Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a96/367891.75e3ab.pdf
PDF · 92.75 KB
No categories available
4Obo/36/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obo/36/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.,
nar. X., podnikateľ, bytom S., S., IČO: X., zast. advokátom JUDr. I.Š., S., S., proti
žalovanému: A., a.s., D., B., IČO: X., o zaplatenie sumy 500 400,– Sk (16 610,24 eur)
s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. februára
2009 č. k. 5 Cb 441/01-164, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
16. februára 2009 č. k. 5 Cb 441/01-164 v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í
tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 126,40 eur.
Žalovanému trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením konanie zastavil a účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 500 400,-- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 17. 11. 2000 do zaplatenia,
titulom poistného plnenia z poistnej udalosti – škoda na motorovom vozidle. Nároku
sa domáhal z poistnej zmluvy uzavretej dňa 28. januára 1999.
Podaním zo dňa 19. decembra 2008 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal
konanie zastaviť a trovy konania nežiadal, navrhol aplikovať ust. § 150 O.s.p.
Žalovaný podaním zo dňa 19. januára 2009 so späťvzatím súhlasil a žiadal priznať
trovy konania predstavujúce cestovné náklady 126,40 eur (3 808,-- Sk), pretože podľa neho
neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie § 150 O.s.p.
Prvostupňový súd na základe späťvzatia žaloby konanie podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p.
zastavil.
O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
pretože konanie bolo zastavené.
O trovách konania vo vzťahu k žalovanému rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta prvá
O.s.p., i keď je pravdou, že procesne zastavenie konania zavinil žalobca. Avšak dôvody hodné
osobitné zreteľa, pre ktoré súd výnimočne žalovanému trovy konania nepriznal, súd vzhliadol
v tom, že žalobca priamo nebol účastníkom dopravnej nehody a informácie o nej získal len
z trestného spisu a od svedka N.. V konaní o obnove označil za svedka J., ktorý tvrdil, že
v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo on osobne ako držiteľ vodičského
oprávnenia. Podľa čl. 9/I/d zmluvných dojednaní k poisteniu osobných motorových vozidiel,
by žalobca nemal právo vo vzťahu k žalovanému na poistné plnenie iba v tom prípade, ak
v čase dopravnej nehody motorové vozidlo viedla osoba, ktorá nemá oprávnenie na vedenie
motorového vozidla. Obrana žalovaného počas konania spočívala v tom, že v čase nehody
motorové vozidlo viedla osoba bez predpísaného oprávnenia. Uvedené dôvody považoval súd
za dôvody hodné osobitného zreteľa, preto žalovanému trovy konania nepriznal.
Žalovaný podal proti uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zákonnej
lehote odvolanie podaním zo dňa 06. marca 2009.
Odvolanie podal podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že má za to, že súd
nesprávne právne posúdil skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o trovách žalovaného.
Poukázal na znenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého je žalobca účastníkom,
ktorý spôsobil následok, že konanie bolo zastavené, preto mal súd žalovanému priznať trovy
konania.
K použitiu § 150 O.s.p. uviedol, že uvádzané dôvody, nemôžu byť hodnotené ako
dôvody osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Taktiež uviedol, že v priebehu celého konania
namietal rovnaké skutočnosti, pre ktoré považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko jednou
z podmienok vedenia poisteného motorového vozidla bolo, aby osoba, ktorá vedie motorové
vozidlo, mala príslušné oprávnenie na vedenie vozidla v čase poistnej udalosti a toto žalobca
nevedel preukázať.
Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému priznať trovy konania
vo výške 126,40 eur titulom cestovných nákladov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade zastavenia konania sa súd pri rozhodovaní o trovách konania zaoberá najprv
tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Použitie § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p., predpokladá zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon
mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa v zmysle uvedeného posudzuje iba
podľa procesného výsledku, preto pokiaľ navrhovateľ vezme späť návrh na začatie konania,
má sa za to, že zavinil zastavenie konania.
Predpokladom pre priznanie práva na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p., je splnenie oboch ustanovených podmienok, t. j. že návrh bol podaný dôvodne
a následne bol vzatý späť pre správanie odporcu.
V danom prípade prvostupňový súd posúdil, že k späťvzatiu žaloby došlo z príčin
na strane žalobcu, teda žalobca je účastníkom, ktorý zavinil, že konanie bolo zastavené, ale
pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému aplikoval ust. § 150 O.s.p.,
nakoľko mal za preukázané, že došlo k splneniu predpokladov podľa uvedeného ustanovenia
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil,
ani s tým, že dôvody uvádzané v odôvodnení uznesenia v tejto časti, sú takými dôvodmi, ako
predpokladá ustanovenie § 150 O.s.p.
Odvolací súd prijal záver, že súd mal o trovách konania po späťvazatí žaloby
rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené z príčin
na strane žalobcu, ktorý vzal návrh späť bez udania dôvodu. Z procesného hľadiska, je preto
žalobca účastníkom, ktorý zavinil zastavenie konania proti žalovanému, ktorému je povinný
nahradiť účelne vynaložené trovy konania, ktoré pozostávajú z cestovných nákladov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného uznesenie v napadnutej časti
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 126,40 eur, ktoré pozostávajú z cestovných nákladov za účasť na pojednávaniach.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne účelne
vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 26. mája 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková