Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MObdo/4/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., s.r.o. (pôvodné

obchodné meno R., spol. s r.o.), P., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M., Š. proti

žalovanému: R., s.r.o., Z., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M., ul. X., o zaplatenie

sumy 4 552 600,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29.

júla 2008 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2007,

č.k. -280, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 31. mája 2007, č.k. -280 z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 20. júna 2006, č.k. -236 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4 552 600,-- Sk s 13% úrokom z omeškania

od 17. septembra 2004 až do zaplatenia a 463 349,56,-- Sk náhrady trov konania. Súčasne

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania v sume 108,-- Sk.

Súd prvého stupňa rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca sa žalobu zo 6. apríla

2005, podanou na Krajský súd v Bratislave a postúpenou tunajšiemu súdu 3. novembra 2005,

domáhal zaplatenia kúpnej ceny nehnuteľností v sume 4 552 600,-- Sk s príslušenstvom

na základe kúpnej zmluvy uzavretej 17. septembra 2002. Na základe rozhodnutia

Katastrálneho úradu, Správy katastra S. č. V-2789/2002 z 2.októbra 2002 prešlo vlastnícke

právo na žalovaného. Zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu vo výške

4 552 600,-- Sk do 24 mesiacov po podpísaní tejto zmluvy, teda splatnosť kúpnej ceny

nastala dňom 17. septembra 2004.

Okresný súd ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť dohody o urovnaní, uzavretú

účastníkmi kúpnej zmluvy 10. decembra 2002. Dospel k záveru, že táto dohoda je neplatná,

pretože aj keď sa jedná o generálnu dohodu o urovnaní, neboli splnené podstatné náležitosti

pre jej uzavretie, pretože predmetom urovnania podľa

sú sporné záväzky. Podľa obsahu tejto dohody jej predmetom nebola kúpna cena splatná

17. septembra 2004, ale iba záväzky súvisiace so zmluvou o prevode obchodného podielu

spoločníka. Nemožno tiež vychádzať z tvrdenia žalovaného, že úmyslom dohody o urovnaní

bolo rovnomerné rozdelenie majetku spoločníkov, keď na strane žalovaného došlo

k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v hodnote 4 552 600,--

Sk, kúpnu cenu neuhradil, ale následne tieto predal za cenu 11 204 200,-- Sk. Aj pre dohodu

o urovnaní platí zásada v zmysle , že dohoda, ktorou

sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, je neplatná. Žalobca zastúpený

konateľom Ing. T., ktorý sa stal konateľom až od 21. januára 2003, nemal pri uzavretí dohody

o urovnaní dňa 10. októbra 2002 vedomosť o tom, že bola uzavretá kúpna zmluva, z ktorej

mu vznikne právo uplatňovať kúpnu cenu, pretože predmetnú kúpnu zmluvu 17. septembra

2002 uzatváral konateľ žalovaného Ing. P., a to tak v mene kupujúceho, ako aj v mene

predávajúceho, čo bolo žalobcovi zamlčané. Žalobca bol preto uvedený do omylu a nemohol

sa o kúpnej zmluve dozvedieť, pretože táto nebola v účtovníctve zavedená. V danom prípade

sa preto generálna dohoda o urovnaní netýkala práv, na ktoré žalobca v čase uzavretia dohody

nemohol pomýšľať. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba

o zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti

na základe kúpnej zmluvy zo 17. septembra 2002 je dôvodná.

Úroky z omeškania boli priznané ako dvojnásobok diskontnej sadzby potvrdenej

Národnou bankou Slovenska v zmysle od splatnosti

kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na

a úspešnosť žalobcu v konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie (č.l. 251). Namietal, že súd prvého

stupňa nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a preto

dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol.

Na odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací ( ) rozsudok Okresného súdu Bratislava III

z 20. júna 2006, č.k. -236 zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právnych zástupcov náhradu trov konania,

a to prvostupňového konania v sume 274 749,80,-- Sk a odvolacieho konania v sume

358 152,80,-- Sk.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na nepochybné skutkové zistenia

súdom prvého stupňa. Poukázal tiež na personálne prepojenia oboch účastníkov konania

v osobe Ing. P., ktorý podpísal kúpnu zmluvu zo 17. septembra 2002

za predávajúceho (žalobcu) aj kupujúceho (žalovaného) ako ich konateľ, štatutárny zástupca.

Ing. T. bol v tom čase prokuristom predávajúceho. Dohodu o urovnaní

10. decembra 2002 podpísal Ing. T. za žalobcu aj za Z.

a za žalovaného Ing. P., ktorý bol konateľom žalobcu od 12. mája 2000

do 6. decembra 2002. Od tohto dátumu sa stal konateľom žalobcu Ing. T., predtým jeho

prokurista. Pokladal za nesprávny záver súdu prvého stupňa v tom,

že Ing. T. nevedel o uzavretí kúpnej zmluvy v čase uzavretia dohody o urovnaní. Podľa § 37

ods. 3 katastrálneho zákona zavkladovaná zmluva sa zasiela účastníkom a kupujúcemu sa

zasiela aj list vlastníctva, ktorý nie je použiteľný pre právne úkony. Z uvedeného je teda

zrejmé, že v čase uzavretia dohody o urovnaní žalobca i žalovaný o uzavretí kúpnej zmluvy

mali vedomosť. Sám žalobca k žalobe kúpnu zmluvu priložil, v žalobe z nej vychádzal, a teda

musel mať vedomosť o jej obsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu ešte pred uzavretím

dohody o urovnaní žalobca vedel z obsahu kúpnej zmluvy o tom,

že kúpna cena nebola uhradená, pretože jej splatnosť bola dohodnutá do 17. septembra 2004.

Napriek tomu bola podpísaná dohoda o urovnaní podľa a boli

ňou upravené a vysporiadané všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z právnych

vzťahov, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom a v akomkoľvek rozsahu dotýkali existencie

spoločnosti žalobcu a jej celej činnosti. Nepokladal tiež za správny záver súdu prvého stupňa,

že dohoda je neplatná, pretože neobsahuje predmet urovnania a sporné alebo pochybné práva.

Podľa obsahu dohody ide o úpravu všetkých práv, teda aj práv z kúpnej zmluvy, o ktorej

žalobca vedel, a preto na svoje právo na zaplatenie kúpnej ceny mohol a mal pomýšľať.

Z uvedených dôvodu odvolací súd podľa napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2

v spojení s a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal

náhradu trov konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 1. augusta 2007. Po jeho

právoplatnosti na podnet žalobcu ako osoby dotknutej rozhodnutím súdu podal generálny

prokurátor Slovenskej republiky 30. júla 2008 voči tomuto rozhodnutiu mimoriadne

dovolanie podľa

Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

bol v prejednávanej veci porušený zákon a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami než mimoriadnym dovolaním. Mal za to, že odvolací súd

nesprávne právne posúdil otázku platnosti dohody o urovnaní. Ďalej uviedol, že Ing. P., ktorý

ako konateľ žalobcu aj žalovaného kúpnu zmluvu zo 17. septembra 2002 podpísal za obe

zmluvné strany, porušil zákonnú povinnosť zaevidovať predmetnú kúpnu zmluvu do účtovnej

evidencie spoločnosti, pričom na pojednávaní konanom dňa 13. apríla 2006 sa k porušeniu

tejto povinnosti aj priznal. V konaní nebolo jednoznačne preukázané,

že v čase podpisu dohody o urovnaní sa kúpna zmluva u žalobcu nachádzala a že sa s ňou

nový konateľ mal možnosť oboznámiť. Kúpna zmluva bola vzhľadom na kúpnu cenu

a podmienky jej uhradenia výhodná len pre kupujúcu stranu. Ing. P. bol konateľom žalobcu a

spoločníkom a súčasne bol konateľom žalovaného. Žalovaná spoločnosť bola v čase uzavretia

kúpnej zmluvy spoločníkom žalobcu. Je nepochybné, že postup

Ing. P. bol len v prospech kupujúcej strany. Určite nebol v prospech žalobcu, hoci bol v tej

dobe aj jeho konateľom a mal dbať na záujmy spoločnosti, v mene ktorej konal. Tvrdenie, že

po povolení vkladu katastrálny úrad zasiela kúpnu zmluvu zmluvným stranám, vychádza z

obsahu katastrálneho zákona. V tomto konaní však vzhľadom na konanie

Ing. P. nepreukazuje skutočnosť, že bola žalobcovi aj doručená, a teda v dobe, kedy sa ujal

funkcie nový konateľ, bola aj žalobcovi k dispozícii. Originál kúpnej zmluvy nebol počas

konania zadovážený a žalobca preukázal vedomosť o nej až v súvislosti s upomienkou

Daňového úradu S. o nezaplatení dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti z februára 2005.

Ing. T. mohol mať vedomosť len o tých právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú

z účtovníctva spoločnosti. Keďže kúpna zmluva nebola súčasťou účtovníctva spoločnosti,

nemohol Ing. T. pri podpisovaní predmetnej dohody o urovnaní ani pomýšľať o existencii

kúpnej zmluvy a z nej vyplývajúceho práva

na zaplatenie kúpnej ceny s prihliadnutím na všetky okolnosti veci. Na kúpnu zmluvu a práva

a povinnosti z nej vyplývajúce sa preto nemôže vzťahovať dohoda o urovnaní. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti Ing. T. podpisoval dohodu o urovnaní v omyle, pretože v dôsledku

konania bývalého konateľa žalobcu nemal úplný prehľad o záležitostiach spoločnosti, nemal

vedomosť o kúpnej zmluve, a preto nemohol posúdiť jej obsah. Dohodu o urovnaní je preto

minimálne vo vzťahu k spornej kúpnej zmluve možné považovať

za neplatnú. Preto navrhol uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žiadal mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Uviedol,

že svoj právny názor vyslovil v odvolaní z 18. augusta 2008, podaným proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV z 25. júna 2008, č.k. -327, ktoré vo fotokópii

pripojil. Má za to, že dohoda o urovnaní z 10. decembra 2002 neobstojí aj preto, že ako

právny úkon je rozhodujúcou súčasťou skutku č.1 v uznesení vyšetrovateľa Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave z 24. marca 2009, ČVS:KRP- -2008 Gh,

v ktorom sa vidí spáchanie trestného činu podvodu podľa v znení

platnom do 31. decembra 2005. V prípade, že konateľ spoločnosti R., s.r.o. bude z tohto

skutku uznaný za vinného, pre rozpor so zákonom bude takýto právny úkon neplatným podľa

v spojení s

Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadal, aby dovolací súd dovolanie

zamietol ako bezdôvodne podané. Podľa jeho názoru bola uzavretá dohoda o generálnom

vyrovnaní všetkých vzájomných práv a povinností, čo potvrdil aj konateľ žalobcu Ing. T. na

pojednávaní 21. februára 2006. Bez akýchkoľvek pochybností bolo dohodnuté, čo sa medzi

účastníkmi považovalo za sporné a jej účelom bolo urovnať všetky práva a povinnosti žalobcu

a žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný bol spoločníkom žalobcu približne dva a pol roka

a spoločnosti žalobcu a žalovaného medzi sebou spolupracovali počas celého obdobia, nebolo

možné a najmä praktické riešiť v dohode o urovnaní právne vzťahy súvisiace s jednotlivými

úkonmi výslovne a vymenovaním týchto úkonov,

ale podpísala sa dohoda o urovnaní, ktorá má generálny charakter upravujúci všetky

vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného, dotýkajúce sa celej existencie a činnosti žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa ,

vec preskúmal podľa v spojení s a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa ustanovenia dohodou o urovnaní môžu

účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi

účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Z uvedeného zákonného znenia vyplýva, že účastníci urovnania riešia vzájomnú

spornosť alebo pochybnosť svojich záväzkov tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia

a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý

vyplýva z urovnania. Vyrovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv

a povinností, s ktorými neboli účastníci v zhode, ale tiež celého záväzku, alebo všetkých

doterajších záväzkov medzi účastníkmi (generálne urovnanie), ale s výnimkou tých práv

a povinností, na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, kedy bola zmluva

o urovnaní uzavretá. Táto dohoda o urovnaní však musí spĺňať aj základné zákonné

požiadavky na právne úkony z hľadiska ich platnosti. To znamená, že jej obsahom nemôže

byť právo, ktoré má vzniknúť v budúcnosti.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva

17. septembra 2002, z ktorej žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny v sume

4 552 600,-- Sk, ktorá suma je predmetom tohto konania na základe žaloby podanej 6. apríla

2005. Žalovanému ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v okamihu

dohodnutej splatnosti, t.j. 17. septembra 2004. Až v prípade, ak by v lehote splatnosti nebola

kúpna cena žalovaným zaplatená, došlo by medzi nim a žalobcom k rozporu z predmetného

záväzkového vzťahu. Spornosť z toho právneho vzťahu by mohla byť predmetom dohody

o urovnaní uzavretej podľa . Do doby splatnosti kúpnej

ceny medzi účastníkmi zmluvy žiadna pochybnosť alebo spornosť neexistuje. To znamená,

že ani nevznikla potreba úpravy vzájomných práv a povinností s následnou náhradou novými

v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.

Dohodu o urovnaní dňa 10. decembra 2002 podpísali na jednej strane žalobca

(predtým s obchodným menom R., spol. s r.o.) zastúpený konateľom

Ing. T. a Z., bytom J., zastúpený na základe plnej moci z 19. septembra 2001 Ing. T. a na

druhej strane žalovaným, zastúpeným konateľom Ing. P..

Z článku I. nazvanej „Preambula“ vyplýva účel dohody o urovnaní, keď zmluvné

strany uviedli, že dohoda naväzuje na uzavretú zmluvu o prevode obchodného podielu

žalovaného v spoločnosti žalobcu na Z. z rovnakého dňa (bod 2) .

Podľa článku I. bod 3. medzi účastníkmi zmluvy je sporné a pochybné, či žalovaný

má voči žalobcovi, alebo voči spoločníkovi Z. nejaké práva alebo povinnosti

z právnych vzťahov, ktoré by sa akýmkoľvek spôsobom a v akomkoľvek rozsahu dotýkali

existencie spoločnosti a jej celej činnosti.

V článku II. bod 1.účastníci zmluvy okrem iného dohodli, že žalovaný nemá voči

žalobcovi a zároveň žalobca nemá voči žalovanému žiaden peňažný ani nepeňažný nárok

vyplývajúci z akéhokoľvek právneho dôvodu, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom

a v akomkoľvek rozsahu dotýkal existencie spoločnosti a jej celej činnosti. Ďalej sa dohodli,

že zachovajú faktický a právny stav ku dňu účinnosti tejto dohody, teda že nie sú povinní

navzájom si nič plniť ani vracať.

Podľa názoru dovolacieho súdu zo znenia článku I. dohody o urovnaní vyplýva,

že dôvodom jej uzavretia bol prevod obchodného podielu žalovaného v spoločnosti žalobcu

na tretiu osobu - Z.. Nevyznačili aký záväzok, resp. právo bolo medzi nimi sporné. Riešila sa

len spornosť a pochybnosť práv vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré

„by sa akýmkoľvek spôsobom a v akomkoľvek rozsahu dotýkali existencie spoločnosti

a jej celej činnosti“.

Predmet činnosti žalobcu je vymedzený v zápise v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, vložke č. X., oddiel: Sro. Je nepochybné, že právo žalobcu

na zaplatenie kúpnej ceny za predaj nehnuteľností z kúpnej zmluvy zo 17. septembra 2002

sa netýkal existencie spoločnosti, ani jej činnosti. Nehnuteľnosti, ktoré mal žalobca

vo vlastníctve, predal svojmu spoločníkovi za odplatu. Povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu

cenu vyplýva z kúpnej zmluvy a z ustanovenia . Podľa obsahu

nie je zrejmé, že by žalovaný pred jeho splatnosťou opodstatnenosť svojho záväzku voči

žalobcovi namietal.

Vzhľadom na účel a dohodnuté znesenie dohody a urovnaní z 10. decembra 2002

nebol daný právny dôvod, aby práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, uzavretej 17. septembra

2002, boli predmetom urovnania podľa .

Dovolací súd z vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že odvolací súd

na základe zistených skutočností dospel k nesprávnemu právnemu záveru, lebo nesprávne

právne posúdil platnosť dohody o urovnaní podľa .

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ustanovenia § 243i ods. 2

v spojení s a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd opätovne preskúma správnosť rozhodnutia súdu prvého

stupňa a o veci rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. júna 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.