Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d09/368638.251f48.pdf
PDF · 109.2 KB
No categories available
5Obo/74/2008
Najvyšší súd 5Obo/74/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. S.., V. (MN) V., l/., I.,
zastúpeného JUDr. D. M., advokátkou, K., 040 01 Košice, proti žalovanému: E., P.,
040 11 Košice, zastúpeného JUDr. L. N., advokátom H.,
040 01 Košice, o zaplatenie 66 224,41 Eur, s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. marca 2008 č. k. 4Cbm/5/2004-88, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 66 224,41 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 259 479 Sk na účet jeho právnej
zástupkyne a vo výroku o zrušení uznesenia zo dňa 13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného
návrhu na zaplatenie 66 000 Eur na samostatné konanie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Odvolacie konanie proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobný
návrh zamietol, z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 66 224,41 Eur a nahradiť trovy konania na účet právnej zástupkyne
vo výške 259 479 Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti návrh
zamietol; uznesenie zo dňa 13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného návrhu na zaplatenie sumy
66 000 Eur na samostatné konanie zrušil.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhmi na začatie konania vedenými pod sp. zn.
4Cbm/5/04, sp. zn. 2Cbm/4/04, sp. zn. 3NcCb/22/05 a sp. zn. 4NcCb/22/05, ktoré súd
uznesením zo dňa 13. 02. 2007 spojil na spoločné konanie, sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy spolu 66 224,41 Eur s príslušenstvom. Žalobné návrhy odôvodnil tým, že na základe
zmlúv z roku 2003 žalobca dodal žalovanému záhradný nábytok z plastov, ktorý si žalovaný
osobne vybral, ako aj prevzal u žalobcu, cenu za dodaný tovar v žalovanej sume nezaplatil.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy na dodávku
záhradného nábytku dodal žalobca žalovanému tovar, ktorý žalovaný vybral v sídle žalobcu.
Prepravu tovaru zabezpečoval žalovaný. Hodnotu poskytnutého plnenia vyfakturoval žalobca
žalovanému faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Uvedené skutočnosti neboli
medzi účastníkmi konania sporné.
Účastníci zmluvy nezvolili právo, ktorým sa majú spravovať ich majetkové vzťahy, preto súd
postupoval podľa vyhl. č. 97/1963 Zb., § 10 ods. 2 písm. a/, nárok žalobcu posúdil podľa
práva predávajúceho. Pokiaľ ide o talianske právne normy platné v oblasti uzatvorenia zmlúv,
platia ustanovenia článku č. 1325 Občianskeho zákonníka označené pod súhrnným názvom
„Stanovené náležitosti“ a podľa článku č. 1352 „Dojednanie formy“. Podľa platnej talianskej
legislatívy vzťahujúcej sa na uzatvorenie kúpno-predajných zmlúv, ktorých predmetom
je tovar, sa nevyžaduje písomná forma zmluvy s výnimkou prípadov požadovaných
na základe spoločnej písomnej dohody obidvoch zmluvných strán. Z uvedeného je teda
zrejmé, že účastníci konania sa dohodli na ústnej forme kúpnej zmluvy. Žalobcom dodaný
tovar žalovaný údajne reklamoval v e-mailovej forme, pre poruchu serveru sa však reklamácie
nezachovali. Žalobca reklamácie tovaru poprel, žalovaný teda v konaní neuzniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal reklamáciu dodaného tovaru.
V priebehu konania žalovaný navrhol započítanie pohľadávky žalovaného vo výške
rovnajúcej sa žalobcom vymáhanej kúpnej ceny z dôvodu, že žalovanému vznikla pohľadávka
voči žalobcovi vo výške 139 000 Sk, z dôvodu, že žalobca nesplnil svoj zmluvný záväzok
vo vzťahu k žalovanému na dodanie 40 000 ks sušiakov. Uvedené sušiaky mal žalobca
žalovanému dodať na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy. Tým, že žalobca žalovanému
sušiaky nedodal, vznikla žalovanému škoda vo výške 11 000 Eur a ušlý zisk. Uzavretie
kúpnej zmluvy žalobca poprel. Na skutočnosť, či bola kúpna zmluva na dodávku 40 000 ks
sušiakov uzavretá, bola vypočutá Ing. L. O., zamestnankyňa žalovaného. Z obsahu jej
výpovede vyplýva, že pokiaľ ide o uzavretie zmluvy na dodávku 40 000 ks sušiakov, táto
mala byť telefonicky uzavretá s pánom S. a pánom R. P.. Zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ
ide o pána S., tento nebol zástupcom firmy. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj pokiaľ ide
o uzavretie kúpnej zmluvy za 40 000 ks sušiakov, sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze,
pretože uzavretie kúpnej zmluvy za dodávku 40 000 ks nepreukázal.
Za daného stavu bolo pri rozhodovaní sporu potrebné vychádzať z toho, že návrhom
na započítanie právny zástupca žalovaného nárok žalobcu na zaplatenie sumy 66 224,41 Eur
uznal, pretože započítať je možné len pohľadávku žalovaného voči existujúcej pohľadávke
žalobcu.
Existenciu pohľadávky na náhradu škody, ktorej započítanie sa žalovaný domáhal,
tento v tomto konaní nepreukázal.
Z uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 66 224,41 Eur,
titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, v prevyšujúcej časti ohľadne príslušenstva
pohľadávky súd žalobu zamietol, pretože žalobca v konaní nepreukázal, z čoho odvodzuje
svoj záväzok na úrok z omeškania vo výške 10% ročne.
Súd zároveň zrušil uznesenie zo dňa 13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného návrhu
na zaplatenie sumy 66 000 Eur na samostatné konanie. V danom prípade sa totiž nejedná
o vzájomný návrh, ale len o obranu proti návrhu, pretože suma, ktorú žalovaný navrhol
na započítanie je nižšia, než tá, ktorú si uplatnil žalobca (§ 98 O. s. p.).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie proti všetkým jeho výrokom žalovaný. V odvolaní
poukázal, že listom zo dňa 06. 08. 2004 doručil súdu vyjadrenie a následne
na pojednávaní dňa 13. 03. 2008 predniesol, že neuznáva nárok uplatnený v žalobe v celom
rozsahu, a to z dôvodu, že žalobcom dodaný tovar, za ktorý žiada zaplatiť žalovanú sumu,
nemal požadovanú kvalitu v dôsledku reklamácii zo strany zákazníkov, a teda nebol dodaný
riadne, čím vznikla žalovanému škoda vo výške 11 300 Eur. Ako dôkaz uviedol reklamačné
listy, dodacie listy a navrhol vypočuť produktového manažéra. Následne žalovaný uviedol,
že v roku 2003 žalovanému vznikla škoda v súvislosti s tým, že mu žalobca nedodal tovar
v súlade s ústne uzatvorenou dohodou s p. R. P. (konateľom žalobcu), a to
40 000 kusov sušiakov, pričom cena 1 ks sušiaka mala byť 2,985 Eur. Žalovaný totiž túto
zmluvu uzatvoril predtým, ako sa prihlásil do aukcie, ktorú organizovala spoločnosť C., aby
vedel, s akou ponukou sa môže do tejto akcie prihlásiť. Žalovaný aukciu v C. vyhral a mal
dodať tejto spoločnosti 40 000 ks sušiakov v cene 151 Sk za kus. Teda rozdiel medzi
nákupom od žalobcu 139 Sk za kus a predajom spoločnosti C., v cene 151 Sk za kus mal byť
12 Sk. Keď žalovaný aukciu vyhral a žiadal od žalobcu, aby plnil v súlade s ústnou dohodou,
žalobca porušil dohodu a najprv povedal, že suma za kus bude 3 Eurá, nakoniec odmietol
akúkoľvek dodávku. Keďže od vyhratej aukcie nebolo možné odstúpiť, žalovaný následne bol
nútený kúpiť sušiaky od inej spoločnosti za 3,28 Eur, teda žalovaný na každom sušiaku
nielenže nemal žiaden zisk, ale bol ešte stratový o 1,75 Sk
na každom sušiaku. V dôsledku toho žiadal žalovaný spoločnosť C. o zrušenie dohody, čím sa
narušili obchodné vzťahy z touto spoločnosťou a žalovaný prišiel o zisk
vo výške 97 413 Eur. Žalobca všetky tieto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
na pojednávaní vyčíslil spolu vo výške 120 713 Sk. Následne žalovaný po opísaní skutkového
stavu v súlade s § 98 ods. 1 O. s. p. uplatnil obranu proti návrhu vo výške 66 000 Eur. Teda
návrh nepresahoval sumu uvedenú v žalobnom návrhu. Súd na to vydal uznesenie, že
vzájomný protinávrh vo výške 66 000 Eur vylučuje na samostatné konanie a hneď poučil
účastníkov konania, že ide o rozhodnutie podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p., ktorým sa
upravuje vedenie konania, a teda, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Sudca pri vydaní
tohto uznesenia pochybil, čo aj sám priznal, a to tým, že v rozsudku toto uznesenie zrušil,
a to tým, že išlo o obranný protinávrh, teda výška požadovanej sumy nepresahovala výšku
žalovanej sumy. Taktiež pochybil preto, lebo podľa § 97 ods. 2 O. s. p., vzájomný návrh môže
súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí a určite
podmienky na spojenie veci tu boli v súlade s § 112 O. s. p. Tým, že sudca vydal uznesenie,
ktorým vylúčil obranný návrh na samostatné konanie, ešte predtým, ako by bolo ukončené
dokazovanie, odňal mu možnosť konať pred súdom, odňal mu možnosť predložiť nové
dôkazy, preukazujúce opodstatnenosť a výšku jeho nároku a znemožnil tak, aby sa žalovaný
mohol účinne brániť a preukázať svoje tvrdenia v obrannom návrhu. Žalovaný popiera výšku
pohľadávky žalobcu, a to preto, lebo tovar nebol dodaný riadne – teda v požadovanej kvalite,
čím žalobca spôsobil škodu žalovanému vo výške 11 300 Eur a následne žalobca spôsobil
škodu žalovanému porušením zmluvy o dodávke sušiakov vo výške 97 413 Eur. Žalovaný
vo forme obrany uplatnil len 66 000 Eur. Súd nesprávne právne posúdil vec, a to tým,
že obranu proti návrhu vyhodnotil ako protinávrh a vylúčil ju na samostatné konanie.
Dôkazom nesprávneho právneho posúdenia veci sú vyššie uvedené skutočnosti a najmä
samotný rozsudok, v ktorom súd zrušil svoje uznesenie o vylúčení vzájomného návrhu
na samostatné Súd zrušil svoje uznesenie, ale neuvádza, na základe, akého právneho predpisu
tak urobil, a podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd urobil procesnú chybu,
ktorú sa snažil napraviť, a to tým, že vo výrokovej časti rozsudku zrušil svoje uznesenie.
Za nepochopiteľné považuje, ako sa súd môže odvolávať na neunesenie dôkazného bremena,
ak pred ukončením dokazovania vylúčil obranu žalovaného proti návrhu žalobcu v plnom
rozsahu na samostatné konanie, a teda žalovanému odňal možnosť navrhnúť dôkazy.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním zo dňa 24. 06. 2008 žalovaný odvolanie proti výroku, ktorým súd
v prevyšujúcej časti návrh zamietol, vzal späť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 a 3 O. s. p., podľa § 214 ods. 2 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania, a dospel k zisteniu, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa postupom podľa § 112 ods. 1 O. s. p.,
spojil na spoločné konanie viaceré žalobné návrhy žalobcu proti žalovanému, s tým, že vec
sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 4Cbm/5/2004 (uznesenie zo dňa 13. 02. 2007 č. k.
4Cbm/5/2004-45). V konaní sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 66 224,41 Eur
s príslušenstvom, titulom zaplatenia ceny tovaru.
V priebehu konania žalovaný uplatnil svoje práva proti žalobcovi vzájomným
návrhom na zaplatenie 66 000 Eur (§ 97 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 97 ods. 2 O. s. p., vzájomný
návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.
Podľa § 98 O. s. p., vzájomným návrhom je i prejav žalovaného, ktorým proti
žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby mu bolo
prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti
návrhu.
Správne posúdenie prejavu žalovaného je významné hlavne z dôvodu, aby súd
rozhodol o celej prejednávanej veci. V posudzovanej veci má započítací prejav žalovaného
povahu obrany proti návrhu, pretože nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
žalobca. Ak má započítací prejav povahu obrany, potom vo výroku rozsudku netreba
o započítacej námietke rozhodnúť. S posúdením obrany žalovaného sa súd vyporiada
v dôvodoch rozhodnutia.
V prejednávanej veci prejav žalovaného o započítacej námietke žalovaného vo výške
66 000 Eur, k uplatnenej pohľadávke žalobcu vo výške 66 224,41 Eur, posúdil súd nesprávne
ako vzájomný návrh, pretože takýto započítací prejav mal len povahu obrany proti návrhu
Podľa § 212 ods. 3 O. s. p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne
odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa vytýčil vo veci účastníkov pojednávanie na deň 13. 03. 2008
o 10.00 hod., pričom ako predmet sporu uviedol zaplatenie 19 793,01Eur s prísl. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní z toho dňa vyplýva, že súd mal v súlade s predvolaním účastníkov
pojednávať o návrhu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 19 793, 01 Eur s príslušenstvom,
ako predmet sporu v zápisnici o pojednávaní označil sumu v súlade s predvolaním, teda
19 793,01 Eur. Uniklo pozornosti súdu prvého stupňa, že uznesením zo dňa 13. 02. 2007 č. k.
4Cbm/5/2004-45 spojil na spoločné konanie viacero vecí, ktoré sa už ďalej viedli pod sp. zn.
4Cbm/5/2004 a po spojení žalovaná suma činila 66 224,41 Eur s príslušenstvom.
Na pojednávaní konanom 13. 03. 2008 tak obranu žalovaného v kompenzačnej námietke
na zaplatenie 66 000 Eur, k predmetu sporu 19 793,01 Eur považoval zrejme za vzájomný
návrh a tento vylúčil na samostatné konanie. Po vyhlásení uznesenia, ktorým vzájomný návrh
žalovaného na zaplatenie 66 000 Eur vylúčil na samostatné konanie, súd poučil účastníkov
podľa § 120 ods. 4 O. s. p., a uznesením dokazovanie vo veci ukončil. Ďalším uznesením
pojednávanie odročil na 18. 03. 2008 o 8.15 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku, pričom
prítomní zástupcovia účastníkov vzali termín pojednávania na vedomie. Súd prvého stupňa
v zmysle § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. na úradnej tabuli súdu oznámil, že dňa 18. 03. 2008
o 8.15 hod. bude verejne vyhlásený rozsudok v právnej veci 4Cbm/5/2004; za uvedením
označenia účastníkov je ako predmet sporu uvedené zaplatenie 19 793,01 Eur. V súlade
s uvedeným bol dňa 18. 03. 2008 rozsudok aj verejne vyhlásený a jeho písomné vyhotovenie
zodpovedá jeho verejnému vyhláseniu. Žiaľ, opätovne v zápisnici o pojednávaní odročenom
za účelom vyhlásenia rozsudku zo dňa 18. 03. 2008 sa ako predmet sporu uvádza zaplatenie
19 793,01 Eur.
Podľa § 157 ods. 1 O. s. p., v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách: „V mene
Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich,
presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej
veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach
odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto
vyhlásenia.
Z citácie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v písomnom vyhovení
rozsudku musí byť mimo iného uvedené „označenie prejednávanej veci“, ktoré musí byť
v súlade s tým, čo vlastne predmetom prejednávanej veci bolo. Súd prvého stupňa totiž
až v písomnom vyhotovení rozsudku ako prejednávanú vec označil zaplatenie 66 224,41 Eur.
Dovtedy vedené pojednávania boli nepochybne súdom nesprávne označované ako spor
o zaplatenie 19 793,01 Eur.
Vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci však bolo,
že súd na pojednávaní dňa 13. 03. 2008 nesprávne pochopil prejav žalovaného o započítacej
námietke a vyhlásil uznesenie, ktorým vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy
66 000 Eur vylúčil na samostatné konanie. Následne poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4
O. s. p. a vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania.
Jedným z výrokov odvolaním napadnutého rozsudku súd zrušil uznesenie zo dňa
13. 03. 2008 o vylúčení vzájomného návrhu na zaplatenie sumy 66 000 Eur na samostatné
konanie. V odôvodnení súd uviedol, že v danom prípade sa totiž nejedná o vzájomný návrh,
ale len o obranu proti návrhu, pretože suma, ktorú žalovaný navrhol na započítanie, je nižšia,
než tá, ktorú si žalobca uplatnil (§ 98 O. s. p.).
Z uvedeného je teda zrejmé, že len v nepochopení prejavu žalovaného o započítacej
námietke, keď išlo o námietku započítania vznesenú vo forme obrany, súd nemohol takto
vznesenú obranu považovať za vzájomný návrh a tento vylúčiť na samostatné konanie. Súd
prvého stupňa bol povinný započítaciu námietku žalovaného vo výške 66 000 Eur, vznesenú
vo forme obrany, posúdiť v konaní o žalobnom návrhu vo výške 66 224,41 Eur. Neuniklo
pozornosti odvolacieho súdu, že súd dokazovanie na započítaciu námietku žalovaného
vo výške 66 000 Eur vykonal, avšak bez riadne ukončeného dokazovania, pretože vec
o vzájomnom návrhu vylúčil na samostatné konanie. Poučenie účastníkov súdom v zmysle
§ 120 ods. 4 O. s. p. sa tak nevzťahovalo na vzájomný návrh žalovaného na započítanie,
keďže ešte pred ukončením dokazovania bol vylúčený na samostatné konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. v napadnutých výrokoch v bode 1) a 3) zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním zo dňa 24. 06. 2008, došlým súdu prvého stupňa toho dňa, vzal žalovaný
odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, späť
(bod 2 výroku rozsudku). Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 207 ods. 2 a 3
O. s. p. odvolacie konanie v tejto časti zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. mája 2009
JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.