Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/13/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho v S., proti

žalovaným : 1/ D. S., bývajúcemu v K., 2/ T. C., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. L. P.,

advokátom v Ž. a 3/ A. C., bývajúcej v K., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Čadca

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 18. januára 2005 č. k. - 62 a rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 18. apríla 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca z 18. januára 2005 č. k. - 62 a rozsudok

Krajského súdu v Žiline z 18. apríla 2006 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 18. januára 2005 č. k. - 62 uložil žalovaným

1/, 2/ a 3/ povinnosť vypratať jednoizbový byt číslo 116 na siedmom poschodí obytného domu

číslo X. postaveného na pozemku parcele KN X. na R. do pätnásť dní od právoplatnosti

rozsudku, bez práva žalovaných na poskytnutie bytovej náhrady. O práve na náhradu trov

konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie

odôvodnil ustanovením a vecne tým, že žalobca má právo

na poskytnutie ochrany jeho vlastníckemu právu k predmetnému bytu, ktoré nadobudol na

základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi JUDr. M. C., správcom konkurznej

podstaty úpadcu Z.M., a. s. v likvidácii dňa 03.12.1999 vkladovanej do katastra nehnuteľností

Správou katastra v K. X., v ktorom žalovaní bývajú bez právneho dôvodu. Nezákonnosť užívania

predmetného bytu, vlastnícky patriaceho žalobcovi, žalovanými ustálil po zistení, že uplynula

doba nájmu dohodnutého účastníkmi konania na dobu určitú do 31.12.2001. Vychádzal pritom

z obsahu viacerých nájomných zmlúv uzavretých medzi žalobcom v postavení prenajímateľa

a žalovanými v postavení nájomcov. Prvá zo zmlúv bola uzavretá 31.07.2000

s dohodnutou dobou nájmu na dobu určitú od 01.08.2000 do 31.10.2000. Dodatkom k zmluve bol

nájomný pomer predĺžený do 31.12.2000. Ďalšiu zmluvu o nájme uzavreli účastníci konania

31.12.2000 s dohodnutou dobou nájmu opäť na dobu určitú od 01.01.2001 do 01.03.2001 a

dodatkom z 31.07.2001 bol nájom predĺžený do 31.12.2001. Keďže k ďalšiemu predĺženiu nájmu

už nedošlo, uzavrel, že dňom 31.12.2001 nájomný pomer účastníkov konania skončil a žalovaní

byt vo vlastníctve žalobcu užívajú bez právneho dôvodu a sú povinní ho vypratať. Keďže žalobca

podal žalobu 17.01.2002, t. j. v tridsať dňovej lehote odo dňa skončenia nájmu, predpokladanej

ustanovením , k obnoveniu pôvodnej nájomnej zmluvy

za rovnakých podmienok podľa pôvodného dojednania nedošlo. V zmysle § 712a ods. 8

žalovaní sú povinní predmetný byt vypratať bez poskytnutia bytovej

náhrady, keďže nájom bol dohodnutý na dobu určitú. Výrok o práve na náhradu trov konania

odôvodnil úspešnosťou žalobcu, ktorý si trovy voči žalovaným neuplatnil.

Krajský súd v Žiline rozhodol o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 18. apríla 2006

sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle z dôvodu

vecnej správnosti potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že

žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými

i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že

uplynutím dohodnutej doby nájmu uzavretého na dobu určitú do 31.12.2001, ktorý sa neobnovil

za rovnakých podmienok v zmysle , pretože žalobca podal

v tridsaťdňovej lehote odo dňa skončenia nájmu žalobu na vypratanie bytu užívaného

žalovanými, došlo ku skončeniu nájomného pomeru medzi účastníkmi konania dňom 31.12.2001.

Rovnako aj podľa krajského súdu v súlade s ustanovením

žalovaní nemajú právo pri vyprataní predmetného bytu na bytovú náhradu vzhľadom

k dohodnutej dobe nájmu na dobu určitú. Súdom prvého stupňa poskytnutú ochranu žalobcovmu

vlastníckemu právu vyprataním žalovaných z predmetného bytu považoval správnou. Zaoberajúc

sa námietkou žalovaných o absencii aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku absolútnej

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty

úpadcu Z., a. s. v likvidácii v postavení predávajúceho a žalobcom - kupujúcim, dospel

k záveru o platnosti namietanej zmluvy a tým aktívnej legitimácii žalobcu. Pred poskytnutím

ochrany vlastníkovi veci ( ) skúmajúc prejudiciálne otázku

platnosti nadobudnutia vlastníctva žalobcom vyslovil názor, že žalovaní neprejavením záujmu

o odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva, i napriek viacerým písomným im adresovaným

výzvam s poučením o následkoch nedostavenia sa do kancelárie úpadcu o vyhodnotení ich

nekonania nezáujmom o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, stratili právo na prednostné

odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva, a žalobca byt nadobudol zákonným spôsobom.

Výrok o práve na náhradu trov odvolacieho konania odôvodnil úspešnosťou žalobcu

v odvolacom konaní a prihliadnutím na okolnosti prípadu dané povahou prejednávanej veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalovanej 2/ podal mimoriadne

dovolanie proti obom rozsudkom súdov nižších stupňov. Navrhol oba rozsudky uvedených súdov

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci ( ) oboma súdmi nižších

stupňov, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníčky konania -

podnecovateľky mimoriadneho dovolania, nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami

( ). Poukázal na o konkurze

a vyrovnaní, v zmysle ktorého bol povinný pri predaji predmetného bytu správca konkurznej

podstaty úpadcu vzhľadom na skutočnosť, že konkurz bol vyhlásený 16.09.1996, aplikovať

osobitný právny predpis, ktorým bol o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov účinný v rozhodnom čase. V zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona mohol vlastník

domu, v konkrétnom prípade správca konkurznej podstaty úpadcu, byt, ktorého nájomcom bola

fyzická osoba previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. I keď zákon pri možnosti prevodu

vlastníctva bytu na tretie osoby sa obmedzil len na výpočet dvoch prípadov, uvedených v § 16

ods. 2 a 3 ( nezaplatenie nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas

dlhší ako šesť mesiacov nájomcom, pričom tento dlh nájomca neuhradil ani v lehote troch

mesiacov odo dňa písomného upozornenia, resp. pri byte, pri ktorom súd vyslovil súhlas

s písomnou výpoveďou z nájmu ), nepochybne správcovi konkurznej podstaty úpadcu patrí právo

a súčasne zákonná povinnosť speňažiť majetok úpadcu a predmetný byt ponúknuť na predaj

mimo dražby v prípade, ak nájomca, fyzická osoba, neprejaví napriek ponuke, vôľu byt odkúpiť

do vlastníctva. Napriek prevodu vlastníctva k bytu na tretiu osobu, keď byt ako majetok

z podstaty úpadcu sa prevádza bez tiarch na ňom viaznucich, jestvujúci nájomný pomer medzi

pôvodným vlastníkom bytu a nájomcom zostáva zachovaný ( § 27 ods. 13 zákona o konkurze

a vyrovnaní ) a tretia osoba vstupuje do práv a povinností plynúcich z nájmu predchádzajúceho

vlastníka. Z uvedeného vyplýva, že ak bol medzi právnym predchodcom vlastníka bytu a

nájomcom, fyzickou osobou, uzavretý nájomný vzťah na dobu neurčitú, tento zostáva i napriek

zmene v osobe účastníka právneho vzťahu po obsahovej stránke ( oblasť práv a povinností )

nedotknutý. Uvedený záver plynie aj z článku IX. bod 4 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu

uzavretej 03.12.1999 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu ako vlastníkom bytu,

predávajúcim, a na druhej strane kupujúcim žalobcom. Podľa názoru generálneho prokurátora

Slovenskej republiky absencia písomnej dohody o zániku nájmu medzi účastníkmi konania, resp.

písomnej výpovede z nájmu v zmysle je právne relevantnou

skutočnosťou spochybňujúcou platnosť zmluvy o nájme bytu uzavretej 31.07.2000 a jej

pokračovaní a dodatkov, na dobu určitú. Vzhľadom k uvedenému možno dospieť k záveru,

že nájomný vzťah s dobou nájmu na dobu neurčitú medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanými, následne po prevode vlastníctva bytu na žalobcu, trval a trval aj v čase uzavretia

zmlúv o nájme bytu na dobu určitú a ich dodatkov. Účelom

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bolo upraviť nielen podmienky nadobúdania

vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom, a aj práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva

bytov a nebytových priestorov, ale aj ochranu práv tých nájomcov, ktorí vlastnícke právo k bytu

nadobudnúť nemohli, alebo použijúc rozširujúci výklad ustanovenia, vlastnícke právo k bytu

nadobudnúť nechceli ( mali vôľu disponovať iba právom nájmu ). Z ustanovenia § 16 ods. 2 a 3

citovaného zákona vyplýva, že právo na bytovú náhradu prináležalo nájomcom neplniacim si

riadne povinnosti vyplývajúce im z nájmu, t. j. neplatiacim nájomné alebo úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu, resp. ak z iného dôvodu vyslovil súd súhlas s písomnou

výpoveďou z nájmu. Ak nadobúdateľ vlastníckeho práva k bytu ( tretia osoba nedisponujúca

nájomným vzťahom k predmetnému bytu ) vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka

bytu, bol povinný plniť si práva a povinnosti prenajímateľa bytu vyplývajúce mu z nájomnej

zmluvy, a pokiaľ z nej, resp. zo zákonnej úpravy, vyplývala povinnosť zabezpečiť bytovú

náhradu pri zániku nájmu bytu, bol povinný ju zabezpečiť. V danom prípade si žalovaní riadne

plnili svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu a pri prevode vlastníctva bytu nenastala ani

jedna z alternatív zákonom predpokladaných v ustanovení a

pre možnosť prevodu vlastníctva bytu na tretiu osobu. Správca konkurznej podstaty úpadcu

neponúkol žalovaným bytovú náhradu pri prevode bytu na žalobcu, ale svoje práva a povinnosti

plynúce mu z vlastníckeho práva, ale aj z nájomného pomeru, previedol na kupujúceho žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že na žalobcu prešla aj povinnosť v prípade skončenia nájmu bytu

zabezpečiť bytovú náhradu žalovaným a nájomné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a

žalovanými na dobu neurčitú sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi uzavretými v snahe

obísť zákonnú povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu žalovaným. Podľa názoru generálneho

prokurátora Slovenskej republiky súdy boli povinné riešiť otázku platnosti zmlúv o nájme

uzavretých s dobou nájmu na dobu určitú prejudiciálne, pričom boli povinné komplexne

aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa oblasti práv a povinností spojených s bytmi ( vlastnícke

práva, práva z nájmu ), berúc na zreteľ nielen ustanovenia , ale aj

všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce prevod vlastníctva k bytu za špecifickej situácie

v procese konkurzu ( o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákon

č. o konkurze a vyrovnaní ).

Žalobca ani žalovaní nevyužili svoje právo vyjadriť sa k mimoriadnemu dovolaniu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a

ods. 3 ), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( ) generálny

prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ), preskúmal napadnuté

rozsudky okresného i krajského súdu v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný

rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Obligatórne ( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Dovolacím dôvodom uplatneným mimoriadnym dovolaním je nesprávne právne

posúdenie veci oboma súdmi nižších stupňov ( ), spočívajúcom

v nesprávnej aplikácii ustanovenia a vo veci samej.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa

nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,

prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci ( ) je posúdiť, či okresný súd i krajský súd na

zistený skutkový stav použili správnu právnu normu a či ju správne interpretovali. Nesprávne

právne posúdenie veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre

rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, t. j. ak na takomto právnom posúdení

napadnuté rozhodnutia spočívajú.

Povinnosťou súdov je interpretovať jednotlivé ustanovenia

predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv

a slobôd.

Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva žalobcu k jednoizbovému bytu číslo

116 na siedmom poschodí obytného domu číslo X. na par. č. KN X. v K. na X, ktorú si uplatnil

návrhom na začatie konania doručenom súdu 17.01.2002, vyprataním žalovaných z predmetného

bytu. Žalobca odôvodnil oprávnenosť svojej žaloby nezákonnosťou užívania bytu žalovanými,

ktorá by mala vyplývať z okolnosti, že žalovaní vlastnícky mu patriaci byt ani po skončení nájmu

dohodnutého na dobu určitú neprestali užívať. Okolnosť, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú

do 31.12.2001, mala vyplývať z viacerých nájomných zmlúv a ich dodatkov uzavretých medzi

účastníkmi konania, žalobcu v postavení prenajímateľa a žalovaných - nájomcov. Prvá v poradí

zo zmlúv bola uzavretá účastníkmi 31.07.2000 s dohodnutou dobou nájmu na dobu určitú od

01.08.2000 do 31.10.2000, dodatkom predĺženou do 31.12.2000. Druhá v poradí zo zmlúv bola

uzavretá 31.12.2000 na dobu určitú od 01.01.2001 do 31.03.2001 a 31.07.2001 bol uzavretý

dodatok k nej s predĺžením nájmudo 31.12.2001. Aktívnu legitimáciu v spore žalobca

vyvodzoval zo svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktoré nadobudol na základe

zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 03.12.1999, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený X.. Z článku IX. ods. 4 vyplýva, že žalobca vzal na vedomie, že k prevádzanému bytu

je zriadený nájomný vzťah s pôvodnými nájomcami s platnými nájomnými zmluvami a svoj

vstup do práv prenajímateľa.

Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo

bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu

bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov

ustanovených v zákone.

Podľa , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a

prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde

do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná

pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný

na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

V zmysle nájom bytu zanikne písomnou dohodou

medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa odseku 2 ( v znení

účinnom od 01.09.2001 ), ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím

tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa bytovými náhradami sú náhradný byt,

náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa ( v znení účinnom od 01.09.2001 ) pri zániku

nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže

ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.

Citované ustanovenie § 710 v ods. 1 a 2 upravuje dva hlavné dôvody zániku nájmu bytu, a

to dohodou účastníkov nájomného pomeru a výpoveďou. Okrem týchto dvoch hlavných dôvodov

pozná aj iné dôvody zániku nájmu bytu ( v prípade zániku predmetu nájmu

zaniká aj nájom bytu podľa , na základe zrušenia spoločného

nájmu súdnym rozhodnutím nájom bytu nezaniká, zaniká však spoločný nájom, ktorý sa

transformuje na individuálny nájom, v prípade smrti nájomcu alebo opustenia spoločnej

domácnosti zo strany nájomcu síce nezaniká nájom bytu, ale ex lege dochádza k prechodu

nájomného práva na určité osoby uvedené v , a ak ide o družstevný

byt, smrťou jedného z manželov zanikne spoločný nájom bytu manželmi podľa § 707 ods. 2

prvá veta ).

Z dvoch dôvodov zániku nájmu bytu odsek 1 uvádza na prvom mieste dohodu. Písomná

dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom má za následok zánik nájmu bytu. Ak dohoda o

zániku nájmu nie je urobená v písomnej forme, nájom bytu nezanikne. K písomnej dohode môže

dôjsť kedykoľvek a dohoda sa môže vzťahovať tak na nájom pôvodne dojednaný bez časového

určenia, ako aj na nájom dojednaný na určitý čas. Aj bytový nájom dohodnutý na určitý čas sa

môže dohodou skončiť pred uplynutím dohodnutého času nájmu. Pri zániku nájmu dohodnutého

na určitý čas nájomca zásadne nemá právo na bytovú náhradu, ak nejde o jednu z výnimiek

ustanovených v To však neznamená, že zmluvné strany sa aj v takom

prípade nemôžu dohodnúť na poskytnutí bytovej náhrady. Ak ide o prípad zániku nájmu bytu

dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom a nájomca má právo na bytovú náhradu, musí túto

náhradu zabezpečiť prenajímateľ ( cit. ), pretože obec takúto

povinnosť nemá. Faktické uvoľnenie bytu nemá za následok zánik nájmu bytu, pretože zánik

nájmu bytu je viazaný na písomnú dohodu, a faktické uvoľnenie bytu by znamenalo len dohodu

konkludentným úkonom, ktorý však nemá právne následky. Nájomca, ktorý fakticky uvoľnil byt,

má teda naďalej povinnosti nájomcu, najmä musí naďalej platiť nájomné.

Druhým základným spôsobom zániku nájmu bytu je zánik na základe písomnej výpovede.

Výpoveď možno dať iba z niektorého dôvodu taxatívne uvedeného v § 711 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Aj nájom bytu dojednaný na určitý čas, môže dohodou zmluvných strán zaniknúť aj

pred uplynutím tohto času. V odseku 2 zákon ustanovuje, že nájom dojednaný na určitý čas,

sa skončí aj uplynutím tohto času. V prípade skončenia nájmu dohodnutého na určitý čas nemá

nájomca nárok na bytovú náhradu ( ). Podľa

nemá nárok ani na náhradný byt, ani na náhradné ubytovanie; nájomcovi stačí pri vyprataní

poskytnúť prístrešok.

Novelou ( ) účinnou od 01.09.2001 bolo znenie

doplnené tak, že na prípady zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý

čas sa nevzťahuje ustanovenie ( zaradený medzi všeobecné

ustanovenia nájomnej zmluvy ), ktorý za určitých tam uvedených okolností umožňuje " obnovu "

nájmu. Nájom bytu sa teda neobnoví, ak ho po uplynutí nájmu nájomca užíva, a prenajímateľ

proti tomu nepodá návrh na vypratanie bytu. V ostatných prípadoch výpovede nájmu bytu

z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas

dlhší ako tri mesiace sa nájom bytu skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty a nájomca

nemá právo na bytovú náhradu.

Podľa o konkurze a vyrovnaní, v znení účinnom do

31.07.2000, podstatu možno speňažiť buď predajom vecí spôsobom upraveným v ustanoveniach

o výkone rozhodnutia súdom, alebo predajom mimo dražby. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok ním

určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu ustanovenú

cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko

vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich

s výnimkou vecných bremien.

Podľa o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len ZKV ),

v znení účinnom od 01.08.2000, podstatu možno speňažiť predajom na dražbe ( § 27a ) alebo

predajom mimo dražby.

V zmysle § 27 ods. 13 ZKV, v znení účinnom od 01.08.2000, majetok nadobudnutý

z podstaty sa prevádza bez tiarch na ňom viaznucich s výnimkou vecných bremien a nájmu podľa

osobitného predpisu ( až ).

Podľa § 70b ods. 1 ZKV platného od 01.08.2000 konania začaté pred 1. augustom 2000 sa

dokončia podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Podľa odseku 3 citovaného

ustanovenia § 27 až 27d sa vzťahujú aj na konania podľa odseku 1, v ktorých k 1. augustu 2000

nebolo skončené prieskumné pojednávanie; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred

1. augustom 2000, zostávajú zachované. Na speňaženie bytov a nebytových priestorov, ktoré

neboli do 1. augusta 2000 prevedené do vlastníctva nájomcov podľa osobitného predpisu,

sa použijú ustanovenia tohto osobitného predpisu ( odsek 4 ). Pri konaniach začatých pred

1. augustom 2000 sa vo veciach prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude

postupovať iba podľa osobitného predpisu ( odsek 5 ).

Z citovaných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.07.2000,

t. j. v čase prevodu predmetného bytu na žalobcu správcom konkurznej podstaty úpadcu, bolo

možné podstatu speňažiť len súdnym výkonom rozhodnutia alebo predajom mimo dražby.

Citované ustanovenie do 31.07.2000 neobsahovalo vo svojom znení aj odsek 13, na ktorý

v mimoriadnom dovolaní poukázal generálny prokurátor Slovenskej republiky, a na prejednávaný

prípad ho nemožno aplikovať.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

práva a povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome

prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.

V zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

( v znení účinnom od 31.05.1998 do 30.06.2004 ) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže

vlastník domu ( § 5 ods. 5 ) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením

nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia

byt podľa odseku 1, ktorého nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované

s užívaním bytu za čas dlhší ako šesť mesiacov a tento dlh neuhradil v lehote troch mesiacov odo

dňa písomného upozornenia vlastníka bytu, možno po predchádzajúcom zániku nájmu previesť

do vlastníctva tretej osoby. Nájomcovi bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpečiť bytovú

náhradu. Ustanovenia osobitného predpisu sa v tomto prípade nepoužijú. Byt podľa odseku 1, pri

ktorom súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu, možno previesť do vlastníctva tretej

osoby, ak táto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného predpisu ( odsek 3

ustanovenia ).

Podľa v znení účinnom od 01.07.2004 byt, ktorého

nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu ( § 5 ods. 5 ) previesť do vlastníctva len tomuto

nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté

predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona, ak nájomcovi

nájom bytu skončil podľa osobitného predpisu, môže vlastník bytu previesť byt do vlastníctva

tretej osoby, ak táto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného predpisu.

Ustanovenia osobitného predpisu sa v tomto prípade nepoužijú.

Z citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že

vlastník bytu mohol len a zároveň bol povinným previesť vlastníctvo bytu na nájomcu,

samozrejme v prípade, ak nájomca prejavil o nadobudnutie takéhoto bytu záujem, pretože

jedným z atribútov vlastníckeho práva je dobrovoľnosť jeho nadobudnutia. V prípade, ak

nájomca nemá vôľu nadobudnúť vlastníctvo k bytu môže vlastník bytu previesť vlastníctvo aj

na tretiu osobu.

Súd v konaní o prejednávanej veci je povinný pred poskytnutím ochrany vlastníckemu

právu žalobcu vyprataním, prejudiciálne si vyriešiť otázku platnosti zmluvy, od ktorej žalobca

odvodzuje svoje právo vypratať žalovaných po skončení doby nájmu dohodnutého na dobu určitú

do 31.12.2001.

Z ustanovenia nepochybne vyplýva, že správca

konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešli v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní aj práva

vlastnícke k podstate úpadcu, ktorej súčasťou je aj predmetný byt, bol povinným previesť

prednostne predmetný byt na žalovaných, ktorí boli v rozhodnom čase jeho nájomcami.

Z listinných dôkazov – viacerých opakovaných výziev správcu konkurznej podstaty smerovaných

žalovanému 1/ vyplýva výzva právneho predchodcu žalobcu žalovaným k uplatneniu si

prednostného práva prevodu vlastníckeho práva k bytu, ktorého boli nájomcami a súčasne

poučenie o vyhodnotení ich nekonania v tomto smere. Zo žiadnych dôkazov v konaní doposiaľ

nevyplýva úmysel žalovaných využiť prednostné právo prevodu vlastníctva bytu titulom

nájomcov. Keďže ide v danom prípade o právo prednostného prevodu vlastníctva k bytu, nie

o povinnosť uloženú zákonom, správca konkurznej podstaty postupoval správne, keď ponúkol

predmetný byt na predaj mimo dražby so súhlasom súdu, jedným z dvoch v rozhodnom čase

možných spôsobov speňaženia podstaty úpadcu podľa a ,

následne po prejavení vôle žalovaných predmetný byt do vlastníctva nenadobudnúť. Odvolací

súd správne dospel k záveru o platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva z právneho

predchodcu žalobcu na žalobcu zmluvou o prevode vlastníckeho práva z 03.12.1999,

vkladovanou X.. Žalobca nadobudnutím vlastníctva k bytu, ktorého boli nájomcami žalovaní,

vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu, nielen práv vlastníckych, ale prešlo

naň aj právo nájmu, z ktorého obsahu vyplýva, že nájom medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanými bol uzavretý na dobu neurčitú. Uvedený záver vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 5

, ktorého účelom bola úprava spôsobu a podmienok nadobudnutia

vlastníctva bytov a nebytových priestorov a práv a povinností vlastníkov týchto bytov

a nebytových priestorov ( § 1 ods. 1 citovaného zákona ). Vyplýva tiež z článku IX. odsek 4

Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu na žalobcu. Z okolností prípadu a listinných dôkazov

predložených žalobcom v konaní vyplýva, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu, do ktorej vstúpil v postavení prenajímateľa, a žalovanými doposiaľ nezanikla, pretože

účastníci právneho vzťahu neuzavreli dohodu o skončení tejto nájomnej zmluvy s dobou nájmu

na dobu neurčitú a ani neprišlo k daniu výpovede niektorým z účastníkov právneho vzťahu podľa

. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy o nájme s dohodnutou

dobou nájmu na dobu určitú, uzavreté medzi účastníkmi konania, bez skončenia

predchádzajúceho právneho vzťahu, do ktorého vstúpil žalobca, nemôžu byť zmluvami absolútne

platnými, a z nich vyvodený záver o zániku nájmu žalovaných uplynutím dohodnutého času

v týchto zmluvách, nemôže byť správnym. Správnou nie je ani súdom uložená povinnosť

žalovaným byt z dôvodu protiprávneho užívania predmetného bytu po zániku nájmu bytu

vypratať. Už vôbec neobstojí povinnosť byt vypratať bez bytovej náhrady, vychádzajúc

z ustanovenia a , z ktorého obsahu vyplýva, že na bytovú

náhradu má právo vypratávaný nájomca bytu, aj ktorý si neplnil povinnosti vyplývajúce mu

z nájmu, najmä nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas

dlhší ako šesť mesiacov a tento dlh neuhradil ani v lehote troch mesiacov odo dňa písomného

upozornenia vlastníka bytu ( odsek 2 ) alebo, ak súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou

z nájmu bytu ( odsek 3 ). Citovaný zákon v uvedených ustanoveniach rieši prípad, kedy nájomca

nadobudnúť vlastníctvo k bytu nemusí, záleží od vôle vlastníka bytu ( „ môže “ ), a zároveň rieši

aj bytovú náhradu v prípade, ak vlastník bytu využije zákonom mu ponúkanú možnosť

vlastníctvo k bytu nepreviesť za tam uvedených podmienok na nájomcu, ale previesť ho na tretiu

osobu. V oboch v zákone uvedených prípadoch má vypratávaný nájomca, ktorý bol za neplnenie

povinností nájomcu už sankcionovaný nenadobudnutím vlastníctva k bytu, právo na bytovú

náhradu. Tým viac má na bytovú náhradu právo nájomca, ktorý si povinnosti vyplývajúce

z nájmu plní, pretože ho nestíha ani sankcia nenadobudnutia vlastníctva k bytu. Nepochybne

zákonodarca týmto ustanovením chcel zvýrazniť, že právo na bytovú náhradu má okrem nájomcu

povinnosti nájomcu si riadne plniaceho, aj nájomca neplniaci si svoje povinnosti.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudky okresného súdu i krajského súdu spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci v tom, že okresný súd i odvolací súd neposudzovali

komplexne, t. j. správne absolútnu platnosť zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania

s dohodnutou dobou nájmu na dobu určitú, od ktorých žalobca vyvodzoval svoje právo

žalovaných vypratať. Neskúmali platnosť týchto zmlúv z hľadiska ukončenia predchádzajúceho

právneho vzťahu, hoci o jeho existencii vedeli. Dovolací súd dospel k záveru, že uvedená

skutočnosť je právne významnou skutočnosťou majúcou vplyv na výsledok sporu. Generálny

prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e

v spojení s , keďže jeho podanie vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudky okresného i krajského súdu v zmysle

a v spojení s zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému

súdu s tým, že právny názor vyslovený v tomto uznesení je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: