Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/155/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej v právnej veci

žalobcu: MVDr. Š.Ď., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. F., S., proti žalovanému:

Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, Botanická č. 17, Bratislava,

právne zastúpenému JUDr. J., advokátom v B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 61/2007 Pr zo dňa 12.11.2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -61 zo dňa 22.4.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -61 zo dňa 22.4.2008 p o t v r d z u j e .

Odvolacie konanie o odvolaní žalovaného proti rozsudku v napadnutej časti týkajúcej

sa náhrady trov konania zastavuje .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej

republiky (ďalej len KVL) č. 61/2007 Pr zo dňa 12.11.2007 o potvrdení rozhodnutia

č. 61/2007 DiK zo dňa 25.9.2007, ktorým Disciplinárny senát Komory veterinárnych lekárov

Slovenskej republiky uznal žalobcu vinným z porušenia povinností podľa § 9 písm. b/ zákona

č. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení o veterinárnej

starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ), a , I. časti Profesného

poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len Stanovy

KVL), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa

a § 4 siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL, za čo mu podľa § 21 ods. 2

písm. a/ zákona a § 3 písm. a/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL uložil

disciplinárne opatrenie vo forme písomného napomenutia a zaviazal ho k úhrade trov

disciplinárneho konania vo výške 66,39,–€ (2.000,–Sk). O trovách konania rozhodol krajský

súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca napriek tomu,

že nespĺňal podmienky na výkon štátnych veterinárnych činností, pretože na ich výkon nemal

uzatvorenú zmluvu so žiadnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, túto

vykonával, čo bolo v rozpore so zákonom. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,

že odber krvi ošípaných určenej na laboratórne testy na diagnostiku protilátok proti moru

ošípaných a Aujeszkyho choroby a zasielanie odobratých vzoriek štátnym veterinárnym

nie je štátnou veterinárnou činnosťou, pričom poukázal na to, že rozsah štátnych

veterinárnych činností je určený zmluvou, ktorú uzavrel súkromný veterinárny lekár

s príslušnou regionálnou a potravinovou správou (§ 10 ods. 5 veta prvá zákona) a za takéto

činnosti sú považované odborné veterinárne činnosti uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č.

Podľa názoru súdu štát môže upraviť podmienky na výkon štátnej veterinárnej činnosti

a osobitná úprava tohto výkonu je obsiahnutá v preto

nedochádza k obmedzeniu žalobcu vo výkone slobodného povolania a znevýhodnení oproti

ostatným lekárom vykonávajúcim tie isté činnosti.

V súvislosti s tvrdením žalobcu o zmeškaní dvojmesačnej subjektívnej lehoty

na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania súd dospel k záveru, že návrh bol

podaný v lehote podľa , pretože predseda dozornej

komisie sa o porušení zo strany žalobcu dozvedel až na základe výsledku prešetrenia

sťažnosti vykonaného MVDr. R., ktorý výsledky šetrenia predložil predsedovi dozornej

komisie dňa 23.11.2006. Skutočnosť, že disciplinárny senát nerozhodol vo veci v lehote 30

resp. 60 dní podľa nemá za následok nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

K ďalším dôvodom žalobcu súd neprihliadol z dôvodu, že tieto boli uplatnené

až na pojednávaní súdu, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby a vyslovil,

že nemá právomoc posudzovať zákonnosť ustanovenia § 1 piatej časti Disciplinárneho

poriadku Stanov KVL týkajúci sa zastupovania disciplinárne obvineného v disciplinárnom

konaní.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny rozsudku krajského súdu, ktorý

považoval za protiprávny. Trval na tom, disciplinárny trest bol uložený po stanovenej lehote

a to za skutok, ktorý sa nestal a nespôsobil ho on, pretože odber krvi ošípaných vykonal

MVDr. I., ktorý bol na to oprávnený z titulu uzatvorenej zmluvy č. 3/2006 zo dňa 1.2.2006

s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správnou Senica. Krajskému súdu vytýkal, že

neskúmal skutočnosť, že bol potrestaný za to, čo nepreviedol, hoci to bolo preukázané.

Namietal, že disciplinárny senát mu znemožnil účinne sa brániť, čím KVL porušila

ustanovenie správneho poriadku o možnosti dať sa zastupovať v správnom konaní zvolenou

právne spôsobilou osobou. K námietke premlčania doplnil, že podľa § 4 Štvrtej časti

Organizačného poriadku Stanov KVL je KVL povinná prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní

odo dňa, keď bola sťažnosť KVL doručená.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol disciplinárne

potrestaný za odber krvných vzoriek, ale za ich odoslanie na Štátny veterinárny ústav

vo Zvolene vo svojom mene, pričom na žiadanke označil platbu „z rozpočtu RVPS“,

čo značilo, že išlo o vzorky odobraté pri výkone štátnych veterinárnych činností, avšak

na takýto úkon je oprávnený výlučne súkromný lekár s uzavretou zmluvou na vykonávanie

určitých štátnych veterinárnych činností v zmysle

o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s príslušnou veterinárnou

a potravinovou správou. Samotné odoslanie vzoriek sa v zmysle nariadenia vlády č. 252/2004

Z. z. o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych činností súkromnými veterinárnymi

lekármi považuje za úkon súvisiaci s odberom krvi pre vyšetrenie a teda spadá pod výkon

štátnych veterinárnych činností. Zdôraznil, že skutočnosť, že lekár, ktorý vzorky skutočne

odobral, takúto zmluvu uzavretú mal, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia disciplinárneho

senátu. Podotkol, že ak chcel žalobca predísť neoprávnenej manipulácii so vzorkami

a podvodu s úhradou za ich serologické vyšetrenie zo štátnych prostriedkov, mal žiadanku

vyplniť menom lekára, ktorý vzorky odobral.

K námietke žalobcu o premlčaní lehoty na uloženie disciplinárneho trestu uviedol,

že podľa možno návrh na začatie disciplinárneho konania

podať do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa predseda Dozornej komisie o porušení povinností

dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Predseda Dozornej

komisie KVL sa o porušení preukázateľne dozvedel až z výsledku prešetrenia zo dňa

22.11.2006, ktoré vykonal poverený člen Dozornej komisie a ktoré mu bolo doručené dňa

22.11.2006. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa 17.1.2007, t. j.

v zákonnej subjektívnej dvojmesačnej lehote. Dodal, že smernica Prezídia KVL je vnútorným

predpisom KVL vzťahujúcim sa na činnosť orgánu, ktorému povinnosť ukladá – teda v tomto

prípade Dozornej komisii, avšak porušenie povinnosti uloženej smernicou nemá za následok

nezákonnosť rozhodnutia komisie, zakladá však voči nemu kárnu právomoc. Voči osobe,

ktorá podlieha disciplinárnemu konaniu, teda voči žalobcovi, sa uplatní § 22 ods. 2 zákona.

Zotrval na svojom závere, že lehoty v zmysle uvedených ustanovení boli dodržané

a k premlčaniu nedošlo.

Na záver poukázal na to, že Stanovy KVL konkretizujú ustanovenia zákonov

vzťahujúcich sa na činnosť veterinárnych lekárov. Stanovy KVL v § 1 piatej časti

Disciplinárneho poriadku stanovujú právo disciplinárne obvineného dať sa zastupovať

v disciplinárnom konaní advokátom. Tvrdenie žalobcu, že mu bola táto možnosť odňatá,

je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko žalobca sa pojednávania vôbec nezúčastnil

a k obvineniu sa vyjadril len písomne a vo vlastnom mene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa

26.5.2009 v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil.

Z pripojeného spisu krajského súdu ako aj administratívneho spisu žalovaného

vyplýva, že dňa 8.9.2006 predložila Regionálna veterinárna a potravinová správa Senica

žalovanému podanie zo dňa 28.8.2006 označené ako sťažnosť na MVDr. Ď. z dôvodu, že

tento dňa 15.8.2006 vykonal odber vzoriek na KMO a MA u chovateľov v pôsobnosti RVPS

Senica a vyšetrenie vyúčtoval cez VPO na rok 2006, no žalobca nepôsobil ako súkromný

veterinárny lekár v regióne RVPS Senica a nemal s ňou ani uzavretú zmluvu na výkon

štátnych veterinárnych činností.

Sťažnosť bola predložená Dozornej komisii KVL a táto ju dňa 26.10.2006 pridelila

na prešetrenie MVDr. R., ktorý dňa 23.11.2006 oznámil výsledok svojho šetrenia podaním zo

dňa 22.11.2006 predsedovi Dozornej komisie KVL. Na základe týchto šetrení Dozorná

komisia KVL predložila predsedovi Disciplinárnej komisie KVL pod č. j. 1/2007 návrh na

začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi zo dňa 17.1.2007.

Rozhodnutím č.61/2007 DiK zo dňa 25.9.2007 uznal Disciplinárny senát KVL

žalobcu vinným z porušenia povinnosti podľa tým,

že konal v rozpore s a tým súčasne porušil aj

I. časti Profesného poriadku Stanov KVL tým, že odoslal na Štátny veterinárny ústav

vo Zvolene 19 vzoriek krvi ošípaných od rôznych chovateľov a na žiadanke ako spôsob

platby označil možnosť VPO z RVPS, pričom vedel, že nemôže ako súkromný veterinárny

lekár, ktorý nesplnil podmienky stanovené v odoberať a odosielať

vzorky krvi na serologické vyšetrenie KMO a MA pre potreby splnenia požiadaviek

veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky a že výsledky zistené

z takto odobratých vzoriek nemôže byť použité pre účely plnenia podmienok VPO, čím

sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona a podľa § 4 siedmej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov KVL. Za uvedené konanie mu bolo týmto rozhodnutím

uložené disciplinárne opatrenie podľa a

písm. a/ Prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL – písomné napomenutie

a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 2.000,–Sk (66,39–€).

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a trval na tom, že jeho konanie

nebolo porušením povinnosti podľa a nekonal

ani v rozpore s ani s prvej časti Profesného

poriadku Stanov KVL. Podľa jeho názoru odber krvi od ošípaných na laboratórne testy

na diagnostiku protilátok proti moru ošípaných a Aujeszkyho choroby nie je štátnou

veterinárnou činnosťou. Disciplinárnemu senátu vytýkal, že ho obmedzuje vo výkone

slobodného povolania súkromného veterinárneho lekára a znevýhodňuje ho oproti ostatným

lekárom a tiež, že mu nebolo umožnené využiť jeho zákonné právo dať sa zastupovať

v disciplinárnom konaní.

Prezídium KVL vo svojom rozhodnutí konštatovalo, že napadnuté prvostupňové

rozhodnutie je vecne správne a preto ho potvrdilo.

Podľa súkromný veterinárny lekár okrem

povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný dodržiavať vnútorné predpisy

komory.

Podľa § 2 ods. 1 Prvej časti Profesného poriadku Stanov KVL je súkromný

veterinárny lekár povinný dodržiavať ustanovenia zákona

č. , stanovy, vnútorné predpisy a zásady etiky KVL a jej ďalšie predpisy

a uznesenia prijaté Snemom ako aj všetky všeobecne platné právne predpisy týkajúce

sa výkonu odborných veterinárnych činností.

Podľa disciplinárnym previnením člena komory

je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného

veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.

Podľa odbornými veterinárnymi činnosťami sú

a) odborné veterinárne činnosti, ktoré sú predmetom výkonu štátnej správy

vo veterinárnej oblasti (ďalej len "štátne veterinárne činnosti"),

b) súkromné odborné veterinárne činnosti a služby (ďalej len "súkromné veterinárne

činnosti"), na ktorých poskytovanie sa vzťahuje osobitný predpis (ods. 1).

Súkromný veterinárny lekár môže vykonávať štátne veterinárne činnosti,

a) ak spĺňa podmienky podľa odseku 2,

b) ak je na ich výkon vymenovaný ministrom na základe návrhu hlavného veterinárneho

lekára,

c) po uzatvorení zmluvy podľa § 12 ods. 2 písm. a) (ods. 4).

Podľa súkromný veterinárny lekár

je oprávnený uzatvoriť zmluvu s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou

na vykonávanie určitých štátnych veterinárnych činností.

o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych

činností súkromnými veterinárnymi lekármi v bode II. prílohy č. 1 – sadzba paušálnej úhrady

za činnosti zabezpečujúce ochranu územia Slovenskej republiky - uvádza odber vzoriek

od ošípaných na laboratórne vyšetrenia a úkony s tým súvisiace.

Podľa plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky

na rok 2006 vydaného na základe je medzi akcie hradené zo štátneho

rozpočtu zaradený aj odber krvi od ošípaných určenej na laboratórne testy na potvrdenie

klasického moru ošípaných a Aujeszkyho choroby, ide teda o štátnu veterinárnu činnosť

hradenú z finančných prostriedkov poskytnutých štátom.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel, k záveru, že krajský súd sa náležitým

spôsobom zaoberal všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru o správnosti

rozhodnutia správneho orgánu, bolo potrebné jeho rozhodnutie, ktorý zamietol žalobu

žalobcu, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní,

považoval postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom,

považovať za správne.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutok, za ktorý mu bolo uložené disciplinárne

opatrenie (podľa jeho názoru po premlčacej lehote) sa nestal a nespôsobil ho on, je potrebné

poukázať na to, že v predmetnej veci správne orgány ustálili záver, že žalobca nevykonal

samotné odobratie vzoriek krvi od ošípaných, ale porušenie zákonnej povinnosti žalobcom

spočívalo v tom, že vo svojom mene odoslal vzorky krvi ošípaných na serologické vyšetrenie

KMO a MA pre potreby splnenia požiadaviek veterinárnej prevencie a ochrany územia

Slovenskej republiky a na žiadanku k spôsobu úhrady vyznačil úhradu „VPO z RVPS“, teda

z prostriedkov poskytnutých štátom na úhradu štátnych veterinárnych činností vykonávaných

za účelom veterinárnej prevencie a ochrany územia Slovenskej republiky, pričom tak urobil

napriek skutočnosti, že zjavne vedel, (napr. z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. GÚs 4059/05-21 zo dňa 18.11.2005, z usmernenia Regionálnej veterinárnej

a potravinovej správy v Púchove zo dňa 20.3.2006, z právneho stanoviska Štátneho

veterinárneho a potravinového ústavu zo dňa 8.3.2006 a zo stanovísk ďalších subjektov,

na ktoré sa žalobca obrátil), že ako súkromný veterinárny lekár nemajúci uzatvorenú zmluvu

podľa s regionálnou veterinárnou a potravinovou

správou na vykonávanie určitých štátnych veterinárnych činností, takúto úhradu požadovať

nemôže. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že odber krvi a činnosti s tým

súvisiace (teda aj odoslanie vzoriek na serologické vyšetrenie príslušnej regionálnej

veterinárnej a potravinovej správe) za účelom plnenia plánu veterinárnej ochrany a prevencie

územia Slovenskej republiky je štátnou veterinárnou činnosťou.

Nedôvodná bola tiež, podľa názoru odvolacieho súdu, námietka žalobcu vytýkajúca

nedodržanie zákonných premlčacích lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho

konania predsedom dozornej komisie.

Z dikcie vyplýva, že v súvislosti s podaním

návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedom dozornej komisie zákon rozlišuje

subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu. Subjektívna dvojmesačná lehota začne plynúť

odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky

a plynie v rámci jednoročnej objektívnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k porušeniu

povinnosti skutočne došlo.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že subjektívna lehota

na podanie návrhu na disciplinárne konanie začala plynúť odo dňa, kedy sa príslušný orgán

KVL, teda predseda Dozornej komisie KVL, dozvedel bez všetkých pochybností o porušení

povinností žalobcom, teda dňa 23.11.2006, kedy mu MVDr. R., ktorému bola sťažnosť

pridelená na prešetrenie, predložil podanie zo dňa 22.11.2006. Na základe týchto šetrení

Dozorná komisia KVL predložila predsedovi Disciplinárnej komisie KVL pod č. j. 1/2007

návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi zo dňa 17.1.2007, teda v rámci

zákonnej dvojmesačnej lehoty; (ako aj v rámci objektívnej jednoročnej lehoty, ktorej

uplynutie žalobca ani nenamietal).

V súvislosti s námietkou žalobcu o odňatí práva účinne sa brániť v disciplinárnom

konaní prostredníctvom zvolenej osoby neušlo pozornosti súdu, že disciplinárny senát

v odpovedi (z 5.9.2007) na oznámenie žalobcu o jeho úmysle dať sa na pojednávaní

zastupovať MVDr. I. síce odkazujúc na § 1 písm. g/ piatej časti Stanov KVL nesprávne

informoval o možnosti účastníka dať sa zastupovať výlučne advokátom (čo nie je v súlade

s ustanovením § 17 ods. 1 Správneho poriadku), ale ako z obsahu pripojeného spisu

žalovaného vyplýva, žalobca na svojom práve dať sa zastúpiť spôsobilou osobou netrval,

svoje právo na pojednávaní (ktorého sa ani sám nezúčastnil) nevyužil, preto takéto

pochybenie nepredstavuje, podľa názoru súdu, aktívne bránenie v práve účinne sa brániť

v disciplinárnom konaní a teda vadu konania majúcu za následok nezákonné rozhodnutie

vo veci.

Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd námietky žalobcu uvedené

v odvolaní za opodstatnené, pričom v postupe krajského súdu, ktorý žalobu zamietol

ako nedôvodnú, odvolací súd nezistil žiadne pochybenie a preto jeho rozsudok podľa § 219

ako vecne správny potvrdil.

Proti výroku rozsudku krajského súdu o trovách podal odvolanie žalovaný, ktorý

ho na odvolacom pojednávaní vzal späť a konanie o ňom žiadal zastaviť. Pretože k späťvzatiu

odvolania v tejto časti došlo skôr ako bolo o ňom rozhodnuté, odvolací súd konanie o ňom

v súlade s ustanovením zastavil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1

tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebol

úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v .r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu