Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
912/376651.2507b7.pdf
PDF · 103.81 KB
No categories available
2obdo/12/2009
0Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Obdo 12/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. a. s., so sídlom X. B.,
D. IČO: X. právne zastúpeného JUDr. M. C. advokátom so sídlom X. N., Š. proti
žalovanému: Obec Š. so sídlom X. Š. IČO: X. právne zastúpenému JUDr. J. L. advokátom
so sídlom X. T., N. o zaplatenie 1 720 075,–Sk s príslušenstvom na dovolanie žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. decembra 2008 č. k. 16 Cob
145/2008-330, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 15. decembra 2008 č. k. 16 Cob 145/2008-330 o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 21. júla 2008 č. k. 18 Cb 511/2002-321
dovolacie konanie zastavil a uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania 39 055,–Sk k rukám právneho zástupcu JUDr. J. L. advokáta do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovi vznikla podaním
dovolania poplatková povinnosť, ktorú si nesplnil, nezaplatil súdny poplatok za dovolanie.
Výzvou zo dňa 02. 05. 2008 súd vyzval dovolateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
dovolanie s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Právny zástupca
dovolateľa výzvu prevzal dňa 09. 05. 2008, súdny poplatok nebol zaplatený, preto súd
dovolacie konanie v súlade citovaným zákonným ustanovením, § 10 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch, zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 prvá
veta O. s. p., ktoré odôvodnil tým, že zastavenie konania zavinil žalobca a preto je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Žalovanému priznal náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré predstavuje odmena advokáta za úkony právnej služby
prevzatie a príprava a vyjadrenie k dovolaniu, ako aj hotové výdavky a DPH.
Proti tomuto uzneseniu sa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania sa odvolal
žalobca, navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že súd neprizná náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov, keď nemožno jednoznačne konštatovať, že zastavenie konania zavinil.
Uviedol, že dané konanie súdu možno chápať ako konanie vo veci samej, a preto mohol
súd prípadne v konaní pokračovať podľa § 10 ods. 2, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdil, keď sa stotožnil s názorom
vyjadreným v odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobcu zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo
výške 39 055,–Sk za 2 úkony právnej služby po 16 250,–Sk + DPH 6 175,–Sk (príprava
a prevzatie veci, vyjadrenie k dovolaniu) a 2 režijné paušály po 190,–Sk podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca svojim
správaním z hľadiska procesného výsledku zavinil zastavenie konania tým, že nezaplatil
poplatok za dovolanie a súd prvého stupňa musel konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zastaviť. Poplatková povinnosť žalobcu za podané
dovolanie vznikla v zmysle § 5 ods. 1, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch už momentom podania dovolania, a nie až na základe výzvy súdu. Preto postup
súdu, ktorým súčasne zaslal výzvu na zaplatenie poplatku za dovolanie žalobcovi
a dovolanie na vyjadrenie žalovanému, nie je v rozpore so zákonom či iným právnym
predpisom. Taktiež podotkol, že Občiansky súdny poriadok ani zákon č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch neustanovuje povinnosť súdu dať dovolanie na vyjadrenie druhému
účastníkovi až po zaplatení súdneho poplatku za predmetné dovolanie. Uviedol, že aj názor
žalobcu, že súd zaslaním dovolania žalovanému na vyjadrenie, už začal konať vo veci
samej, a teda konanie nemal zastaviť v zmysle § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch, nie je správny. Úkonom súdu vo veci samej je v zmysle súčasnej
judikatúry až výzva na prednes návrhu na pojednávaní, prípadne vydanie platobného
rozkazu.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol uznesenie
odvolacieho súdu v časti trov konania zmeniť tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania
sa nepriznávajú alebo zrušiť napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ust. § 237 písm. f) O. s. p.
V dovolaní uviedol, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo postupom krajského
súdu v tom smere, že nepokračoval v konaní napriek tomu, že mal. Ďalej uviedol, že
o trovách dovolacieho konania rozhodol iný než dovolací súd bez toho aby bol na takýto
úkon poverený, a takýto postup je porušením § 205a ods. 1 OSP v nadväznosti na § 237
písm. g/ OSP. Krajský súd takéto pochybenie okresného súdu nenapravil, pretože ani on
nebol splnomocnený zákonom alebo dovolacím súdom rozhodnúť o trovách dovolacieho
konania. V dovolaní uviedol, že je toho názoru, že aj týmto postupom bola odporcovi
odňatá možnosť konať pred súdom, keďže o trovách nerozhodol zákonný sudca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
preskúmal vec v zmysle ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a
ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje
ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o
uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ §-u 237 O. s. p., podľa
ktorého sa posudzuje odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu.
Dovolateľ odvodzuje odňatie možnosti konania pred súdom neprípustným rozhodnutím
súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu o trovách dovolacieho konania tým, že odvolací
súd napriek tomu, že mal pokračovať v konaní, v tomto nepokračoval.
Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom
v dovolacom podaní.
V zmysle citovaného ust. § 239 ods. 1, 2, 3 O. s. p. neboli splnené zákonnom
stanovené podmienky prípustnosti podaného dovolania, keď rozhodnutiami súdov prvého
a druhého stupňa bolo rozhodnuté o náhrade trov konania konečným spôsobom
nepripúšťajúcim proti týmto podanie osobitného opravného prostriedku proti právoplatným
rozhodnutiam súdov a to dovolania. Pri skúmaní uvedeného dôvodu podania dovolania,
odňatia možnosti konať pred súdom, dovolací súd zistil, že ani tento dôvod nebol
uplatnený v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko nenastala situácia, ktorá by bránila
v konaní na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní žalobcovi uplatňovať všetky
zákonom stanovené procesné návrhy a úkony k uplatneniu jeho práva a ktoré by
znemožňovali prístup žalobcu k spravodlivému konaniu a rozhodnutiu vo veci. Procesný
postup súdov v obidvoch stupňoch prebiehal v zmysle právnej úpravy Občianskeho
súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch a umožňoval žalobcovi zúčastniť sa
alebo byť informovaný a vyzvaný na všetkých úkonoch prvostupňového a odvolacieho
súdu. O náhrade trov konania rozhoduje ten súd, ktorý vo veci rozhoduje s konečnou
platnosťou, t. j., ktorého rozhodnutie nadobúda právoplatnosť, po vyčerpaní všetkých
zákonom určených opravných prostriedkov a to v danej veci je krajský súd ako súd v danej
veci odvolací (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa nedopustil
pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania a preto postupom súdu prvého stupňa
a odvolacieho súdu, nebola odňatá možnosť konať žalobcovi pred súdom a v danej veci
nebola splnená podmienka prípustnosti podania dovolania podľa ust. § 237 písm. f/
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dovolaním napadol také uznesenie, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné a preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4, § 224 ods. 1, § 142
ods. 1 O. s. p. tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, pretože účelne vynaložené trovy v dovolacom konaní žalovanému
nevznikli žiadne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.