Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
df9/371275.4e64e2.pdf
PDF · 140.11 KB
No categories available
1Sža/13/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/13/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenaurovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.
v právnej veci navrhovateľa: H., nar. X. vo V., naposledy bytom v zahraničí T.,
t. č. PT R., s povolenou dlhodobou priepustkou na adrese: N., proti odporcovi: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:MU–577-12/PO-Ž-2008 zo dňa 14.
októbra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
5Saz 96/2008-15 zo dňa 20. januára 2009 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Saz 96/2008-15 zo dňa 20. januára 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie
č. ČAS:MU–577-12/PO-Ž-2008 zo dňa 14. októbra 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia
§ 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle)
21 Sža13/2009
navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4
zákona o azyle navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu a súčasne podľa § 20 ods. 4
zákona o azyle rozhodol, že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia
do V. podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov).
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že u navrhovateľa neboli splnené
podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a rozhodnutie odporcu
o neudelení azylu je vecne správne a v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o azyle.
Podľa krajského súdu v prejednávanej veci v správnom konaní odporca dostatočne
zistil skutkový stav vo veci, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými
navrhovateľom počas azylového konania a stotožnil sa so záverom odporcu, že v prípade
navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru
z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.
Poukázal pritom na to, že sa jedná o štvrtú žiadosť navrhovateľa o azyl, pričom obavy
o svoj život pre usporadúvanie náboženských akcií vo V. nemohlo byť vyhodnotené ako
opodstatnené, nakoľko nebolo navrhovateľom preukázané, že on osobne bol prenasledovaný
v mieste svojho bydliska, kde žil až do odchodu z V. V tejto súvislosti krajský súd poukázal
na to, že sám navrhovateľ potvrdil, že nikdy nebol zaistený, bol iba upozornený, aby
s organizovaním akcií prestal. Podľa krajského súdu odporca dôvodne poukázal vo svojom
rozhodnutí na snahu navrhovateľa zlegalizovať si svoj pobyt na území SR po odmietnutí
predĺženia jeho pobytu za účelom podnikania, pričom navrhovateľ podáva opakované žiadosti
o azyl s uvádzaním dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté. Konkrétne problémy s políciou
vo V. nemal a samotné upozornenie políciou nie je možné považovať za prenasledovanie
podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle.
Krajský súd uviedol, že odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu
nenašiel dôvod ani pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona
o azyle, pretože nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol navrhovateľ
31 Sža13/2009
v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle
§ 2 písm. f/ zákona o azyle.
Odporca nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by navrhovateľovi v súvislosti s týmito
dôvodmi hrozilo nebezpečenstvo prenasledovania v prípade jej návratu do V. Preto možno
podľa krajského súdu predpokladať, že ani po návrate do krajiny pôvodu mu žiadne
prenasledovania nehrozí, pripadne nehrozí mu, že by mal byť mučený alebo podrobený
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ namietal, že krajský súd ani odporca neprihliadli na vážnosť politickej situácie
v krajine pôvodu. Krajskému súdu vyčítal, že neprihliadol na možné prenasledovania
z dôvodu podania žiadosti o azyl v inej krajine, ktorou nepriamo vyjadril nesúhlas s politickou
situáciou v krajine pôvodu. Podľa navrhovateľa, odporca nevenoval náležitú pozornosť
ani výroku administratívneho vyhostenia navrhovateľa do V., kde by bola jeho bezpečnosť
ohrozená.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2009 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 8 písm. a/ zákona č 480/2002 Z.z. o azyle účinného od 1.1.2008 ministerstvo
udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,
41 Sža13/2009
alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd (písm. b/.
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento
zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí (ods. 1).
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa §13c ods. 1 zákona o azyle § 13c ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži
doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany
podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka
administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. 9a)
51 Sža13/2009
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (účinného od 1.1.2008)
cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život
z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo
pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo
ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť
do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom
trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho
sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine
alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť
štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin 21) a predstavuje
nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku (ods. 2).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,
že u nich neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona
o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
61 Sža13/2009
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území
Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie
z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,
že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona
o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
71 Sža13/2009
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území
Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie
z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu, (Správa o dodržiavaní ľudských práv vo V. za rok 2007 vydaná Úradom pre
demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA zo dňa 11.3.2008, informácie z internetových
stránok www.businessinfo.cz), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu
v krajine pôvodu so zameraním na posúdenie žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu a na
možné riziká návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 26.9.2008)
vyplynulo, že navrhovateľ zotrval na dôvodoch, ktoré uvádzal v predchádzajúcich azylových
konaniach. Uviedol, že pokiaľ by bol nútený sa vrátiť do V., rozhodne by bol uväznený kvôli
tomu, že v cudzej krajine požiadal o azyl. Okrem dôvodov, ktoré uvádzal v predchádzajúcich
konaniach mal aj ďalšie problémy, je budhistického vierovyznania a komunistická vláda
nielenže nepodporuje toto náboženstvo, ale budhistov priamo prenasleduje. Často sa
zúčastňoval stretnutí a sedení budhistov. Polícia objavila ich miesto a stretnutie rozpustila,
pričom sa stávalo, že ich krátkodobo zaistili na polícii a po vypočutí prepustili. Navrhovateľ
nebol nikdy zaistený. Avšak obával sa toho. Preto z V. odišiel. Na otázku, prečo takýto dôvod
neuvádzal v predchádzajúcich konaniach odpovedal, že takýto dôvod uvádzal, nevie, prečo to
nebolo zachytené v zápisnici.
Z obsahu dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 10.7.2008 vyplynulo, že žiadosť
o udelenie azylu odôvodnil totožnými dôvodmi ako v zápisnici zo 25.1.2007 a 15. 8.2005,
kedy uviedol, že vo V. v rámci svojho vierovyznania usporadúval náboženské akcie (ktoré
spočívali v uctievaní Budhu), ktoré boli podľa polície nelegálne. Uložili mu zákaz
usporadúvať takéto akcie. Raz prišli za ním policajti domov a upozornili ho, že už viac
nebudú takéto akcie tolerovať.
81 Sža13/2009
Po niekoľkých zásahoch a konfliktoch so štátnymi orgánmi v mieste bydliska mal
pocit, že jeho sloboda vierovyznania bola obmedzená, a preto krajinu opustil. Na otázku prečo
v žiadosti o udelenie azylu na Oddelení azylu PZ Adamov ako dôvod žiadosti uviedol
ekonomické dôvody, odpovedal, že nerozumel policajtom, nevedel, čo podpisuje.
Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že sa jedná o štvrtú žiadosť
navrhovateľ o udelenie azylu na území SR. Po prvý krát požiadal o azyl počas nelegálneho
sa zdržiavania na území SR dňa 26.7.2005 z ekonomických dôvodov. Za účelom zdôvodnenia
jeho prvej žiadosti bol dňa 15.8.2005 vstupný pohovor, kde ako dôvod žiadosti uviedol,
že vo V. v rámci svojho vierovyznania usporadúval náboženské akcie (ktoré spočívali
v uctievaní Budhu), ktoré boli podľa polície nelegálne. Uložili mu zákaz usporadúvať také
akcie, cítil, že jeho sloboda vierovyznania bola obmedzovaná, preto krajinu opustil. Odporca
o jeho žiadosti rozhodol negatívne, KS v Bratislave rozhodol o odmietnutí jeho opravného
prostriedku, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2006.
Druhý krát požiadal o azyl alebo doplnkovú ochranu dňa 10.1.2007 z ekonomických
dôvodov (zápisnica o podaní vysvetlenia pred Oddelením azylu PZ Adamov - Gbely),
v dotazníku žiadateľa o azyl zo dňa 25.1.2007 uviedol, že o azyl žiada z tých istých dôvodov
ako v predchádzajúcom konaní. Na otázku prečo v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa
10.1.2007 uviedol ekonomické dôvody, odpovedal, že pri týchto úkonoch nebol prítomný
tlmočník. Odporca rozhodol negatívne aj o druhej žiadosti o navrhovateľa o azyl, jeho
rozhodnutie zo dňa 5.4.2007 bolo potvrdené rozsudkom KS v Bratislave č. k. 9Saz 100/2007-
17 zo dňa 12.3.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2008.
O tretej žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu rozhodol odporca podľa § 19 ods. 1
písm. i/ zákona o azyle tak, že konanie zastavil (nakoľko navrhovateľ neuviedol žiadne nové
skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil). Rozhodnutie odporcu
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2008.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorý rozhodoval o štvrtej žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu (z dôvodu, že sloboda vierovyznania vo vzťahu
k navrhovateľovi, ktorý usporadúval náboženské stretnutia, ktoré sa „nepáčili“ miestnej
polícii, bola potláčaná) vyplynulo, že odporca ním uvádzané tvrdenia považoval vzhľadom
na informácie o krajine pôvodu za nepreukázané. Vychádzal najmä zo skutočnosti,
91 Sža13/2009
že samotný navrhovateľ neuvádzal, že on osobne bol zaistený, vypočúvaný, resp.
prenasledovaný za usporadúvanie uvedených náboženských akcií, pričom poukázal
na informácie o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že vo V. je sloboda vierovyznania
zaručená ústavou a vládnymi výnosmi, pričom všeobecný rešpekt k náboženskej slobode
sa v priebehu roku 2007 zvýšil. Podľa zákona musia byť náboženské skupiny oficiálne uznané
alebo registrované, najrozšírenejším náboženstvom je vo V. budhizmus, ktorý vyznáva
približne polovica z 84 miliónovej vietnamskej populácie. Odporca v tejto súvislosti poukázal
na to, že budhisti vo V., ku ktorým sa hlása aj navrhovateľ praktizujú svoje náboženstvo
v súlade s Výkonnou radou vietnamského združenia budhistov, môžu svoje vierovyznanie
slobodne uznávať.
Odporca súčasne poukázal na to, že navrhovateľ po tom, čo sa v roku 1999 legálne
dopravil na územie SR, nepožiadal o udelenie azylu, ale začal pracovať ako pomocník
vo veľkoskladoch vietnamských spoluobčanov a požiadal o povolenie na prechodný pobyt
za účelom podnikania. Týmto konaním jednoznačne poprel, že, že mu vo V. hrozilo
nebezpečenstvo, ktoré ho donútilo opustiť krajinu pôvodu. Odporca vyjadril pochybnosti
o dôvodoch pre ktoré navrhovateľ požiadal o udelenie azylu aj z dôvodu, že v zápisniciach
zo dňa 10.1.2007 a 7.7.2008 uvádzal, že vo V. bol nezamestnaný a na území SR požiadal
o azyl z dôvodu, že by tu chcel zostať žiť a pracovať.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie
azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
101 Sža13/2009
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadala udeliť
azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu
na území Slovenskej republiky a navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súd
dôvodne považoval rozhodnutie odporcu z týchto dôvodov za zákonné.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú
celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj
vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,
a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom
chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania
ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto
skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe
bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných
podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné
súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obmedzovania jeho slobody
vierovyznania. Tvrdenia o prenasledovaní z náboženských dôvodov navrhovateľ bolo
potrebné považovať za nepreukázané, nie len pre nedostatok tvrdení (keď sám uvádzal
že osobne nebol nikdy zaistený pre usporadúvanie náboženských akcií), ale aj pre rozpornosť
jeho tvrdení s poukazom na informácie o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú slobodu
vierovyznania, pričom práve budhistické vierovyznanie, ktorého vyznávačom je navrhovateľ
je oficiálne uznané v krajine pôvodu, budhizmus, vyznáva približne polovica vietnamskej
populácie, pričom informácie o krajine pôvodu, ktoré odporca použil v napadnutom
rozhodnutí potvrdzujú všeobecný rešpekt k náboženskej slobode, ktorý sa v priebehu roku
2007 zvýšil.
Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky
pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,
keď jeho rozhodnutie potvrdil.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací
súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho
111 Sža13/2009
pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané
či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej
ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,
teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie
inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej
miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu
uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Odvolací súd k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o tom,
že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do V. podľa § 58 ods. 1
a 2 zákona o pobyte cudzincov náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované
ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach na
tento správny záver odkazuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že existenciu prekážky vyhostenia
podľa osobitného predpisu posudzoval odporca správne nie k dobe, kedy navrhovateľ krajinu
opustil, ale k dobe svojho rozhodnutia a v postupe odporcu a jeho záveroch nezistil odvolací
súd žiadne pochybenie.
Odvolacie námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej
republiky považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľ v priebehu administratívneho
konania žiadnym spôsobom individuálne neidentifikoval svoje konkrétne problémy v krajine
pôvodu, pre ktoré krajinu opustil. Jeho námietku, že krajský súd ani odporca neprihliadli
na vážnosť politickej situácie v krajine pôvodu a že neprihliadol na možné prenasledovania
z dôvodu podania žiadosti o azyl v inej krajine, ktorou nepriamo vyjadril nesúhlas s politickou
situáciou v krajine pôvodu, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.
Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými
v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,
v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
121 Sža13/2009
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu, doplnkovej ochrany a rozhodnutí o tom, že
u navrhovateľa neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa osobitného
zákona bolo potrebné považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, považoval za vecne správny a podľa § 219
ods. 1 OSP ho potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý
nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. mája 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu