Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/137/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. K., zastúpeného advokátkou JUDr. G. J., proti odporcom: 1) Obvodný pozemkový úrad v Senici, 2) Slovenský pozemkový fond Bratislava, 3) Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica, š.p., 4) P.D.G., a.s., 5) Lesy Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu 1) č. 10/2007- s.316/2004/KRA zo dňa 23. marca 2007, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -46 zo dňa 26. marca 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trnave č. k. -46 zo dňa 26. marca 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu 1), ktorý

ako orgán príslušný podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľa tak, že navrhovateľovi ako oprávnenej osobe v podiele 1/7-ina navrátil vlastníctvo k pozemkom v k.ú. G. uvedeným pod bodom I. napadnutého rozhodnutia, nenavrátil vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným pod bodom III. napadnutého rozhodnutia s tým, že za tieto pozemky priznal navrhovateľovi právo na náhradu, pretože tieto pozemky

nie je možné navrátiť pre prekážku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. a), c), d) zákona. K pozemkom uvedeným pod bodom IV. napadnutého rozhodnutia odporca nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal za ne právo na náhradu z dôvodu, že časť pozemno-knižnej 2 parcely č. X. vo výmere 1017m bola pri usporiadaní štátnej hranice medzi Českou a Slovenskou republikou včlenená do územia Českej republiky a preto, že sa tak stalo pred účinnosťou zákona, správny orgán mohol riešiť iba zmenšenú výmeru parcely. Krajský súd považoval rozsah dokazovania správneho orgánu za dostatočný a s jeho právnym názorom sa stotožnil. Konštatoval, že odporca rozhodol o celom nároku navrhovateľa, keď rozhodol o navrátení vlastníctva v podiele 1/7-ina, pretože pre toto konanie je právne irelevantná skutočnosť, že v dedičskom konaní po pôvodnom pozemno-knižnom vlastníkovi sa navrhovateľ na základe dedičskej dohody stal jediným dedičom. Súd tiež považoval postup odporcu, ktorý výmeru odňatých parciel určil z geometrických plánov, za správny a námietku navrhovateľa, že mu geometrické plány neboli doručené nepovažoval za opodstatnenú s odôvodním, že navrhovateľ a jeho právny zástupca mal možnosť nahliadnuť do spisu. Ani ostatné námietky navrhovateľa týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu pre absenciu špecifikácie fyzických osôb, titulu a času nadobudnutia nehnuteľností alebo ich častí ako aj existenciu prekážky vydania parcely č. X. vedenej v pkv. č. X. nepovažoval krajský súd za dôvodné, pretože údaj o vlastníkoch, titul a čas nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti sú uvedené na listoch vlastníctva, ktoré sú verejnými listinami a spomínaná parcela ku dňu účinnosti zákona nebola súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu ani do neho nepatrila a nebola ani súčasťou lesného pôdneho fondu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom zástupkyne včas

odvolanie, v ktorom namietal nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci súdom. Predovšetkým nesúhlasil s právnym názorom súdu, že v danom prípade na vydanie nehnuteľností v celosti sa vyžadovalo uplatnenie nárokov všetkými oprávnenými dedičmi po nebohom A. K. Tvrdil, že je jedinou oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva po jeho právnom predchodcovi podľa zákona, pretože v dedičskom konaní prešli naňho všetky nároky, a preto ostatní šiesti dedičia neboli oprávnení na uplatnenie reštitúcie. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože sa súd nevysporiadal s jeho námietkami, a to že pri pozemkoch, ktoré nie je možné navrátiť, nie je uvedený dátum nadobudnutia inou osobou, súd sa tiež nezaoberal kedy, a na základe čoho sa zmenil charakter pozemku parc. č. X., ktorý bol v pozemno-knižnej vložke č. X. vedený ako les, že vo výmere jednotlivých parciel podľa rozhodnutia a podľa identifikácie sú nezrovnalosti, pričom geometrický plán, ktorý bol podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia, mu nebol predložený. Nesúhlasil s názorom súdu, že všetky žiadané skutočnosti sú údajmi zrejmými z príslušných listov vlastníctva, pretože súdne konanie je založené na preukazovaní všetkých skutočností, ktoré sú sporné, a navrhovateľ ich svojimi námietkami spochybnil. Podľa navrhovateľa nestačí iba konštatácia, že tieto skutočnosti sú zrejmé z verejných listín, ale súd sa

mal s jeho námietkami zaoberať. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na dôvodoch,

ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí a napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec podľa a s v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a podľa v spojení s a nasl. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho

spisu ako aj spisu krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z náležitým spôsobnom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení.

Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom sa vzťahuje na v ňom vymedzené

prípady zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v tzv. rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona.

Z ustanovenia § 2 zákona vyplýva, že oprávnenou osobou je fyzická osoba,

ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 zákona, pokiaľ je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území. Ak osoba, ktorej vlastníctvo pozemku prešlo v rozhodnom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásenú za mŕtvu, sú oprávnenými osoba štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol

celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej

jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho

mieste oprávnenými osobami jeho deti.

K odvolacím námietkam navrhovateľa je potrebné uviesť, že zákon

v ustanovení § 2 upravuje samostatne poradie oprávnených osôb a presne uvádza pravidlá, kto je oprávnenou osobou.

Navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok ako dieťa pozemno-knižného

vlastníka A. K. k nehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát podľa o novej pozemkovej reforme. Podľa citovaného ustanovenia je teda oprávnenou osobu podľa ods. 2 písm. c). Odporca 1) preto postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o navrátení vlastníctva navrhovateľovi iba v podiele 1/7, pretože reštitučný nárok si jeho ostatní šiesti súrodenci neuplatnili. Aj podľa odvolacieho súdu dohoda dedičov v dedičskom konaní po poručiteľovi A. K., podľa ktorej navrhovateľovi prenechali celý poručiteľov podiel v nehnuteľnostiach, nemá pre reštitučné konanie právny význam, pretože dedičské konanie je konaním odlišným od reštitučného konania a jeho predmetom je iba majetok, ktorý vlastnil poručiteľ ku dňu svojej smrti. Krajský súd aj odporca 1) správne poukázali na to, že zákon o navrátení vlastníckeho práva nemá ustanovenie totožné s ustanovením v znení neskorších predpisov (zákon o pôde), ktoré umožňovalo vydať celú vec jednej osobe v prípade, ak je oprávnených osôb viac a nárok si uplatnila iba jedna z nich.

Pokiaľ navrhovateľ namietal rozdiely vo výmerách parciel, ktoré sa

nevydávajú, a to medzi identifikáciou a spracovanými geometrickými plánmi, odvolací súd rovnako ako správny orgán a krajský súd poukazuje na to, že geometrický plán je presnou grafickou identifikáciou a teda presne určuje výmeru, pričom identifikácia parciel určuje výmeru iba približne. Identifikácia parciel a geometrické plány boli spracované z platných podkladov katastra nehnuteľností, ktoré sú pre správny orgán záväzné. Geometrické plány tvoria súčasť administratívneho spisu a navrhovateľ ako účastník konania je oprávnený sa s nimi oboznámiť. Povinnosťou odporcu 1) však nie je doručovať geometrické plány účastníkom konania.

Ani ďalšie navrhovateľove námietky, ktoré sú totožné s jeho námietkami

v opravnom prostriedku odvolací súd nepovažoval za dôvodné a stotožňuje sa so závermi súdu prvého stupňa, ktorý poukazoval na charakter listov vlastníctva ako verejných listín, ako aj na skutočnosť, že na parcelu č. X. sa zákon o navrátenie vlastníctva nevzťahuje, pretože nebol ku dňu účinnosti zákona súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu. K tomu odvolací súd dodáva, že fyzické osoby nie sú povinnými osobami podľa § 4 zákona, a preto neprichádzalo do úvahy zisťovanie, či nedošlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2

zákona. Charakter pozemku je právne významný ku dňu účinnosti zákona, a preto odporca 1) nebol povinný zisťovať kedy a za akých okolností došlo k jeho zmene.

So všetkými námietkami navrhovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku

vyporiadal a odvolací súd sa s jeho závermi stotožnil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval dôvody

navrhovateľa uvedené v odvolaní za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu a preto ho podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c a § 224

ods. 1 v spojení s tak, že neúspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporca toto právo zo zákona nepatrí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 3. júna 2009

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová