Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
235/367045.20f904.pdf
PDF · 110.61 KB
No categories available
6Tost/6/2009
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného O. M. a spol., pre
trestný čin skrátenia dane formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods..
5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
5. júna 2009 v Bratislave sťažnosť obžalovaných Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K. proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre zo 16. apríla 2009, sp. zn. 1T 31/01 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa sťažnosti
obžalovaných Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K. zamietajú.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre vedie trestné konanie proti obžalovaným Ing. P. K., G. B.
a Ing. L. K. pre spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia dane podľa § 9 ods. 2, § 148
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Na hlavnom pojednávaní konanom 16. apríla 2009 obhajca obžalovaného Ing. P. K. -
JUDr. J. S., potom čo sa oboznámil s uznesením Krajského súdu v Nitre o zamietnutí návrhu
na doplnenie dokazovania jeho a obhajcov JUDr. P. K. a JUDr. J. D. uviedol, že vzhľadom na
zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania a z celkového postupu konajúceho súdu vo
vzťahu k obžalovaným a obhajobe vzniesol námietku zaujatosti voči senátu Krajského súdu
v Nitre, pretože konajúci súd podľa jeho názoru znemožnil obhajobe a obžalovaným
obhajovať ich práva a znemožnil im právo na spravodlivý súdny proces v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky a Listinou ľudských práv. K tomuto záveru dospela obhajoba
aj na základe spôsobu a vedenia pojednávania na hlavnom pojednávaní konanom 16. apríla
2009. K tejto námietke sa pripojil JUDr. P. K. a JUDr. J. D. – obhajcovia obžalovaných G. B.
a Ing. L. K..
2
Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením podľa § 30 ods. 1, ods. 2, ods. 3
Trestného poriadku zákona č. 141/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006 rozhodol,
že predseda senátu JUDr. Stanislav Libant a sudcovia JUDr. Ľubica Medvecká a JUDr. Štefan
Hrvola, nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 1T 31/01.
Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť všetci traja obžalovaní. Obžalovaný
Ing. P. K. sťažnosť aj odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. S.. V sťažnosti
uviedol, že krajský súd odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania prednesené jeho
obhajcom, ku ktorému sa správal nepriateľsky a snažil sa ho ponižovať. Predložené odborné
vyjadrenia neboli prečítané, ako sa uvádzalo v zápisnici z hlavného pojednávania, ale boli len
prosto odovzdané účastníkom, ktorí nemali čas, rovnako ako súd a prokurátor, sa s nimi
oboznámiť. Týmto postupom súd znemožnil stranám právo na spravodlivý súdny proces
a obžalovaným možnosť preukázať svoju nevinu.
Napriek vznesenej námietke zaujatosti, o ktorej senát krajského súdu rozhodol tak,
že nevylúčil namietaných sudcov Krajského súdu v Nitre z prerokúvania trestnej veci vedenej
na tom istom súde pod sp. zn. 1T 31/01, sa tento senát dopustil podľa obhajcu
JUDr. J. S. ďalšieho pochybenia, keď po podaní sťažnosti proti uzneseniu o nevylúčení
sudcov, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne predseda senátu vyzval obhajcov
na prednesenie záverečných rečí.
Ďalej obhajca v sťažnosti uviedol, že krajský súd o podanej obžalobe konal dlho,
6 (šesť) rokov a nesprávne odsúdil obžalovaných.
Takýto postup podľa obhajcu JUDr. J. S. vzbudzuje dôvodné pochybnosti
o profesionalite, ale aj nezaujatosti súdu. Z celkového postupu súdu a správania sa predsedu
senátu, ktorý viedol pojednávanie, vznikla dôvodná pochybnosť o nezaujatosti konajúceho
senátu v predmetnej veci, a preto bol presvedčený o tom, že konajúci senát by mal byť
z konania a rozhodovania v predmetnej veci vylúčený. V opačnom prípade by bolo ohrozené
právo na spravodlivý súdny proces a došlo by k ohrozeniu práv obžalovaných garantované
Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných sťažností postupom podľa
3
§ 147 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 preskúmal správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť a konanie
predchádzajúce napadnutému uzneseniu.
Preskúmaním nezistil pochybenie, ktoré by malo viesť k vylúčeniu sudcu alebo
sudcov z prerokúvania predmetnej trestnej veci.
Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 z vykonávania úkonov
trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný
úradník, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo
pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého
orgánu činného v trestnom konaní podľa § 30 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť
o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,
prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.
Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na jednej
strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej
na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré sa majú v trestnom konaní
vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho
sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom
konaní, ktorých sa priamo týka úkon trestného konania.
Pokiaľ Krajský súd v Nitre, resp. sudca tohto súdu ako súd prvého stupňa a po ňom
ani Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti nezistili existenciu
konkrétnych osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho
v predmetnej veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou
vecou dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou
o narušení jeho spôsobilosti, viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno rozhodnúť
o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov. Iný právny názor, postup v pojednávaní,
či dokonca nevyhovenie konkrétnej požiadavke, ktorej môže byť následne vyhovené v konaní
o opravnom prostriedku, či dokonca v inom konaní, nemôže bez zistenia pomeru sudcu
4
k veci, alebo k osobe viesť k záveru o jeho zaujatosti.
Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle ustanovenia
§ 30 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 treba rozumieť určitú zainteresovanosť
orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr.
spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník, osoba mu
blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol svedkom skutku,
pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však nemožno usudzovať výhradne
zo spôsobu, akým na to povolaný orgán činný v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy,
ani vyslovenie právneho názoru pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní
konkrétnych skutočností, o ktoré sa opiera výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvinených
vo väzbe alebo o predĺžení lehoty trvania väzby.
Procesné pochybenie alebo pochybenia (rovnako hmotnoprávne), ktoré zjavne
nie sú spôsobené napríklad už uvedeným vzťahom k osobám alebo prejednávanej veci, možno
napraviť celým systémom opravných prostriedkov.
So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval
tvrdenia, uvedené v námietke zaujatosti obhajcu JUDr. J. S. za opodstatnené a spôsobilé
na vyvodenie záveru o zaujatosti sudcov senátu 1T Krajského súdu v Nitre. Jeho tvrdenia
o postupe senátu Krajského súdu v Nitre jednak nemajú oporu v zápisnici z hlavného
pojednávania, jednak z takého konania nevyplýva vzťah k prerokúvanej trestnej veci alebo
k osobám, ktorých sa dotýka úkon trestného konania. Vylúčením sudcov z prerokúvania
konkrétnej trestnej veci nemožno riešiť drobné nezhody, ku ktorým môže dôjsť a bežne
dochádza pri vedení pojednávania. Ak sa však obhajca konaním sudcov cítil dotknutý, mali
by sa riešiť inými právnymi postupmi (napr. sťažnosť na správanie sa sudcu).
Preskúmaním veci neboli zistené ani žiadne iné zákonom predpokladané dôvody
pre vylúčenie sudcov senátu 1T Krajského súdu v Nitre z vykonávania procesných úkonov
v predmetnej trestnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani dôvody pre vylúčenie sudcov Krajského
súdu v Nitre rozhodujúcich v prerokúvanej trestnej veci podľa § 30 ods. 2 Tr. por., podľa
ktorého sudca alebo prísediaci je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
5
ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský
zástupca, obhajca alebo splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.
Podľa § 30 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 z rozhodovania na súde
vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý sa zúčastnil
rozhodovania na súde nižšieho stupňa a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti pre porušenie
zákona je vylúčený sudca, ktorý sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca
súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený
prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie, urobil, alebo dal k nemu súhlas alebo pokyn.
Ani niektorú z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil.
Na záver je nevyhnutné podotknúť, že v konaní o námietke zaujatosti nemožno
preskúmavať trestnú vec v jej merite a nahrádzať tak odvolacie konanie, ktoré sa v danej veci
pravdepodobne ešte len uskutoční. Ak však došlo k postupu, ktorý bol v rozpore
s ustanovením § 30 ods. 4 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, odvolací súd sa bude v rámci
rozhodovania o opravnom prostriedku touto otázkou zaoberať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a sťažnosti obžalovaných Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. júna 2009
JUDr. Štefan M i c h á l i k , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová