Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/127/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci

ţalobcu P., s.r.o., Š., Ţ., IČO X., zastúpenému Mgr. R.K., advokátom, so sídlom D., Ţ. proti

ţalovanému Ing. O. B., R., B., IČO X., o určenie, že pohľadávka žalovaného voči

úpadcovi nie je oprávnená a považuje sa za nezistenú, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. júna 2008 č. k. -57, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu

trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou zo dňa

17. 10. 2005 domáhal voči ţalovanému určenia, ţe pohľadávka ţalovaného, predstavujúca

cenu diela voči úpadcovi, nie je oprávnená a povaţuje sa za nezistenú. Krajský súd v Banskej

Bystrici rozsudkom sp. zn. zo dňa 25. 01. 2007 určil, ţe pohľadávka

ţalovaného voči úpadcovi L., a.s. „v konkurze“, nie je oprávnená a povaţuje sa za nezistenú

vo výške 370 295,50 Sk. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Proti rozhodnutiu podal odvolanie

ţalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 10. 04.

2008 v napadnutej časti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil súdu

na ďalšie konanie.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca sa odvolal len proti časti rozsudku, ktorou bola

ţaloba zamietnutá, súd ďalej po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

rozhodoval len o tejto časti nároku. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmluvou o dielo

č. 7596 zo dňa 26. 03. 1996, výsluchom účastníkov, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, projektovou dokumentáciou, ako aj ďalšími dôkazmi a zistil, ţe ţalobca poprel

pohľadávku ţalovaného, ktorú si ţalovaný prihlásil ako konkurzný veriteľ voči úpadcovi

v celom rozsahu. Vzhľadom na to, ţe ţalobca poprel vykonateľnú pohľadávku ţalovaného,

podal incidenčnú ţalobu, ktorou ţiadal určiť, ţe pohľadávka ţalovaného voči úpadcovi

neexistuje.

Súd ďalej zistil, ţe úpadca uzavrel so ţalovaným zmluvu o dielo dňa 26. 03. 1996,

predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné konanie v zmysle

čl. 2 zmluvy. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný si povinnosť z uvedenej zmluvy ani čiastočne

nesplnil, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny. Taktieţ poukazoval na to, ţe

Okresný súd v Martine vydal platobný rozkaz len na základe návrhu ţalovaného, úpadca sa

k podanému návrhu nevyjadril a ani nepodal proti nemu odpor, čím sa stal platobný rozkaz

právoplatným.

Ţalobca súdu predloţil list, nazvaný „zaslanie projektovej dokumentácie“, ktorý

adresoval Ing. O. B. úpadcovi, a to dňa 30. 05. 1996. Obsahom listu je, ţe „v prílohe listu

Vám zasielame vyhotovenú projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie, ktorú ste si u nás

objednali pre akciu L., počet odoslaných exemplárov 6. Prevzatie dokumentácie nám

potvrďte na priloţenej kópii tohto listu najneskôr v lehote do 15 dní. V prípade, ţe nám v tejto

lehote potvrdenú kópiu nevrátite, platí za deň prevzatia dokumentácie dátum tohto listu.“

Predmetnú dokumentáciu prevzal R. M. dňa 31. 05. 1996, ktorého podpis sa nachádza na liste

spolu s pečiatkou úpadcu. Ţalovaný predloţil súdu na pojednávaní aj originál tohto listu a bol

aj súčasťou konkurznej prihlášky.

Ţalobca ţiadal o vypočutie svedka R. M. a Ing. S.B. – bývalého člena predstavenstva

L., a.s. v konkurze, avšak súd nepovaţoval za potrebné týchto svedkov vypočuť, nakoľko

samotný R.M. potvrdil svojím podpisom prevzatie projektovej dokumentácie, a to dokonca

v termíne, ktorý bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami, nakoľko podľa čl. 3 zmluvy mal

zhotoviteľ odovzdať objednávateľovi dielo podľa čl. 2 zmluvy do 31. 05. 1996 a R.M., t. j.

štatutárny zástupca úpadcu prevzal túto projektovú dokumentáciu práve v deň 31. 05. 1996.

Súd sa oboznámil aj s platobným rozkazom Okresného súdu v Martine č. k.

, ktorý ţalovaný pripojil ku svojej prihláške a v zmysle ktorého si uplatňoval

svoju pohľadávku voči úpadcovi.

Ţalobca uvádzal, ţe Okresný súd v Martine vydal platobný rozkaz len na základe

návrhu ţalovaného s tým, ţe úpadca sa k podanému návrhu nevyjadril a nepodal odpor.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na , podľa ktorého súd

môţe aj bez vypočutia ţalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo

na zaplatenie peňaţnej sumy, vyplývajúce zo skutočností, uvedených ţalobcom. Pri vydávaní

platobného rozkazu sa ţalovaný nevypočúva. V prípade, ţe sa ţalovaný s vydaným

platobným rozkazom nestotoţňuje, má právo podať voči nemu odpor tak, ako to uvádza

zákon. Skutočnosť, ţe úpadca v danom prípade voči platobnému rozkazu odpor nepodal

a tento sa stal právoplatným a vykonateľným, nemôţe mať za následok tú skutočnosť, ţe

pohľadávka v tomto prípade ţalovaného nie je oprávnená a má sa povaţovať za nezistenú.

Podať odpor je právom ţalovaného v konaní pri vydávaní platobného rozkazu a ak úpadca

odpor voči platobnému rozkazu nepodal, mal zrejme za to, ţe nárok ţalovaného je voči nemu

oprávnený. Súd prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobca v tomto konaní nepreukázal nijakými

dôkazmi skutočnosti, ktoré uvádzal v ţalobe, a to, ţe ţalovaného nároky z platobného

rozkazu neexistujú, nakoľko nedošlo zo strany ţalovaného k plneniu. Ţalobca nemá dôvod

spochybňovať tvrdenia ţalovaného, ktoré uvádzal v návrhu na vydanie platobného rozkazu,

keďţe ich nespochybňoval samotný úpadca. Zároveň súd poukázal, ţe ţalovaný súdu

predloţil list, ktorý adresoval úpadcovi dňa 30. 05. 1996 a z ktorého je zrejmé, ţe štatutárny

zástupca úpadcu – R.M., ktorý taktieţ podpisoval zmluvu o dielo so ţalovaným, prevzal

projektovú dokumentáciu dňa 31. 05. 1996, čo potvrdil na liste svojím podpisom.

Na základe uvedeného skonštatoval, ţe ţalovaný si svoju povinnosť v zmysle zmluvy o dielo

splnil a tým mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny. Ţalobca ţiadnym hodnoverným

spôsobom nepreukázal, prečo by podľa jeho názoru mala byť pohľadávka ţalovaného, ktorú

si prihlásil v konkurznom konaní, povaţovaná za neexistujúcu a nezistenú, a preto ţalobu

v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle v prospech ţalovaného,

ktorý bol v konaní úspešný. Keďţe si trovy ţalovaný neuplatnil, súd rozhodol, ţe mu náhradu

trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnutý dôkaz,

preukazujúci zistenie rozhodných skutočností ( ) a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

).

Ţalovaný uzatvoril s úpadcom L., a.s. „ v konkurze“ dňa 26. 03. 1996 Zmluvu o dielo

č. 7596, ktorej predmetom bol záväzok ţalovaného vyhotoviť projekt pre stavebné konanie –

zasneţovanie, zdroj vody. Ţalovaný si však svoj záväzok voči úpadcovi nesplnil, a tým mu

nevznikol ani nárok na zaplatenie ceny. Na preukázanie skutočnosti, ţe ţalovaného nárok

neexistuje, navrhoval ţalobca výsluch svedka predsedu predstavenstva úpadcu R. M. (ţalobca

jeho výsluch navrhol uţ v samotnej ţalobe zo dňa 12. 10. 2005, v písomnom podaní zo dňa

25. 01. 2007 i v podaní zo dňa 16. 06. 2008 a i napriek tomu krajský súd rozhodol bez

vykonania tohto dôkazu). Na preukázanie svojich tvrdení navrhol i výsluch svedka Ing. S.B.,

bývalého člena predstavenstva úpadcu L., a.s. v konkurze. Krajský súd v Banskej Bystrici

však nevykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami, a to aj napriek tomu, ţe sa nimi mohla

potvrdiť pravdivosť tvrdení, uvádzaných ţalobcom a jednalo sa o dôkazy, preukazujúce

zistenie rozhodných skutočností.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe na pojednávaní v danej veci predloţil

súdu originálne doklady – zmluvu o dielo a list o odovzdaní a prevzatí projektovej

dokumentácie pre stavebné konanie, ktoré sú potvrdené pečiatkou úpadcu a vlastnoručným

podpisom R.M., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva úpadcu a táto funkcia ho

oprávňovala na tento právny akt.

Za neúčelný označil výsluch R.M., ktorý by mal preukázať opak toho, čo potvrdil

na spomínaných dokumentoch. Súd má nakoniec moţnosť preskúmať pravosť uvedených

dokumentov a priamej konfrontácie s prípadným svedectvom R.M. Oprávnenie a uznanie

splnenia záväzku, ktorého cena je podľa zmluvy o dielo celkom bez DPH 439 000,-- Sk,

potvrdzujú tieţ čiastkové úhrady vo výške 150 000,-- Sk – zaplatené 01. 04. 1996 a 30 000,--

Sk – zaplatené 12. 02. 1997. Ak by bola pravda, ţe nebol splnený záväzok, asi by tieto úhrady

neboli vykonané. To, ţe projekt v skutočnosti existuje, môţe fyzicky preukázať tieţ jeho

archívnym paré.

Druhý navrhovaný svedok Ing. S. B. bol v tom čase primátorom mesta M. a sám sa

snaţil o to, aby pohľadávka bola uhradená. Svedčí o tom niekoľko rokovaní s prednostom

MÚ. Ing. D. – zástupcom mesta v L., a.s. a tieţ účasť ţalovaného na mestskom zastupiteľstve,

konanom dňa 07. 05. 1997 v M., kde na vyzvanie primátora poslancom vysvetlil podrobne

celú genézu tohto obchodného prípadu, vrátane problémov s uhradením pohľadávky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalobcu bez nariadenia

pojednávania podľa v napadnutom rozsahu a z uvedených dôvodov

a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je určenie, ţe pohľadávka ţalovaného voči úpadcovi

L., a.s. v konkurze, so sídlom v M., vo výške 4 858 810,50 Sk nie je oprávnená a povaţuje sa

za nezistenú. Uvedenú pohľadávku, ako pohľadávku vykonateľnú, prihlásil ţalovaný

v konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu L. z titulu ceny diela, ktorú pohľadávku ţalobca

na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa 13. 09. 2005, poprel z dôvodu neexistencie

pohľadávky.

Súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav pre rozhodnutie o veci

samej a z tohto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o bezdôvodnosti

ţalobcom uplatňovaného nároku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, ţe

ţalovanému na základe zmluvy o dielo vzniklo právo na zaplatenie ceny diela, v dôsledku

čoho je pohľadávka ţalovaného v konkurznom konaní oprávnená a povaţuje sa za zistenú.

Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa,

pričom v odôvodnení rozsudku sa podrobne s týmito závermi vysporiadal.

V súvislosti s odvolacím dôvodom ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevykonal ním

navrhnutý dôkaz, t. j. nevypočul ním navrhnutých svedkov, odvolací súd poukazuje

na konštantnú judikatúru všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, podľa ktorej súdu

nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretoţe princíp voľného hodnotenia

dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci

sudcovi a súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváţenia k takémuto

rozhodnutiu vedú.

V konaní pred súdom prvého stupňa nebola porušená zásada spravodlivého konania,

nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov

nepovaţuje potrebné vykonať dôkazy navrhnuté ţalobcom.

So zreteľom na vyššie uvedené a so stotoţnením sa v celom rozsahu s odôvodnením

rozhodnutia súdom prvého stupňa a jeho skutkovými a právnymi závermi, Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa

potvrdil.

Úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa

v spojení s Nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli, súd mu ich

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 4. júna 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu