Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
116/371424.601a4c.pdf
PDF · 141.15 KB
No categories available
4So/92/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Mariany Reiffovej, v právnej
veci navrhovateľa P. U., bytom v B., zastúpeného JUDr. R. F., advokátom v B., proti
odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, o predčasný starobný
dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo 17.
apríla 2008, č.k. 26Sd/118/2007-56, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 17. apríla 2008, č.k. 26Sd/118/2007-56, p o t v r d z u j e.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume
1.655,- Sk, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. R. F., do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) rozhodnutie odporkyne
č. X. z 22. decembra 2006 – ktorým podľa § 67 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) bola
2
zamietnutá žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma
predčasného starobného dôchodku určená k 26. septembru 2006 nie je vyššia ako 1,2 násobok
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu – a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie. Zároveň odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 10.534,- Sk k rukám jeho právneho zástupcu a nahradiť štátu trovy konania vo výške
1.750,- Sk na účet krajského súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutie odporkyne bolo potrebné
zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia zistených skutkových
okolností. Podľa názoru krajského súdu bol nesprávny právny záver odporkyne o tom, že
dôchodkový vek, resp. nárok na starobný dôchodok dosiahne navrhovateľ dovŕšením
fyzického veku 62 rokov. Navrhovateľ totiž pracoval v hlbinnej bani viac ako 12 rokov pri
ťažbe a spracovaní hornín, pod vplyvom ktorých bol počas celého obdobia vystavený
ionizujúcemu žiareniu a dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Vznik jeho nároku
na starobný dôchodok mal byť preto posúdený podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“),
pretože navrhovateľ bol zamestnaný najmenej 25 rokov (čo nebolo medzi účastníkmi sporné),
dosiahol vek 55 rokov a pracoval najmenej 10 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod
zemou v hlbinných baniach pri ťažbe hornín s ionizujúcim žiarením. Podľa názoru súdu
zvýhodnenie práce v uránových baniach vo vzťahu k zníženiu dôchodkového veku
zamestnancov nevyplýva len z druhu nerastu, ktorý sa v týchto baniach ťaží bez širších
súvislostí, ale jeho dôvodom je negatívny vplyv žiarenia, ku ktorému pri ťažbe v uránových
baniach dochádza, na zdravie človeka. S ohľadom na totožný charakter žiarenia, ku ktorému
dochádza v uránových baniach a pri ťažbe nerastov, ktorú navrhovateľ viac ako 10 rokov
v hlbinnej bani vykonával s nesporne vedecky dokázaným negatívnym vplyvom na zdravie
človeka, mala odporkyňa posúdiť nárok navrhovateľa podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák.č.
100/1988 Zb. Krajský súd zdôraznil, že ak odporkyňa pri výpočte predčasného starobného
dôchodku navrhovateľa nesprávne vychádzala z dôchodkového veku 62 rokov, bol jej
výpočet nesprávny. Z uvedených dôvodov krajský súd jej rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil
na nové konanie a rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o priznanie predčasného starobného
dôchodku, v ktorom bude odporkyňa vychádzať pri výpočte sumy predčasného starobného
dôchodku a pri posudzovaní nároku naň v zmysle § 67 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. z nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov v zmysle § 21 ods. 1
písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb.
3
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnila tým, že krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznila, že z ustanovenia § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., je zrejmé, že
zákonodarca presne a jednoznačne vymedzil práce, na ktoré sa vzťahuje podmienka, resp.
výhoda zníženia dôchodkového veku pre posúdenie nároku na starobný dôchodok. Podľa jej
názoru, keby mal zákonodarca na mysli práce s ionizujúcim žiarením, neuviedol by v citácii
ustanovenia § 21 ods.1 „zamestnania v uránových baniach“, ale „zamestnania s ionizujúcim
žiarením“. Odporkyňa zdôraznila, že podľa potvrdenia zamestnávateľa Rudné bane, š.p.
Banská Bystrica z 21. decembra 2006 a zo 4. januára 2007 bol navrhovateľ zamestnaný
od 1. októbra 1973 do 30. septembra 1979 v III. pracovnej kategórii ako technicko–
hospodársky pracovník od 1. októbra 1979 do 3. februára 1992 ako strojník banského
zariadenia v I. zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii (spolu 4.508 dní, t.j. 12 rokov a 128
dní). Z uvedeného vyplýva, že dôchodkový vek navrhovateľ nedovŕšil dosiahnutím 55 rokov,
t.j. 20. júna 2007, pretože nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym
pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto
zamestnaní v uránových baniach. Vzhľadom na to, že zamestnanie I. pracovnej kategórie
alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali k 31. decembru 1999, nedovŕšil navrhovateľ
dôchodkový vek ani podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. S poukazom na daný skutkový
a právny stav odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil a jej rozhodnutie z 22. decembra 2006 ako vecne správne potvrdil s tým, že nie je
povinná nahradiť horeuvedené trovy konania navrhovateľovi a ani štátu.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
v sume 1.655,- Sk, ktorú riadne špecifikoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.
Z podkladov dávkového spisu je zrejmé, že navrhovateľ si 25. septembra 2006
uplatnil nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 26. septembra 2006.
4
Podľa § 67 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na predčasný starobný
dôchodok, ak
a/ bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
b/ suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho
priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým podľa
§ 67 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný
dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 26. septembru 2006
nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných
baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že
navrhovateľ sa v priebehu celého konania domáhal aplikácie § 21 ods. 1 písm. a/ zák.č.
100/1988 Zb., pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a pracoval
najmenej 10 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach pri
ťažbe hornín s ionizujúcim žiarením.
Podľa názoru odporkyne navrhovateľ dôchodkový vek nedovŕšil dosiahnutím 55
rokov, t.j. 20. júna 2007, pretože nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym
pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní
v uránových baniach.
5
Na základe uvedeného možno konštatovať, že medzi účastníkmi konania bola spornou
skutočnosť, kedy, resp. v akom veku navrhovateľ splnil vzniku nároku na starobný dôchodok.
Pre posúdenie nároku navrhovateľa je rozhodujúce zistenie, či vykonával zamestnanie
zodpovedajúce práci v uránovej bani, resp. či vykonával zamestnanie postavené naroveň
uránovej bani, v ktorom prípade by bolo nepochybne potrebné vychádzať z toho, že
podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕši dosiahnutím veku 55 rokov.
Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že na základe doteraz zadovážených
podkladov nie je možné predmetnú vec posúdiť. Doposiaľ totiž nebola vyriešená otázka, či
rudnú baňu, v ktorej vykonával prácu navrhovateľ, je možné hodnotiť ako uránovú baňu.
Krajský súd sa síce pokúsil túto skutočnosť došetriť, a to zadovážením odborného vyjadrenia
Doc. RNDr. J. K., CSc. z Katedry jadrovej chémie, Prírodovedeckej fakulty Univerzity
Komenského v Bratislave, avšak toto šetrenie nemožno považovať za dostatočné. Z doteraz
vykonaných dôkazov nie je do t.č. spravdepodobnené, či predmetnú rudnú baňu (ku ktorej sa
viaže nárok navrhovateľa) z hľadiska dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície ionizujúceho
žiarenia radónu možno považovať za baňu postavenú na roveň uránovej bani. V tomto smere
je potrebné urobiť dopyt na zamestnávateľa navrhovateľa, zadovážiť rozhodnutie hlavného
hygienika SR č.j. HE – 2229/90-06, ktorým bola stanovená (podľa navrhovateľa) najvyššia
prípustná expozícia ionizujúceho žiarenia pre rudnú baňu, v ktorej vykonával zamestnanie
navrhovateľ, prípadne na ozrejmenie otázky, či zamestnanie v tejto bani možno postaviť na
roveň uránovej bani, vykonať dopyt na Úrad verejného zdravotníctva, na ktorý prešli
kompetencie hlavného hygienika SR.
Vzhľadom na to, že odporkyňa pred vydaním rozhodnutia uvedené skutočnosti
neozrejmila a za tým účelom nevykonala potrebné dokazovanie, boli splnené podmienky pre
zrušenie jej rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu, aj keď
z čiastočne odlišných dôvodov podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p. a § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania v sume 1.655,- Sk. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia navrhovateľa advokátom v odvolacom konaní a tvorí ich tarifná odmena
6
vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, a to za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške
1.465,- Sk s paušálnou náhradou vo výške 190,- Sk (§ 16 ods.3 cit. vyhlášky).Trovy
odvolacieho konania predstavujú teda spolu sumu 1.655,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2009
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová