Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d23/370696.5408a0.pdf
PDF · 128.99 KB
No categories available
1Sžo/155/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/155/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej v právnej veci
žalobcu: MVDr. Š.Ď., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. F., S., proti žalovanému:
Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, Botanická č. 17, Bratislava,
právne zastúpenému JUDr. J., advokátom v B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 61/2007 Pr zo dňa 12.11.2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/113/2007-61 zo dňa 22.4.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/113/2007-61 zo dňa 22.4.2008 p o t v r d z u j e .
Odvolacie konanie o odvolaní žalovaného proti rozsudku v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania zastavuje .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej
republiky (ďalej len KVL) č. 61/2007 Pr zo dňa 12.11.2007 o potvrdení rozhodnutia
č. 61/2007 DiK zo dňa 25.9.2007, ktorým Disciplinárny senát Komory veterinárnych lekárov
Slovenskej republiky uznal žalobcu vinným z porušenia povinností podľa § 9 písm. b/ zákona
č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej
starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 442/2004 Z. z.), § 10 ods. 4 zákona č. 488/2002 Z. z. a § 2 ods. 1, I. časti Profesného
poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len Stanovy
KVL), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z.
a § 4 siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL, za čo mu podľa § 21 ods. 2
písm. a/ zákona a § 3 písm. a/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL uložil
disciplinárne opatrenie vo forme písomného napomenutia a zaviazal ho k úhrade trov
disciplinárneho konania vo výške 66,39,–€ (2.000,–Sk). O trovách konania rozhodol krajský
súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca napriek tomu,
že nespĺňal podmienky na výkon štátnych veterinárnych činností, pretože na ich výkon nemal
uzatvorenú zmluvu so žiadnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, túto
vykonával, čo bolo v rozpore so zákonom. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,
že odber krvi ošípaných určenej na laboratórne testy na diagnostiku protilátok proti moru
ošípaných a Aujeszkyho choroby a zasielanie odobratých vzoriek štátnym veterinárnym
ústavom nie je štátnou veterinárnou činnosťou, pričom poukázal na to, že rozsah štátnych
veterinárnych činností je určený zmluvou, ktorú uzavrel súkromný veterinárny lekár
s príslušnou regionálnou a potravinovou správou (§ 10 ods. 5 veta prvá zákona) a za takéto
činnosti sú považované odborné veterinárne činnosti uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 252/2004 Z. z.
Podľa názoru súdu štát môže upraviť podmienky na výkon štátnej veterinárnej činnosti
a osobitná úprava tohto výkonu je obsiahnutá v § 10 zákona č. 488/2002 Z. z. preto
nedochádza k obmedzeniu žalobcu vo výkone slobodného povolania a znevýhodnení oproti
ostatným lekárom vykonávajúcim tie isté činnosti.
V súvislosti s tvrdením žalobcu o zmeškaní dvojmesačnej subjektívnej lehoty
na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania súd dospel k záveru, že návrh bol
podaný v lehote podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z., pretože predseda dozornej
komisie sa o porušení zo strany žalobcu dozvedel až na základe výsledku prešetrenia
sťažnosti vykonaného MVDr. R., ktorý výsledky šetrenia predložil predsedovi dozornej
komisie dňa 23.11.2006. Skutočnosť, že disciplinárny senát nerozhodol vo veci v lehote 30
resp. 60 dní podľa § 22 ods. 2 zákona č. 442/2004 Z. z. nemá za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
K ďalším dôvodom žalobcu súd neprihliadol z dôvodu, že tieto boli uplatnené
až na pojednávaní súdu, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby a vyslovil,
že nemá právomoc posudzovať zákonnosť ustanovenia § 1 piatej časti Disciplinárneho
poriadku Stanov KVL týkajúci sa zastupovania disciplinárne obvineného v disciplinárnom
konaní.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny rozsudku krajského súdu, ktorý
považoval za protiprávny. Trval na tom, disciplinárny trest bol uložený po stanovenej lehote
a to za skutok, ktorý sa nestal a nespôsobil ho on, pretože odber krvi ošípaných vykonal
MVDr. I., ktorý bol na to oprávnený z titulu uzatvorenej zmluvy č. 3/2006 zo dňa 1.2.2006
s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správnou Senica. Krajskému súdu vytýkal, že
neskúmal skutočnosť, že bol potrestaný za to, čo nepreviedol, hoci to bolo preukázané.
Namietal, že disciplinárny senát mu znemožnil účinne sa brániť, čím KVL porušila
ustanovenie správneho poriadku o možnosti dať sa zastupovať v správnom konaní zvolenou
právne spôsobilou osobou. K námietke premlčania doplnil, že podľa § 4 Štvrtej časti
Organizačného poriadku Stanov KVL je KVL povinná prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní
odo dňa, keď bola sťažnosť KVL doručená.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol disciplinárne
potrestaný za odber krvných vzoriek, ale za ich odoslanie na Štátny veterinárny ústav
vo Zvolene vo svojom mene, pričom na žiadanke označil platbu „z rozpočtu RVPS“,
čo značilo, že išlo o vzorky odobraté pri výkone štátnych veterinárnych činností, avšak
na takýto úkon je oprávnený výlučne súkromný lekár s uzavretou zmluvou na vykonávanie
určitých štátnych veterinárnych činností v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 39/2007 Z. z.
o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s príslušnou veterinárnou
a potravinovou správou. Samotné odoslanie vzoriek sa v zmysle nariadenia vlády č. 252/2004
Z. z. o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych činností súkromnými veterinárnymi
lekármi považuje za úkon súvisiaci s odberom krvi pre vyšetrenie a teda spadá pod výkon
štátnych veterinárnych činností. Zdôraznil, že skutočnosť, že lekár, ktorý vzorky skutočne
odobral, takúto zmluvu uzavretú mal, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia disciplinárneho
senátu. Podotkol, že ak chcel žalobca predísť neoprávnenej manipulácii so vzorkami
a podvodu s úhradou za ich serologické vyšetrenie zo štátnych prostriedkov, mal žiadanku
vyplniť menom lekára, ktorý vzorky odobral.
K námietke žalobcu o premlčaní lehoty na uloženie disciplinárneho trestu uviedol,
že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. možno návrh na začatie disciplinárneho konania
podať do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa predseda Dozornej komisie o porušení povinností
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Predseda Dozornej
komisie KVL sa o porušení preukázateľne dozvedel až z výsledku prešetrenia zo dňa
22.11.2006, ktoré vykonal poverený člen Dozornej komisie a ktoré mu bolo doručené dňa
22.11.2006. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa 17.1.2007, t. j.
v zákonnej subjektívnej dvojmesačnej lehote. Dodal, že smernica Prezídia KVL je vnútorným
predpisom KVL vzťahujúcim sa na činnosť orgánu, ktorému povinnosť ukladá – teda v tomto
prípade Dozornej komisii, avšak porušenie povinnosti uloženej smernicou nemá za následok
nezákonnosť rozhodnutia komisie, zakladá však voči nemu kárnu právomoc. Voči osobe,
ktorá podlieha disciplinárnemu konaniu, teda voči žalobcovi, sa uplatní § 22 ods. 2 zákona.
Zotrval na svojom závere, že lehoty v zmysle uvedených ustanovení boli dodržané
a k premlčaniu nedošlo.
Na záver poukázal na to, že Stanovy KVL konkretizujú ustanovenia zákonov
vzťahujúcich sa na činnosť veterinárnych lekárov. Stanovy KVL v § 1 piatej časti
Disciplinárneho poriadku stanovujú právo disciplinárne obvineného dať sa zastupovať
v disciplinárnom konaní advokátom. Tvrdenie žalobcu, že mu bola táto možnosť odňatá,
je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko žalobca sa pojednávania vôbec nezúčastnil
a k obvineniu sa vyjadril len písomne a vo vlastnom mene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa
26.5.2009 v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil.
Z pripojeného spisu krajského súdu ako aj administratívneho spisu žalovaného
vyplýva, že dňa 8.9.2006 predložila Regionálna veterinárna a potravinová správa Senica
žalovanému podanie zo dňa 28.8.2006 označené ako sťažnosť na MVDr. Ď. z dôvodu, že
tento dňa 15.8.2006 vykonal odber vzoriek na KMO a MA u chovateľov v pôsobnosti RVPS
Senica a vyšetrenie vyúčtoval cez VPO na rok 2006, no žalobca nepôsobil ako súkromný
veterinárny lekár v regióne RVPS Senica a nemal s ňou ani uzavretú zmluvu na výkon
štátnych veterinárnych činností.
Sťažnosť bola predložená Dozornej komisii KVL a táto ju dňa 26.10.2006 pridelila
na prešetrenie MVDr. R., ktorý dňa 23.11.2006 oznámil výsledok svojho šetrenia podaním zo
dňa 22.11.2006 predsedovi Dozornej komisie KVL. Na základe týchto šetrení Dozorná
komisia KVL predložila predsedovi Disciplinárnej komisie KVL pod č. j. 1/2007 návrh na
začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi zo dňa 17.1.2007.
Rozhodnutím č.61/2007 DiK zo dňa 25.9.2007 uznal Disciplinárny senát KVL
žalobcu vinným z porušenia povinnosti podľa § 9 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z. tým,
že konal v rozpore s § 10 ods. 4 zákona č. 488/2002 Z. z. a tým súčasne porušil aj § 2 ods. 1
I. časti Profesného poriadku Stanov KVL tým, že odoslal na Štátny veterinárny ústav
vo Zvolene 19 vzoriek krvi ošípaných od rôznych chovateľov a na žiadanke ako spôsob
platby označil možnosť VPO z RVPS, pričom vedel, že nemôže ako súkromný veterinárny
lekár, ktorý nesplnil podmienky stanovené v zákone č. 488/2002 Z. z. odoberať a odosielať
vzorky krvi na serologické vyšetrenie KMO a MA pre potreby splnenia požiadaviek
veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky a že výsledky zistené
z takto odobratých vzoriek nemôže byť použité pre účely plnenia podmienok VPO, čím
sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona a podľa § 4 siedmej časti
Disciplinárneho poriadku Stanov KVL. Za uvedené konanie mu bolo týmto rozhodnutím
uložené disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z. a § 3
písm. a/ Prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL – písomné napomenutie
a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 2.000,–Sk (66,39–€).
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a trval na tom, že jeho konanie
nebolo porušením povinnosti podľa § 9 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z. a nekonal
ani v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 488/2002 Z. z. ani s § 2 ods. 1 prvej časti Profesného
poriadku Stanov KVL. Podľa jeho názoru odber krvi od ošípaných na laboratórne testy
na diagnostiku protilátok proti moru ošípaných a Aujeszkyho choroby nie je štátnou
veterinárnou činnosťou. Disciplinárnemu senátu vytýkal, že ho obmedzuje vo výkone
slobodného povolania súkromného veterinárneho lekára a znevýhodňuje ho oproti ostatným
lekárom a tiež, že mu nebolo umožnené využiť jeho zákonné právo dať sa zastupovať
v disciplinárnom konaní.
Prezídium KVL vo svojom rozhodnutí konštatovalo, že napadnuté prvostupňové
rozhodnutie je vecne správne a preto ho potvrdilo.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z. súkromný veterinárny lekár okrem
povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný dodržiavať vnútorné predpisy
komory.
Podľa § 2 ods. 1 Prvej časti Profesného poriadku Stanov KVL je súkromný
veterinárny lekár povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 442/2004 Z. z. zákona
č. 488/2002 Z. z., stanovy, vnútorné predpisy a zásady etiky KVL a jej ďalšie predpisy
a uznesenia prijaté Snemom ako aj všetky všeobecne platné právne predpisy týkajúce
sa výkonu odborných veterinárnych činností.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. disciplinárnym previnením člena komory
je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného
veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.
Podľa § 10 zákona č. 488/2002 Z. z. odbornými veterinárnymi činnosťami sú
a) odborné veterinárne činnosti, ktoré sú predmetom výkonu štátnej správy
vo veterinárnej oblasti (ďalej len "štátne veterinárne činnosti"),
b) súkromné odborné veterinárne činnosti a služby (ďalej len "súkromné veterinárne
činnosti"), na ktorých poskytovanie sa vzťahuje osobitný predpis (ods. 1).
Súkromný veterinárny lekár môže vykonávať štátne veterinárne činnosti,
a) ak spĺňa podmienky podľa odseku 2,
b) ak je na ich výkon vymenovaný ministrom na základe návrhu hlavného veterinárneho
lekára,
c) po uzatvorení zmluvy podľa § 12 ods. 2 písm. a) (ods. 4).
Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 488/2002 Z. z. súkromný veterinárny lekár
je oprávnený uzatvoriť zmluvu s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou
na vykonávanie určitých štátnych veterinárnych činností.
Nariadenie vlády č. 252/2004 Z. z. o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych
činností súkromnými veterinárnymi lekármi v bode II. prílohy č. 1 – sadzba paušálnej úhrady
za činnosti zabezpečujúce ochranu územia Slovenskej republiky - uvádza odber vzoriek
od ošípaných na laboratórne vyšetrenia a úkony s tým súvisiace.
Podľa plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky
na rok 2006 vydaného na základe zákona č. 488/2002 Z. z. je medzi akcie hradené zo štátneho
rozpočtu zaradený aj odber krvi od ošípaných určenej na laboratórne testy na potvrdenie
klasického moru ošípaných a Aujeszkyho choroby, ide teda o štátnu veterinárnu činnosť
hradenú z finančných prostriedkov poskytnutých štátom.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby
žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach
odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel, k záveru, že krajský súd sa náležitým
spôsobom zaoberal všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru o správnosti
rozhodnutia správneho orgánu, bolo potrebné jeho rozhodnutie, ktorý zamietol žalobu
žalobcu, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní,
považoval postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom,
považovať za správne.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutok, za ktorý mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie (podľa jeho názoru po premlčacej lehote) sa nestal a nespôsobil ho on, je potrebné
poukázať na to, že v predmetnej veci správne orgány ustálili záver, že žalobca nevykonal
samotné odobratie vzoriek krvi od ošípaných, ale porušenie zákonnej povinnosti žalobcom
spočívalo v tom, že vo svojom mene odoslal vzorky krvi ošípaných na serologické vyšetrenie
KMO a MA pre potreby splnenia požiadaviek veterinárnej prevencie a ochrany územia
Slovenskej republiky a na žiadanku k spôsobu úhrady vyznačil úhradu „VPO z RVPS“, teda
z prostriedkov poskytnutých štátom na úhradu štátnych veterinárnych činností vykonávaných
za účelom veterinárnej prevencie a ochrany územia Slovenskej republiky, pričom tak urobil
napriek skutočnosti, že zjavne vedel, (napr. z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. GÚs 4059/05-21 zo dňa 18.11.2005, z usmernenia Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy v Púchove zo dňa 20.3.2006, z právneho stanoviska Štátneho
veterinárneho a potravinového ústavu zo dňa 8.3.2006 a zo stanovísk ďalších subjektov,
na ktoré sa žalobca obrátil), že ako súkromný veterinárny lekár nemajúci uzatvorenú zmluvu
podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 488/2002 Z. z. s regionálnou veterinárnou a potravinovou
správou na vykonávanie určitých štátnych veterinárnych činností, takúto úhradu požadovať
nemôže. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že odber krvi a činnosti s tým
súvisiace (teda aj odoslanie vzoriek na serologické vyšetrenie príslušnej regionálnej
veterinárnej a potravinovej správe) za účelom plnenia plánu veterinárnej ochrany a prevencie
územia Slovenskej republiky je štátnou veterinárnou činnosťou.
Nedôvodná bola tiež, podľa názoru odvolacieho súdu, námietka žalobcu vytýkajúca
nedodržanie zákonných premlčacích lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho
konania predsedom dozornej komisie.
Z dikcie § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. vyplýva, že v súvislosti s podaním
návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedom dozornej komisie zákon rozlišuje
subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu. Subjektívna dvojmesačná lehota začne plynúť
odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky
a plynie v rámci jednoročnej objektívnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti skutočne došlo.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že subjektívna lehota
na podanie návrhu na disciplinárne konanie začala plynúť odo dňa, kedy sa príslušný orgán
KVL, teda predseda Dozornej komisie KVL, dozvedel bez všetkých pochybností o porušení
povinností žalobcom, teda dňa 23.11.2006, kedy mu MVDr. R., ktorému bola sťažnosť
pridelená na prešetrenie, predložil podanie zo dňa 22.11.2006. Na základe týchto šetrení
Dozorná komisia KVL predložila predsedovi Disciplinárnej komisie KVL pod č. j. 1/2007
návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi zo dňa 17.1.2007, teda v rámci
zákonnej dvojmesačnej lehoty; (ako aj v rámci objektívnej jednoročnej lehoty, ktorej
uplynutie žalobca ani nenamietal).
V súvislosti s námietkou žalobcu o odňatí práva účinne sa brániť v disciplinárnom
konaní prostredníctvom zvolenej osoby neušlo pozornosti súdu, že disciplinárny senát
v odpovedi (z 5.9.2007) na oznámenie žalobcu o jeho úmysle dať sa na pojednávaní
zastupovať MVDr. I. síce odkazujúc na § 1 písm. g/ piatej časti Stanov KVL nesprávne
informoval o možnosti účastníka dať sa zastupovať výlučne advokátom (čo nie je v súlade
s ustanovením § 17 ods. 1 Správneho poriadku), ale ako z obsahu pripojeného spisu
žalovaného vyplýva, žalobca na svojom práve dať sa zastúpiť spôsobilou osobou netrval,
svoje právo na pojednávaní (ktorého sa ani sám nezúčastnil) nevyužil, preto takéto
pochybenie nepredstavuje, podľa názoru súdu, aktívne bránenie v práve účinne sa brániť
v disciplinárnom konaní a teda vadu konania majúcu za následok nezákonné rozhodnutie
vo veci.
Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd námietky žalobcu uvedené
v odvolaní za opodstatnené, pričom v postupe krajského súdu, ktorý žalobu zamietol
ako nedôvodnú, odvolací súd nezistil žiadne pochybenie a preto jeho rozsudok podľa § 219
OSP ako vecne správny potvrdil.
Proti výroku rozsudku krajského súdu o trovách podal odvolanie žalovaný, ktorý
ho na odvolacom pojednávaní vzal späť a konanie o ňom žiadal zastaviť. Pretože k späťvzatiu
odvolania v tejto časti došlo skôr ako bolo o ňom rozhodnuté, odvolací súd konanie o ňom
v súlade s ustanovením § 207 ods. 3 O.s.p. zastavil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1
O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebol
úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v .r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu