Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/78/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e:

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. E. N., súdnej

exekútorky, E. B. S.,

zastúpenej JUDr. Z. K., advokátkou so sídlom v B.K., proti žalovanému v I. rade U., spol. s.

r. o., B.K., zastúpenému JUDr. D.K., advokátkou

so sídlom v B.K., žalovanému II. rade JUDr. O. H., vyrovnacej správkyni, Ž.N., zastúpenej

Mgr. P. Ľ., advokátom

so sídlom v B.H., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobkyne a žalovaného v I.

rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -83 zo dňa 12. marca 2008, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti voči žalovanému v I. rade m e n í

tak, že žalovaný v I. rade je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu trovy

konania vo výške 527, 10 Eur.

V časti náhrady trov konania voči žalovanej v II. rade m e n í rozsudok tak,

že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej v II. rade na účet právneho zástupcu trovy

konania vo výške 124, 25 Eur.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka voči žalovanému

v I. rade vo vyrovnacom konaní, vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod. č. k. sa považuje za zistenú a nespornú v celej výške, t. j. 603 880 Sk

čo do právneho dôvodu, výšky, ako pohľadávka s právom na prednostné uspokojenie.

Žalovanému v I. rade uložil povinnosť žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania

v sume 57 175, 75 Sk. Konanie proti žalovanej v II. rade zastavil. Žalobkyni uložil povinnosť

nahradiť žalovanej v II. rade trovy konania vo výške 26 893 Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalovaný v I. rade a advokát JUDr. P.K. uzavreli dňa 10.

januára 2003 mandátnu zmluvu a dňa 03. júna 2003 dodatok k tejto mandátnej zmluve, na

základe ktorej poskytoval advokát právne služby žalovanému v I. rade, ktorému vznikol dlh

vo výške 2 782 158 Sk. Žalovaný dlh uznal v notárskej zápisnici, na základe

čoho bol podaný návrh na začatie exekúcie. Exekučné konanie bolo začaté

dňa 02. marca 2004. Vo veci bolo vydané poverenie, pričom konanie bolo v dôsledku návrhu

na vyrovnanie prerušené. Za vyrovnacieho správcu bola ustanovená žalovaná v II. rade,

ktorá pohľadávku žalobkyne na zaplatenie 611 970 Sk ako odmeny súdneho exekútora

a predbežných hotových výdavkov poprela. Súd uznesením potvrdil vyrovnanie

dlžníka – žalovaného v I. rade a následne vyhlásil vyrovnanie za skončené.

V konaní si žalobkyňa uplatnila trovy exekúcie vo výške 603 880 Sk,

ktorú pohľadávku považoval súd za nespornú a zistenú, s právom na prednostné uspokojenie,

keďže ide o pohľadávku v zmysle § 54 ods. 1 písm. e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Konanie proti žalovanej v II. rade v zmysle zastavil vzhľadom

na späťvzatie žaloby.

O trovách konania rozhodol súd podľa Keďže žalobca

mal v konaní proti žalovanému v I. rade úspech, súd mu priznal náhradu trov konania

vo výške 57 175, 75 Sk. Trovy konania vznikli z titulu zaplateného súdneho poplatku

za žalobu vo výške 10 000 Sk a z titulu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu

zastupovania vrátane prvej porady, za podanie žaloby a za účasť na pojednávaní

10. marca 2008 / 3 x 11 150 Sk/, za účasť na pojednávaní – vyhlásenie rozsudku

/ 1 x 5 575 Sk /, režijný paušál / 2 x 178 Sk a 2 x 190 Sk / , DPH zo sumy 39 025 Sk

/ vyhl. č. / t. j 7 414 Sk.

Súd v súlade s ustanovením zaviazal žalobcu nahradiť trovy

konania žalovanej v II. rade vo výške 26 893 Sk, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastupovania a podanie

vyjadrenia / 2 x 11 150 Sk /, režijný paušál / 2 x 178 Sk / a DPH vo výške 19% zo sumy

22 300 Sk, t. j. 4 237 Sk.

Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podala odvolanie žalobkyňa

a žalovaný v I. rade.

Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na podanie odvolania

podľa Podľa jej názoru je aplikácia

nesprávna. Vzhľadom na okolnosti prípadu bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa

Za dôvody, hodné osobitného zreteľa považuje to, že žalobca si riadne prihlásil

pohľadávku a svojím správaním nedal žiadny dôvod na jej popretie, pričom zákon

je v ustanoveniach, týkajúcich sa postavenia vyrovnacieho správcu neurčitý.

Žalovaná v II. rade nedokázala popretie pohľadávky žalobkyne právne zdôvodniť a pokiaľ

by nedošlo ku skončeniu vyrovnania, bola by žalobkyňa v konaní nepochybne úspešná.

Popretie pohľadávky žalobkyne zo strany žalovanej v II. rade nesie znaky zneužitia práva.

Sú preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ďalej namieta, že vyrovnací správca nemá oprávnenie dať sa zastupovať v súdnych

a iných konaniach, pokiaľ má sám právnické vzdelanie. V tejto súvislosti poukazuje

na ustanovenie vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom podľa

Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil

tak, že žalovanej v II. rade neprizná právo na náhradu trov konania a zaviaže ju na úhradu

trov odvolacieho konania.

Žalovaný v I. rade podal odvolanie proti výroku o trovách konania, ktorým mu bola

uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 57 175, 75 Sk.

Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,

z akého konkrétneho ustanovenia súd vychádzal pri výpočte a následnom priznaní trov

právneho zastúpenia žalobkyni, rozhodnutie v tejto časti preto považuje za nepreskúmateľné.

Možno však predpokladať, že súd aplikoval ustanovenie vyhl. č. ,

podľa ktorého sa postupuje v prípade ak je možné pri určovaní tarifnej odmeny advokáta

vychádzať z hodnoty veci. Podľa názoru žalovaného v I. rade z hľadiska určenia

výšky tarifnej odmeny je potrebné postupovať ako v určovacom spore s neoceniteľnou

hodnotou. Poukazuje tiež na výšku súdneho poplatku, ktorá sa v predmetnom spore určuje

ako v spore s neoceniteľným plnením, čo podporuje úvahu, že rovnako je potrebné

postupovať aj pri vyčíslení trov právneho zastúpenia.

Navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že žalovaný v I. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške

16 861, 50 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v I. rade je dôvodné.

Súd prvého stupňa v časti výroku o trovách konania, napadnutej žalovaným v I. rade,

priznal žalobkyni náhradu trov konania, ktoré predstavovali zaplatený súdny poplatok

a odmenu jej právneho zástupcu za úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/

a ods. 4 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004, pričom pri určení výšky odmeny vychádzal

z § 10 uvedenej vyhlášky. Predmetom konania bolo určenie pravosti pohľadávky žalobkyne

vo výške 603 880 Sk. Konanie o určenie pravosti pohľadávky je z hľadiska výšky súdneho

poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu

na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Z hľadiska určenia

výšky tarifnej odmeny je preto potrebné vychádzať z rovnakého princípu, v dôsledku

čoho patrí žalobkyni náhrada trov konania vo výške, predstavujúcej odmenu advokáta

za uvedené úkony právnej služby podľa vyhl. č. , t. j. vo výške

527, 10 Eur.

Žalobkyňa v odvolaní proti výroku o trovách konania namietala nesprávne právne

posúdenie veci s poukazom na skutočnosť, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní

postupovať podľa , prípadne trovy konania žalovanému v II. rade nepriznať,

keďže nárok na ich náhradu nie je daný.

Žalobkyňa vzala podaním zo dňa 07. marca 2008 žalobu proti žalovanej v II. rade späť

bez uvedenia skutočnosti, ktoré by pri rozhodovaní o trovách konania mohli odôvodňovať

prípadný postup podľa Postupom podľa uvedeného ustanovenia neodôvodňujú

ani skutočnosti, ktoré uvádza v odvolaní. Súd prvého stupňa preto postupoval správne,

keď o trovách konania rozhodol podľa prvá veta Nesprávne však

určil výšku tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby, ktoré vykonal právny zástupca

žalovanej v II. rade v konaní. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na predmet konania

základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné posudzovať podľa

vyhl. č. v dôsledku čoho výška odmeny právneho zástupcu

žalovanej v II. rade za dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/,

vyhl. č. predstavuje 124, 25 Eur.

Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že žalovaná v II. rade, ktorá má právnické

vzdelanie, sa ako vyrovnacia správkyňa vzhľadom na ustanovenie vyhl. č.

Nemohla dať v konaní zastupovať advokátom.

Zo znenia uvedeného ustanovenia, ktoré vylučuje právo advokáta na priznanie odmeny

podľa predpisov o odmenách advokátov pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty

v postavení účastníka konania nemožno vyvodiť záver, že správca konkurznej

podstaty ako účastník konania, ktorý si zvolil zástupcu v súlade s ustanovením

a nemá nárok na náhradu účelne vynaložených trov právneho

zastúpenia.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa zmenil tak, že žalobkyňa

je povinná nahradiť žalovanej v II. rade trovy konania vo výške 124, 25 Eur a žalovaný

v I. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 527, 10 Eur.

Žalovaný v I. rade si trovy odvolacieho konania neuplatnil, v dôsledku čoho mu neboli

priznané.

Keďže žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech iba čiastočný, súd o náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20.mája 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková