Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenaurovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.

v právnej veci navrhovateľa: H., nar. X. vo V., naposledy bytom v zahraničí T.,

t. č. PT R., s povolenou dlhodobou priepustkou na adrese: N., proti odporcovi: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:MU–577-12/PO-Ž-2008 zo dňa 14.

októbra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-15 zo dňa 20. januára 2009 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -15 zo dňa 20. januára 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS:MU–577-12/PO-Ž-2008 zo dňa 14. októbra 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia

a o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle)

21

navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4

zákona o azyle navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu a súčasne podľa § 20 ods. 4

zákona o azyle rozhodol, že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia

do V. podľa a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov).

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že u navrhovateľa neboli splnené

podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a rozhodnutie odporcu

o neudelení azylu je vecne správne a v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o azyle.

Podľa krajského súdu v prejednávanej veci v správnom konaní odporca dostatočne

zistil skutkový stav vo veci, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

navrhovateľom počas azylového konania a stotožnil sa so záverom odporcu, že v prípade

navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru

z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.

Poukázal pritom na to, že sa jedná o štvrtú žiadosť navrhovateľa o azyl, pričom obavy

o svoj život pre usporadúvanie náboženských akcií vo V. nemohlo byť vyhodnotené ako

opodstatnené, nakoľko nebolo navrhovateľom preukázané, že on osobne bol prenasledovaný

v mieste svojho bydliska, kde žil až do odchodu z V. V tejto súvislosti krajský súd poukázal

na to, že sám navrhovateľ potvrdil, že nikdy nebol zaistený, bol iba upozornený, aby

s organizovaním akcií prestal. Podľa krajského súdu odporca dôvodne poukázal vo svojom

rozhodnutí na snahu navrhovateľa zlegalizovať si svoj pobyt na území SR po odmietnutí

predĺženia jeho pobytu za účelom podnikania, pričom navrhovateľ podáva opakované žiadosti

o azyl s uvádzaním dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté. Konkrétne problémy s políciou

vo V. nemal a samotné upozornenie políciou nie je možné považovať za prenasledovanie

podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle.

Krajský súd uviedol, že odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu

nenašiel dôvod ani pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona

o azyle, pretože nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol navrhovateľ

31

v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle

§ 2 písm. f/ zákona o azyle.

Odporca nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by navrhovateľovi v súvislosti s týmito

dôvodmi hrozilo nebezpečenstvo prenasledovania v prípade jej návratu do V. Preto možno

podľa krajského súdu predpokladať, že ani po návrate do krajiny pôvodu mu žiadne

prenasledovania nehrozí, pripadne nehrozí mu, že by mal byť mučený alebo podrobený

krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní

navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ namietal, že krajský súd ani odporca neprihliadli na vážnosť politickej situácie

v krajine pôvodu. Krajskému súdu vyčítal, že neprihliadol na možné prenasledovania

z dôvodu podania žiadosti o azyl v inej krajine, ktorou nepriamo vyjadril nesúhlas s politickou

situáciou v krajine pôvodu. Podľa navrhovateľa, odporca nevenoval náležitú pozornosť

ani výroku administratívneho vyhostenia navrhovateľa do V., kde by bola jeho bezpečnosť

ohrozená.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2009 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Podľa zákona č o azyle účinného od 1.1.2008 ministerstvo

udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,

41

alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd (písm. b/.

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa §13c ods. 1 zákona o azyle § 13c ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. 9a)

51

Podľa o pobyte cudzincov (účinného od 1.1.2008)

cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život

z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo

pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo

ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť

do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom

trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.

Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho

sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine

alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť

štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin 21) a predstavuje

nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku (ods. 2).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,

že u nich neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona

o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

61

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území

Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie

z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,

že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona

o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

71

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území

Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie

z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu, (Správa o dodržiavaní ľudských práv vo V. za rok 2007 vydaná Úradom pre

demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA zo dňa 11.3.2008, informácie z internetových

stránok www.businessinfo.cz), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu

v krajine pôvodu so zameraním na posúdenie žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu a na

možné riziká návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 26.9.2008)

vyplynulo, že navrhovateľ zotrval na dôvodoch, ktoré uvádzal v predchádzajúcich azylových

konaniach. Uviedol, že pokiaľ by bol nútený sa vrátiť do V., rozhodne by bol uväznený kvôli

tomu, že v cudzej krajine požiadal o azyl. Okrem dôvodov, ktoré uvádzal v predchádzajúcich

konaniach mal aj ďalšie problémy, je budhistického vierovyznania a komunistická vláda

nielenže nepodporuje toto náboženstvo, ale budhistov priamo prenasleduje. Často sa

zúčastňoval stretnutí a sedení budhistov. Polícia objavila ich miesto a stretnutie rozpustila,

pričom sa stávalo, že ich krátkodobo zaistili na polícii a po vypočutí prepustili. Navrhovateľ

nebol nikdy zaistený. Avšak obával sa toho. Preto z V. odišiel. Na otázku, prečo takýto dôvod

neuvádzal v predchádzajúcich konaniach odpovedal, že takýto dôvod uvádzal, nevie, prečo to

nebolo zachytené v zápisnici.

Z obsahu dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 10.7.2008 vyplynulo, že žiadosť

o udelenie azylu odôvodnil totožnými dôvodmi ako v zápisnici zo 25.1.2007 a 15. 8.2005,

kedy uviedol, že vo V. v rámci svojho vierovyznania usporadúval náboženské akcie (ktoré

spočívali v uctievaní Budhu), ktoré boli podľa polície nelegálne. Uložili mu zákaz

usporadúvať takéto akcie. Raz prišli za ním policajti domov a upozornili ho, že už viac

nebudú takéto akcie tolerovať.

81

Po niekoľkých zásahoch a konfliktoch so štátnymi orgánmi v mieste bydliska mal

pocit, že jeho sloboda vierovyznania bola obmedzená, a preto krajinu opustil. Na otázku prečo

v žiadosti o udelenie azylu na Oddelení azylu PZ Adamov ako dôvod žiadosti uviedol

ekonomické dôvody, odpovedal, že nerozumel policajtom, nevedel, čo podpisuje.

Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že sa jedná o štvrtú žiadosť

navrhovateľ o udelenie azylu na území SR. Po prvý krát požiadal o azyl počas nelegálneho

sa zdržiavania na území SR dňa 26.7.2005 z ekonomických dôvodov. Za účelom zdôvodnenia

jeho prvej žiadosti bol dňa 15.8.2005 vstupný pohovor, kde ako dôvod žiadosti uviedol,

že vo V. v rámci svojho vierovyznania usporadúval náboženské akcie (ktoré spočívali

v uctievaní Budhu), ktoré boli podľa polície nelegálne. Uložili mu zákaz usporadúvať také

akcie, cítil, že jeho sloboda vierovyznania bola obmedzovaná, preto krajinu opustil. Odporca

o jeho žiadosti rozhodol negatívne, KS v Bratislave rozhodol o odmietnutí jeho opravného

prostriedku, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2006.

Druhý krát požiadal o azyl alebo doplnkovú ochranu dňa 10.1.2007 z ekonomických

dôvodov (zápisnica o podaní vysvetlenia pred Oddelením azylu PZ Adamov - Gbely),

v dotazníku žiadateľa o azyl zo dňa 25.1.2007 uviedol, že o azyl žiada z tých istých dôvodov

ako v predchádzajúcom konaní. Na otázku prečo v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa

10.1.2007 uviedol ekonomické dôvody, odpovedal, že pri týchto úkonoch nebol prítomný

tlmočník. Odporca rozhodol negatívne aj o druhej žiadosti o navrhovateľa o azyl, jeho

rozhodnutie zo dňa 5.4.2007 bolo potvrdené rozsudkom KS v Bratislave č. k.

17 zo dňa 12.3.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2008.

O tretej žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu rozhodol odporca podľa § 19 ods. 1

písm. i/ zákona o azyle tak, že konanie zastavil (nakoľko navrhovateľ neuviedol žiadne nové

skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil). Rozhodnutie odporcu

nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2008.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorý rozhodoval o štvrtej žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu (z dôvodu, že sloboda vierovyznania vo vzťahu

k navrhovateľovi, ktorý usporadúval náboženské stretnutia, ktoré sa „nepáčili“ miestnej

polícii, bola potláčaná) vyplynulo, že odporca ním uvádzané tvrdenia považoval vzhľadom

na informácie o krajine pôvodu za nepreukázané. Vychádzal najmä zo skutočnosti,

91

že samotný navrhovateľ neuvádzal, že on osobne bol zaistený, vypočúvaný, resp.

prenasledovaný za usporadúvanie uvedených náboženských akcií, pričom poukázal

na informácie o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že vo V. je sloboda vierovyznania

zaručená a vládnymi výnosmi, pričom všeobecný rešpekt k náboženskej slobode

sa v priebehu roku 2007 zvýšil. Podľa zákona musia byť náboženské skupiny oficiálne uznané

alebo registrované, najrozšírenejším náboženstvom je vo V. budhizmus, ktorý vyznáva

približne polovica z 84 miliónovej vietnamskej populácie. Odporca v tejto súvislosti poukázal

na to, že budhisti vo V., ku ktorým sa hlása aj navrhovateľ praktizujú svoje náboženstvo

v súlade s Výkonnou radou vietnamského združenia budhistov, môžu svoje vierovyznanie

slobodne uznávať.

Odporca súčasne poukázal na to, že navrhovateľ po tom, čo sa v roku 1999 legálne

dopravil na územie SR, nepožiadal o udelenie azylu, ale začal pracovať ako pomocník

vo veľkoskladoch vietnamských spoluobčanov a požiadal o povolenie na prechodný pobyt

za účelom podnikania. Týmto konaním jednoznačne poprel, že, že mu vo V. hrozilo

nebezpečenstvo, ktoré ho donútilo opustiť krajinu pôvodu. Odporca vyjadril pochybnosti

o dôvodoch pre ktoré navrhovateľ požiadal o udelenie azylu aj z dôvodu, že v zápisniciach

zo dňa 10.1.2007 a 7.7.2008 uvádzal, že vo V. bol nezamestnaný a na území SR požiadal

o azyl z dôvodu, že by tu chcel zostať žiť a pracovať.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

101

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadala udeliť

azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu

na území Slovenskej republiky a navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súd

dôvodne považoval rozhodnutie odporcu z týchto dôvodov za zákonné.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obmedzovania jeho slobody

vierovyznania. Tvrdenia o prenasledovaní z náboženských dôvodov navrhovateľ bolo

potrebné považovať za nepreukázané, nie len pre nedostatok tvrdení (keď sám uvádzal

že osobne nebol nikdy zaistený pre usporadúvanie náboženských akcií), ale aj pre rozpornosť

jeho tvrdení s poukazom na informácie o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú slobodu

vierovyznania, pričom práve budhistické vierovyznanie, ktorého vyznávačom je navrhovateľ

je oficiálne uznané v krajine pôvodu, budhizmus, vyznáva približne polovica vietnamskej

populácie, pričom informácie o krajine pôvodu, ktoré odporca použil v napadnutom

rozhodnutí potvrdzujú všeobecný rešpekt k náboženskej slobode, ktorý sa v priebehu roku

2007 zvýšil.

Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky

pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,

keď jeho rozhodnutie potvrdil.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

111

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolací súd k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o tom,

že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do V. podľa § 58 ods. 1

a 2 zákona o pobyte cudzincov náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované

ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach na

tento správny záver odkazuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že existenciu prekážky vyhostenia

podľa osobitného predpisu posudzoval odporca správne nie k dobe, kedy navrhovateľ krajinu

opustil, ale k dobe svojho rozhodnutia a v postupe odporcu a jeho záveroch nezistil odvolací

súd žiadne pochybenie.

Odvolacie námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej

republiky považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľ v priebehu administratívneho

konania žiadnym spôsobom individuálne neidentifikoval svoje konkrétne problémy v krajine

pôvodu, pre ktoré krajinu opustil. Jeho námietku, že krajský súd ani odporca neprihliadli

na vážnosť politickej situácie v krajine pôvodu a že neprihliadol na možné prenasledovania

z dôvodu podania žiadosti o azyl v inej krajine, ktorou nepriamo vyjadril nesúhlas s politickou

situáciou v krajine pôvodu, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

121

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu, doplnkovej ochrany a rozhodnutí o tom, že

u navrhovateľa neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa osobitného

zákona bolo potrebné považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, považoval za vecne správny a podľa § 219

ods. 1 ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. mája 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu