Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/44/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu: D., a.s., A.Š., IČO: X. (pôvodne I.N.B., IČO: X.) zastúpený

advokátom JUDr. L., Š. proti žalovanému: B.K.B., IČO: X., o zaplatenie 856 948,-- Sk

s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou

, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. júna

2008, č.k. -340, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd v Bratislava III rozsudkom zo 4.apríla 2007 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 175 886,-- Sk a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne

zo sumy 175 886,-- Sk od 18. decembra 2003 až do zaplatenia. Žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť žalovanému 25 779,-- Sk náhradu trov konania. Vo zvyšku v sume 681 062,-- Sk

žalobu zamietol.

Rozhodol tak na základe nasledovne zisteného skutkového a právneho stavu. Právny

predchodca žalobcu I.B., IČO: X. ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 6.

septembra 1996 zmluvu č. 121/NO o zabezpečení dodávky a odvodu pitnej vody do

bytových objektov na N. č. 22, 24, 42 až 48 a 48 A

a do výmenníkovej stanice na N. v B. na výrobu teplej úžitkovej vody pre uvedené objekty.

Podľa bod 3 zmluvy účastníci dohodli v zmysle zmluvnú

pokutu vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania s plnením úhrady. Žalobca

za dodávku služieb vystavil žalovanému faktúry v celkovej výške 856 948,-- Sk so

splatnosťou 17. decembra 2003, 23. januára 2004,

22. februára 2004, 2. apríla 2004, 12. apríla 2004.

Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že žalovaná

pohľadávka zanikla započítaním podľa , a to započítacím

prejavom 31. decembra 2003 na žalobcom vystavené dobropisy, splatné 12. júna 2001

vo výške 704 430,60,-- Sk a dňa 19. apríla 2004 na vystavené dobropisy vo výške

150 655,40,-- Sk.

Žalobca potvrdil, že vystavil v prospech žalovaného štyri dobropisy z dôvodu

nesprávneho odpočtu spotreby tepla za roky 1998-2000. Namietal však skutočnosti tvrdené

žalovaným o zániku pohľadávky žalovaného, týkajúcej sa dobropisovaných čiastok

započítaním. Tvrdil, že jeho záväzok voči žalovanému zanikol započítaním vykonaným

započítacími prejavmi z 19. júna 2001 a z 23. augusta 2001. Týmito úkonmi započítal svoju

pohľadávku voči žalovanému v sume 679 200,-- Sk, vyúčtovanú žalovanému listom

z 31. mája 2001. Uvedená suma predstavuje náhradu za užívanie pozemkov žalovaným, ktoré

sú vo vlastníctve žalobcu, a to za obdobie od 1. januára 1999 do 31. decembra 2000 s výškou

jednostranne určenej náhrady 200,-- Sk/rok, čo pri výmere 1.698 m² predstavuje za dva roky

sumu 679 200,-- Sk. Má za to, že užívaním pozemkov (ich zastavaním bytmi vo vlastníctve

žalovaného) sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

Žalovaný namietal, že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu za užívanie

pozemkov žalobcu pod bytovými domami (na parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X.), nakoľko

v zmysle o vlastníctve bytov, vzniklo zo zákona vecné

bremeno k zastavanému pozemku v prospech vlastníkov bytov. Žalobca umelo vytvoril

pohľadávku z užívania pozemkov, ktorú si započítal na pohľadávku zo zmluvy o dodávke

vody.

Súd prvého stupňa sa zaoberal prejudiciálnou otázkou započítacích prejavov.

Dospel k záveru, že k započítaniu oznámením žalobcu z 19. júna 2001 vo výške 679 200,-- Sk

nedošlo z dôvodu, že pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie, lebo neboli rovnakého

druhu, čo je predpokladom platného započítania. Bezdôvodné obohatenie žalovaného v tomto

prípade spočívalo v užívaní pozemku žalobcu pod bytovými objektmi žalovaného

v pravidelne sa opakujúcich výkonoch, ktoré neboli vyjadrené v peniazoch pre absenciu

zmluvy o nájme pozemkov, resp. dohody o náhrade za vecné bremeno. Súd mal za to,

že oproti sebe stoja pohľadávky, ktoré nie sú rovnakého druhu, nakoľko pohľadávka

žalovaného (peňažné plnenie z dobropisov) vyplývala zo zmluvy, t j. zo záväzku z obchodno-

právneho vzťahu. Akceptoval preto námietky žalovaného, že nedošlo k platnému započítaniu.

Súd prvého stupňa mal za to, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo započítacím

prejavom žalovaného z 20. januára 2004 vo výške 679 200,-- Sk. V časti sumy 175 886,-- Sk

pohľadávka žalobcu nezanikla, nakoľko súd považoval za preukázané, že záväzok žalobcu

z časti dobropisu č. 9801006138 vo výške 175 886,-- Sk zanikol započítaním zo strany

žalobcu dňa 23. augusta 2001 (č. 20010692) na ťarchopis vystavený žalovanému

ako vyúčtovanie energií za rok 2000 na sumu 162 757,80,-- Sk a časť ťarchopisu

za vyúčtovanie energií za 1. polrok 1999 vo výške 64 957,20,-- Sk. V tejto časti žalobca

listinnými dôkazmi - faktúrami z obdobia rokov 1999 a 2000 preukázal, že cena za dodávku

a odvod pitnej vody zodpovedala predmetnému obdobiu a teda ťarchopisy boli vystavené

v súlade so zmluvou z 1. októbra 1996. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 175 886,--

Sk istiny a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne od 18. decembra 2003 do dňa

nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 980102691. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu

zamietol, lebo k zániku pohľadávky žalobcu došlo započítaním na dobropisy vystavené

žalobcom v prospech žalovaného.

O trovách konania súd rozhodol podľa od. 2 , t.j. podľa pomeru úspešnosti

účastníkov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu, a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobu zamietol

a v časti výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie. Namietal, že závery súdu

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia charakteru započítavaných pohľadávok.

Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočíva v tom, že žalovaný bezplatne užíval

pozemky vo vlastníctve žalobcu bez toho, aby za ich užívanie uhrádzal alebo uhradil

primeranú odplatu. v priznáva nárok na peňažnú náhradu

žalobcovi, ktorý bol v dôsledku nepeňažného bezdôvodného obohatenia ukrátený. Žalobcovi

voči žalovanému vznikla pohľadávka na peňažné plnenie. v ustanovení

§ 580 neustanovuje rovnaký právny základ ako podmienku započítateľnosti. Jedinou

podmienkou na započítanie je druh plnenia a pretože obe pohľadávky sú peňažné,

t.j. sú rovnakého druhu, bolo započítanie vykonané platne a v súlade s Občianskym

zákonníkom. Teda započítací prejav žalobcu 19. júla 2001 je platný. Žalovaný nemohol

započítavať svoje neexistujúce pohľadávky z dobropisov č. 9801006136, 9801006137,

9801006138 a 9801006139 proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 856 948,--

Sk z titulu neuhradených faktúr za dodávku vody, lebo neexistujúce pohľadávky nie je možné

započítavať. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok Okresného súdu

Bratislava III a žalobe vyhovel. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd ( )

rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku

o trovách konania podľa potvrdil. Žalovanému nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Súčasne odvolací súd vo výroku rozhodnutia pripustil dovolanie.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru,

že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vec v podstate i správne

právne posúdil. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že nemožno akceptovať zápočet

žalobcu týkajúci sa jeho pohľadávky z nájomného za užívanie jeho pozemkov, na ktorých

stoja bytové domy, ktoré boli v čase vyčíslenia nájomného (v rokoch 1999 až 2000)

vo vlastníctve žalovaného.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Tento zákon však nerieši spôsob

úhrady za vecné bremeno ako napr. zákon o energetike.

Podľa pokiaľ sa účastníci nedohodli inak,

je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu

vec, je povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej

vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že na pozemku žalobcu

sú vystavené bytové domy, ktorých vlastníkom je - alebo v čase, za ktoré žalobca požadoval

vydanie bezdôvodného obohatenia - bol žalovaný, nemožno aplikovať citované ustanovenie

týkajúce sa nákladov za užívanie pozemku.

Keďže zákon nerieši spôsob úhrady za predmetné vecné bremeno, podľa názoru

odvolacieho súdu nemôže žalobca jednostranne určiť jej výšku sám a v žiadnom prípade

nemôže jednostranne požadovať odplatu za nájomné. Nakoľko je nesporné, že žalobca

je obmedzený vo svojom vlastníckom práve k pozemkom, odvolací súd toto považuje

za otázku zásadného právneho významu, a preto podľa pripustil dovolanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s s tým, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s poukazom

na prípustnosť dovolania uvedenom vo výroku odvolacieho súdu. Uviedol, že prvostupňový

súd sa vysporiadal len s právnym charakterom spôsobilosti započítania pohľadávky

a nevenoval svoju pozornosť otázkam samotnej existencie pohľadávky a momentu jej vzniku,

čo môže vyvolávať stav, že tieto dve skutočnosti neboli sporné a boli pre súd nepochybne

v čase rozhodovania dané. Krajský súd v Bratislave však v rámci odôvodnenia rozsudku

jednoznačne konštatoval, že pohľadávka na započítanie daná, čo do jej existencie, nebola

a samotnou stránkou spôsobilosti na jej započítanie sa preto logicky už v konaní a ani

v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Samotná pohľadávka vznikla podľa právneho názoru

žalobcu z titulu neuhradenia náhrady za užívanie práv z vecného bremena, a tým

z bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Jej vznik je viazaný na samotné

užívanie práv žalovaným zodpovedajúcich z vecného bremena a v príčinnej súvislosti s tým

vznikom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Má za to, že čo do druhu ide

o peňažnú pohľadávku, ktorá je spôsobilá k započítaniu.

Podľa názoru žalobcu o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov upravuje len samotné vecné bremeno ako právo užívania

jednotlivých zložiek vlastníckeho práva povinného z vecného bremena, ale toto ustanovenie

už neupravuje samotný vzájomný právny vzťah subjektu oprávneného z vecného bremena

a subjektu povinného strpieť tieto oprávnenia a samotné vecné bremeno a práva k nim

sa viažuce. Mal za to, že zákon ponechal na úvahe dotknutých subjektov ako postupovať pri

týchto právach, najmä pri práve náhrady za vecné bremeno, ktoré patrí povinnému z vecného

bremena. Žalovaný užíva dotknuté pozemky oprávnene, ale zároveň postupoval neoprávnene,

keď za toto obmedzenie vlastníka pozemku neuhrádza žiadnu náhradu. Samotné vecné

bremeno v tomto prípade neznamená, že oprávnený z vecného bremena môže dotknuté

pozemky užívať bez náhrady. Na tomto základe preto vznikla pohľadávka žalobcovi voči

žalovanému z titulu neuhrádzania predmetných náhrad za užívanie vecného bremena,

a preto sa žalovaný v tomto smere neoprávnene obohatil na úkor žalobcu. Dovolací súd

by preto mal zaujať právne stanovisko v prvom rade k samotnej existencii pohľadávky

na strane žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradenia náhrady za užívanie práv z vecného

bremena, a tým z bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, v druhom rade

k momentu vzniku tejto samotnej pohľadávky a v treťom rade k spôsobilosti započítania tejto

pohľadávky.

Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť. Mal za to,

že sa nejedná o vec zásadného právneho významu, lebo predmetom sporu bola úhrada faktúr

započítaných žalovaným s dobropismi vystavenými žalobcom v súlade s § 580 Občianskeho

zákonníka. Predmetom sporu nie sú úhrady za vecné bremeno. Podotkol, že v súčasnosti

už nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania, lebo od roku 2000 nie je vlastníkom

bytových domov na N. č. 22-24 a 48-48A v B. v dôsledku prevodov družstevných bytov do

vlastníctva ich nájomcov v súlade so o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. Žalobca sa môže domáhať finančnej náhrady

za predmetné vecné bremeno - za užívanie pozemkov voči dotknutým vlastníkom bytov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie je prípustné v zmysle v znení do 31. augusta 2005

vec prejednal a dospel k záveru, že dovolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Za otázku zásadného

právneho významu pokladá posúdenie vzniku práva na odplatu povinného subjektu voči

subjektu oprávnenému z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Vecné bremeno je právo k cudzej nehnuteľnej prípadne hnuteľnej veci, ktoré

obmedzuje vlastnícke právo v prospech tretieho subjektu. Na základe zriadenia vecného

bremena vzniká právny vzťah medzi oprávneným a povinným.

Právny inštitút vecného bremena je upravený v ustanoveniach § 151n, § 151o a § 151p

.

Podľa pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten,

kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec,

povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej

vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Pri výkone práva z vecného bremena je zaviazaný subjekt povinný v prospech

oprávneného subjektu niečo strpieť, niečo konať alebo sa niečoho zdržať. Môže vzniknúť

aj viac povinností zaviazaného subjektu, ktoré vyplývajú z užívania cudzej veci. Podľa § 3

ods. 3 však výkon práv a povinností vyplývajúcich z vecného

bremena ako občianskoprávneho vzťahu nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo na základe § 23

ods. 5 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodnú inak, platí dispozitívna úprava § 151n

ods. 3 tak, že subjekt, ktorý má na základe práva zodpovedajúce

vecnému bremenu oprávnenie užívať cudziu vec, je povinný znášať primerané náklady

na jej zachovanie a opravy.

Z uvedeného vyplýva, že zriadenie vecného bremena nie je odplatné, pokiaľ

sa nedohodne inak. Oprávnený subjekt je povinný znášať len primerané náklady

na zachovanie a opravy nehnuteľnosti. V zmluve si môžu dohodnúť výšku platieb, ich

splatnosť, ako aj ostatné práva a povinnosti.

Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným nie je písomná dohoda o rozsahu

a obsahu práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena. Nie je písomná dohoda

o platbách za užívanie cudzej veci. Teda žalobca ako vlastník nehnuteľnosti nemá právo,

okrem nákladov na zachovanie a opravu nehnuteľnosti, aj na platby ako odplatu za užívanie

jeho nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa nepripustil započítanie vykonané žalobcom, teda zánik peňažného

záväzku žalobcu voči žalovanému, ktorý vznikol vystavením dobropisov žalobcom

v prospech žalovaného, s pohľadávkou vyúčtovanou žalovanému ako odplatou za zriadenie

vecného bremena na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil

s názorom žalobcu, že uvedené pohľadávky žalovaného a žalobcu sú rovnakého druhu, lebo

ide o peňažné prostriedky. Tento právny názor je aj podľa dovolacieho súdu správny.

Teda ich vzájomné započítanie v zmysle by inak bolo možné.

Žalobcovi však právo na odplatu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku voči

žalovanému nevzniklo, preto žalobca voči žalovanému nemal na započítanie žiadnu vzájomnú

pohľadávku.

K zániku uplatnenej peňažnej pohľadávky istiny 856 948,-- Sk došlo z dôvodu

započítacieho prejavu žalovaného 31.decembra 2003 voči žalobcovi z vystavených

dobropisov žalobcu v prospech žalovaného. Dovolací súd nezistil dôvody dovolania,

ani vady konania uvedené v ustanovení Preto podľa

dovolanie žalobcu zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4

Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov dovolacieho

konania. V dovolacom konaní mu trovy konania nevznikli, a preto dovolací súd mu ich

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.