Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/226/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci navrhovateľky H. C., zastúpenej M. F., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Ružomberku, za účasti – 1/ Mesta Ružomberok a 2/ Slovenského pozemkového fondu Bratislava, regionálny odbor Liptovský Mikuláš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 28. novembra 2007 č. na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súde v Žiline z 5. mája 2008 č. k. -35, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5. mája 2008

č. k. -35 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu z 28. novembra 2007 č. 2R 38-2007/00006- 13N p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zrušil rozhodnutie

odporcu, ktorým odporca v zmysle v platnom znení o správnom konaní (ďalej len „“) ako správny orgán príslušný podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva navrátenie vlastníctva alebo právo na náhradu k pozemku, parcelné číslo pkn. X. z pkn. protokolu č. X.v katastrálnom území R. na podiel vlastníkov A. a M., rod. H. a to z dôvodu, že nie je splnená podmienka zákona, t.j. pozemok netvorí poľnohospodársky pôdny fond a ani do neho nepatrí.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením ,

z ktorého podľa názoru prvostupňového súdu jednoznačne vyplýva, že predmetný reštitučný nárok sa vzťahuje na pozemky, ktoré, ako zákonodarca používa termín, tvoria poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patria. Tzn., že v danom prípade, podľa názoru

krajského súdu, bolo potrebné skúmať, či predmetné pozemky ku dňu účinnosti teda k 1.1.2004 tvorili podľa platných predpisov účinných k 1.1.2004 poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patrili. V danom prípade nemožno podľa názoru krajského súdu vychádzať z právneho názoru, ktorý vyslovil správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí, keď konštatoval, že predmetné pozemky v čase odňatia vlastníctva netvorili poľnohospodársky pôdny fond, nakoľko právoplatným správnym rozhodnutím boli z tohto poľnohospodárskeho pôdneho fondu podľa skorších právnych predpisov vyňaté a v čase vyvlastňovacieho konania mali charakter stavebného pozemku, o čom svedčí aj fakt, že cena za pozemky, ako finančná náhrada, bola vyplácaná v hodnote ceny za stavebný pozemok a nie za poľnohospodársky pozemok.

Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou správneho spisu nie sú listinné dôkazy, ktoré by

preukazovali, či predmetné pozemky ku dňu účinnosti , teda k 1.1.2004 mali charakter poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo do neho patrili, nie je možné konštatovať, či reštitučný nárok navrhovateľky, z dôvodov ktoré uviedol správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí, je nedôvodný. V danom prípade teda bude potrebné, aby v ďalšom konaní správny orgán prostredníctvom orgánov katastra nehnuteľností zistil, aký charakter mali predmetné pozemky ku dňu účinnosti , ktoré boli predmetom odňatia štátu (vyvlastnenia) a podľa predpisov účinných k 1.1.2004 jednoznačne správny orgán sa vysporiadal s tým, či predmetné pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo do neho patrili v súlade s právnou úpravou, ktorá platila k 1.1.2004. Až po vyriešení tejto otázky a doplnením dokazovania v tomto smere je a bude kompetentný správny orgán vyhodnotiť, či aplikácia a je možná aj v prípade uplatneného reštitučného nároku zo strany navrhovateľky. V prípade, že správny orgán dôjde k záveru, že predmetné pozemky podľa zákonov účinných k 1.1.2004 tvorili poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patrili, bude sa zaoberať skúmaním ďalších zákonných podmienok v zmysle , 3 a nasl. , tzn., že sa správny orgán bude zaoberať skúmaním splnenia ďalších zákonných podmienok pre priznanie, resp. nepriznanie reštitučného nároku navrhovateľky.

Navrhovateľke, ani ostatným účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal,

pretože im trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc

nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Podľa názoru správneho orgánu špecifikácia druhu pozemku uvedeného v § 1 zákona 11 sa vzťahuje na čas – dobe odňatia vlastníctva, t.j. rozhodnému obdobiu uvedenému v § 2 ods. 1 zákona – k obdobiu od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Nie je podstatné, akým druhom pozemku je v súčasnosti a to aj v nadväznosti na § 6, ktorý upravuje postup, kedy odňatý pozemok nemožno navrátiť a kedy patrí náhrada, ale až po splnení ostatných podmienok, medzi nimi aj podmienky uvedenej v § 1. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je pozemok vo vlastníctve Mesta R. by pri splnení ostatných podmienok patrila náhrada, nezávisle od toho o aký druh pozemku ide. Správny orgán dospel k záveru, že v čase odňatia vlastníctva pozemok bol považovaný za stavebný, o čom svedčí aj fakt, že cena za pozemok, finančná náhrada, bola vyplácaná v hodnote ceny za stavebný pozemok a nie za poľnohospodársky pozemok. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako zákonné a správne.

Navrhovateľka v podaní zo 4.8.2008, ktoré nazvala „vyjadrenie“, namietala, že

napriek dvom súdnym pojednávaniam, ktorých sa zúčastnila, tieto neviedli k žiadnemu

záveru, vec zostala nedoriešená. Poukazovala na to, že pôda je len jedna, či menej platená alebo viac platená a keď pôda bola vyplatená susedom, mala byť vyplatená i otcovi, prípadne vrátená, na čo sa vzťahuje. Uviedla, že súdne prieťahy už nemieni znášať, že ju to stojí nemalé finančné prostriedky a že ju mrzí, že súd nezaviazal Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku termínom oznámenia výsledného verdiktu a že očakávala zo strany súdu priaznivé rozhodnutie. Na výzvu krajského súdu, či týmto svojím podaním mienila podať odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -35 zo dňa 5. mája 2008, uviedla, že vo svojom reštitučnom nároku zo dňa 14.1.2004 sa jasne vyjadrila o čo jej v danom prípade ide. Rozsudok č. k. zo dňa 5. mája 2008 nerieši tento jej reštitučný prípad. Práve naopak, je ďaleko odkláňaný od skutočnosti, ktorej sa jej žiadosť týka. Jej prípad nie je v skúmaní pôdy ani v hľadaní zvláštnych predpisov ako krajský súd zaväzuje odporcu, ale v hrubej chybe vo vyvlastňovacej listine. Uviedla, že už sa ďalej k veci nemieni vyjadrovať, stojí ju to i čas i peniaze a ani po súdoch nechce chodiť. Chce len rozumné rozhodnutie, v rámci ktorého by mal odporca so záväzným termínom dať vec do poriadku a tak sa celý spor definitívne skončil.

Posudzujúc toto podanie navrhovateľky spolu s jeho doplnením v zmysle § 41 ods. 2

v spojení s veta prvá podľa jeho obsahu Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od krajského súdu nepovažoval toto za odvolanie proti rozsudku, ale za vyjadrenie vo veci, ako ho navrhovateľka i nazvala.

Účastníci konania Mesto Ružomberok a Slovenský pozemkový fond odvolací návrh

nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania odporcu ( veta prvá a ) odvolanie prejednal na odvolacom pojednávaní ( veta prvá a ) v neprítomnosti navrhovateľky a jej zástupkyne, ktoré svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní ospravedlnili a o odročenie odvolacieho pojednávania nežiadali, ako aj v neprítomnosti odporcu ( a v spojení s veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Preto pri aplikácii jeho ustanovení treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.

upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo

vydané podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Predmetný zákon, tak ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba

niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno

vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Správny orgán ani súd nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rovnako ako

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) bol prijatý v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Účelom tohto zákona je snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, nie všetkých, pričom zákon určil podmienky, pri splnení ktorých možno vydať pozemky oprávneným osobám. To znamená, že nie všetky pozemky, ktoré v rokoch 1948 - 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu

v upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( a až 39 ). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu

v znení neskorších predpisov (ďalej len „) platného a účinného v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.

Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia

bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a pod. (§ 1 ods. 3 cit. zákona).

Podľa o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho

fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) platného a účinného v čase nadobudnutia účinnosti poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov 2) zostávajú nedotknuté.

Poľnohospodárskym pôdnym fondom alebo pozemkami, ktoré do neho patria,

v zmysle ustanovení a s prihliadnutím aj na sa teda rozumie orná pôda, vinice, chmeľnice, záhrady, ovocné sady a pastviny; môže ísť aj o pôdu, ktorá nie je dočasne obhospodarovaná, ale je nepostrádateľná pre prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby (napr. vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, poľné cesty a pod.).

V preskúmavanej veci z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu bolo

preukázané, že majúci sa vydať pozemok bol rozhodnutím býv. Okresného národného výboru

- odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši čís.PLVH-807/1980 zo dňa 18. júla 1980 na základe predchádzajúceho súhlasu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR spolu s ďalšími pozemkami natrvalo odňatý poľnohospodárskej výrobe. Výmera odňatých parciel bola spresnená podľa výkazu výmer ku geometrickému plánu č. X. vypracovaného Geodéziou, n.p. v decembri 1979. Jedná sa o novovytvorené parcely č. EN X., X., X. a X. V geometrickom pláne č. X. je riešená aj pôvodná pkn. parcela č. X., ktorá je identifikovaná ako súčasť parcely EN č. X.

Následne rozhodnutím býv. Mestského národného výboru v Ružomberku, odboru

výstavby vydaného pod číslom Výst–330-3m/l98í dňa 18.5.1981, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.1982 v spojení s rozhodnutím Mestského národného výboru – odbor výstavby a vodného hospodárstva Rbk zo dňa 18.5.1981, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.11.1982, o zmene k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu vydaného MsNV R., odborom výstavby pod č. Výst. 330-3180/1980, bola na návrh Československého štátu – ONV OIÚ v Liptovskom Mikuláši, zastúpeného Stavoinvestou IPO v Banskej Bystrici, závod Martin, pre účely výstavby sídliska R. – K. I. a II. stavba IBV, podľa geometrického plánu č. X. zo dňa 3.1.1980 bola predmetná parcela resp. jej časť vyvlastnená pod bodom 3/ za náhradu 8,-- Kčs, teda za náhradu ako stavebný pozemok.

Tieto skutočnosti boli odporcom zistené doplneným dokazovaním po tom, čo Krajský

súd v Žiline rozsudkom zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v R. č. 2R zo dňa 11. januára 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by správny orgán dostatočne skúmal, o aký druh pozemku ide v prípade nároku navrhovateľky, pričom mu uložil zistiť, či pozemok v čase vyvlastnenia tvoril, resp. netvoril.

Po tom, čo správny orgán tieto skutočnosti zistil a preskúmavaným rozhodnutím

nepriznal navrhovateľke navrátenie vlastníctva alebo právo na náhradu k pozemku z dôvodu, že nie je splnená podmienka § 1 zákona, t.j. pozemok netvorí poľnohospodársky pôdny fond a ani do neho nepatrí, súd prvého stupňa na základe opravného prostriedku navrhovateľky znova rozhodnutie odporcu zrušil so záverom, že „bude potrebné, aby v ďalšom konaní správny orgán prostredníctvom orgánov katastra nehnuteľností zistil, aký charakter mali predmetné pozemky ku dňu účinnosti , ktoré boli predmetom odňatia štátu (vyvlastnenia) a podľa predpisov účinných k 1.1.2004 jednoznačne správny orgán sa vysporiadal s tým, či predmetné pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo do neho patrili v súlade s právnou úpravou, ktorá platila k 1.1.2004“.

S týmto názorom krajského súdu sa nemožno stotožniť. V prvom rade z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu krajský súd odstúpil od svojho predchádzajúceho právneho názoru vysloveného v rozsudku z 9. júla 2007 -19, a druhom rade doplnenie dokazovania nariedené krajským súdom vzhľadom na zistený skutkový stav veci treba považovať za nadbytočné.

Nakoľko doplneným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pozemok

parcelné číslo pkn. X. z pkn. protokolu č. X. v katastrálnom území R. na podiel vlastníkov A. a M., rod. H. (právnych predchodcov navrhovateľky) v čase vyvlastnenia netvoril poľnohospodársky pôdny fond, nakoľko z neho bol zákonným spôsobom odňatý ( ), niet žiadneho zákonného dôvodu zisťovať charakter pozemku v čase

nadobudnutia účinnosti , keď podľa obsahu uplatneného reštitučného nároku ako aj obsahu celého spisového materiálu navrhovateľka ani netvrdila, že vyvlastnená nehnuteľnosť nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

Takto potom pozemok, vydania ktorého sa navrhovateľka domáhala, netvoril v čase

odňatia poľnohospodársky pôdny fond ani do neho nepatril a netvoril ho a do neho nepatril ani v čase nadobudnutia účinnosti Predmetný pozemok je v súčasnosti súčasťou inej parcely a je vo vlastníctve a užívaní účastníka v 1. rade – Mesta Ružomberok.

Nenaplnením nebolo

dôvodné ani možné skúmať námietky navrhovateľky proti rozhodnutiam o vyvlastnení.

Na základe vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán

po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia v danej veci rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 9. júla 2007 -19 náležite doplnil dokazovanie a zistil skutkový stav veci a správne rozhodol, keď navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v , a preto právny názor vyslovený v napadnutom rozsudku krajského súdu nemožno považovať za správny.

Odporca po doplnenom dokazovaní zadovážením si dokladov o trvalom odňatí

nehnuteľnosti z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred jej vyvlastnením dospel k správnemu právnemu záveru a jeho rozhodnutie nie je možné považovať za nezákonné.

Pochybil preto krajský súd, ak napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

s poukazom na ustanovenie a ja ods. 3 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa a

s poukazom na , a ja , pretože navrhovateľka nemala v konaní úspech a odporcovi v konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 3. júna 2009

JUDr. Jana B a r i c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth