Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/109/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Z., bývajúceho v P.,

t.č. Ú., zastúpeného JUDr. O., advokátom so sídlom v P., proti odporcom 1/ M., narodenému

2. apríla 1996, bývajúcemu u pestúna R., bývajúceho v P., zastúpeného opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, 2/ D., bývajúcej v R.,

prechodne v H., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou M., tajomníčkou

Okresného súdu Považská Bystrica, o zapretie otcovstva, vedenej na Okresnom súde

Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo 4. decembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. decembra 2008 sp. zn.

potvrdil odvolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica

z 30. septembra 2008 č.k. -74, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh

navrhovateľa na zapretie jeho otcovstva proti odporcovi 1/. O trovách konania rozhodol podľa

, a tak, že úspešným odporcom 1/ a / náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie. Krajský súd zhodne

so súdom prvého stupňa vychádzal z toho, že maloletý odporca 1/ sa narodil za trvania

manželstva navrhovateľa s odporkyňou 2/, a preto mu v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine

svedčí domnienka otcovstva manžela matky. Keďže navrhovateľ podal návrh na zapretie

otcovstva 2. marca 2007, teda po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty (§ 86 ods. 1 Zákona

o rodine) súd prvého stupňa správne návrh na zapretie otcovstva z tohto dôvodu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozhodnutím

súdu a namietal, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na jeho obhajobu a rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolanie

podal „podľa a “. Namietal, že v rozhodnutí nie je

uvedené, o ktoré konkrétne vykonané dôkazy o jeho otcovstve sa súd opiera a čím mal

preukázané, že maloletý odporca 1/ je jeho biologickým dieťaťom. Návrh na zapretie

otcovstva podal z dôvodu, že jeho otcovstvo je sporné a prieči sa logike. O jeho narodení

nevedel a v čase jeho narodenia sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v dĺžke

5 rokov. Nevykonanie ním navrhnutých dôkazov (krvnú skúšku DNA a analýzy testov na

určenie otcovstva) je na ujmu jeho práv. Rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

vykonané zákonným spôsobom. Súdu prvého stupňa sa nepodarilo zabezpečiť účasť matky

maloletého na pojednávaní, z ktorého dôvodu bola prečítaná len jej výpoveď, ktorá je

v rozpore s rozsudkami súdov oboch stupňov. Rýchlosť konania bola na úkor požiadavky

zistenia objektívnej skutočnosti a zistenia objektívneho dôkazu o určení jeho otcovstva voči

M..

Odporcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

navrhovateľa nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie navrhovateľa by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so

zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania

a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa

dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi

odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľovi realizáciu jeho

procesných práv.

Z obsahu dovolania navrhovateľa možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred

súdom malo dôjsť predovšetkým nevykonaním ním navrhovaného dokazovania, ďalej

nevysvetlením dôvodov nevykonania navrhovaných dôkazov a tiež nevysvetlením dôvodov

rozhodnutia.

K jednotlivým dovolacím námietkam uvádza dovolací súd nasledovné:

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie

je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ),

a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie

však procesnú vadu v zmysle V rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na

zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

Dovolací súd aj v prejednávanej veci zastáva názor, že nevykonaním dovolateľom

navrhovaného dokazovania nemohlo dôjsť k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Dovolateľ tiež namieta, že dovolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný

z dôvodu, že z neho nevyplýva, na základe akých dôkazov súd jeho návrh zamietol. Pod túto

námietku (nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu) treba zaradiť všetky tie dôvody

uvádzané dovolateľom, v rámci ktorých namieta, že odvolací súd svoj postup náležite

nevysvetlil, na základe čoho mal preukázané, že odporca 1/ je jeho biologickým dieťaťom,

prečo nevzal na zreteľ navrhované dôkazy alebo jeho námietky, a prečo ich považoval za

právne irelevantné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady

konania v zmysle , ktorá je síce relevantným dovolacím dôvodom

(ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá, a to ani podľa (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 111/98).

Z obsahu dovolania vyplýva tiež námietka dovolateľa, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Keďže dovolanie navrhovateľa nie je procesne

prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci

odvolacím súdom.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania navrhovateľa proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu nemožno vyvodiť ani z

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť zo

žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo odporcom ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal odporcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková