Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)b17/367883.c80eaf.pdf
PDF · 113.29 KB
No categories available
6Obo/98/2008
Najvyšší súd 6 Obo 98/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej
v právnej veci žalobkyne: V., Č.K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ., Š.K. proti žalovanému:
S.H.K. v likvidácii, ul. Č., o určenie neplatnosti vylúčenia z družstva, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2004, č.k. 11 Cb 1157/99-
131, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2004, č.k. 11Cb 1157/99-131
sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom vyslovil, že rozhodnutie
zhromaždenia delegátov žalovaného, S.H.K. z 23. júna 1998, ktorým bola žalobkyňa
vylúčená z družstva, je neplatné. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa rozhodol tak na základe nasledovne zisteného skutkového stavu.
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu 3.novembra 1999 sa domáhala určenia, že uznesenie
predstavenstva S.H. č. 4/3/98 z 19. marca 1998 je neplatné. Podaním
z 31.marca 2000 upresnila petit žaloby tak, že je neplatné rozhodnutie zhromaždenia
delegátov družstva z 23. júna 1998 o jej vylúčení z družstva. Súd uznesením zo 4.apríla 2000
nepripustil zmenu žaloby. Žalobkyňa podaním z 19. apríla 2000 rozšírila žalobu o návrh,
že aj rozhodnutie zhromaždenia delegátov z 23. júna 1998 o jej vylúčení z družstva
je neplatné. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. novembra
2003, č.k. 7 Obo 36/03-100, ktorým zrušil prvšie rozhodnutie krajského súdu, bolo potrebné
rozhodnúť o neplatnosti vylúčenia žalobkyne z družstva rozhodnutím predstavenstva
z 19. marca 1998 a zhromaždenia delegátov z 23. júna 1998. Preto zameral dokazovanie
na zistenie, či žalobkyňa opätovne a napriek výstrahe porušovala členské povinnosti v roku
1997 podľa § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka neplatením nájomného za čas dlhší ako tri
mesiace, ktorý dôvod bol uvedený v rozhodnutí predstavenstva o vylúčení. Žalovaný
v priebehu konania nepreukázal opätovnosť porušovania uvedenej povinnosti žalobkyňou
aj napriek výstrahe. Písomný dôkaz z 10. februára 1998, doručený žalobkyni 16. februára
1998, je upomienkou na zaplatenie nedoplatku za rok 1997 s poučením, že môže byť (podľa
stanov) z družstva vylúčená. Tento dôkaz nie je z roku 1997, ktorý by predchádzal neplneniu
povinnosti pre naplnenie znaku opätovnosti a výstrahy. Tieto podmienky nemôžu byť
nahradené odkazom na povinnosti člena družstva, v dôsledku ktorých môže byť z družstva
vylúčený. Za daného skutkového stavu krajský súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal splnenie
podmienok uvedených v § 231 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré by oprávňovali
žalovaného na vylúčenie žalobkyne z družstva. Pre rozpor so zákonom preto súd vyhlásil
za neplatné rozhodnutie zhromaždenia delegátov žalovaného z 23. júna 1998. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, lebo rozhodnutie predstavenstva družstva z 19.marca 1998 o vylúčení
žalobkyne z družstva nepodlieha právomoci súdu podľa § 231 ods.4 Obchodného zákonníka.
K námietke žalovaného, že žalobkyňa nedodržala podmienky podľa § 242
Obchodného zákonníka, súd opätovne poukázal na stanovisko uvedené v odôvodnení svojho
prvšieho rozsudku z 11. decembra 2002 s tým, že právna úprava vyjadrená v § 231
Obchodného zákonníka o zániku členstva v družstve má prednosť pred všeobecnou úpravou
vyjadrenou v § 242 Obchodného zákonníka, ktorá sa na tento spor nevzťahuje, keď toto
ustanovenie nerieši otázku zániku členstva v družstve. Rozhodnutie zhromaždenia delegátov
je z 23. júna 1998. Návrh na vyslovenie jeho neplatnosti bol doručený súdu 20. apríla 2000.
K tomuto dátumu neuplynula štvrťročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného
zákonníka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že obaja účastníci
sporu boli v konaní rovnako úspešní i neúspešní.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa
dospel na základe čiastočne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku týchto skutočností celú vec aj nesprávne rozhodol.
Poukázal na jeho procesné chyby s tým, že obchodné meno žalovaného nie je uvedené
v súlade so zápisom v obchodnom registri, preto takýto subjekt neexistuje a rozsudok
by nebol vykonateľný.
Ďalej namietal, že žalobkyňa bola viackrát písomne upomienkami s výstrahou
upozorňovaná na neplnenie si svojich povinností, ktoré ani napriek výzvam žalovaného
nesplnila. Ako dôvod uvádzala rôzne právne irelevantné skutočnosti. Svoj nárok na zaplatenie
nájomného uplatnil žalobou na príslušnom súde, o čom mal súd prvého stupňa vedomosť.
Uviedol, že 22. júna 1998, teda deň pred rozhodnutím zhromaždenia delegátov S., ktorým
bola žalobkyňa vylúčená z družstva, podal žalobu o zaplatenie sumy 31 148,70,-- Sk s prísl.
na Okresný súd Košice I, sp. zn. 15C/185/2000 z titulu neplatenia nájomného a úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1. januára 1996 do 31. decembra 1997.
Podaniu žaloby predchádzala výzva na zaplatenie z 1.októbra 1991. Doručenie výziev
žalobkyňa potvrdzuje v odpore k vydanému platobnému rozkazu. Súd nevykonal dokazovanie
v takom rozsahu, aby dospel k záveru, o ktorý v odôvodnení rozsudku opiera svoje tvrdenia
uvedené vo výroku. Mal za nesporné, že z iných súdnych konaní bol súd informovaný
o predchádzajúcich upomienkach a výstrahách. Preto nenavrhol súdu ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania, lebo inak by takýto dôkaz súdu bez ďalšieho súdu predložil.
Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa bola upomienkou s výstrahou z 1. októbra 1997
vyzvaná k plneniu si svojich povinností, pričom bola poučená o následkoch nesplnenia
povinnosti, uvedenej v upomienke. Upomienkou z 10. februára 1998 bola opätovne vyzvaná
k plneniu si - svojich povinností, a to na zaplatenie dlžnej sumy za užívanie družstevného
bytu. Opätovne bola poučená o následkoch neplnenia svojej povinnosti ako člena družstva
a poučená, že v zmysle § 22 stanov môže byť vylúčená z družstva. Žalobkyňa nespochybnila
skutočnosť, že by neobdržala opätovne výstrahy v zmysle § 231 ods. 3 Obchodného
zákonníka, ani to, že by na porušovanie svojich povinností nebola žalovaným upozorňovaná,
ani že by žalovaný pri prijímaní uznesenia o jej vylúčení bol postupoval v rozpore
so zákonom a stanovami. Uviedla iba, že bola z družstva vylúčená pre neplatenie nájomného,
čo spochybňuje a tvrdí, že tento dôvod tu nie je. Teda nenamieta, že jej vylúčenie je v rozpore
so zákonom a stanovami družstva. Ak by sa odvolací súd stotožnil z názorom žalovaného,
bolo by možné namietať postup súdu ako v rozpore s § 242 Obchodného zákonníka, lebo
od žalobkyne neobdržal žiadne písomné podanie, predmetom ktorého by boli námietky proti
uzneseniu členskej schôdze o jej vylúčení. Takúto námietku žalobkyňa nežiadala
ani zaprotokolovať na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala. Súd konal o návrhu
žalobkyne v rozpore s ustanovením § 242 Obchodného zákonníka. Súčasne namietal,
že žalobkyňa bola povinná postupovať v súlade s § 242 Obchodného zákonníka
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
na nové konanie alebo aby žalobu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. potom, ako Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.) zrušil svojim uznesením
31. marca 2008, č.k. 1 Obdo V 29/2006-185 prvšie rozhodnutie odvolacieho súdu,
a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2005, č.k. 7 Obo 281/2004-
159. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
V prejednávanej veci žalobkyňa ako členka družstva žalovaného podala návrh podľa
§ 231 ods. 4 Obchodného zákonníka, aby súd vyhlásil rozhodnutie členskej schôdze družstva
z 23. júna 1998 za neplatné, ktorým bola vylúčená za porušovanie členských povinností.
K označeniu žalovaného v žalobe odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa
žalovaného neoznačila celým obchodným menom, tak ako je zapísaný v obchodnom registri
S.H.K., pretože chýbal posledný údaj obchodného mena. Sídlo tohto subjektu označila
správne. Preto išlo o odstrániteľnú vadu podania, pretože súd prvého stupňa nemal
pochybnosť, ktorého subjektu sa žaloba týka. Tento nedostatok podania bol napokon
odstránený vydaním rozsudku sp. zn. 11 Cb 1157/99-79 z 11. decembra 2002 a odvolaním
žalobkyne z 19. decembra 2002 (č.l. 82 spisu).
S prihliadnutím na záväznosť vysloveného právneho záveru dovolacieho súdu
v uznesení z 31. marca 2008 v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p., že ak člen družstva, ktorý bol
rozhodnutím členskej schôdze z družstva vylúčený, podal návrh, aby súd vyhlásil rozhodnutie
členskej schôdze o vylúčení za neplatné (§ 231 ods. 4 Obchodného zákonníka), nemôže súd
návrh zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ nepožiadal protokolovanie námietky
na členskej schôdzi, ktorá uznesenie o jeho vylúčení prijala alebo že námietku neoznámil
predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze (§ 242 Obchodného zákonníka).
Podľa právneho záveru dovolacieho súdu ustanovenie § 231 Obchodného zákonníka
upravuje členskú schôdzu so špecifickým predmetom rokovania a so špecifickým postavením.
Zvláštny charakter členskej schôdze je daný tým, že ako orgán družstva má v tomto prípade,
na rozdiel od bežnej členskej schôdze, charakter odvolacieho orgánu a konanie pred ňou
povahu opravného konania. Uvedenými znakmi sa úprava členskej schôdze podľa § 231
Obchodného zákonníka líši od všeobecnej úpravy v § 242 Obchodného zákonníka. V prípade
upravenom v § 231 Obchodného zákonníka sa preto neuplatnia ustanovenia § 242
cit. zákonníka, vyžadujúce zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi alebo jej
oznámenia predstavenstvu do jedného mesiaca od konania členskej schôdze,
ani jednomesačná lehota stanovená pre uplatnenie návrhu na súde. Z uvedeného dôvodu
v tejto časti odvolania je právny názor žalovaného nesprávny.
Podľa § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka člen môže by vylúčený, ak opätovne
a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených
v stanovách.
Uvedené ustanovenie určuje dôvody vylúčenia člena družstva, ktoré musia byť
kumulatívne splnené. Ide o porušovanie členských povinností, ktoré je potrebné špecifikovať
(1), ktoré porušovanie musí byť opätovné, t.j. musí mať sústavný charakter (2) a člen bol
na porušovanie členských povinností upozornený a ďalej pokračuje v porušovaní povinností
napriek výstrahe (3). Zákon nevyžaduje, aby družstvo upozornilo člena družstva na možnosť
vylúčenia z družstva.
V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa bola povinná platiť v pravidelných
mesačných platbách nájomné a úhradu za plnenie poskytované žalovaným s užívaním bytu
(napr. dodávka úžitkovej vody, teplej úžitkovej vody, náklady na prevádzku domu, iné pevné
platby).V roku 1997 žalobkyňa neplatila žalovanému nájomné a úhradu za plnenia
poskytované s užívaním družstevného bytu. Zaplatenie tejto odplaty v sume 31 148,70,-- Sk
je predmetom iného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou
15C/185/2000. Po oboznámení sa s týmto spisom odvolací súd zistil, že toto konania nie je
doposiaľ skončené. Neplatením nájomného spolu s úhradami spojenými s užívaním bytu
po celý rok žalobkyňa porušovala členské povinnosti, ktoré porušovanie malo sústavný
charakter. V danom prípade je nerozhodné, aký mala žalovaná dôvod na porušenie členských
povinností, keď družstevný byt užívala a prijala aj plnenia poskytnuté žalovaným.
Súd prvého stupňa z dôvodu, že žalovaný súdu predložil list zo 16. februára 1998
ako upomienku na zaplatenie nedoplatku za rok 1997 s poučením o možnosť vylúčenia
z družstva, mal za to, že žalobkyňu na porušovanie členských povinností v roku 1997
neupozornil. Potom nedošlo ani k splneniu zákonného predpokladu pre možnosť vylúčenia
z družstva, a to opätovnosti a porušovania členských povinností, napriek výstrahe
žalovaným.
Žalovaný k odvolaniu ako prílohu predložil písomný dôkaz, a to upomienku
z 1.októbra 1997, ktorý žalobkyňu upozornil o nedoplatkoch za užívanie bytu
a za poskytované služby s poučením okrem iného o možnosti vylúčenia z družstva podľa § 22
stanov družstva. Uvedená upomienka spolu s upomienkou predloženou súdu prvého stupňa
z 10. februára 1998 by spĺňala zákonný dôvod pre vylúčenie člena družstva podľa § 231
ods. 3 Obchodného zákonníka, a to upozornenie člena družstva na porušovanie členských
povinností, ktorý napriek tomu ďalej pokračuje v porušovaní povinností.
Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej.
V prípade ak súd túto poučovaciu povinnosť nesplní, môžu účastníci konania označiť
a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení aj po vyhlásení rozhodnutia vo veci
samej, teda aj v rámci odvolacieho konania. To znamená, že len ak súd poučil účastníkov,
odvolací súd na dôkazy označené a predložené po vydaní rozhodnutia vo veci samej nebude
mať možnosť prihliadať.
Podľa zápisnice z prejednania veci z 19. mája 2004 (č.l. 129 a 130 spisu) krajský súd
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom v tom čase poučil účastníkov konania o povinnosti
predložiť alebo označiť dôkazy skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej s tým,
že na neskôr označené dôkazy súd nebude prihliadať. Právny zástupca žalovaného vyhlásil,
že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie a žiadal žalobu z dôvodov písomných dôkazov
zamietnuť.
Pretože žalovaný napriek poučeniu súdom prvého stupňa v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p
rozhodujúci dôkaz o písomnom upozornení žalobkyne z 1.októbra 1997 o nedoplatkoch
za užívanie bytu a za poskytované služby v roku 1997 nepredložil súdu pred vyhlásením
rozhodnutia vo veci samej, ale predložil ho až v odvolacom konaní, potom odvolací súd
na uvedený dôkaz pri preskúmaní správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa už nemohol
prihliadnuť.
Z uvedeného dôvodu žalovaný nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných
podmienok pre vylúčenie žalobkyne z členstva družstva v zmysle § 231 ods. 3 O.s.p.
Odvolací súd poznamenáva, že po nahliadnutí do obsahu spisu vedenom na návrh
žalovaného proti žalobkyni na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 15C/185/2000 o zaplatenie
31 148,70,-- Sk, na ktorý žalovaný v prejednávanej veci poukázal, sa ani v tomto spise
nenachádza písomná upomienka žalovaného o porušení povinnosti člena družstva
z 1.októbra 1997. Tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa bol informovaný
o predchádzajúcich upomienkach a výstrahách z iných súdnych konaní, je potom
neopodstatnené. O predmetnej upomienke informovaný nebol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny.
Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, má preto podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vyhlásením
rozhodnutia 21.mája 2009 jej bola náhrada trov konania prisúdená. Potom do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia mala trovy konania vyčísliť (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Pretože v tejto lehote trovy nevyčíslila, podľa § 151 ods. 2 O.s.p. súd prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho
zastúpenia. Podľa obsahu spisu žalobkyni vznikli trovy len za právne zastupovanie
advokátkou, ktorá tieto nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd
z uvedeného dôvodu žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 21. mája 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.