Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-60-2021.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovaného A. D. pre prečin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/70/2020 zo dňa 08.06.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.01.2022 jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
A. D., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom F. XX, Z. V.,
u k l a d á
podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/70/2020 zo dňa 08.06.2021 bol obžalovaný A. D. uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 17.01.2020 v čase o 09.00 hod v Bratislave v podchode na Trnavskom mýte po predchádzajúcom zákonnom poučení príslušníkmi policajného zboru dobrovoľne vydal 1 ks čierne plastové vrecúško s vákuovým uzáverom s obsahom kryštalickej látky, pričom znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave bolo zistené, že predmetné čierne plastové vrecúško s kryštalickým materiálom s hmotnosťou 113 mg obsahovo účinnú látku metamfetamín s prímesou dimetylsulfónu v množstve väčšom ako 20 mg, ktoré sa považuje za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to mu bol podľa § 171 ods. 1, § 38 ods. 2, § 56 ods. 2 Trestného zákona uložený trest peňažný trest vo výmere 400 € a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.07.2021. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že odvolanie prokurátor podal v neprospech obžalovaného a smeruje proti výroku o treste, s ktorým sa nestotožnil. Má zato, že pri uložení trestu bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že obvinený A. D. sa prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona dopustil dňa 17.01.2020, kedy mu plynula trojročná skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 7T/22/2017 zo dňa 27.06.2017, právoplatným dňa 27.06.2017. Obvinený bol vyššie uvedeným rozsudkom Okresného' súdu Bratislava V odsúdený pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností má prokurátor zato, že v predmetnej trestnej veci neboli splnené podmienky pre uloženie namietaného druhu trestu, ktorý je nízky vzhľadom na skutočnosť, že obvinený sa opätovne dopustil druhovo rovnakej trestnej činnosti a navyše aj za trvania skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody. Preto prokurátor považuje výrok o treste za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 až 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené. Svojimi podaniami sa domáhal povolenia splátok peňažného trestu z dôvodu jeho nepriaznivej hmotnej situácie.
Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry pridržiaval písomne zdôvodneného odvolania, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že býva v Pustých Úľanoch, kde chodil aj na základnú školu, v súčasnosti je nezamestnaný, predtým pracoval v SBS. Má 2 deti, 4 - ročné a ročné, žije s nimi v spoločnej domácnosti, ako aj s družkou, ktorá je na materskej. Nepracuje preto, že táto doba priniesla problémy aj s prácou. Momentálne neužíva návykové látky. Je fyzicky zdravý. Vie, že je v podmienke za prechovávanie pervitínu, ale všetko sa mu rúcalo a potreboval sa trocha odreagovať. Pre prípad uloženia trestu povinnej práce vyslovil súhlas s uložením tohto druhu trestu. Je si vedomý, čo urobil, rozhodnutie ponechal na úvahe odvolacieho súdu.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/300/>,
Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 57 ods. 1 Trestného zákona, alinea druhá, (súd) peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané prokurátorom je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné, pretože súd prvého stupňa uložil obžalovanému peňažný trest v rozpore s § 57 ods. 1 Trestného zákona.
Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 08.07.2020 na príslušný súd obžalobu na obvineného Michala D. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2021 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to prečítaním odpisu registra trestov podľa § 269 Trestného poriadku.
Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný sa dopustil druhovo rovnakého trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Súd prvého stupňa síce správne a v súlade s § 49 ods. 2 Trestného poriadku neuložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, keďže to uvedené ustanovenie zákona vylučuje, a správne konštatoval, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimerane prísne. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že obžalovaný v skúšobnej dobe spáchal síce druhovo rovnaké konanie než to, za ktoré mu bola určená skúšobná doba, avšak vzhľadom na to, že prechovával iba jednu obvykle jednorazovú dávky drogy pre vlastnú potrebu, je okolnosťou, ktorá činí závažnosť jeho trestného činu nižšou. Obžalovaný spáchaním žalovaného trestného činu nespôsobil žiaden závažný následok. Je otcom dvoch malých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, žije v usporiadanom rodinnom zväzku, v prechádzajúcom zamestnaní pracoval 5 rokov, a teda má pracovné návyky, nie je závislý na návykových látkach. K trestnému činu sa priznal a ľutuje ho. Pohnútkou k jeho spáchaniu bolo negatívne psychické rozpoloženie spôsobené nezamestnanosťou a sociálnou núdzou. Hodnotiac tieto skutočnosti z hľadísk uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, že sankcionovanie obžalovaného nepodmienečným trestom odňatia slobody nezodpovedá zákonným kritériám. Bezo sporu obžalovaný viackrát sociálne i trestnoprávne zlyhal, povahu týchto zlyhaní však odvolací súd nehodnotí ako zhoršenie prognózy nápravy obžalovaného, naopak, túto prognózu vzhľadom na jeho osobné pomery považuje za celkom priaznivú, a to v závislosti od viacerých premenných faktorov nezávislých od obžalovaného, ktoré budú vplývať na konanie obžalovaného.
Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, avšak zároveň dospel k záveru, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému peňažný trest v rozpore so zákonom, keďže sám majetkové pomery obžalovaného nezisťoval a nedokazoval, hoci už z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že obžalovaný je v nepriaznivej finančnej situácii, nemajetný a bez pravidelného príjmu, čo potvrdil aj pred odvolacím súdom. Za týchto okolností zákon v citovanom § 57 ods. 1 neumožňuje uloženie peňažného trestu. Súčasne súd prvého stupňa pochybil, keď vo výroku o treste nevyjadril zákonným pomenovaním priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ktorými v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil. Tieto skutočnosti boli dôvodom, prečo odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol.
V zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - k trestnému činu sa priznal a ľutuje ho, a tiež priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcom odsúdení Okresným súdom Bratislava V sp.zn. 7T/22/2017 zo dňa 27.06.2017.
Pri úvahách o druhu trestu odvolací súd dospel k záveru, že okolnosti skutku, jeho podstata a menšia závažnosť, ako aj súčasné osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného odôvodňujú uloženie trestu povinnej práce, ktorý najlepšie vystihuje zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, a súčasne postačí na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu. Formálna podmienka možnosti uloženia trestu povinnej práce v zmysle § 54, a to súhlas páchateľa, bola splnená na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.
Pri úvahách o výmere trestu povinnej práce odvolací súd prihliadol na to, že obžalovaný sa dopustil špeciálnej recidívy, čo treba hodnotiť v neprospech obžalovaného, a preto v rámci zákonnej sadzby 50 až 300 hodín uložil obžalovanému trest v hornej polovici sadzby uvedenej v § 54 Trestného zákona.
Odvolací súd upozorňuje, že trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne, vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu tak, aby bol vykonaný najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu súdom prvého stupňa.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.