Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/36/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.,

nar. X., podnikateľ, bytom S., S., IČO: X., zast. advokátom JUDr. I.Š., S., S., proti

žalovanému: A., a.s., D., B., IČO: X., o zaplatenie sumy 500 400,– Sk (16 610,24 eur)

s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. februára

2009 č. k. -164, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

16. februára 2009 č. k. -164 v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í

tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 126,40 eur.

Žalovanému trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením konanie zastavil a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa proti žalovanému domáhal

zaplatenia sumy 500 400,-- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 17. 11. 2000 do zaplatenia,

titulom poistného plnenia z poistnej udalosti – škoda na motorovom vozidle. Nároku

sa domáhal z poistnej zmluvy uzavretej dňa 28. januára 1999.

Podaním zo dňa 19. decembra 2008 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal

konanie zastaviť a trovy konania nežiadal, navrhol aplikovať ust.

Žalovaný podaním zo dňa 19. januára 2009 so späťvzatím súhlasil a žiadal priznať

trovy konania predstavujúce cestovné náklady 126,40 eur (3 808,-- Sk), pretože podľa neho

neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie

Prvostupňový súd na základe späťvzatia žaloby konanie podľa ,

zastavil.

O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol podľa ,

pretože konanie bolo zastavené.

O trovách konania vo vzťahu k žalovanému rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta prvá

, i keď je pravdou, že procesne zastavenie konania zavinil žalobca. Avšak dôvody hodné

osobitné zreteľa, pre ktoré súd výnimočne žalovanému trovy konania nepriznal, súd vzhliadol

v tom, že žalobca priamo nebol účastníkom dopravnej nehody a informácie o nej získal len

z trestného spisu a od svedka N.. V konaní o obnove označil za svedka J., ktorý tvrdil, že

v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo on osobne ako držiteľ vodičského

oprávnenia. Podľa čl. 9/I/d zmluvných dojednaní k poisteniu osobných motorových vozidiel,

by žalobca nemal právo vo vzťahu k žalovanému na poistné plnenie iba v tom prípade, ak

v čase dopravnej nehody motorové vozidlo viedla osoba, ktorá nemá oprávnenie na vedenie

motorového vozidla. Obrana žalovaného počas konania spočívala v tom, že v čase nehody

motorové vozidlo viedla osoba bez predpísaného oprávnenia. Uvedené dôvody považoval súd

za dôvody hodné osobitného zreteľa, preto žalovanému trovy konania nepriznal.

Žalovaný podal proti uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zákonnej

lehote odvolanie podaním zo dňa 06. marca 2009.

Odvolanie podal podľa z dôvodu, že má za to, že súd

nesprávne právne posúdil skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o trovách žalovaného.

Poukázal na znenie veta prvá , v zmysle ktorého je žalobca účastníkom,

ktorý spôsobil následok, že konanie bolo zastavené, preto mal súd žalovanému priznať trovy

konania.

K použitiu uviedol, že uvádzané dôvody, nemôžu byť hodnotené ako

dôvody osobitného zreteľa podľa Taktiež uviedol, že v priebehu celého konania

namietal rovnaké skutočnosti, pre ktoré považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko jednou

z podmienok vedenia poisteného motorového vozidla bolo, aby osoba, ktorá vedie motorové

vozidlo, mala príslušné oprávnenie na vedenie vozidla v čase poistnej udalosti a toto žalobca

nevedel preukázať.

Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému priznať trovy konania

vo výške 126,40 eur titulom cestovných nákladov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia

pojednávania podľa a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania sa súd pri rozhodovaní o trovách konania zaoberá najprv

tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Použitie § 146 ods. 2

veta prvá , predpokladá zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon

mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa v zmysle uvedeného posudzuje iba

podľa procesného výsledku, preto pokiaľ navrhovateľ vezme späť návrh na začatie konania,

má sa za to, že zavinil zastavenie konania.

Predpokladom pre priznanie práva na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta

druhá , je splnenie oboch ustanovených podmienok, t. j. že návrh bol podaný dôvodne

a následne bol vzatý späť pre správanie odporcu.

V danom prípade prvostupňový súd posúdil, že k späťvzatiu žaloby došlo z príčin

na strane žalobcu, teda žalobca je účastníkom, ktorý zavinil, že konanie bolo zastavené, ale

pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému aplikoval ust. ,

nakoľko mal za preukázané, že došlo k splneniu predpokladov podľa uvedeného ustanovenia

a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil,

ani s tým, že dôvody uvádzané v odôvodnení uznesenia v tejto časti, sú takými dôvodmi, ako

predpokladá ustanovenie

Odvolací súd prijal záver, že súd mal o trovách konania po späťvazatí žaloby

rozhodnúť podľa veta prvá , nakoľko konanie bolo zastavené z príčin

na strane žalobcu, ktorý vzal návrh späť bez udania dôvodu. Z procesného hľadiska, je preto

žalobca účastníkom, ktorý zavinil zastavenie konania proti žalovanému, ktorému je povinný

nahradiť účelne vynaložené trovy konania, ktoré pozostávajú z cestovných nákladov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného uznesenie v napadnutej časti

podľa zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania

vo výške 126,40 eur, ktoré pozostávajú z cestovných nákladov za účasť na pojednávaniach.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne účelne

vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 26. mája 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková