Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/55/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.

v právnej veci žalobcu: F. S. – S., zastúpený: JUDr. J. V., advokátom, proti žalovanému:

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 15166/2006 zo dňa 11.06.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove č.k. -35 zo dňa 16.01.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -35 zo dňa 16. januára 2009 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č.k. -35 zo dňa 16.01.2009

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 15166/2006 zo dňa 11.06.2007, ktorým zmenil výrok rozhodnutia Colného úradu Prešov

zn. 670/2006-6291 zo dňa 05.01.2006 tak, že predmetom prepadnutia v prospech štátu je

minerálny olej v rozhodnutí špecifikovaný bez obalu a to v celkovom množstve 18696 litrov,

ktorý bol zabezpečený žalobcovi rozhodnutím Colného úradu Prešov zn. 16/2004-3 dňa

28.07.2004. Keďže žalobca – majiteľ tovaru, v zmysle ust.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len ), neodstránil pochybnosti, ktoré viedli

k zabezpečeniu tovaru.

Krajský súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že považuje za nedôvodnú námietku

žalobcu, že úlohou colného úradu bolo konanie podľa prerušiť

do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Humennom.

Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že trestné konanie spočíva

na iných princípoch a zásadách ako daňové konanie, pričom skutočnosť, že žalobcovi nebolo

preukázané, že sa dopustil trestného činu neznamená, že rozhodnutie o prepadnutí tovaru

v prospech štátu je nezákonné, prípadne že colný úrad bol povinný konanie prerušiť

do právoplatného skončenia trestného konania, pretože takáto povinnosť mu zo zákona

č. nevyplýva. Skôr začaté trestné konanie teda nie je konaním o predbežnej

otázke, tak ako namietal žalobca v žalobe (o otázke, o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté

si správca dane môže urobiť úsudok), a rozhodnutie o prepadnutí tovaru nezáviselo

od posúdenia, či sa žalobca dopustil trestného činu alebo priestupku, a nenastali ani ďalšie

skutočnosti, pre ktoré bol správca dane podľa povinný konanie prerušiť.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa žalobu zamietol. Vo veci

rozhodol napriek tomu, že právny zástupca žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

kolízií pojednávaní. Na tento dôvod krajský súd neprihliadal vzhľadom na charakter konania

(preskúmavacie konanie), v ktorom súd vychádza z námietok uvedených v žalobe,

ktoré po uplynutí lehoty nemožno rozšíriť ( ) ako aj skutočnosť,

že o termíne pojednávania bol právny zástupca včas upovedomený (dňa 12.12.2008),

pritom mal dostatok času si ustanoviť za seba zástupcu a o kolízii pojednávaní nepredložil

ani žiaden dôkaz.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že v celom

administratívnom spise sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by preukazoval aké množstvo

pohonných hmôt, ktoré bolo zaistené bolo nelegálne dovezené z Ukrajiny. Vykonanou

expertízou bolo konštatované, že nie je možné určiť, že zaistené pohonné hmoty sú dovezené

z Ukrajiny. Žalobca mal jednoznačné doklady, že tieto pohonné hmoty ako živnostník

kupoval legálne na území Slovenskej republiky. Mohol byť preto vykonaný objektívny dôkaz

a to účtovne porovnať množstvo kúpených pohonných hmôt s množstvom spotrebovaných

pohonných hmôt, a ak vznikol rozdiel, tento by mohol byť braný tak, že neexistujú doklady

na jeho nadobudnutie legálnym spôsobom. Takýto dôkaz mohol a mal byť vykonaný. Taktiež

tvrdenie žalobcu, že vo veci za ten istý skutok je vedené trestné stíhanie má v tejto veci

význam, pretože môže nastať absurdný právny stav, ak by bol žalobca za tento skutok

oslobodený, avšak rozhodnutie o prepadnutí pohonných hmôt by bolo zrealizované.

S poukazom na uvedené navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

aby napadnutý rozsudok zrušil a podanej žalobe vyhovel.

K podanému odvolaniu sa dňa 18.03.2009 vyjadril žalovaný uvádzajúc, že počas

daňového konania, tak ako to vyplýva z pripojeného spisového materiálu, žalobca nepredložil

žiadne doklady o spôsobe nadobudnutia predmetnej motorovej nafty, teda neodstránil

pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru a teda v súlade s § 14a

ods. 1 a 2 , keďže žalobca ako držiteľ predmetného tovaru v lehote

15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstránil pochybnosti,

ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, vydá správca dane rozhodnutie o prepadnutí

tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Nadobudnutie zistenej motorovej nafty žalobca

odôvodnil iba vyjadrením do zápisnice colného úradu z miestneho zisťovania zn. 16/2004-1

zo dňa 28.07.2004, keď uviedol, že motorovú naftu nakúpil od jemu neznámych občanov

Ukrajiny, ktorú prečerpal do nájdených nádob. Uviedol, že vlastní viacero nákladných

motorových vozidiel, naftu používal výhradne pre vlastnú potrebu. Motiváciou takéhoto

konania malo byť podľa žalobcu zachovanie jeho firmy, uživenie rodiny a zachovanie

zamestnanosti podnikaním. Žalobca ďalej uviedol, že si je vedomý porušenia zákonov

Slovenskej republiky a sľúbil, že to nikdy viac nezopakuje. Skutok ľutuje.

Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca disponuje jednoznačnými dokladmi

o nadobudnutí predmetného tovaru, tieto mal správcovi dane predložiť v zákonnej 15-dňovej

lehote od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení, v rámci ktorej mohol odstrániť

pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru. Žalobca tak neurobil, dokonca

tieto nepredložil ani s odvolaním proti rozhodnutiu o prepadnutí predmetného tovaru

v prospech štátu. Žalovaný ďalej uviedol, že trestné konanie spočíva na úplne odlišných

princípoch a zásadách konania, keď účelom trestného konania je zistiť a odhaliť páchateľa

a uložiť mu trest. Naproti čomu účelom daňového konania je chrániť záujmy štátu, t.j. určiť,

vyrubiť a vybrať daň tak, aby nedochádzalo k zníženiu daňových príjmov verejných

rozpočtov. Daňové konanie a trestné konanie sú na sebe nezávislými a samostatnými

konaniami a preto nie je v rozpore s platnými a účinnými právnymi predpismi,

ak tieto prebiehajú súbežne. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva,

že správca dane je viazaný skutkovými zisteniami uskutočnenými v trestnom konaní. Správca

dane je oprávnený a povinný vykonať vlastné dokazovanie podľa ust. § 29

a nie vyčkávať na výsledky trestného konania.

S poukazom na uvedené navrhol žalovaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

aby podľa rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) prejednal vec veta prvá v spojení

s veta druhá v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( )

a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ako vecne správny.

V tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z obsahu

pripojeného administratívneho spisu ako aj súdneho spisu zistil, že Krajský súd v Prešove

rozhodol vecne správne, odvolací súd sa s v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku a zároveň sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie Najvyšší súd SR konštatuje, že odvolací súd

sa stotožnil so záverom krajského súdu, že neobsahuje žiadne

ustanovenie, podľa ktorého by mali colné orgány v tomto konaní povinnosť v prípade,

ak orgán činný v trestnom konaní v skôr začatom trestnom konaní nerozhodol, prerušiť

konanie o prepadnutí tovaru, keďže trestné konanie je samostatným konaním, nezávislým

od konaní iných a teda je aj nezávislé aj od konaní o zabezpečení a prepadnutí tovaru a vecí

podľa

V tomto prípade žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal spôsob

nadobudnutia zabezpečeného tovaru, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia

o zabezpečení tovaru, najmä nepredložil dôkazy o spôsobe nadobudnutia minerálneho oleja,

ktorý bol predmetom rozhodnutia o zabezpečení tovaru, preto sa odvolací súd stotožnil

s argumentáciou krajského súdu ako aj argumentáciou žalovaného a správcu dane, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, keď nepredložil žiaden dôkaz,

ktorým by uvedené skutočnosti preukázal. Takéto návrhy sa nenachádzajú ani

v administratívnom spise, ani v súdnom spise, prípadne v prílohách odvolania.

K návrhu na vykonanie objektívneho dôkazu (účtovne porovnať množstvo kúpených

pohonných hmôt s množstvom spotrebovaných pohonných hmôt a až rozdiel uvedeného

by mal byť dôkazom o množstve nelegálne dovezených pohonných hmôt z Ukrajiny), ktorý je

obsiahnutý v odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu, k tomu odvolací súd

konštatuje, že vzhľadom na dispozičnú a koncentračnú zásadu, ktorá platí v správnom

súdnictve, na takýto návrh nebolo možné už prihliadnuť, keďže bol uplatnený po uplynutí

lehoty upravenej v v spojení s .

K podanej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie súdneho pojednávania

vytýčeného na 16.01.2009 Krajským súdom v Prešove, tu sa senát Najvyššieho súdu SR

v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou krajského súdu obsiahnutou na strane 5

napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože z obsahu súdneho spisu zistil, že advokát

žalobcu nepredložil spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania žiaden doklad,

ktorý by preukazoval tvrdený dôvod odročenia, t.j. že požaduje odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keďže dôkaz o inom pojednávaní nepredložil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu tiež zistil, že žalobca telefonicky

dňa 15.01.2009 oznámil krajskému súdu, že sa pojednávania súdu nezúčastní z dôvodu

práceneschopnosti, faxovým podaním predložil kópiu práceneschopnosti, avšak z úradného

záznamu, ktorý je obsiahnutý na liste č. 30 súdneho spisu nevyplýva, že žalobca požiadal

aj o odročenie pojednávania. Z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd postup krajského

súdu za opodstatnený, v súlade s .

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

ods. 1 a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom

konaní, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. mája 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková