Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/176/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v Ž., proti

odporkyni M., s.r.o., so sídlom v Ž., zastúpenej Mgr. M., so sídlom v M., o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

, na dovolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. februára

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2008

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 2. marca 2007 č.k. -89 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, daného jej listom odporkyne z 5. mája 2006. Odporkyňa v ňom uviedla, že „zo

zápisu z previerky vykonaných služobných ciest vyhotoveného 4. apríla 2006 jednoznačne

vyplýva, že ste závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu tým, že ste si v rokoch 2003,

2004, 2005 neoprávnene mnohonásobne vypisovali služobné cesty a vyúčtovali cestovné

náhrady za ne, pričom na týchto služobných cestách ste sa preukázateľne nezúčastnili, neboli

fakticky uskutočnené. Všetky dôkazy o týchto skutočnostiach sú uvedené v predmetnom

zápise z previerky, s ktorým ste boli oboznámená 24. apríla 2006, čo ste potvrdili svojim

podpisom“. Zo zápisnice z prerokovania odporkyňou požadovanej náhrady škody z 24. apríla

2006 mal súd zistené, že s navrhovateľkou bola prerokovaná náhrada škody vo výške

108 610 Sk, ktorú spôsobila prijatím neoprávnene vyplatených cestovných náhrad za

neuskutočnené pracovné cesty. Zo zápisnice z previerky vykonaných služobných ciest

z 24. apríla 2006 mal súd preukázané, že v mesiacoch marec až apríl 2006 bola vykonaná

kontrola služobných ciest, ktoré uskutočnila navrhovateľka v období rokov 2003 až 2005.

Dôvodom previerky bol vysoký počet služobných ciest vlastným motorovým vozidlom do

-2-3 Cdo 176/2006

firiem, v ktorých navrhovateľka v skutočnosti nikdy nebola. Z vykonaného dokazovania mal

súd nepochybne preukázané, že vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny bolo

okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke plne v súlade s ustanoveniami

a a . Výpoveď bola riadne skutkovo vymedzená, i keď sa

v nej neuvádzajú konkrétne služobné cesty, so zreteľom na ktoré s ňou bol okamžite skončený

pracovný pomer. V okamžitom skončení pracovného pomeru je totiž jednoznačný odkaz na

zápis z previerky, s ktorým bola navrhovateľka oboznámená 24. apríla 2006. Z týchto

dôvodov návrh zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na úspech

odporkyne v konaní.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. februára 2008 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil – určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru dané navrhovateľke listom z 5. mája 2006 je neplatné. Rozhodol tiež

o náhrade trov konania. V odôvodnení pripomenul, že vzhľadom na okamžité skončenie

pracovného pomeru 5. mája 2006 treba prejednávanú vec posudzovať podľa zákona

č. v znení jeho novely (ďalej len „“).

Poukázal na ustanovenia , , a

a uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí spĺňať materiálne predpoklady

(existenciu taxatívne vymedzeného dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa

) a formálne predpoklady (písomnú formu, doručenie zamestnancovi,

skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý nie je možné

dodatočne meniť). Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť tohto právneho

úkonu. Na základe výsledkov dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru v liste odporkyne z 5. mája 2006 nebol vymedzený

tak, ako to ustanovuje . Z predmetného právneho úkonu odporkyne

(okamžitého skončenia pracovného pomeru) nemožno ani výkladom prejavu vôle zistiť, že by

odporkyňa ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzala konkrétne

služobné cesty a za ne vyúčtované cestovné, ktoré by časovo spadali do obdobia

vyplývajúceho z ustanovenia . Z obsahu okamžitého skončenia

pracovného pomeru nemožno, a to ani odkazom na vykonanú previerku, vyvodiť, že

odporkyňa považovala posledné tri porušenia pracovnej disciplíny – neuskutočnené služobné

cesty v roku 2005 za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak sa aj 24. apríla

2006 po vykonaní previerky dozvedela o tom, že v rokoch 2003 až 2005 navrhovateľka

vykazovala uskutočnenie (reálne nevykonaných) služobných ciest, z obsahu okamžitého

-3-3 Cdo 176/2006

skončenia pracovného pomeru nevyplýva, že by dôvod pre toto skončenie bol iba za

neoprávnené vyúčtovanie služobných ciest od septembra roku 2005. Skončenie pracovného

pomeru z 5. mája 2006 je z uvedeného dôvodu neurčité. Konkrétny skutok, so zreteľom na

ktorý bolo odporkyňou dané, nebolo možné z neho zistiť ani na základe výkladu v zmysle

. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo určité, nebola

splnená jedna z formálnych podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom

na to odvolací súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania

rozhodol podľa a v spojení s

Zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním odporkyňa. Podľa jej názoru

spočíva napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení. V okamžitom skončení

pracovného pomeru z 5. mája 2006 je dostatočne skutkovo vymedzený dôvod v zmysle § 70

; na tom nič nemení okolnosť, že samotné vymedzenie je uskutočnené

odkazom na inú listinu – zápis z previerky vykonaných služobných ciest z 24. apríla 2006,

ktorým bola navrhovateľka preukázateľne oboznámená so skutočnosťami, ktoré jej odporkyňa

vytýka ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a so zreteľom na ktoré s ňou okamžite

skončila pracovný pomer. Podľa môže zamestnávateľ podľa

odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa

o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď

tento dôvod vznikol. Tri posledné (vyúčtované, ale reálne neuskutočnené) služobné cesty, ako

to napokon vyplýva zo zápisu z previerky vykonaných služobných ciest z 24. apríla 2006, boli

vykázané a vyúčtované v dobe jedného roka pred okamžitým skončením pracovného pomeru

s navrhovateľkou. Ide o služobné cesty: 1. do Zvolena 7. septembra 2005, 2. do Žiaru nad

Hronom 20. septembra 2005 a 3. do Bratislavy 26. septembra 2005. Prvostupňový súd

považoval za preukázané (a odvolací súd to nevyvrátil), že deklarované závažné porušenie

pracovnej disciplíny zo strany odporkyne v týchto troch prípadoch nastalo v objektívnej

lehote jedného roka spätne od doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ostatné

prípady porušenia pracovnej disciplíny boli v zápise z previerky a tiež v okamžitom skončení

pracovného pomeru uvedené len z dôvodu komplexného opísania protiprávneho konania

navrhovateľky. V záverečnej časti dovolania odporkyňa pripustila, že ak okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo dané navrhovateľke za viacnásobné porušenie pracovnej disciplíny

rovnakým, presne definovaným spôsobom v rôznom, avšak presne určenom čase, pričom časť

prípadov porušenia pracovnej disciplíny z hľadiska časového spadá do obdobia objektívnej

jednoročnej lehoty ( ), a k časti prípadov porušenia pracovnej

-4-3 Cdo 176/2006

disciplíny z hľadiska časového došlo pred obdobím uvedenej objektívnej jednoročnej lehoty,

je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné v časti týkajúcej sa prípadov porušenia

pracovnej disciplíny, ku ktorým došlo pred lehotou uvedenou v .

Podľa názoru dovolateľky je však okamžité skončenie pracovného pomeru vo zvyšku platné.

Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu poprela existenciu dôvodu pre okamžité

skončenie pracovného pomeru a mimoriadny opravný prostriedok odporkyne označila za

neopodstatnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta sa dovolací súd zaoberal

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred

-5-3 Cdo 176/2006

súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne

obsadeným). Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo

v dovolacom konaní.

Dovolací súd je podľa povinný zohľadniť nielen prípadné procesné

vady konania majúce za následok zmätočnosť ( ), ale tiež iné procesné vady,

nevymenované v , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

O takúto, tzv. inú vadu konania ide tiež vtedy, ak súd v procese dokazovania nevykoná

dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom spôsobom, ktorý predpisuje zákon. O tom, či

dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone, môže

dovolací súd usudzovať len zo zápisníc spísaných súdmi nižších stupňov (viď napríklad § 40

ods. 1 a vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku

pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy), ktoré sú založené v spise.

Zo zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Žilina uskutočneného 1. marca 2007 (č.l.

68 spisu) nevyplýva, že by súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie niektorými

listinnými dôkazmi, teda ani tými, ktoré sú v spise založené (viď napríklad č.l. 12 až 30 alebo

53 až 67 spisu). Zápisnica z nasledujúceho pojednávania na tomto okresnom súde, ktoré sa

uskutočnilo 2. marca 2007 (č.l. 77 spisu), začína prijatím uznesenia, v zmysle ktorého súd

vyhlásil dokazovanie za ukončené, pokračuje záverečnými prednesmi zástupcov účastníkov

konania. V zmysle tejto zápisnice „sa“ súd následne oboznámil s pripojenými listinnými

dôkazmi (bez ich akéhokoľvek konkretizovania a bližšieho označenia), ďalej s písomnými

vyjadreniami účastníkov konania a s ďalšími (neoznačenými) listinnými dôkazmi. Dovolací

súd v súvislosti s tým pripomína, že predpisuje, ako sa má

vykonať dokazovanie listinným dôkazom; zákon neponecháva na úvahu súdu, akým

spôsobom takéto dokazovanie vykoná. V zmysle sa dôkaz listinou vykoná tak, že

predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi

jej obsah; to neplatí (iba vtedy), ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. O tom, že by

v danom prípade bolo takto vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, nesvedčí obsah ani

jednej zo súdnych zápisníc spísaných Okresným súdom Žilina.

Ani odvolací súd na jedinom uskutočnenom odvolacom pojednávaní 27. februára 2007

nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise (s výnimkou listu odporkyne,

-6-3 Cdo 176/2006

ktorým s navrhovateľkou okamžite skončila pracovný pomer - viď č.l. 118 a 119 spisu)

spôsobom, ktorý vyplýva z

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie bolo podané proti rozsudku

odvolacieho súdu vydanému v konaní postihnutom tzv. inou procesnou vadou majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú musí dovolací súd vziať zreteľ, i keď

nebola v dovolaní namietaná (viď ).

So zreteľom na zaťaženie konania uvedenou procesnou vadou Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková