Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/20/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., bývajúceho v Š., proti

žalovanému O., so sídlom v T., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 8. septembra 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava čiastočným rozsudkom z 2. októbra 2007, č.k. -123

určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny, dané

žalobcovi právnym predchodcom žalovaného (Krajským úradom v Trnave) 16. februára 2005,

je neplatné. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedený dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru nebol daný. Neuposlúchnutie výziev žalovaného na nástup do

zamestnania (po predchádzajúcom neplatnom skončení pracovného pomeru) nekvalifikoval

ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože z výziev nebolo zrejmé, na aké konkrétne

pracovné miesto má žalobca nastúpiť. Vyslovil, že žalovaný si riadne nesplnil povinnosť

vyplývajúcu mu z druhá veta vtedy účinného (Zákonník

práce) dohodnúť so žalobcom po jeho odvolaní z funkcie prednostu okresného úradu jeho

ďalšie pracovné zaradenie, nakoľko mu neponúkol všetky v tom čase voľné a preň vhodné

pracovné miesta.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 8. septembra 2008, sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil. Poukázal na správne postupy, skutkové

zistenia i právne závery súdu prvého stupňa.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci ( ). Uviedol, že súd prvého

stupňa v čase rozhodovania konal so žalovaným napriek tomu, že územným obvodom

žalovaného sú len okresy Trnava a Hlohovec, pričom žalobca vykonával a naďalej chce

vykonávať (pôvodnú) prácu v Dunajskej Strede. Žalovaný takúto prácu žalobcovi ponúknuť

nemôže, preto od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaný nepreukázal

prípustnosť dovolania, jeho tvrdenia sú účelové a nepravdivé, a jeho snahou je len neúmerne

predlžovať konanie v snahe vyhnúť sa svojim povinnostiam vyplývajúcim z predchádzajúcich

rozhodnutí súdov a právnych predpisov. Zdôraznil viaceré skutkové i právne závery súdov

svedčiace v jeho prospech. V súvislosti s otázkou právneho nástupníctva žalovaného

v pracovnoprávnych vzťahoch poukázal na ustanovenie

o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení o krajských úradoch

a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. (ďalej len „“), podľa

ktorého práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov krajských úradov pri

výkone prác vo verejnom záujme, ktorí k 30. septembru 2007 vykonávali verejnú službu

v krajskom úrade, prechádzajú na obvodný úrad v sídle kraja. Teda ak žalobca bol do

30. septembra 2007 zamestnancom Krajského úradu v T. od 1. októbra 2007 sa stal

zamestnancom Obvodného úradu v T. a nie zamestnancom Obvodného úradu v D. Dovolanie

navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené vady konania neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli

najavo. Dovolanie preto ani podľa prípustné nie je.

Dovolanie je odôvodnené výhradne nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť

dovolania taktiež nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková