Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
56f/376635.b00a1b.pdf
PDF · 98.79 KB
No categories available
2obo/51/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Obo 51/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu P. Z. o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovania
odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie veriteľov D. a S. a. s., B. proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. marca 2009 č. k. 36-24K 15/94-394 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 26. marca 2009 č. k. 36-24K 15/94-394 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením schválil konečnú správu
o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu nasledovne:
Celkové príjmy konkurzu predstavujú sumu 377 883,95 eur náklady spojené so
správou a udržiavaním podstaty predstavujú sumy 234 526,59 eur, predpokladané náklady do
ukončenia konkurzu 2 489,55 eur. Odmena správcu konkurznej podstaty s osobnými
výdavkami predstavuje sumu 59 372,94 eur. Pre vyplatenie veriteľov zostala suma 81 494,87
eur.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia podaním zo dňa 14. 11. 2008 predložil správca
konkurznej podstaty svoju konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní
odmeny a výdavkov. Postupom podľa ust. § 29 ods. 3, 4 ZKV súd preskúmal túto konečnú
správu a upovedomil o nej úpadcu a konkurzných veriteľov.
Proti konečnej správe podali v zákonnej lehote námietky veritelia D. L. a S. a. s., B.,
ktorí namietali časť príjmov a výdavkov počas trvania konkurzu. Namietali, že tieto údaje nie
sú špecifikované, nie je ich možno preveriť, pričom k celkovej dĺžke trvania konkurzu sú
neprimerane vysoké.
Na základe predložených námietok doložil správca podaním z 18. 03. 2009 opravenú
konečnú správu, v ktorej rozšpecifikoval jednotlivé výdavky vynaložené na udržanie a správu
podstaty v zmysle uplatnených námietok.
V podaní zo dňa 24. 03. 2009 veriteľ D. sa s týmto rozšpecifikovaním neuspokojil, čo
odôvodnil skutočnosťou, že správca zmenil výšku príjmov a výdavkov až na základe
podaných námietok a podstatné rozdiely, ktoré vznikli, predovšetkým v sume určenej na
rozdelenie veriteľom nie sú zdôvodnené.
Súd konštatoval, že špecifikácia výdavkov, ktorú namietali uvedení veritelia je pre
objasnenie konečnej správy postačujúca. Podľa súdu je potrebné si uvedomiť celkovú dĺžku
trvania konkurzu a s tým súvisiacu skutočnosť, že predložiť účtovné a pokladničné knihy za
celé obdobie konania konkurzu (10 rokov), čo predstavuje veľké množstvo účtovných
dokladov, je z hľadiska súdu nereálne, pretože súd nemá podmienky ani kapacity, aby takýto
rozsiahly materiál podrobne skúmal, tak ako si to predstavujú veritelia. Pokiaľ veritelia majú
pochybnosti o odôvodnenosti takto spracovaných číselných údajov, môžu si tieto skutočnosti
odsúhlasiť osobne so správcom. Z tohto dôvodu vykonal súd námatkovo kontroly niektorých
dokladov.
Čo sa týka vyúčtovania odmeny správcu, správca si ju vypočítal nesprávne, pretože
použil vyhlášku, ktorú nie je možné na tento prípad použiť. Vzhľadom na to, že v prítomnom
konkurze bolo posledné osobitné prieskumné pojednávanie ukončené 22. 05. 2008 vzťahuje
sa na výpočet odmeny správcu ust. § 11c ods. 3 vyhl. č. 398/2001 Zb. podľa ktorej sa na
odmenu správcov použijú retroaktívne ust. § 6-9d. Na základe tohto ustanovenia si správca
mal vypočítať tabuľkovú odmenu podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 398/2001 Zb. Vzhľadom na to, že
podľa § 31 ods. 1 ZKV je odmena správcu v rámci nárokovateľných položiek pred všetkými
nárokmi a to aj záložných a oddelených veriteľov, bolo potrebné prepočítať celkovú výšku
pripadajúcu na vyplatenie konkurzným veriteľom s prihliadnutím na správny výpočet odmeny
správcu. Po oprave v zmysle platného a účinného právneho predpisu a po vykonaní
jednotlivých prepočtov uvedených v konečnej správe, je potrebné konštatovať, že celkové
príjmy predstavujú sumu 377 883.95 eur, výdavky spojené so správou a udržiavaním podstaty
predstavujú sumu 234 526,59 eur, predpokladané náklady spojené s ukončením konkurzu
predstavujú sumu 2 489,55 eur a osobné výdavky správcu sú 8 698,80 eur. Po odpočítaní
týchto nákladov od celkových príjmov na výplatu veriteľom ostáva suma 81 494,87 eur.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolali veriteľ S. a. s. B. a D. L..
Veriteľ S. a. s., B. poukazuje na ust. § 29 ods. 4 ZKV a na skutočnosť, že konkurzný
súd veriteľmi podané námietky na pojednávaní neprejednal a že doplnená konečná správa
nebola vyvesená na úradnej tabuli súdu. Upozorňuje na to, že správca konkurznej podstaty
v doplnenej konečnej správe podstatne zmenil výšku príjmov a výdavkov, v rozpore s ust. §
29 ods. 3 ZKV tento svoj postup náležite nezdôvodnil a konkurzný súd takto doplnenú
konečnú správu dostatočne nepreskúmal.
Čo do výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty zastáva názor, že ju bolo treba
vypočítať podľa znenia vykonávacej vyhlášky platného do 28. 09. 2001. Poukazuje na to, že
podľa prechodných ustanovení sa v začatých konaniach v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo
skončené prieskumné pojednávanie, na odmenu správcov použijú ustanovenia § 6 až 9d
vyhlášky, pričom vyzdvihuje, že vyhláška výslovne hovorí o prieskumnom pojednávaní nie
o osobitnom prieskumnom pojednávaní. Po obšírnej analýze pojmov prieskumné
pojednávanie a osobitné prieskumné pojednávanie uzatvára, že osobitné prieskumné
pojednávanie je samostatným právnym inštitútom v konaniach do 31. 01. 1998 a preto
prechodné ustanovenia § 11c ods. 3 vyhl. treba interpretovať tak, že v konaniach, v ktorých
k 08. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie sa na odmenu správcov použijú ust.
§ 6 až 9d. Pokiaľ sa teda konalo osobitné prieskumné pojednávanie v konaniach začatých
pred 31. 01. 1998, tak toto nemohlo mať vplyv na odmeny, pretože v prechodných
ustanoveniach sa spomína „prieskumné pojednávanie“ a nie „osobitné prieskumné
pojednávanie“. Tvrdí preto, že odmena správcu mala byť vyčíslená sumou 37 705,40 eur.
Veriteľ D. sa odvoláva na ust. § 1, 2, 3 a 6 O. s. p. a § 12 ZKV ako aj svoje písomné
vyjadrenie zo dňa 24. 03. 2009 a tvrdí, že súd musí aj z úradnej povinnosti skúmať všetky
skutočnosti uvedené v konečnej správe a nie len „námatkovo“ kontrolovať niektoré uvádzané
skutočnosti. Uvádza tiež, že správcu konkurznej podstaty sa mu neporadilo skontaktovať
telefonicky a na jeho písomnú žiadosť o poskytnutie informácií neodpovedal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l O. s. p. bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že je dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu
Poľnohospodárske družstvo Z. vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.
11. 1997 sp. zn. 36-24K 15/94.
Správca konkurznej podstaty predložil dňa 14. 11. 2008 konečnú správu o speňažení
majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu. Súd zverejnil konečnú správu
vyvesením na úradnej tabuli dňa 26. 11. 2008, v Obchodnom vestníku bolo vyvesenie
konečnej správy zverejnené dňa 21. 11. 2008.
Proti tejto konečnej správe podali námietky veriteľ S. a. s. a D. L.. Obsahovo zhodne
namietali nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť konečnej správy pre absenciu špecifikácie
príjmov a výdavkov konkurzu a neprimerane vysokú výšku výdavkov vzhľadom na dĺžku
trvania konkurzného konania.
Podaním zo dňa 18. 03. 2009 správca konkurznej podstaty predložil doplnenú
a spresnenú konečnú správu. Súd ju prejednal na pojednávaní dňa 26. 03. 2009 a schválil
napadnutým uznesením. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd síce prejednal na pojednávaní ale
ju nezverejnil v súlade s ust. § 29 ods. 3 ZKV.
Odvolateľ upozornil medzi inými na to, že príjmy z predaja nehnuteľného majetku
úpadcu boli podľa konečnej správy zo dňa 10. 11. 2008 spolu vo výške 7 149 015,60 Sk
a podľa doplnenia zo dňa 16. 03. 2009 len v sume 6 926 930,–Sk., príjmy z pohľadávok podľa
konečnej správy z 10. 11. 2008 vo výške 138 707,30 Sk sa v jej doplnení znížili na 25 000,–
Sk a zhrnul, že vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty zmenil výšku príjmov
a výdavkov až na základe námietok a zmenu odôvodnil len pri príjmoch z nájmov bytov a pri
ostaných položkách ako dôvod uviedol len podrobnú analýzu všetkých príjmov a výdavkov
vrátane prípadov evidovaných v pokladničných knihách a v roku 1998 -1999. Veriteľ tiež
konštatoval, že rozdiely sú takmer vo všetkých príjmoch a výdavkoch a teda aj v sume
určenej na uspokojenie konkurzných veriteľov a tie bez zdôvodnenia a preto navrhol súdu
uložiť správcovi konkurznej podstaty podrobne špecifikovať všetky príjmy a výdavky
a všetky ich hodnoverne preukázať.
Na tomto základe odvolací súd sa musel stotožniť s názorom odvolateľov, že
konštatovanie súdu l. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorého špecifikácia
výdavkov, ktorú namietali veritelia D. a S. a. s. a že námatková kontrola niektorých dokladov
súdom je pre objasnenie konečnej správy dostačujúca, je neopodstatnená.
V zmysle § 12 ZKV súd vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a na výkon tejto
povinnosti mu aj citované ustanovenia dáva oprávnenia, medzi ktorými je aj právo dať
pokyny správcovi. Ak teda odvolateteľ D. namieta, že správca konkurznej podstaty je na
telefóne nezastihnuteľný a na listy neodpovedá, teda názor súdu, že pokiaľ veritelia majú
pochybnosti o odôvodnenosti spracovaných číselných údajov, môžu si tieto skutočnosti
odsúhlasiť osobne so správcom v praxi nefunguje, mal zabezpečiť spoluprácu správcu
konkurznej podstaty s odvolateľmi aplikáciou citovaných ustanovení.
V ďalšom konaní tiež musí súd l. stupňa napraviť pochybenia spočívajúce
v nezverejnení doplnenej konečnej správy v súlade s ust.§ 29 ods. 3 ZKV.
Pokiaľ ide o odvolanie veriteľa S. a. s. proti priznanej výške odmeny SKP, odvolací
súd sa s názorom odvolateľa, podľa ktorého „osobitné prieskumné pojednávanie“ v zmysle §
22 ZKV v znení pred novelou zák.č. 12/1998 Z.z. je odlišným, s prieskumným pojednávaním
vlastne nesúvisiacim právnym inštitútom na rozdiel od súdnou praxou vytvoreného právneho
termínu „dodatočne prieskumné pojednávanie“, nestotožnil. Aj osobitné prieskumné
pojednávanie je svojou náplňou prieskumným pojednávaním, avšak osobitne upraveným,
vzhľadom na okolnosť, že (riadne) prieskumné pojednávanie sa už uskutočnilo. Osobitná
úprava sa týka náhrady trov s ním spojených ako aj nemožnosti „ nových“ veriteľov poprieť
pravosť a poradie pohľadávok preskúmaných na predchádzajúcich prieskumných
pojednávaniach.
Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu l. stupňa podľa § 221 ods. 1
O. s. p. zrušil a vec vrátil v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. mája 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
Za správnosť vyhotovenia: M. N. predseda senátu