Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0b6/371293.dbca35.pdf
PDF · 137.49 KB
No categories available
1Sžo/217/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/217/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenka
Reisenauerová a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD, v právnej
veci žalobcu: K., P., proti žalovanému: 1/ Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici,
Ľ. Štúra č. 1, B., za účasti Ing. R., bytom S., o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného zo dňa 16. februára 2007, č. 2007/00039, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 87/2008-17 zo dňa 19. júna 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S 87/2008-17 zo dňa 19. júna 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto
rozsudku zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a/, c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým udelil súhlas podľa § 15
ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene
zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov na nepoľnohospodárske použitie
poľnohospodárskej pôdy (ďalej len Zákon o ochrane pôdy) pre stavbu rodinného domu jednej
bytovej jednotky + prístupovej komunikácie v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto
súhlasu, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z administratívneho spisu mal preukázané,
že proti uvedenému rozhodnutiu – opatreniu Krajského pozemkového úradu v Banskej
Bystrici – žalovaného, podala protest K.; žalovaný protestu nevyhovel a vec predložil
Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím zo dňa 7.3.2008 č.
1291/2008-430 protestu prokurátora nevyhovelo, s odôvodnením, že súhlas s budúcim
možným použitím poľnohospodárskej pôdy podľa § 15 Zákona o ochrane pôdy má charakter
vyjadrenia a nie rozhodnutia, ako aj, že vydaním súhlasu nedochádza k reálnej zmene druhu
pozemku v katastri nehnuteľností a vlastníci a užívatelia ani správcovia poľnohospodárskej
pôdy nie sú dotknutí vo svojich právach a povinnostiach s poľnohospodárskym využitím
dotknutej poľnohospodárskej pôdy; krajská prokuratúra v žalobe podanej podľa § 35 ods. 1,
písm. b/ O.s.p. navrhovala zrušiť opatrenie – súhlas žalovaného na nepoľnohospodárske
využitie predmetnej poľnohospodárskej pôdy, namietajúc, že k udeleniu súhlasu podľa § 15
Zákona o ochrane pôdy nepredchádzalo správne konanie, t. j. protestný postup upravený
v Správnom poriadku, keďže žiadateľ nepredložil podklady potrebné na riadne a presné
zistenie skutočného stavu veci, pričom pozemkový úrad neodstránil v súčinnosti so
žiadateľom tieto nedostatky, v dôsledku čoho vydal nezákonný – nepreskúmateľný súhlas na
nepoľnohospodárske využitie poľnohospodárskej pôdy, s poukazom, že udelenie súhlasu je
individuálny správny akt vydaný konkrétnej osobe na základe jej individuálneho návrhu pre
konkrétny stavebný zámer a v § 15 ods. 2 Zákona o ochrane pôdy je vymedzené, ktoré
podklady sú potrebné na posúdenie tohto individuálneho návrhu. Krajský súd ďalej zistil, že
podľa geometrického plánu č. 32010087-47/2006 vyhotoveného Ing. V. dňa 4.1.2007
výstavba prístupovej komunikácie by okrem iného zasiahla do parciel č. 487, 485, 484
(vyznačené podľa geometrického plánu) a zo žiadosti žiadateľa Ing. R. ani zo správneho
spisu a v konečnom dôsledku ani z opatrenia – súhlasu správneho orgánu nevyplýva, aký je
právny vzťah žiadateľa k týmto pozemkom a kto je ich vlastníkom. Konštatoval, že vzhľadom
k tomu, že ide o zásah do vlastníckeho práva, bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať
žiadateľa, aby doplnil príslušné údaje, zistil vlastníkov, vyžiadal si ich stanovisko a správny
orgán by mal s týmito vlastníkmi konať ako s účastníkmi konania, pretože stavbou miestnej
komunikácie sa zasiahne do ich vlastníckeho práva. Poukázal na to, že podľa napadnutého
opatrenia žalovaného – udelenie súhlasu, mal byť súhlas udelený k výmere 0,3744 ha
a v skutočnosti bol tento súhlas udelený k výmere 0.3966 ha, čo bude zrejme dôsledkom
nesprávneho sčítania výmer v samotnom rozhodnutí o súhlase. Súčasne konštatoval, že
z dôvodov súhlasu vyplýva, že stavba rodinného domu a prístupovej cesty je navrhnutá na
pozemku vo vlastníctve žiadateľa a fyzických osôb, ktorí s jeho nepoľnohospodárskym
využitím súhlasia vo svojich písomných stanoviskách, avšak takéto konštatovanie
nezodpovedá skutočnému stavu, pretože podľa pripojeného geometrického plánu prístupová
cesta zasahuje aj do parciel, označených geometrickým plánom ako parcely č. 484, 485 a 487,
pričom nie je známe, kto je ich vlastníkom a keď nie sú známi vlastníci nemohol byť od nich
vyžiadaný ani súhlas k stavbe prístupovej komunikácie. Podľa názoru krajského súdu
vzhľadom k tomu, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nepostačujúce na
posúdenie veci, nemohol byť vyvodený ani správny právny záver, a preto na základe podanej
žaloby žalobcu, napadnuté opatrenie – súhlas žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Uložil správnemu orgánu povinnosť odstrániť
nedostatky, ktoré naznačil v dôvodoch rozsudku.
Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, pretože
si trovy konania nežiadal a okrem toho mu trovy nevznikli.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný žiadajúc,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.
Konštatoval, že v danom prípade ide o nepochopenie podstaty veci, čo vlastne je riešené
predmetným geometrickým plánom č. 32010087-47/2006, ktorý obnovoval vlastnícky vzťah
k parcele E KN č. 182, s tým, že vlastnícky je zasiahnutá len parc. E KN č. 182, do ktorej
zasahujú parc. č. C KN 484, 485 a 487 a to znamená, že vlastnícke vzťahy je potrebné skúmať
len k parc. E KN č. 182, ktorá je v administratívnom spise zdokladovaná listami vlastníctva
a vyjadreniami spoluvlastníkov. Poukázal na to, že parcely č. 484,485,487 sú parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape, pričom na ne nie je založený list vlastníctva registra „C“
a rovnako nie je založený list vlastníctva ani na zostávajúce parcely uvádzané v súhlase,
ako aj nie je uvedené, kto je vlastníkom parciel, na ktoré bol udelený súhlas. Uviedol,
že údaje potrebné pre udelenie súhlasu mu boli známe z predloženého geometrického plánu
č. 32010087-47/2006 úradne overeného dňa 19.1.2007 č. j. 35/07- výkaz výmer, stav právny,
tabuľková a grafická časť. Dôvodil, že z predloženého geometrického plánu – stav právny, je
zrejmé, že v predmetnej veci sa jedná o parcely registra „E“ evidované na mape určeného
operátu: parc. E KN č. 182, list vlastníctva č. X., účastník právneho vzťahu: D. v podiel 3/30,
H. a K. v podiele 13/20 a 30/20, parc. E KN č. 241 a č. 242, list vlastníctva č. 669, vlastník
H. v podiele 1/1 a parc. E KN č. 243, list vlastníctva č. 668 vlastník H. v podiele 1/1,
z ktorých dôvodov vydaním súhlasu neboli porušené práva ani povinnosti ďalších vlastníkov
dotknutej poľnohospodárskej pôdy, spoluvlastníci dotknutých pozemkov mali možnosť
k návrhu a vyjadriť, priložené technické údaje katastra nehnuteľností boli v zodpovedajúcom
rozsahu rešpektované, k žiadosti bol predložený postačujúci katalógový projekt vyhotovený
v 12/2006 a spis obsahuje všetky náležitosti potrebné na posúdenie návrhu a udelenie súhlasu.
Ďalej uviedol, že rešpektoval § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), osobitne dbal na zásadu hospodárnosti
a zbytočného zaťažovania účastníkov konania, opatrenie sa vydalo na základe vtedy platných
a priložených dokladov a preto doklady uvádzané v žalobe a resp. v rozsudku krajského súdu,
ktoré boli vystavené po vydaní opatrenia, sú právne irelevantné. Poukázal na to, že udelením
súhlasu na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy nedochádza k zmene
vlastníckych práv, je platný len na účel, pre ktorý bol vydaný a je podkladom na vydanie
rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, ako aj na to, že podľa § 17 ods. 5 písm. g/
právnické alebo fyzické osoby ktoré požiadajú o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy sú
povinné k žiadosti priložiť právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného
úradu o zlúčení územného a stavebného konania.
Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v odvolaní argumentuje obdobne, ako uvádzal
v prvostupňovom konaní. Poukázal na to, že podnet na preskúmanie zákonnosti opatrenia –
súhlasu žalovaného na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy č. 2007/00039
zo dňa 16.2.2007 podal prokuratúre stavebný úrad Obec H., pretože nadobudol pochybnosti
o jeho zákonnosti pri preskúmavaní žiadosti R. a manž. o vydaní územného rozhodnutia.
Zúčastnená osoba R. sa na odvolanie žalovaného vyjadril tak, že nemá k nemu žiadne
pripomienky a plne s ním súhlasí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým správny orgán udelil súhlas podľa § 15 ods. 1
Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy pre stavbu rodinného domu a prístupovej
komunikácie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v žalobe Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a z takto vymedzeného rozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny
orgán rozhodoval o udelení súhlasu na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy
podľa Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy.
Účelom Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vymedzeným v § 1 tohto
zákona je ustanoviť:
a) ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo
udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania,
b) ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia
biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického
a genetického potenciálu živých organizmov v prírode,
c) ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi
na nepoľnohospodárske použitie,
d) postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy
na nepoľnohospodársky účel,
e) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ochrana
poľnohospodárskej pôdy pri územnoplánovacej činnosti.
Podľa § 13 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy pri každom
obstarávaní a spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektov pozemkových
úprav a iných návrhov podľa osobitných predpisov (Zákon č. 50/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov). sa musí dbať na ochranu poľnohospodárskej pôdy a riadiť sa
zásadami ochrany podľa § 12.
Návrh podľa odseku 1 musí byť pred schválením podľa osobitného predpisu
odsúhlasený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22). Na vydanie súhlasu
s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery
a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného
odňatia poľnohospodárskej pôdy. Súhlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí
poľnohospodárskej pôdy podľa § 17.
Podľa § 15 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy orgán ochrany
poľnohospodárskej pôdy (§ 22) môže udeliť súhlas aj k individuálnemu návrhu
nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy na konkrétny stavebný zámer
alebo iný zámer.
Podkladom na posúdenie individuálneho návrhu podľa odseku 1 je okrem údajov
o pozemku podľa katastra, prípadne technických podkladov na vyznačenie zmeny
druhu pozemku v katastri aj projektová dokumentácia, stanovisko vlastníka
a dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 16 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy ak predložený návrh
podľa § 13 až 15 nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany
poľnohospodárskej pôdy (§ 22) súhlas podľa § 13 až 15 neudelí.
Súhlas podľa § 13 až 15 sa nevyžaduje, ak ide o celkovú a konečnú výmeru odňatia
poľnohospodárskej pôdy do 1 000 m2, ak ide o usporiadanie neoprávnených záberov
poľnohospodárskej pôdy, alebo ak ide o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.
Podľa § 12 ods. 1, 2 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy
poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske
účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Poľnohospodársku
pôdu možno odňať natrvalo alebo dočasne podľa § 17, alebo použiť poľnohospodársku
pôdu na nepoľnohospodársky účel na čas do jedného roka vrátane uvedenia pôdy
do pôvodného stavu podľa § 18.
Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný:
a) chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej
jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny uvedenej v prílohe č. 3,
b) riešiť alternatívne umiestnenie stavby na poľnohospodárskej pôde za hranicou
zastavaného územia obce so zreteľom na ochranu najkvalitnejších
poľnohospodárskych pôd podľa písmena a) a vyhodnotiť dôsledky
pre poľnohospodársku pôdu pre každú alternatívu,
c) nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej
pôdy nevhodným situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo vytváraním častí
nevhodných na obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami,
d) zabezpečiť prístup na neprístupné hony v prípade rozdelenia honov vybudovaním
účelových poľných ciest,
e) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných
natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky
humusového horizontu,
f) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných
dočasne a zabezpečiť starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky
humusového horizontu,
g) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy použitej
na nepoľnohospodársky účel na čas kratší ako jeden rok a zabezpečiť starostlivosť
o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky humusového horizontu,
h) vykonať rekultiváciu dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na základe
schváleného projektu rekultivácie,
i) zabezpečiť vrátenie poľnohospodárskej pôdy použitej na nepoľnohospodársky účel
na čas kratší ako jeden rok do pôvodného stavu,
j) zabezpečiť základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu odňatú podľa § 17
až do realizácie stavby, najmä pred zaburinením pozemkov a porastom samonáletu
drevín,
k) zabezpečiť skladovanú skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy
z dočasne odňatých plôch pred výskytom a šírením burín, samonáletom drevín
a pred rozkradnutím,
l) zaplatiť odvod za trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa
kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (ďalej len "odvod"); povinnosť zaplatiť
odvod sa vzťahuje aj na toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia
orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 17. Ak odvod nebol zaplatený včas,
vzniká povinnosť zaplatiť penále za každý, aj začatý deň omeškania vo výške 0,5%
z nezaplatenej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti. Odvod
a penále sú príjmom štátneho rozpočtu.
Podľa § 22 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy krajský pozemkový úrad:
a) koordinuje spoluprácu s pôdnou službou pri uplatňovaní tohto zákona,
b) spracúva a ministerstvu predkladá informáciu o úbytkoch poľnohospodárskej pôdy
v rámci územného obvodu kraja.
Podľa § 28 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy na konanie
a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní,( Správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám
a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá
je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,
aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných
osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú
k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať
verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom
záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné
ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná
tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.
Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5
sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní
a iných podobných opatrení.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný
v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, v predmetnej veci
žiadateľovi R. vydal súhlas na základe nedostačujúcich podkladov potrebných k jeho
posúdeniu, v dôsledku čoho je tento súhlas nezákonný pre nepreskúmateľnosť, pretože
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov súd prvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe prokurátora vyhovel a preskúmavané
rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasťou
ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, zistil, že žalovaný udelil
súhlas podľa § 15 ods. 1 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy pre stavbu rodinného
domu jednej bytovej jednotky + prístupovej komunikácie v rozsahu ako je uvedené vo výroku
tohto súhlasu. Súhlas sa týkal pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. okr. B.
a to parciel C KN č. 668, 484, 485, 487, 650, 651, 653/2, 652, 653/3. Žalovaný v konaní
uviedol, že v danom prípade ide o nepochopenie podstaty veci, čo vlastne je riešené
predmetným geometrickým plánom č. 32010087-47/2006, ktorý obnovoval vlastnícky vzťah
k parcele E KN č. 182, s tým, že vlastnícky je zasiahnutá len parc. E KN č. 182, do ktorej
zasahujú parc. č. C KN 484, 485 a 487 a to znamená, že vlastnícke vzťahy je potrebné skúmať
len k parc. E KN č. 182, ktorá je v spisovom materiály zdokladovaná listami vlastníctva
a vyjadreniami spoluvlastníkov; parcely č. 484, 485, 487 sú parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape, pričom na ne nie je založený list vlastníctva registra „C“, rovnako nie je
založený list vlastníctva ani na zostávajúce parcely uvádzané v súhlase. Súčasne tvrdil, že
skutočnosť, kto je vlastníkom parciel, na ktoré bol udelený súhlas, mu bola známa
z predloženého geometrického plánu č. 32010087-47/2006 úradne overeného dňa 19.1.2007
č. j. 35/07 - výkaz výmer, stav právny, tabuľková a grafická časť. Poukázal na to, že z GP –
stav právny, je zrejmé, že sa jedná o parcely registra „E“ evidované na mape určeného
operátu: parc. E KN č. 182, list vlastníctva č. X., účastník právneho vzťahu: D. v podiel 3/30,
H. a K. v podiele 13/20 a 30/20, parc. E KN č. 241 a č. 242, list vlastníctva č. 669, vlastník H.
v podiele 1/1 a parc. E KN č. 243, list vlastníctva č. 668 vlastník H. v podiele 1/1.
Z predloženého geometrického plánu č. 32010087-47/2006 úradne overeného dňa 19.1.2007
č. j. 35/07 z jeho grafickej prílohy odvolací súd zistil, že prístupová komunikácia by mala byť
vybudovaná na parc. C KN č. 668/3, ktorá bola vytvorená z parc. E KN č. 182 zapísaná na
liste vlastníctva X. a z výkazu výmer uvedeného geometrického plánu súčasne mal
preukázané, že parc. č. 668/3 bola vytvorená z parciel C KN č. 484, 485, 487, 650 a 651,
pričom z uvedeného geometrického plánu zo žiadnej z jeho časti nevyplýva, že by označené
parcely tvorili súčasť parcely E KN č. 182. Z predložených výpisov listov vlastníctva na
vlastnícke vzťahy k označeným parcelám vyplýva, že sú evidované v registri „C“, avšak bez
zapísania vlastníctva.
Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenia žalovaného,
že vlastnícky je zasiahnutá len parc. E KN č. 182, do ktorej zasahujú parc. č. C KN 484, 485
a 487 a to znamená, že vlastnícke vzťahy je potrebné skúmať len na parc. E KN č. 182, ktorá
je v spisovom materiály zdokladovaná listami vlastníctva a vyjadreniami spoluvlastníkov,
z predloženého spisového materiálu nevyplývajú, z ktorých dôvodov žalobca K. v žalobe
dôvodne namietal, že žiadateľ R. nepredložil v danej veci úplné podklady na riadne a presné
zistenie skutočného stavu veci a ani pozemkový úrad tieto nedostatky v súčinnosti so
žiadateľom neodstránil, a preto žalovaný vydal súhlas na nepoľnohospodárske použitie
poľnohospodárskej pôdy bez dostatočných podklad pre jeho posúdenie, čo má za následok
nezákonnosť vydaného súhlasu pre jeho nepreskúmateľnosť.
Vzhľadom na uvedené nebolo preto možné ani prihliadnuť na námietky žalovaného.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici žalobe Krajského
prokurátora v Banskej Bystrici vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného pre vecnú
a právnu nesprávnosť je nezákonné, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci
skutkovo správne a v súlade so Zákonom o ochrane poľnohospodárskej pôdy, a preto odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
a s § 219 ods. 1 potvrdil.
Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c
O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu neuplatnil
a ani mu žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. mája 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu