiach

významných pre rozhodnutie vo veci, z hľadiska skutkovej podstaty právnej normy, ktorá má

byť vo veci aplikovaná, t.j. tvrdenia o tých skutočnostiach, ktorými účastník realizuje svoju

povinnosť tvrdenia. Námietku premlčania vo vyššie uvedenom zmysle za takúto skutočnosť

nemožno považovať. Aj napriek tomu, že sa žalovaný námietkou premlčania dovolával

právnej skutočnosti, totiž uplynutia premlčacej doby, neuplatňoval námietkou premlčania

skutočnosti, ktoré by bol povinný uviesť v rámci svojej povinnosti tvrdenia, ale uplatňoval iba

svoje právo dovolať sa premlčania. Právo žalovaného vzniesť námietku premlčania nie je

obmedzené iba na určité štádium súdneho konania a možno ju uplatniť kedykoľvek

v priebehu konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, t.j. aj v rámci odvolacieho

konania. V obdobnej veci zaujal také právne stanovisko aj Najvyšší súd Českej republiky

v rozsudku zo 14. januára 2004 sp.zn. . Súd sa má zaoberať v odvolacom

konaní vznesenou námietkou premlčania vtedy, ak nie je spojená s neprípustným

uplatňovaním nových skutočností a dôkazov ( ), teda, ak to umožňujú skutkové

zistenia a dôkazy uplatnené pred súdom prvého stupňa, alebo v tomto štádiu konania vyšli

najavo. V posudzovanej veci o taký prípad ide. Odvolací súd zo zisteného skutkového stavu

súdom prvého stupňa mal dostatočné podklady pre posúdenie, či došlo k premlčaniu práva

na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (ako údaje rozhodujúce pre

začiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty). Nič mu teda nebránilo v tom, aby

na základe týchto dôkazov (podkladov) po vznesenej námietke premlčania vo veci meritórne

rozhodol. Ak tak neurobil, vec po právnej stránke nesprávne posúdil (§ 243f, ods. 1 písm.c/

) a to v súvislosti s aplikáciou ust. “.

Žalobca navrhol rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu „potvrdiť“

a mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna

z týchto vád.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že

súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného

skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2

v znení do 15. októbra 2008 a pod.

V dovolacom konaní nevyšli najavo ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2

písm.b/

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania

účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd

na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že generálny dovolateľ dôvodne

vytýka rozhodnutiu odvolacieho súdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd totiž nesprávne vyložil ustanovenie keď dospel k záveru, že

v námietke premlčania uplatnenej žalovaným až v odvolacom konaní „ide o skutočnosť, ktorá

nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa a pri odvolacom konaní môže byť

odvolacím dôvodom len vtedy, ak boli splnené podmienky ust. , v danom

prípade však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by niektorá z podmienok

uvedených v citovanom zákonnom ustanovení bola splnená. Ide o skutočnosť, ktorú účastník

mohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa“.

V ustanovení , v znení účinnom od 1. januára 2002 na základe novely

vykonanej , je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd

naďalej zostáva súdom apelačným (t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami

a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu

skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne – na rozdiel od systému úplnej apelácie –

prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa.

S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci samej

preskúmať iba v prípadoch uvedených v Okrem nedostatkov týkajúcich

sa podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu

vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V sa ukladá súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov

o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní; ak súd túto

povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia nových skutočností

a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti a dôkazy,

ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia

súdu prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy,

ktorých novosť možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo

v odvolacom konaní prihliadnuté (porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele ).

Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení a sú také

skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva,

ktoré sú významné pre rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník

realizuje svoju povinnosť podľa (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti a označí dôkazné

prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci

samej. Žalovaný má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že

právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípade je tu iná prekážka pre jeho súdne

uplatnenie (napr. preklúzia, ktorá spôsobuje nežalovateľnosť).

Skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle a ale nie je

námietka premlčania práva uplatnená žalovaným.

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt

môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim

následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju

môže ale nemusí uplatniť.

Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká

skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle najneskôr

do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel

uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania

vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že ju môže

povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci

(podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: , stručný komentár, Bratislava,

IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201).

Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená

v ustanoveniach a ; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky

premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

Z toho vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b

ods. 2 a v znení v spojení s

zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený

v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová