Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/30/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bytom V., 2/ A.,

bytom V. obaja zastúpení JUDr. K., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ P., bytom

V., 2/ Z. bytom V., obaja zastúpení JUDr. L., advokátom v P., o odstránenie neoprávnenej

stavby a iné, ktorá sa viedla na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. októbra 2008 sp. zn. 1 Co

80/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 27. februára 2008 č.k. -272 zriadil

vecné bremeno oprávňujúce každého vlastníka prístavby rodinného domu na Ul. K. X., V.

mať na parcele KN X., zapísanej na LV č. X., V. v rozsahu znázornenom na geometrickom

pláne I. č. X. zo dňa 24.11.2000 umiestnenú časť domu na novovytvorenej parcele KN X/5.

zastavanej ploche o výmere 3 m2 znázornenej na citovanom geometrickom pláne, žalovaním

uložil povinnosť zaplatiť žalobcom solidárne 10 000 Sk (331,94€) do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a žalobu o uloženie povinnosti postaviť oplotenie a o zaplatenie

6 500Sk (215,76€) vylúčil na samostatné konanie (v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade

trov konania).

Na odvolanie žalobcov proti rozsudku súdu prvého stupňa Krajský súd v Prešove

rozsudkom z 29. októbra 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa (okrem

výroku o vylúčení veci na samostatné konanie) potvrdil a rozhodnutie o náhrade trov

odvolacieho konania ponechal na konečné rozhodnutie vo veci. Na odôvodnenie

potvrdzujúceho výroku uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie

v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci správne

rozhodol. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané, že by žalovaní

mali vedomosť o tom, že stavajú na cudzom pozemku. V zhode so súdom prvého stupňa

prihliadol k pomerom žalovaných a nepatrnej výmere (3 m2), k zabratiu ktorej došlo

zriadením prístavby k rodinnému domu žalovaných. Súd prvého stupňa správne posúdil vec aj

podľa c , pričom nepochybil ani pri určení primeranej náhrady

za zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných, uzavrel odvolací súd.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, v ktorom

uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Namietali dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 1 a ods. 2 písm. a, b, c Občianskeho súdneho

poriadku. Tvrdili, že odvolací súd nesprávne pri svojom rozhodovaní nesprávne aplikoval

ustanovenie . Trvali na tom, že žalovaní neboli

dobromyseľní. Ďalej súdom vytkli, že nevykonali nimi navrhované dôkazy, a to ohliadku na

mieste samom, dopracovanie znaleckého dokazovania na otázku, či prístavba spĺňa

podmienky stavby z hľadiska statiky, bezpečnosti prevádzky, ochrany životné prostredia

a určenia nemajetkovej ujmy za znehodnotenie majetku, v dôsledku čoho im bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Konanie odvolacieho súdu je postihnuté aj inou vadou, ktorá

spočíva v tom, že vychádzal z neúplného a nesprávne zisteného skutkového stavu, tzn. len

z tvrdenia žalovaných. Z týchto dôvodov žiadali zrušiť nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale

tiež rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie

eventuálne ho zmeniť a priznať im náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 000

Sk (6638,78 €) a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk (16 596,96 €).

Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcov písomne nevyjadrili. Navrhli dovolanie ako

neprípustné odmietnuť a žiadali priznať im náhradu trov dovolacieho konania vo výške

120,88 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

rozsudku, je procesne prípustné, ak sa ním napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (viď ). Dovolanie je

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie

je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238

ods. 3 ). V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa

týchto ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa

neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci dosiaľ nerozhodoval,

a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie žalobcov preto podľa prípustné nie je. Procesnú prípustnosť

ich mimoriadneho opravného prostriedku by vzhľadom na to zakladala len prípadná procesná

vada v zmysle Na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný vždy prihliadať

( ). So zreteľom na uvedenú povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na

skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa - a to aj

vzhľadom na obsah dovolania - zaoberal tiež otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov

nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania

podľa tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo

k jednej (niektorým) z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ktoré opodstatňuje záver dovolacieho súdu, že konanie na súde nižšieho stupňa je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Mimoriadnosť dovolania ako

opravného prostriedku, ktorým možno výnimočne napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, sa prejavuje aj v tom, že jeho prípustnosť v zmysle je spojená

výlučne len s najzávažnejšími, v ňom taxatívne vymenovanými procesnými vadami

zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, než sú vady

taxatívne vymenované v ) nezakladajú prípustnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.

Dôvody (prípustnosti a opodstatnenosti) dovolania dovolací súd neposudzuje len

podľa toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu tohto

opravného prostriedku ( v spojení s ). Pri takomto posudzovaní

dovolania je zrejmé, že žalobcovia v danej veci namietli procesnú vadu v zmysle § 237 písm.

f/ tým, že vyjadrili nesúhlas s postupom súdov, keď nevykonali nimi navrhované

dôkazy.

Pokiaľ mali dovolatelia skutočne na mysli túto vadu konania, treba uviesť, že

prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p zakladá taký vadný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv a oprávnených záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol už vo

viacerých svojich rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané na základe neúplne

zisteného skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, že je daný dôvod prípustnosti

v zmysle O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, ktorá spočíva

v odňatí možnosti konať pred súdom, ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať

v priebehu konania práva priznané mu , a to najmä právo

predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam,

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné

prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom

(svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1,

, a , , , , , ). Dovolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 53/2000. Zo spisu nevyplýva, že by žalobcom

bolo odňaté niektoré z uvedených procesných práv.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia

zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď

) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď ). Pokiaľ účastník

navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať.

Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať

k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú

vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

( ), a nie účastníkov konania. Uvedené vyjadril Najvyšší súd Slovenskej

republiky už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu

môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom vyslovil názor, že ak súd

v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle

, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

alebo za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli

v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd

Slovenskej republiky tiež v uznesení z 27. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/98, ktoré bolo

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2000.

Žalobcovia v dovolaní namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. K odňatiu možnosti dovolateľov pred súdom konať nemohli viesť

ani právne závery, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať

dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože súd svojím rozhodovaním

neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo

účastníka. Či už teda súdy napadnuté rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom

právnom posúdení veci (pozn.: dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval),

neodňali tým žalobcom možnosť pred súdom konať ( ).

Dovolatelia namietajú aj to, že konanie súdov z 29. októbra 2008 sp. zn. ,

nižších stupňov je zaťažené tzv. inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Predovšetkým treba uviesť, že tento dovolací dôvod by bol skúmateľný za situácie

prípustnosti dovolania, pretože sám osobe prípustnosť nezakladá. Okrem toho polemika

s hodnotením dôkazov vykonaných súdmi nižších stupňov takouto vadou nie je.

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalobcov odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd nerozhodol. Rozhodne o nich súd

v rozhodnutí o veci samej, po vyčerpaní celého predmetu konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta