Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d57/365717.eddaa2.pdf
PDF · 115.7 KB
No categories available
3Obo/127/2008
Najvyšší súd 3 Obo 127/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci
ţalobcu P., s.r.o., Š., Ţ., IČO X., zastúpenému Mgr. R.K., advokátom, so sídlom D., Ţ. proti
ţalovanému Ing. O. B., R., B., IČO X., o určenie, že pohľadávka žalovaného voči
úpadcovi nie je oprávnená a považuje sa za nezistenú, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. júna 2008 č. k. 35 Cbi/136/2005-Pú-57, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou zo dňa
17. 10. 2005 domáhal voči ţalovanému určenia, ţe pohľadávka ţalovaného, predstavujúca
cenu diela voči úpadcovi, nie je oprávnená a povaţuje sa za nezistenú. Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom sp. zn. 35 Cbi 136/2005 zo dňa 25. 01. 2007 určil, ţe pohľadávka
ţalovaného voči úpadcovi L., a.s. „v konkurze“, nie je oprávnená a povaţuje sa za nezistenú
vo výške 370 295,50 Sk. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Proti rozhodnutiu podal odvolanie
ţalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Obo 71/2007 zo dňa 10. 04.
2008 v napadnutej časti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca sa odvolal len proti časti rozsudku, ktorou bola
ţaloba zamietnutá, súd ďalej po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
rozhodoval len o tejto časti nároku. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmluvou o dielo
č. 7596 zo dňa 26. 03. 1996, výsluchom účastníkov, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, projektovou dokumentáciou, ako aj ďalšími dôkazmi a zistil, ţe ţalobca poprel
pohľadávku ţalovaného, ktorú si ţalovaný prihlásil ako konkurzný veriteľ voči úpadcovi
v celom rozsahu. Vzhľadom na to, ţe ţalobca poprel vykonateľnú pohľadávku ţalovaného,
podal incidenčnú ţalobu, ktorou ţiadal určiť, ţe pohľadávka ţalovaného voči úpadcovi
neexistuje.
Súd ďalej zistil, ţe úpadca uzavrel so ţalovaným zmluvu o dielo dňa 26. 03. 1996,
predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné konanie v zmysle
čl. 2 zmluvy. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný si povinnosť z uvedenej zmluvy ani čiastočne
nesplnil, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny. Taktieţ poukazoval na to, ţe
Okresný súd v Martine vydal platobný rozkaz len na základe návrhu ţalovaného, úpadca sa
k podanému návrhu nevyjadril a ani nepodal proti nemu odpor, čím sa stal platobný rozkaz
právoplatným.
Ţalobca súdu predloţil list, nazvaný „zaslanie projektovej dokumentácie“, ktorý
adresoval Ing. O. B. úpadcovi, a to dňa 30. 05. 1996. Obsahom listu je, ţe „v prílohe listu
Vám zasielame vyhotovenú projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie, ktorú ste si u nás
objednali pre akciu L., počet odoslaných exemplárov 6. Prevzatie dokumentácie nám
potvrďte na priloţenej kópii tohto listu najneskôr v lehote do 15 dní. V prípade, ţe nám v tejto
lehote potvrdenú kópiu nevrátite, platí za deň prevzatia dokumentácie dátum tohto listu.“
Predmetnú dokumentáciu prevzal R. M. dňa 31. 05. 1996, ktorého podpis sa nachádza na liste
spolu s pečiatkou úpadcu. Ţalovaný predloţil súdu na pojednávaní aj originál tohto listu a bol
aj súčasťou konkurznej prihlášky.
Ţalobca ţiadal o vypočutie svedka R. M. a Ing. S.B. – bývalého člena predstavenstva
L., a.s. v konkurze, avšak súd nepovaţoval za potrebné týchto svedkov vypočuť, nakoľko
samotný R.M. potvrdil svojím podpisom prevzatie projektovej dokumentácie, a to dokonca
v termíne, ktorý bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami, nakoľko podľa čl. 3 zmluvy mal
zhotoviteľ odovzdať objednávateľovi dielo podľa čl. 2 zmluvy do 31. 05. 1996 a R.M., t. j.
štatutárny zástupca úpadcu prevzal túto projektovú dokumentáciu práve v deň 31. 05. 1996.
Súd sa oboznámil aj s platobným rozkazom Okresného súdu v Martine č. k.
1 Rob 1451/97, ktorý ţalovaný pripojil ku svojej prihláške a v zmysle ktorého si uplatňoval
svoju pohľadávku voči úpadcovi.
Ţalobca uvádzal, ţe Okresný súd v Martine vydal platobný rozkaz len na základe
návrhu ţalovaného s tým, ţe úpadca sa k podanému návrhu nevyjadril a nepodal odpor.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na § 172 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd
môţe aj bez vypočutia ţalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo
na zaplatenie peňaţnej sumy, vyplývajúce zo skutočností, uvedených ţalobcom. Pri vydávaní
platobného rozkazu sa ţalovaný nevypočúva. V prípade, ţe sa ţalovaný s vydaným
platobným rozkazom nestotoţňuje, má právo podať voči nemu odpor tak, ako to uvádza
zákon. Skutočnosť, ţe úpadca v danom prípade voči platobnému rozkazu odpor nepodal
a tento sa stal právoplatným a vykonateľným, nemôţe mať za následok tú skutočnosť, ţe
pohľadávka v tomto prípade ţalovaného nie je oprávnená a má sa povaţovať za nezistenú.
Podať odpor je právom ţalovaného v konaní pri vydávaní platobného rozkazu a ak úpadca
odpor voči platobnému rozkazu nepodal, mal zrejme za to, ţe nárok ţalovaného je voči nemu
oprávnený. Súd prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobca v tomto konaní nepreukázal nijakými
dôkazmi skutočnosti, ktoré uvádzal v ţalobe, a to, ţe ţalovaného nároky z platobného
rozkazu neexistujú, nakoľko nedošlo zo strany ţalovaného k plneniu. Ţalobca nemá dôvod
spochybňovať tvrdenia ţalovaného, ktoré uvádzal v návrhu na vydanie platobného rozkazu,
keďţe ich nespochybňoval samotný úpadca. Zároveň súd poukázal, ţe ţalovaný súdu
predloţil list, ktorý adresoval úpadcovi dňa 30. 05. 1996 a z ktorého je zrejmé, ţe štatutárny
zástupca úpadcu – R.M., ktorý taktieţ podpisoval zmluvu o dielo so ţalovaným, prevzal
projektovú dokumentáciu dňa 31. 05. 1996, čo potvrdil na liste svojím podpisom.
Na základe uvedeného skonštatoval, ţe ţalovaný si svoju povinnosť v zmysle zmluvy o dielo
splnil a tým mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny. Ţalobca ţiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázal, prečo by podľa jeho názoru mala byť pohľadávka ţalovaného, ktorú
si prihlásil v konkurznom konaní, povaţovaná za neexistujúcu a nezistenú, a preto ţalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech ţalovaného,
ktorý bol v konaní úspešný. Keďţe si trovy ţalovaný neuplatnil, súd rozhodol, ţe mu náhradu
trov konania nepriznáva.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnutý dôkaz,
preukazujúci zistenie rozhodných skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O. s. p.).
Ţalovaný uzatvoril s úpadcom L., a.s. „ v konkurze“ dňa 26. 03. 1996 Zmluvu o dielo
č. 7596, ktorej predmetom bol záväzok ţalovaného vyhotoviť projekt pre stavebné konanie –
zasneţovanie, zdroj vody. Ţalovaný si však svoj záväzok voči úpadcovi nesplnil, a tým mu
nevznikol ani nárok na zaplatenie ceny. Na preukázanie skutočnosti, ţe ţalovaného nárok
neexistuje, navrhoval ţalobca výsluch svedka predsedu predstavenstva úpadcu R. M. (ţalobca
jeho výsluch navrhol uţ v samotnej ţalobe zo dňa 12. 10. 2005, v písomnom podaní zo dňa
25. 01. 2007 i v podaní zo dňa 16. 06. 2008 a i napriek tomu krajský súd rozhodol bez
vykonania tohto dôkazu). Na preukázanie svojich tvrdení navrhol i výsluch svedka Ing. S.B.,
bývalého člena predstavenstva úpadcu L., a.s. v konkurze. Krajský súd v Banskej Bystrici
však nevykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami, a to aj napriek tomu, ţe sa nimi mohla
potvrdiť pravdivosť tvrdení, uvádzaných ţalobcom a jednalo sa o dôkazy, preukazujúce
zistenie rozhodných skutočností.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe na pojednávaní v danej veci predloţil
súdu originálne doklady – zmluvu o dielo a list o odovzdaní a prevzatí projektovej
dokumentácie pre stavebné konanie, ktoré sú potvrdené pečiatkou úpadcu a vlastnoručným
podpisom R.M., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva úpadcu a táto funkcia ho
oprávňovala na tento právny akt.
Za neúčelný označil výsluch R.M., ktorý by mal preukázať opak toho, čo potvrdil
na spomínaných dokumentoch. Súd má nakoniec moţnosť preskúmať pravosť uvedených
dokumentov a priamej konfrontácie s prípadným svedectvom R.M. Oprávnenie a uznanie
splnenia záväzku, ktorého cena je podľa zmluvy o dielo celkom bez DPH 439 000,-- Sk,
potvrdzujú tieţ čiastkové úhrady vo výške 150 000,-- Sk – zaplatené 01. 04. 1996 a 30 000,--
Sk – zaplatené 12. 02. 1997. Ak by bola pravda, ţe nebol splnený záväzok, asi by tieto úhrady
neboli vykonané. To, ţe projekt v skutočnosti existuje, môţe fyzicky preukázať tieţ jeho
archívnym paré.
Druhý navrhovaný svedok Ing. S. B. bol v tom čase primátorom mesta M. a sám sa
snaţil o to, aby pohľadávka bola uhradená. Svedčí o tom niekoľko rokovaní s prednostom
MÚ. Ing. D. – zástupcom mesta v L., a.s. a tieţ účasť ţalovaného na mestskom zastupiteľstve,
konanom dňa 07. 05. 1997 v M., kde na vyzvanie primátora poslancom vysvetlil podrobne
celú genézu tohto obchodného prípadu, vrátane problémov s uhradením pohľadávky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalobcu bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v napadnutom rozsahu a z uvedených dôvodov
a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je opodstatnené.
Predmetom odvolacieho konania je určenie, ţe pohľadávka ţalovaného voči úpadcovi
L., a.s. v konkurze, so sídlom v M., vo výške 4 858 810,50 Sk nie je oprávnená a povaţuje sa
za nezistenú. Uvedenú pohľadávku, ako pohľadávku vykonateľnú, prihlásil ţalovaný
v konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu L. z titulu ceny diela, ktorú pohľadávku ţalobca
na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa 13. 09. 2005, poprel z dôvodu neexistencie
pohľadávky.
Súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav pre rozhodnutie o veci
samej a z tohto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o bezdôvodnosti
ţalobcom uplatňovaného nároku.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, ţe
ţalovanému na základe zmluvy o dielo vzniklo právo na zaplatenie ceny diela, v dôsledku
čoho je pohľadávka ţalovaného v konkurznom konaní oprávnená a povaţuje sa za zistenú.
Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa,
pričom v odôvodnení rozsudku sa podrobne s týmito závermi vysporiadal.
V súvislosti s odvolacím dôvodom ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevykonal ním
navrhnutý dôkaz, t. j. nevypočul ním navrhnutých svedkov, odvolací súd poukazuje
na konštantnú judikatúru všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, podľa ktorej súdu
nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretoţe princíp voľného hodnotenia
dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci
sudcovi a súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváţenia k takémuto
rozhodnutiu vedú.
V konaní pred súdom prvého stupňa nebola porušená zásada spravodlivého konania,
nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov
nepovaţuje potrebné vykonať dôkazy navrhnuté ţalobcom.
So zreteľom na vyššie uvedené a so stotoţnením sa v celom rozsahu s odôvodnením
rozhodnutia súdom prvého stupňa a jeho skutkovými a právnymi závermi, Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O. s. p.
potvrdil.
Úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli, súd mu ich
náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 4. júna 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu