Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/185/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa P. Č., bytom v S., proti odporkyni Sociálnej

poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. júna 2007, č. k. – 10, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. júna 2007,

č. k. – 10 , p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. júna 2007, č. k. – 10, potvrdil

rozhodnutie z 19. januára 2007, číslo X. ktorým odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zákona č.

o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) a o sociálnom zabezpečení (ďalej len

„zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok,

lebo 16. apríla 2004 (odo dňa, ktorým žiadal o jeho priznanie) nezískal potrebnú dobu

poistenia pre vznik nároku na uvedenú dávku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ nesplnil

obidve podmienky, uvedené v § 26a zákona o sociálnom zabezpečení, a to podmienku

dovŕšenia veku 60 rokov a podmienku trvania zamestnania (poistenia) najmenej 10 rokov.

Navrhovateľ však podmienku potrebnej doby zamestnania nesplnil, lebo doba zamestnania

v rokoch 1956 – 1960 odpracovaná v TŽ T., v rokoch 1962 – 1963 v IMGE O., v rokoch

1964 – 1966 v OKD, Baňa D. a potom doba zamestnania od roku 1966 – 1971 vo V.v O. mu

bola zhodnotená pri určení starobného dôchodku, ktorý mu je vypláca Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby

ho odvolací súd zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zruší. Namietal, že zákon o sociálnom

poistení je diskriminačný, lebo jeho kolegovia poberajú popri služobných dôchodkoch aj

civilné dôchodky, jeho dedo poberal dôchodok až z USA a uviedol, že sa obráti so svojou

žiadosťou na príslušnú inštitúciu do Štrasburgu.

Odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky

a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu

dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru,

ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na

podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto

dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody

spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti

za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade

alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré

vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,

sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona

vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom

sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Z dávkových spisov odporkyne aj z dávkových spisov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „MVSR“) vyplýva, že navrhovateľ bol od 1. marca 1971 do 31. marca

1996 príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Od 1. apríla 1996, kedy bol

uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť, poberal príspevok za službu na základe

rozhodnutia MVSR č. SC-31.073/5-96 z 1. apríla 1996. Tento mu bol odňatý od 15. apríla

2001 z dôvodu dovŕšenia veku 60 rokov.

Navrhovateľ 4. apríla 2001 požiadal na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky

o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím MVSR č. SPC-31.073-16/6-2001

z 29. mája 2001, podľa a o sociálnom zabezpečení (ďalej

len „zákon o sociálnom zabezpečení“) od 15. apríla 2001, pričom započítateľné doby boli

posudzované z celého obdobia od 15. apríla 1959 do 14. apríla 2001.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a navrhovateľovi bol starobný dôchodok aj

vyplácaný podľa sa považuje od 1. júla 2002 za

výsluhový dôchodok.

Žiadosťou zo 6. novembra 2006 požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie

starobného dôchodku od 16. apríla 2004.

Napriek skutočnosti, že navrhovateľov starobný dôchodok priznaný od 15. apríla 2001

sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, je to stále starobný dôchodok priznaný

podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý je podľa tohto zákona aj vyplácaný a ktorý

vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení.

Odporkyňa preto nepochybila, keď žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok posúdila

podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podľa predpisov účinných k 31. decembru

2003, lebo navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom

2004.

Pokiaľ odporkyňa posudzovala žiadosť navrhovateľa podľa § 26a zákona o sociálnom

zabezpečení, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že uvedené ustanovenie sa na

navrhovateľa nevzťahuje, lebo navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, aj keď tento

sa považuje za dôchodok výsluhový a táto skutočnosť vylučuje možnosť, aby žiadal

o poskytnutie pomerného starobného dôchodku.

V prípade, ak by žiadosť navrhovateľa zo 6. novembra 2006 bola žiadosťou

o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 23

zákona o sociálnom zabezpečení, prípadné zvýšenie jeho dôchodku by bolo možné len vtedy,

ak by navrhovateľ bol občanom, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok

a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť. Navrhovateľ však starobný dôchodok poberal odo

dňa vzniku nároku na tento dôchodok a žiadnu ďalšiu dobu zamestnania po 15. apríli 2001

nepreukázal.

Ostatná doba zamestnania mu pre zistenie výšky dôchodku bola zohľadnená v celom

rozsahu.

Krajský súd preto postupoval správne, keď napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil,

aj keď čiastočne z iných právnych dôvodov.

Námietky, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní nemajú vplyv na vecnú správnosť

rozhodnutia, lebo zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach

prihliadnuť na okolnosti, ktoré sa týkajú iných dôchodcov (napríklad odlišná výška dôchodku

iného dôchodcu).

Po preskúmaní predložených spisov odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd

dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými právne

významnými námietkami navrhovateľa a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pričom

odôvodnenie rozsudku má podklad v skutkových zisteniach.

Skutočnosti, ktorými navrhovateľ v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu v odvolacom konaní zistené neboli a boli obsahovo zhodné s námietkami,

ktoré navrhovateľ namietal už v prvostupňovom konaní a s ich obsahom sa krajský súd riadne

vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline podľa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a účastníkom

ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný,

a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová