Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/92/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Mariany Reiffovej, v právnej

veci navrhovateľa P. U., bytom v B., zastúpeného JUDr. R. F., advokátom v B., proti

odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, o predčasný starobný

dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo 17.

apríla 2008, č.k. -56, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 17. apríla 2008, č.k. -56, p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume

1.655,- Sk, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. R. F., do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zrušil podľa

(ďalej v texte rozsudku len „“) rozhodnutie odporkyne

č. X. z 22. decembra 2006 – ktorým podľa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „“) bola

2

zamietnutá žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma

predčasného starobného dôchodku určená k 26. septembru 2006 nie je vyššia ako 1,2 násobok

sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu – a vec vrátil odporkyni na ďalšie

konanie. Zároveň odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo

výške 10.534,- Sk k rukám jeho právneho zástupcu a nahradiť štátu trovy konania vo výške

1.750,- Sk na účet krajského súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutie odporkyne bolo potrebné

zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia zistených skutkových

okolností. Podľa názoru krajského súdu bol nesprávny právny záver odporkyne o tom, že

dôchodkový vek, resp. nárok na starobný dôchodok dosiahne navrhovateľ dovŕšením

fyzického veku 62 rokov. Navrhovateľ totiž pracoval v hlbinnej bani viac ako 12 rokov pri

ťažbe a spracovaní hornín, pod vplyvom ktorých bol počas celého obdobia vystavený

ionizujúcemu žiareniu a dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Vznik jeho nároku

na starobný dôchodok mal byť preto posúdený podľa

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

pretože navrhovateľ bol zamestnaný najmenej 25 rokov (čo nebolo medzi účastníkmi sporné),

dosiahol vek 55 rokov a pracoval najmenej 10 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod

zemou v hlbinných baniach pri ťažbe hornín s ionizujúcim žiarením. Podľa názoru súdu

zvýhodnenie práce v uránových baniach vo vzťahu k zníženiu dôchodkového veku

zamestnancov nevyplýva len z druhu nerastu, ktorý sa v týchto baniach ťaží bez širších

súvislostí, ale jeho dôvodom je negatívny vplyv žiarenia, ku ktorému pri ťažbe v uránových

baniach dochádza, na zdravie človeka. S ohľadom na totožný charakter žiarenia, ku ktorému

dochádza v uránových baniach a pri ťažbe nerastov, ktorú navrhovateľ viac ako 10 rokov

v hlbinnej bani vykonával s nesporne vedecky dokázaným negatívnym vplyvom na zdravie

človeka, mala odporkyňa posúdiť nárok navrhovateľa podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák.č.

Krajský súd zdôraznil, že ak odporkyňa pri výpočte predčasného starobného

dôchodku navrhovateľa nesprávne vychádzala z dôchodkového veku 62 rokov, bol jej

výpočet nesprávny. Z uvedených dôvodov krajský súd jej rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil

na nové konanie a rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o priznanie predčasného starobného

dôchodku, v ktorom bude odporkyňa vychádzať pri výpočte sumy predčasného starobného

dôchodku a pri posudzovaní nároku naň v zmysle z nároku

navrhovateľa na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov v zmysle § 21 ods. 1

písm. a/

3

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie,

ktoré odôvodnila tým, že krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Zdôraznila, že z ustanovenia , je zrejmé, že

zákonodarca presne a jednoznačne vymedzil práce, na ktoré sa vzťahuje podmienka, resp.

výhoda zníženia dôchodkového veku pre posúdenie nároku na starobný dôchodok. Podľa jej

názoru, keby mal zákonodarca na mysli práce s ionizujúcim žiarením, neuviedol by v citácii

ustanovenia § 21 ods.1 „zamestnania v uránových baniach“, ale „zamestnania s ionizujúcim

žiarením“. Odporkyňa zdôraznila, že podľa potvrdenia zamestnávateľa Rudné bane, š.p.

Banská Bystrica z 21. decembra 2006 a zo 4. januára 2007 bol navrhovateľ zamestnaný

od 1. októbra 1973 do 30. septembra 1979 v III. pracovnej kategórii ako technicko–

hospodársky pracovník od 1. októbra 1979 do 3. februára 1992 ako strojník banského

zariadenia v I. zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii (spolu 4.508 dní, t.j. 12 rokov a 128

dní). Z uvedeného vyplýva, že dôchodkový vek navrhovateľ nedovŕšil dosiahnutím 55 rokov,

t.j. 20. júna 2007, pretože nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym

pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto

zamestnaní v uránových baniach. Vzhľadom na to, že zamestnanie I. pracovnej kategórie

alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali k 31. decembru 1999, nedovŕšil navrhovateľ

dôchodkový vek ani podľa ust. S poukazom na daný skutkový

a právny stav odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zmenil a jej rozhodnutie z 22. decembra 2006 ako vecne správne potvrdil s tým, že nie je

povinná nahradiť horeuvedené trovy konania navrhovateľovi a ani štátu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania

v sume 1.655,- Sk, ktorú riadne špecifikoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.

Z podkladov dávkového spisu je zrejmé, že navrhovateľ si 25. septembra 2006

uplatnil nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 26. septembra 2006.

4

Podľa poistenec má nárok na predčasný starobný

dôchodok, ak

a/ bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a

b/ suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho

priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým podľa

bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný

dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 26. septembru 2006

nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa občan má nárok na starobný dôchodok,

ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný

najmenej 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných

baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že

navrhovateľ sa v priebehu celého konania domáhal aplikácie § 21 ods. 1 písm. a/ zák.č.

, pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a pracoval

najmenej 10 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach pri

ťažbe hornín s ionizujúcim žiarením.

Podľa názoru odporkyne navrhovateľ dôchodkový vek nedovŕšil dosiahnutím 55

rokov, t.j. 20. júna 2007, pretože nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym

pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní

v uránových baniach.

5

Na základe uvedeného možno konštatovať, že medzi účastníkmi konania bola spornou

skutočnosť, kedy, resp. v akom veku navrhovateľ splnil vzniku nároku na starobný dôchodok.

Pre posúdenie nároku navrhovateľa je rozhodujúce zistenie, či vykonával zamestnanie

zodpovedajúce práci v uránovej bani, resp. či vykonával zamestnanie postavené naroveň

uránovej bani, v ktorom prípade by bolo nepochybne potrebné vychádzať z toho, že

podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕši dosiahnutím veku 55 rokov.

Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že na základe doteraz zadovážených

podkladov nie je možné predmetnú vec posúdiť. Doposiaľ totiž nebola vyriešená otázka, či

rudnú baňu, v ktorej vykonával prácu navrhovateľ, je možné hodnotiť ako uránovú baňu.

Krajský súd sa síce pokúsil túto skutočnosť došetriť, a to zadovážením odborného vyjadrenia

Doc. RNDr. J. K., CSc. z Katedry jadrovej chémie, Prírodovedeckej fakulty Univerzity

Komenského v Bratislave, avšak toto šetrenie nemožno považovať za dostatočné. Z doteraz

vykonaných dôkazov nie je do t.č. spravdepodobnené, či predmetnú rudnú baňu (ku ktorej sa

viaže nárok navrhovateľa) z hľadiska dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície ionizujúceho

žiarenia radónu možno považovať za baňu postavenú na roveň uránovej bani. V tomto smere

je potrebné urobiť dopyt na zamestnávateľa navrhovateľa, zadovážiť rozhodnutie hlavného

hygienika SR č.j. HE – 2229/90-06, ktorým bola stanovená (podľa navrhovateľa) najvyššia

prípustná expozícia ionizujúceho žiarenia pre rudnú baňu, v ktorej vykonával zamestnanie

navrhovateľ, prípadne na ozrejmenie otázky, či zamestnanie v tejto bani možno postaviť na

roveň uránovej bani, vykonať dopyt na Úrad verejného zdravotníctva, na ktorý prešli

kompetencie hlavného hygienika SR.

Vzhľadom na to, že odporkyňa pred vydaním rozhodnutia uvedené skutočnosti

neozrejmila a za tým účelom nevykonala potrebné dokazovanie, boli splnené podmienky pre

zrušenie jej rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu, aj keď

z čiastočne odlišných dôvodov podľa potvrdil.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a , tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu

trov odvolacieho konania v sume 1.655,- Sk. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho

zastúpenia navrhovateľa advokátom v odvolacom konaní a tvorí ich tarifná odmena

6

vypočítaná podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, a to za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške

1.465,- Sk s paušálnou náhradou vo výške 190,- Sk (§ 16 ods.3 cit. vyhlášky).Trovy

odvolacieho konania predstavujú teda spolu sumu 1.655,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová