Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/225/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej

veci žalobcu: F., bytom v P., zastúpeného JUDr. I., Advokátska kancelária V., proti

žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Prešove, Masarykova č. 10, Prešov,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. augusta 2007 č. B/2007/00253-

FM, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -25 zo dňa

24. júna 2008, takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -25 zo dňa 24. júna 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v súlade so o užívaní

pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej

len zákon). Z administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že žalobca písomným

podaním zo dňa 14.2.2007 k sp. zn. OPÚ/2007/2318-3 Obvodného pozemkového úradu podal

námietky proti doručenému výpisu z registra pôvodného stavu ZO SZZ a geometrickému

plánu, tvrdiac, že Obvodný pozemkový úrad v Prešove nebol oprávnený akceptovať návrh

na začatie konania podľa § 7 zákona na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej

osade N. v kat. úz. P., keďže žiadni členovia OV SZZ neužívajú jeho pozemky a súčasne

namietajúc aj doručený geometrický plán zriadenej záhradkovej osady, ktorý bol vyhotovený

bez súhlasu vlastníka danej nehnuteľnosti s poukazom, že pozemok patriaci mu do vlastníctva

žiadal vrátiť už listom zo dňa 26.4.1991 podaným na Obvodný úrad Prešov; Obvodný

pozemkový úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 27.3.2007 č. j.: OPÚ/2007/2318-9/Ja podľa §

9 ods. 1 zákona vznesenej námietke žalobcu nevyhovel; Krajský pozemkový úrad v Prešove

na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho

orgánu preskúmavaným rozhodnutím odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil

a v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že podľa doložených dokladov v spise ZO

začala pozemky užívať na základe dohody zo dňa 13.4.1984 o prenechaní pozemkov do

dočasného užívania podľa o užívaní pôdy a iného

poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v znení neskorších predpisov uzavretej

medzi Š.M. P. a ZO na dobu do roku 2006. Konštatoval, že pokiaľ žalobca podal žiadosť

o vrátenie pozemkov do užívania zo dňa 26.4.1991, adresoval ju síce orgánu štátnej správy,

ale Obvodnému úradu Prešov nie Pozemkovému úradu Prešov, ako príslušnému orgánu, ktorý

takúto žiadosť neeviduje a nemohol ju teda ani riešiť, s poukazom, že žiadosť podľa v spise

doložených dokladov nebola adresovaná užívateľom pozemkov v ZO, ako aj, že v spisovom

materiáli sa nenachádza žiadna žalobcova písomná výpoveď z užívania pozemkov daná

užívateľom pozemkov v ZO pred konaní podľa § 3 zákona, z ktorých dôvodov námietky

žalobcu nepovažoval za dôvodné. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý tvrdil,

že správne orgány oboch stupňov sa dostatočne nevysporiadali s jeho písomným podaním zo

dňa 26.4.1991, ako aj s jeho tvrdením, že v predmetnej veci nebolo rozhodnuté o základe

veci, t. j. o žiadosti na vydanie pozemkov a preto celé konanie o vyporiadanie vlastníctva

k pozemku v zriadených záhradkových osadách je nezákonné. Konštatoval, že toto jeho

tvrdenie nemá oporu v zákone. Krajský súd poukázal na to, že z predloženej kópie podania

zo dňa 26.4.1991 jednoznačne vyplýva, že žalobca ju adresoval Obvodnému úradu, právnemu

oddeleniu Prešov pred účinnosťou , a ak ju vtedajší Obvodný úrad

Prešov nepostúpil príslušnému orgánu, tento postup nemožno považovať za nezákonný postup

Obvodného pozemkového úradu v Prešove a žalovaného, pretože v čase podania žiadosti ani

neexistovali, keďže boli zriadené , ktorým sa menil a dopĺňal zákon č.

a ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.2004. Podľa názoru krajského súdu

správne orgány postupovali v predmetnej veci v súlade s ustanoveniami zákona, ktoré citoval

a súčasne správne posudzovali aj žiadosť žalobcu zo dňa 26.4.1991 podľa citovaných

ustanovení zákona. Rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a predovšetkým druhého

stupňa - žalovaného, považoval v súlade s v spojení s

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), pretože odôvodnenie rozhodnutia

žalovaného je jednoznačne a presvedčivo odôvodnené. Žalobu podľa

zamietol.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1

. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech

a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zruší

a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vychádzajúc

z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyvodil nesprávny právny záver, pretože

napriek tomu, že žalobca ešte v roku 1991 na Obvodnom úrade v Prešove požiadal o vydanie

pozemkov a o tomto nároku nebolo do dnešného dňa rozhodnuté, hoci išlo o nárok podstatný,

keďže až po ich vydaní mohol legitímne dať záhradkárom výpoveď. Dôvodil, že najskôr bolo

potrebné rozhodnúť o jeho nároku z roku 1991 a až následne bolo možné rozhodnúť

o preskúmavanom rozhodnutí. Poukázal na to, že bolo povinnosťou správneho orgánu,

na ktorý sa obrátil uvedenou žiadosťou, ak zistil, že nebol príslušný na konanie, postúpiť túto

žiadosť príslušnému správnemu orgánu (R 77/2000), a preto, ak správny orgán do dnešného

dňa nepostúpil žiadosť žalobcu príslušnému správnemu orgánu, odňal tým žalobcovi konať

pred správnym orgánom. Uviedol, že z doloženej dokumentácie a z overenia skutkového

stavu na mieste samom je preukázateľné, že záhradkári postavili na pozemku žalobcu

nehnuteľnosti väčšine pevne spojené so zemou, a to bez jeho súhlasu a v rozpore

so stavebným konaním a hoci sa so zákona zmenil užívací stav na nájomný pomer, nájomné

záhradkári zo záhradkovej osady neplatia, ako aj, že OZZ na písomnú žiadosť žalobcu

nereagoval. Namietal, že súd prvého stupňa sa s podaním žalobcu z roku 1991 zaoberal len

ako s okrajovou záležitosťou, ktorá ako by nemala súvis s predmetným prieskumom

rozhodnutia, hoci išlo o vec zásadnú, od ktorej sa mal následne až odvíjať prieskum

napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval v tejto časti za

nepreskúmateľné a neodôvodnené. Poukázal na stanoviská Ústavného súdu Slovenskej

republiky II ÚS 440/3. , , zaoberajúce sa právom účastníka na náležité

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj na čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. I. a čl. XI. Listiny základných práv a slobôd.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť a odvolanie žalobcov zamietnuť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými

v ich odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie

mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bola zamietnutá žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým

správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho

orgánu, ktorým nebolo vyhovené jeho námietke podanej proti výpisom z úvodných podkladov

v konaní na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO N. v kat. úz. P. podľa § 9 ods. 1

zákona a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konania im

prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný

právoplatne rozhodol o nevyhovení námietky žalobcu podanej proti výpisom z úvodných

podkladov v konaní na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade v zmysle

§ 9 zákona.

Medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie žiadosti žalobcu zo dňa

26.4.1991.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona tento zákon upravuje

a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu

zriadeného týmto zákonom,

b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených

záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov

v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní

o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "konanie") na účely

vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.

Tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených

záhradkových osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková

osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom

užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov

alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom

a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala:

a) právo správy (právo hospodárenia) alebo

b) právo družstevného užívania, alebo

c) právo náhradného užívania, alebo

d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo

e) iné užívacie právo.

Nájomcom ( o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku) alebo užívateľom (§ 29 zákona Slovenskej národnej

rady č. ) pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len "")

sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou

organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky

obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie,

najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné

a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok").

Podľa § 6 zákona účastníkmi konania sú: a) užívatelia, b) záhradkárska organizácia,

vlastníci, Slovenský pozemkový fond.

Podľa § 7 ods. 1 až 5 zákona konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny

ov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery

spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť

kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci

sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2.

Ak návrh kúpnej zmluvy podľa odseku 1 neobsahuje lehotu na jeho prijatie alebo

ak obsahuje kratšiu lehotu, táto lehota je 30 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa odseku 1 sa postupuje obdobne aj vtedy, ak ide o pozemky s nezisteným

vlastníkom alebo o pozemky, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri

nehnuteľností a ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu.

Začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou. Súčasťou

oznámenia sú úvodné podklady (§ 8 ods. 2), proti ktorým možno podať námietky do 30 dní

od vyvesenia verejnej vyhlášky.

Po začatí konania obvodný pozemkový úrad vyzve Slovenský pozemkový fond,

aby v primeranej lehote, ktorú mu zároveň určí, navrhol náhradné pozemky. Slovenský

pozemkový fond pri výbere náhradných pozemkov prihliada na potreby prevodu pozemkov

ako náhrad podľa osobitného predpisu.

Podľa § 8 ods. 1 až 6 zákona k návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia

geometrický plán zriadenej záhradkovej osady (§ 2).

Na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný pozemkový úrad

zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register pôvodného stavu

tvoria úvodné podklady.

Vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí obvodný pozemkový

úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú v jeho

vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia.

Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu,

výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu.

Obvodný pozemkový úrad v doručení podľa odseku 3 zároveň poučí vlastníka,

že môže ponúknuť ovi a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých

porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve,

a to za cenu rovnajúcu sa výške náhrady uvedenej v § 3 ods. 3 a 4. Túto ponuku doloženú

potvrdením o doručení návrhu kúpnej zmluvy vlastník oznámi obvodnému pozemkovému

úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia.

Ak uplatnenie ponuky podľa odseku 4 oznámia obvodnému pozemkovému úradu

vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery, obvodný pozemkový úrad

konanie zastaví.

Ak uplatnenie ponuky podľa odseku 4 oznámia obvodnému pozemkovému úradu

vlastníci pozemkov, ktorých výmera netvorí nadpolovičnú väčšinu výmery zriadenej

záhradkovej osady, obvodný pozemkový úrad v konaní pokračuje a týchto vlastníkov vyzve,

aby sa vyjadrili podľa § 10 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 až 4 zákona námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 prerokuje

obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané

po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.

Ak nemožno o námietke rozhodnúť z dôvodu, že sa týka vlastníctva k pozemku,

obvodný pozemkový úrad rozhodne o spôsobe náhrady až po právoplatnosti rozhodnutia

o vlastníctve. (Napríklad , a 11 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. ).

Odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach nemá odkladný účinok. Toto rozhodnutie

je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. (§ 247 až 250k Občianskeho súdneho

poriadku).

Po rozhodnutí o námietkach obvodný pozemkový úrad rozhodnutím úvodné podklady

schváli.

Žalovaný správny orgán postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutkový

stav správne a zo skutkových podkladov vyvodil správny právny záver a preto krajský súd

napadnutým rozsudkom správne žalobu podľa zamietol.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis zistil, že Obvodný pozemkový úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa

27.3.2007 č. j. OPÚ/2007/2318-9/Ja rozhodol tak, že podľa § 9 ods. 1 zákona nevyhovuje

námietke žalobcu podanej proti výpisom z úvodných podkladov v konaní na vyporiadanie

vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade N. v kat. úz. P.. Žalobca v konaní o námietkach

namietal, že obvodný pozemkový úrad nebol oprávnený akceptovať návrh na začatie konania

podľa § 7 ods. 1 zákona, keďže žiadni členovia OV SZZ neužívajú jeho pozemky, ako aj, že

geometrický plán bol vyhotovený bez jeho súhlasu ako vlastníka a súčasne, že nemá záujem

ponúknuť odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení

nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve a vzhľadom na to, že do dnešného dňa

nebolo uhradené zo strany ov nájomné, žiadal o vrátenie možnosti užívať

nehnuteľnosť, ktorá je jeho vlastníctvom, o čo ako vlastník žiadal už listom zo dňa 26.4.1991.

Správny orgán prvého stupňa považoval námietky žalobcu ako nedôvodné.

Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom predovšetkým

namietal nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu z dôvodov, že v konaní

rozhodol bez prihliadnutia na uplatnenie jeho nároku listom zo dňa 26.4.1991, žalovaný

správny orgán preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu odmietol a napadnuté

prvostupňové rozhodnutie z jeho skutkovo a právne správnych dôvodov potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z listinných podkladov v danej veci vyplýva,

že ZO bola k 24.6.1991 zriadenou záhradkovou osadou podľa zákona; žalobca svoju žiadosť

o vrátenie pôdy zo dňa 26.4.1991 adresoval síce orgánu štátnej správy, ale Obvodnému úradu

v Prešove, nie Pozemkovému úradu v Prešove, ako príslušnému orgánu, ktorý ani takúto

žiadosť neeviduje a nemohol ju teda ani riešiť; žiadosť nebola adresovaná

pozemkov v ZO. Poukázal na to, že pred účinnosťou zákona t. j. 26.3.1997 sa užívanie

pozemkov v záhradkových osadách riadilo podľa a podľa

uvedeného zákona výpovedná lehota z užívania končila dňom, kedy sa malo skončiť právo

dočasného užívania, v danom prípade je to rok 2006, režim vyporiadania vlastníctva

a užívania pozemkov podľa tohto zákona čo sa týka záhradkových osád trval až do prijatia

zákona a jeho účinnosti teda do 26.3.1997, v zmysle ktorého vlastník pozemku, na ktorom

je záhradková osada, mohol vypovedať nájomný vzťah pozemku len do začatia

konania podľa § 7 zákona a to k 1.10. bežného roka a výpovedná jednoročná lehota nemohla

skončiť pred dňom, v ktorom by ovi zanikol nájom podľa zákona

č. , pričom v danom prípade pozemkov do roku 2006, pričom návrh

na začatie konania podľa zákona bol podaný dňa 6.5.2006, avšak žalobca v danej veci

pozemkov v ZO pred konaním podľa zákona výpoveď z užívania pozemkov

nedal.

V žalobe žalobca zdôraznil nezákonný postup správnych orgánov oboch stupňov

predovšetkým z dôvodu, že doposiaľ nebolo platným spôsobom rozhodnuté o jeho nároku

uplatneného listom zo dňa 26.4.1991.

Vzhľadom k tomu, medzi účastníkmi konania ostala predovšetkým sporná otázka,

týkajúca sa nároku žalobcu uplatneného listom zo dňa 26.4.1991, odvolací súd zameral

pozornosť na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov

posudzovaním nároku žalobu na vrátenie pôdy uplatneného uvedeným listom.

Odvolací súd z písomného podania žalobcu zo dňa 26.4.1991 adresovaného

Obvodnému úradu právne oddelenie Prešov, prijatého v ten istý deň pracovníkom Obvodného

úradu Prešov, zistil, že žalobca týmto listom žiadal o vrátenie pôdy do užívania z týchto

dôvodov: „vl. č. 2715 parc. č. 2062/7 roľa Š. je toho času v užívaní členmi Slov. zväzu

záhradkárov a žiadal o jej vrátenie pre vlastné užívanie, išlo o parc. č. 2062/7 vo výmere 49a,

63m2.“ Z obsahu uvedeného listu vyplýva, že žalobca si uplatňoval vlastnícke práva

k pôvodnému majetku v zmysle reštitučných predpisov, ktorých prijatie sa v dobe uplatnenia

očakávalo, resp. boli už. prijaté.

Vzťah medzi vlastníkom pozemku a pozemku v zriadenej záhradkovej

osade upravoval až o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pôde), ktorý

nadobudol účinnosť dňom 24.6.1991.

Podľa § 22 ods. 3, 4, 5 zákona o pôde ak je na pozemku zriadená záhradková alebo

chatová osada, skončí sa výpovedná lehota dňom, keď malo skončiť právo dočasného

užívania pozemku. Nájomca má právo na predĺženie nájmu o ďalších desať rokov,

ak sa účastníci nedohodnú inak. Nájomca má po dobu nájmu predkupné právo k pozemku.

Výška nájomného a kúpna cena sa riadi bonitou pôdy a kultúrou pozemku v čase vzniku

práva užívania. Ustanovenia § 21 vyhlášky Ministerstva financií, cien a miezd Českej

socialistickej republiky č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov,

úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie

pozemkov v znení neskorších predpisov a § 21 vyhlášky Ministerstva financií, cien a miezd

Slovenskej socialistickej republiky č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých

porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné

užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov umožňujúce zvýšenie zistenej ceny

sa v tomto prípade nepoužijú.

Vlastník pozemku uvedeného v odseku 3 má právo do troch rokov od účinnosti tohto

zákona požiadať pozemkový fond o výmenu tohto pozemku za iný pozemok vo vlastníctve

štátu. Vymieňaný pozemok sa poskytne v primeranej výmere a kvalite, ako bol pôvodný

pozemok, a to pokiaľ možno v tom istom katastrálnom území.

Nájomca je oprávnený užívať pozemok v súlade s jeho určením podľa predpisov

o evidencii nehnuteľností. S užívanou nehnuteľnosťou je povinný nakladať so starostlivosťou

riadneho hospodára a po skončení nájmu vrátiť budovy a stavby v stave zodpovedajúcom

obvyklému opotrebeniu.

Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že v čase uplatnenia nároku žalobcom

predmetným listom (zo dňa 26.4.1991) zákon o pôde, ktorý upravoval právne vzťahy týkajúce

sa medzi vlastníkom pozemku a jeho ako členom záhradkovej osady,

nenadobudol ani účinnosť. Svoju žiadosť adresoval Obvodnému úradu v Prešove, ktorý nemal

vecnú právomoc konať podľa zákona o pôde. Povinnosťou obvodného úradu v zmysle § 20

Správneho poriadku bolo podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu

a upovedomiť o tom účastníka konania. Pokiaľ tak Obvodný úrad Prešov neurobil trpí jeho

postup nezákonnosťou a žalobcovi vzniká právo na uplatnenie svojich nárokov, ktoré

mu vznikli nezákonným postupom uvedeného orgánu štátnej správy.

Postup správnych orgánov však v preskúmavanom konaní bol správny,

keď neprihliadli na námietku žalobcu podľa § 9 zákona. Povinnosťou vlastníka v zmysle

ako aj z ustanovení okrem ďalšieho

je starať sa o svoje vlastníctvo a byť bdelý vo veciach týkajúcich sa jeho vlastníctva a teda

pokiaľ uplatňuje svoje nároky vyplývajúce mu z jeho vlastníctva, je tiež povinný

si ich uplatniť náležite a na orgáne príslušnom na konanie o takomto nároku uvedením práva,

z ktorého jeho nárok vyplýva a pokiaľ takýto nárok pre nedostatok právnych znalostí uplatní

nesprávne, by malo byť jeho povinnosťou sa zaujímať o konanie, ktoré vyvolal uplatnením

takéhoto nároku. Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu žalobca svojou

nečinnosťou a nedostatkom bdelosti o vlastnícke nároky, keď žiadosť podal v roku 1991

a až v konaní o usporiadanie vlastníctva k pozemkom podľa zákona v roku 2006 žiadal

o prihliadnutie na uplatnenie tohto nároku, spôsobil, že na jeho námietky nie je možné

prihliadnuť, pretože podanie zo dňa 26.4.1991 samo o sebe nie je spôsobilé zmeniť skutkový

stav a ani právne okolnosti zakladajúce konanie o vyporiadanie vlastníctva v zriadených

záhradkových osadách podľa zákona ().

Odvolací súd vzhľadom na uvedené na námietky žalobcu neprihliadol. Súd prvého

stupňa náležite preskúmal zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného

ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, dospel k správnym právnym záverom,

ktoré aj riadne odôvodnil v napadnutom rozsudku a s ktorými právnymi závermi sa aj v celom

rozsahu stotožnil odvolací súd.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol

z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je skutkovo a právne správne, podľa

názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení

s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c

ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože pre jeho neúspech mu v tomto

konaní nevzniklo právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. mája 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu