Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/123/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J.,2/ A., oboch

bývajúcich v T. a zastúpených JUDr. D., advokátkou so sídlom v B., proti odporcovi S., so

sídlom v T., zastúpenému JUDr. J., advokátom so sídlom v M., o zaplatenie 61,37 € (1 849

Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. novembra 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovatelia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy

dovolacieho konania 26,70 € Sk na účet JUDr. J., advokáta so sídlom v M., vedený vo VÚB,

a.s., pobočka Martin, č.ú. X., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 27. augusta 2008 sp. zn. -185 zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1 849 Sk s 13 % úrokom z omeškania od 15. marca 2003 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti uplatneného

príslušenstva vo výške 15,5 % zo sumy 1 849 Sk od 1. marca 2003 do 6. marca 2003 zastavil.

Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline na odvolanie všetkých účastníkov rozsudkom z 26. novembra

2008, sp. zn. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca

zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 849 Sk s 13 % úrokom z omeškania od 15. marca

2003 do zaplatenia zmenil tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Navrhovateľom

1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške

10 035 Sk na účet advokáta JUDr. J..

Zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu a výrok o trovách konania napadli

dovolaním navrhovatelia, ktorí svoj mimoriadny opravný prostriedok odôvodnili tým, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadali, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie, o trovách konania rozhodol podľa

a priznal im náhradu trov dovolacieho konania celkom vo výške 45, €.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné podľa § 238

ods. 5 „zamietnuť“, pretože peňažné plnenie vo výške 1 849 Sk neprevyšuje

trojnásobok výšky minimálnej mzdy ku dňu podania návrhu. S právnym posúdením veci

odvolacím súdom sa odporca v celom rozsahu stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú riadne zastúpení

( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v a

Ustanovenie vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne

závažných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Žiadna z týchto vád však

nebola v dovolaní tvrdená a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

V až 3 sú vymedzené znaky rozsudkov, pri danosti ktorých zákon

(bez ohľadu na povahu prejednávanej veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj zámer, aby

určité rozsudky bolo možné napadnúť dovolaním. V ustanovil, že

dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V pripustil dovolanie tiež proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci. V odvolaciemu súdu zveril oprávnenie založiť prípustnosť dovolania

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má po právnej stránke zásadný

význam.

Zo zvoleného legislatívno-technického riešenia (zaradenia jednotlivých ustanovení

zákona) možno vyvodiť, že ustanoveniach a majú vo vzťahu k jeho

predchádzajúcim odsekom povahu špeciálnej úpravy a obsahujú výnimky z nich. V týchto

ustanoveniach je vyjadrený zámer zákona, aby určité rozhodnutia (buď so zreteľom na

povahu prejednávanej veci alebo vzhľadom na určité špecifiká predmetu konania) neboli

v dovolacom konaní prejednávané. V vylúčil prípustnosť dovolania proti

(niektorým) rozsudkom vydaným vo veciach upravených Zákonom o rodine. V § 238 ods. 5

vyslovil neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy (na

príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada). V prípadoch, na ktoré dopadá § 238 ods. 4 a 5

je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom

uvedeným v až 3

V prejednávanej veci navrhovatelia od odporcu požadovali peňažné plnenie 1 849 Sk

s príslušenstvom. Okresný súd návrhu v časti o 1 849 Sk s 13 % -ným úrokom z omeškania

od 15. marca 2003 do zaplatenia vyhovel, v časti príslušenstva vo výške 15,5 % zo sumy

1 849 Sk od 1. marca 2003 do 6. marca 2003 zastavil, vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním odporca vo výroku, ktorým súd

prvého stupňa návrhu vyhovel a navrhovatelia napadli odvolaním výrok o trovách konania.

Krajský súd v Žiline rozsudkom, ktorý je napadnutý dovolaním, rozhodoval o uvedených

odvolaniach účastníkov vo vzťahu k napadnutým výrokom prvostupňového rozsudku.

Odvolací súd teda v danom prípade vo veci samej rozhodol o peňažnom plnení 1 849 Sk

s príslušenstvom tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a návrh zamietol.

Rozhodol tiež o trovách konania prvostupňového a odvolacieho konania a navrhovateľom 1/,

2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške

10 035 Sk.

So zreteľom na ustanovenie bolo potrebné vyriešiť otázku, či

prípustnosť dovolania nie je vylúčená výškou peňažného plnenia, o ktorej bolo rozhodnuté

odvolacím súdom (na príslušenstvo istiny, o ktorej rozhodoval odvolací súd, sa pri tom

neprihliada).

Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (6. marca 2003) predstavovala 5 570 Sk

(viď nariadenia vlády č. ), jej trojnásobok 16 710 Sk. Dovolanie

navrhovateľov 1/, 2/ teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (1 849 Sk < 16 710 Sk). Na danú vec sa preto

vzťahuje ustanovenie , ktoré prípustnosť dovolania vylučuje aj v prípade

zmeňujúceho rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu dospel k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ procesne neprípustné.

Pokiaľ navrhovatelia 1/, 2/ napadli dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania, má napadnuté rozhodnutie charakter uznesenia napriek tomu, že je

súčasťou rozsudku. Tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym

rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto

povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti

nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení vymedzujúcich prípustnosť dovolania proti

uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu o trovách konania je však neprípustné (§ 239 ods. 3

).

Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľov smeruje proti rozsudku odvolacieho

súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, dovolací súd odmietol dovolanie podľa § 243b

ods. 5 v spojení s Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali ( ,

ods. 1 a ). Odporca náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich

výšku vyčíslil. Dovolací súd odporcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu

v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb – ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške

16,60 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 6,95 €)]

a po pripočítaní DPH v sume 3,15 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 26,70 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková