Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/74/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. S.., V. (MN) V., l/., I.,

zastúpeného JUDr. D. M., advokátkou, K., 040 01 Košice, proti žalovanému: E., P.,

040 11 Košice, zastúpeného JUDr. L. N., advokátom H.,

040 01 Košice, o zaplatenie 66 224,41 Eur, s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. marca 2008 č. k. -88, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi 66 224,41 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 259 479 Sk na účet jeho právnej

zástupkyne a vo výroku o zrušení uznesenia zo dňa 13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného

návrhu na zaplatenie 66 000 Eur na samostatné konanie z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Odvolacie konanie proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobný

návrh zamietol, z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 66 224,41 Eur a nahradiť trovy konania na účet právnej zástupkyne

vo výške 259 479 Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti návrh

zamietol; uznesenie zo dňa 13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného návrhu na zaplatenie sumy

66 000 Eur na samostatné konanie zrušil.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhmi na začatie konania vedenými pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktoré súd

uznesením zo dňa 13. 02. 2007 spojil na spoločné konanie, sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy spolu 66 224,41 Eur s príslušenstvom. Žalobné návrhy odôvodnil tým, že na základe

zmlúv z roku 2003 žalobca dodal žalovanému záhradný nábytok z plastov, ktorý si žalovaný

osobne vybral, ako aj prevzal u žalobcu, cenu za dodaný tovar v žalovanej sume nezaplatil.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy na dodávku

záhradného nábytku dodal žalobca žalovanému tovar, ktorý žalovaný vybral v sídle žalobcu.

Prepravu tovaru zabezpečoval žalovaný. Hodnotu poskytnutého plnenia vyfakturoval žalobca

žalovanému faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Uvedené skutočnosti neboli

medzi účastníkmi konania sporné.

Účastníci zmluvy nezvolili právo, ktorým sa majú spravovať ich majetkové vzťahy, preto súd

postupoval podľa vyhl. č. , , nárok žalobcu posúdil podľa

práva predávajúceho. Pokiaľ ide o talianske právne normy platné v oblasti uzatvorenia zmlúv,

platia ustanovenia článku č. 1325 označené pod súhrnným názvom

„Stanovené náležitosti“ a podľa článku č. 1352 „Dojednanie formy“. Podľa platnej talianskej

legislatívy vzťahujúcej sa na uzatvorenie kúpno-predajných zmlúv, ktorých predmetom

je tovar, sa nevyžaduje písomná forma zmluvy s výnimkou prípadov požadovaných

na základe spoločnej písomnej dohody obidvoch zmluvných strán. Z uvedeného je teda

zrejmé, že účastníci konania sa dohodli na ústnej forme kúpnej zmluvy. Žalobcom dodaný

tovar žalovaný údajne reklamoval v e-mailovej forme, pre poruchu serveru sa však reklamácie

nezachovali. Žalobca reklamácie tovaru poprel, žalovaný teda v konaní neuzniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal reklamáciu dodaného tovaru.

V priebehu konania žalovaný navrhol započítanie pohľadávky žalovaného vo výške

rovnajúcej sa žalobcom vymáhanej kúpnej ceny z dôvodu, že žalovanému vznikla pohľadávka

voči žalobcovi vo výške 139 000 Sk, z dôvodu, že žalobca nesplnil svoj zmluvný záväzok

vo vzťahu k žalovanému na dodanie 40 000 ks sušiakov. Uvedené sušiaky mal žalobca

žalovanému dodať na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy. Tým, že žalobca žalovanému

sušiaky nedodal, vznikla žalovanému škoda vo výške 11 000 Eur a ušlý zisk. Uzavretie

kúpnej zmluvy žalobca poprel. Na skutočnosť, či bola kúpna zmluva na dodávku 40 000 ks

sušiakov uzavretá, bola vypočutá Ing. L. O., zamestnankyňa žalovaného. Z obsahu jej

výpovede vyplýva, že pokiaľ ide o uzavretie zmluvy na dodávku 40 000 ks sušiakov, táto

mala byť telefonicky uzavretá s pánom S. a pánom R. P.. Zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ

ide o pána S., tento nebol zástupcom firmy. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj pokiaľ ide

o uzavretie kúpnej zmluvy za 40 000 ks sušiakov, sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze,

pretože uzavretie kúpnej zmluvy za dodávku 40 000 ks nepreukázal.

Za daného stavu bolo pri rozhodovaní sporu potrebné vychádzať z toho, že návrhom

na započítanie právny zástupca žalovaného nárok žalobcu na zaplatenie sumy 66 224,41 Eur

uznal, pretože započítať je možné len pohľadávku žalovaného voči existujúcej pohľadávke

žalobcu.

Existenciu pohľadávky na náhradu škody, ktorej započítanie sa žalovaný domáhal,

tento v tomto konaní nepreukázal.

Z uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 66 224,41 Eur,

titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, v prevyšujúcej časti ohľadne príslušenstva

pohľadávky súd žalobu zamietol, pretože žalobca v konaní nepreukázal, z čoho odvodzuje

svoj záväzok na úrok z omeškania vo výške 10% ročne.

Súd zároveň zrušil uznesenie zo dňa 13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného návrhu

na zaplatenie sumy 66 000 Eur na samostatné konanie. V danom prípade sa totiž nejedná

o vzájomný návrh, ale len o obranu proti návrhu, pretože suma, ktorú žalovaný navrhol

na započítanie je nižšia, než tá, ktorú si uplatnil žalobca ( ).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie proti všetkým jeho výrokom žalovaný. V odvolaní

poukázal, že listom zo dňa 06. 08. 2004 doručil súdu vyjadrenie a následne

na pojednávaní dňa 13. 03. 2008 predniesol, že neuznáva nárok uplatnený v žalobe v celom

rozsahu, a to z dôvodu, že žalobcom dodaný tovar, za ktorý žiada zaplatiť žalovanú sumu,

nemal požadovanú kvalitu v dôsledku reklamácii zo strany zákazníkov, a teda nebol dodaný

riadne, čím vznikla žalovanému škoda vo výške 11 300 Eur. Ako dôkaz uviedol reklamačné

listy, dodacie listy a navrhol vypočuť produktového manažéra. Následne žalovaný uviedol,

že v roku 2003 žalovanému vznikla škoda v súvislosti s tým, že mu žalobca nedodal tovar

v súlade s ústne uzatvorenou dohodou s p. R. P. (konateľom žalobcu), a to

40 000 kusov sušiakov, pričom cena 1 ks sušiaka mala byť 2,985 Eur. Žalovaný totiž túto

zmluvu uzatvoril predtým, ako sa prihlásil do aukcie, ktorú organizovala spoločnosť C., aby

vedel, s akou ponukou sa môže do tejto akcie prihlásiť. Žalovaný aukciu v C. vyhral a mal

dodať tejto spoločnosti 40 000 ks sušiakov v cene 151 Sk za kus. Teda rozdiel medzi

nákupom od žalobcu 139 Sk za kus a predajom spoločnosti C., v cene 151 Sk za kus mal byť

12 Sk. Keď žalovaný aukciu vyhral a žiadal od žalobcu, aby plnil v súlade s ústnou dohodou,

žalobca porušil dohodu a najprv povedal, že suma za kus bude 3 Eurá, nakoniec odmietol

akúkoľvek dodávku. Keďže od vyhratej aukcie nebolo možné odstúpiť, žalovaný následne bol

nútený kúpiť sušiaky od inej spoločnosti za 3,28 Eur, teda žalovaný na každom sušiaku

nielenže nemal žiaden zisk, ale bol ešte stratový o 1,75 Sk

na každom sušiaku. V dôsledku toho žiadal žalovaný spoločnosť C. o zrušenie dohody, čím sa

narušili obchodné vzťahy z touto spoločnosťou a žalovaný prišiel o zisk

vo výške 97 413 Eur. Žalobca všetky tieto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi

na pojednávaní vyčíslil spolu vo výške 120 713 Sk. Následne žalovaný po opísaní skutkového

stavu v súlade s uplatnil obranu proti návrhu vo výške 66 000 Eur. Teda

návrh nepresahoval sumu uvedenú v žalobnom návrhu. Súd na to vydal uznesenie, že

vzájomný protinávrh vo výške 66 000 Eur vylučuje na samostatné konanie a hneď poučil

účastníkov konania, že ide o rozhodnutie podľa , ktorým sa

upravuje vedenie konania, a teda, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Sudca pri vydaní

tohto uznesenia pochybil, čo aj sám priznal, a to tým, že v rozsudku toto uznesenie zrušil,

a to tým, že išlo o obranný protinávrh, teda výška požadovanej sumy nepresahovala výšku

žalovanej sumy. Taktiež pochybil preto, lebo podľa , vzájomný návrh môže

súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí a určite

podmienky na spojenie veci tu boli v súlade s Tým, že sudca vydal uznesenie,

ktorým vylúčil obranný návrh na samostatné konanie, ešte predtým, ako by bolo ukončené

dokazovanie, odňal mu možnosť konať pred súdom, odňal mu možnosť predložiť nové

dôkazy, preukazujúce opodstatnenosť a výšku jeho nároku a znemožnil tak, aby sa žalovaný

mohol účinne brániť a preukázať svoje tvrdenia v obrannom návrhu. Žalovaný popiera výšku

pohľadávky žalobcu, a to preto, lebo tovar nebol dodaný riadne – teda v požadovanej kvalite,

čím žalobca spôsobil škodu žalovanému vo výške 11 300 Eur a následne žalobca spôsobil

škodu žalovanému porušením zmluvy o dodávke sušiakov vo výške 97 413 Eur. Žalovaný

vo forme obrany uplatnil len 66 000 Eur. Súd nesprávne právne posúdil vec, a to tým,

že obranu proti návrhu vyhodnotil ako protinávrh a vylúčil ju na samostatné konanie.

Dôkazom nesprávneho právneho posúdenia veci sú vyššie uvedené skutočnosti a najmä

samotný rozsudok, v ktorom súd zrušil svoje uznesenie o vylúčení vzájomného návrhu

na samostatné Súd zrušil svoje uznesenie, ale neuvádza, na základe, akého právneho predpisu

tak urobil, a podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd urobil procesnú chybu,

ktorú sa snažil napraviť, a to tým, že vo výrokovej časti rozsudku zrušil svoje uznesenie.

Za nepochopiteľné považuje, ako sa súd môže odvolávať na neunesenie dôkazného bremena,

ak pred ukončením dokazovania vylúčil obranu žalovaného proti návrhu žalobcu v plnom

rozsahu na samostatné konanie, a teda žalovanému odňal možnosť navrhnúť dôkazy.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 24. 06. 2008 žalovaný odvolanie proti výroku, ktorým súd

v prevyšujúcej časti návrh zamietol, vzal späť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného podľa a , podľa , bez

nariadenia pojednávania, a dospel k zisteniu, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa postupom podľa ,

spojil na spoločné konanie viaceré žalobné návrhy žalobcu proti žalovanému, s tým, že vec

sa bude ďalej viesť pod sp. zn. (uznesenie zo dňa 13. 02. 2007 č. k.

-45). V konaní sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 66 224,41 Eur

s príslušenstvom, titulom zaplatenia ceny tovaru.

V priebehu konania žalovaný uplatnil svoje práva proti žalobcovi vzájomným

návrhom na zaplatenie 66 000 Eur ( ). Podľa , vzájomný

návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

Podľa , vzájomným návrhom je i prejav žalovaného, ktorým proti

žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby mu bolo

prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti

návrhu.

Správne posúdenie prejavu žalovaného je významné hlavne z dôvodu, aby súd

rozhodol o celej prejednávanej veci. V posudzovanej veci má započítací prejav žalovaného

povahu obrany proti návrhu, pretože nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil

žalobca. Ak má započítací prejav povahu obrany, potom vo výroku rozsudku netreba

o započítacej námietke rozhodnúť. S posúdením obrany žalovaného sa súd vyporiada

v dôvodoch rozhodnutia.

V prejednávanej veci prejav žalovaného o započítacej námietke žalovaného vo výške

66 000 Eur, k uplatnenej pohľadávke žalobcu vo výške 66 224,41 Eur, posúdil súd nesprávne

ako vzájomný návrh, pretože takýto započítací prejav mal len povahu obrany proti návrhu

( veta druhá ).

Podľa , na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne

odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vytýčil vo veci účastníkov pojednávanie na deň 13. 03. 2008

o 10.00 hod., pričom ako predmet sporu uviedol zaplatenie 19 793,01Eur s prísl. Z obsahu

zápisnice o pojednávaní z toho dňa vyplýva, že súd mal v súlade s predvolaním účastníkov

pojednávať o návrhu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 19 793, 01 Eur s príslušenstvom,

ako predmet sporu v zápisnici o pojednávaní označil sumu v súlade s predvolaním, teda

19 793,01 Eur. Uniklo pozornosti súdu prvého stupňa, že uznesením zo dňa 13. 02. 2007 č. k.

-45 spojil na spoločné konanie viacero vecí, ktoré sa už ďalej viedli pod sp. zn.

a po spojení žalovaná suma činila 66 224,41 Eur s príslušenstvom.

Na pojednávaní konanom 13. 03. 2008 tak obranu žalovaného v kompenzačnej námietke

na zaplatenie 66 000 Eur, k predmetu sporu 19 793,01 Eur považoval zrejme za vzájomný

návrh a tento vylúčil na samostatné konanie. Po vyhlásení uznesenia, ktorým vzájomný návrh

žalovaného na zaplatenie 66 000 Eur vylúčil na samostatné konanie, súd poučil účastníkov

podľa , a uznesením dokazovanie vo veci ukončil. Ďalším uznesením

pojednávanie odročil na 18. 03. 2008 o 8.15 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku, pričom

prítomní zástupcovia účastníkov vzali termín pojednávania na vedomie. Súd prvého stupňa

v zmysle a na úradnej tabuli súdu oznámil, že dňa 18. 03. 2008

o 8.15 hod. bude verejne vyhlásený rozsudok v právnej veci ; za uvedením

označenia účastníkov je ako predmet sporu uvedené zaplatenie 19 793,01 Eur. V súlade

s uvedeným bol dňa 18. 03. 2008 rozsudok aj verejne vyhlásený a jeho písomné vyhotovenie

zodpovedá jeho verejnému vyhláseniu. Žiaľ, opätovne v zápisnici o pojednávaní odročenom

za účelom vyhlásenia rozsudku zo dňa 18. 03. 2008 sa ako predmet sporu uvádza zaplatenie

19 793,01 Eur.

Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách: „V mene

Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich,

presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej

veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach

odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto

vyhlásenia.

Z citácie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v písomnom vyhovení

rozsudku musí byť mimo iného uvedené „označenie prejednávanej veci“, ktoré musí byť

v súlade s tým, čo vlastne predmetom prejednávanej veci bolo. Súd prvého stupňa totiž

až v písomnom vyhotovení rozsudku ako prejednávanú vec označil zaplatenie 66 224,41 Eur.

Dovtedy vedené pojednávania boli nepochybne súdom nesprávne označované ako spor

o zaplatenie 19 793,01 Eur.

Vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci však bolo,

že súd na pojednávaní dňa 13. 03. 2008 nesprávne pochopil prejav žalovaného o započítacej

námietke a vyhlásil uznesenie, ktorým vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy

66 000 Eur vylúčil na samostatné konanie. Následne poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4

a vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania.

Jedným z výrokov odvolaním napadnutého rozsudku súd zrušil uznesenie zo dňa

13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného návrhu na zaplatenie sumy 66 000 Eur na samostatné

konanie. V odôvodnení súd uviedol, že v danom prípade sa totiž nejedná o vzájomný návrh,

ale len o obranu proti návrhu, pretože suma, ktorú žalovaný navrhol na započítanie, je nižšia,

než tá, ktorú si žalobca uplatnil ( ).

Z uvedeného je teda zrejmé, že len v nepochopení prejavu žalovaného o započítacej

námietke, keď išlo o námietku započítania vznesenú vo forme obrany, súd nemohol takto

vznesenú obranu považovať za vzájomný návrh a tento vylúčiť na samostatné konanie. Súd

prvého stupňa bol povinný započítaciu námietku žalovaného vo výške 66 000 Eur, vznesenú

vo forme obrany, posúdiť v konaní o žalobnom návrhu vo výške 66 224,41 Eur. Neuniklo

pozornosti odvolacieho súdu, že súd dokazovanie na započítaciu námietku žalovaného

vo výške 66 000 Eur vykonal, avšak bez riadne ukončeného dokazovania, pretože vec

o vzájomnom návrhu vylúčil na samostatné konanie. Poučenie účastníkov súdom v zmysle

sa tak nevzťahovalo na vzájomný návrh žalovaného na započítanie,

keďže ešte pred ukončením dokazovania bol vylúčený na samostatné konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa a a v napadnutých výrokoch v bode 1) a ) zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 24. 06. 2008, došlým súdu prvého stupňa toho dňa, vzal žalovaný

odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, späť

(bod 2 výroku rozsudku). Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 207 ods. 2 a 3

odvolacie konanie v tejto časti zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. mája 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.