Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
944/371519.080006.pdf
PDF · 97.41 KB
No categories available
3Cdo/42/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 42/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A., so sídlom v S.,
2/ L., bývajúceho v S., 3/ H., bývajúcej v S., 4/ J., bývajúceho v P., 5/ T., bývajúcej v P.,
proti odporcovi B., s.r.o., so sídlom v N., zastúpenému JUDr. M., advokátom so sídlom v N.,
o určenie neplatnosti zmlúv a iné, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
12 C 135/2008, na dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. novembra
2008 sp. zn. 9 Co 223/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľom 1/ až 5/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením z 18. augusta 2008 č.k. 12 C 135/2008-59 zamietol
návrh navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd
zaviazal odporcu 1. zdržať sa takej prezentácie obstarania pobytu, pri ktorej vyhlási, že
ponúkaný pobyt je k dispozícii iba obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie
a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované
rozhodnutie, 2. zdržať sa pri ponúkaní pobytu takej ponuky, podľa ktorej vytvára falošný
dojem na strane spotrebiteľov, že môžu vyhrať pobyt, ak súčasne uhradia hotovosť, 3. zdržať
sa pri ponúkaní pobytu takej ponuky, podľa ktorej poskytuje vecne nesprávne informácie
o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby
získal pobyt za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu,
4. navrhovateľovi 1/ umožniť uverejniť výrok predbežného opatrenia v denníku s celoštátnou
pôsobnosťou podľa vlastného výberu, 5. odporcu zaviazať k zaplateniu preddavku vo výške
20 000 Sk. Zamietnutie návrhu odôvodnil nesplnením podmienok pre vydanie predbežného
-2-3 Cdo 42/2009
opatrenia v zmysle § 74 ods. l a § 76 ods. l písm. f/ O.s.p., keďže navrhovatelia neuviedli
žiaden dôvod ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a nebola zistená potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi. Navrhovatelia sa návrhom na vydanie predbežného
opatrenia domáhali toho, čoho sa domáhajú návrhom na začatie konania.
Na odvolanie navrhovateľov 1/, 4/ a 5/ Krajský súd v Nitre uznesením z 18. novembra
2008 sp. zn. 9 Co 223/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a nariadil
predbežné opatrenia v znení: „Odporca je povinný zdržať sa takej prezentácie obstarávania
pobytu, pri ktorej vyhlási, že ponúkaný pobyt je k dispozícii iba obmedzený čas, s cieľom
vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť
alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.“; vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Odvolanie navrhovateľov 4/ a 5/ odmietol. V odôvodnení uviedol, že návrh
navrhovateľa 1/ na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti
odporcovi zdržať sa takej prezentácie obstarávania pobytu, pri ktorej vyhlási, že ponúkaný
pobyt je k dispozícii iba obmedzený čas, s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť
spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie, je
podaný dôvodne, pretože v tejto časti navrhovateľ 1/ dostatočne osvedčil potrebnosť dočasnej
úpravy, nakoľko pri prezentáciách organizovaných odporcom môžu byť ohrozené práva
spotrebiteľov, ktorí v prípade, ak takýto psychický nátlak je na nich vyvinutý, môžu uzatvoriť
takú zmluvu, ktorú by za normálnych okolností neuzavreli. Vo zvyšku považoval rozhodnutie
súdu prvého stupňa za vecne správne, keďže navrhovateľ 1/ ničím nepreukázal naliehavosť
potreby vydania predbežného opatrenia. Odvolanie navrhovateľov 4/ a 5/ odmietol z dôvodu,
že bolo podané oneskorene (§ 218 ods. l písm. a/ O.s.p.).
Výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie prvostupňového
súdu a nariadené predbežné opatrenie, napadol odporca dovolaním. Namietal, že predbežné
opatrenie v znení ako bolo nariadené, je zmätočné a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci odvolacím súdom a z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Trval na
tom, že nikto na spotrebiteľov nerobí žiaden nátlak. Preto navrhol, aby dovolací súd uznesenie
odvolacieho súdu v časti nariadenia predbežného opatrenia zrušil a vec vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.
Navrhovatelia sa k dovolaniu odporcu nevyjadrili.
-3-3 Cdo 42/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia
§ 239 ods. 1 a 2 neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení.
V prípade dovolaním napadnutého výroku uznesenia odvolacieho súdu nejde
o uznesenie, ktoré by vykazovalo znaky uznesenia uvedeného v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Navyše, ide o uznesenie o predbežnom opatrení, teda také uznesenie, prípustnosť ktorého je
priamo vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Z týchto dôvodov prípustnosť dovolania
odporcu nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či
v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či
konanie na súdoch nižších stupňov nie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
-4-3 Cdo 42/2009
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd existenciu niektorej z vyššie uvedených vád
však v konaní nezistil a ani sám odporca ich existenciu netvrdil.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
odporkyne nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Odporca v dovolaní namieta, že napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím
dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Pokiaľ ide o námietku odporcu, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na
neúplnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností, môže mať toto (účastníkmi tvrdené)
pochybenie súdu za následok to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového
zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie však odňatie možnosti pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ak odvolací súd prípadne aj rozhodol na základe
-5-3 Cdo 42/2009
skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nedopustil sa procesnej
vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade
prípustnosť dovolania odporcu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani
z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odporcu ako
neprípustné odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd úspešným účastníkom nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. mája 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková