Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ž.D.B., IČO: X. proti

žalovanému: A.S.B., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. T.N.B., o zaplatenie 267 664,--

Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. októbra 2007, č.k.

148 v znení opravného uznesenia z 11.decembra 2008, č.k. -165 a opravného

uznesenia zo 14. januára 2009, č.k. -166, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 23.októbra 2007, č.k. -148 v znení opravného uznesenia z 11.decembra 2008,

č.k. -165 a opravného uznesenia zo 14. januára 2009, č.k. -166

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 20.10.2006 pod č.k. -113 žalobu

zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 0,00,-- Sk.

Uznesením z 18.apríla 2004 pod č.k. -142 Okresný súd Bratislava IV opravil

výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -113 dňa 20.10.2006 tak,

že namiesto žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 0,00,-- Sk, správne

je: Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 51 217,25,-- Sk

na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v Č., a.s., č. ú.: X. do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba nebola

podaná dôvodne. Žalobca v súlade s prepravnou zmluvou zo dňa 25.2.2002 prenechal

žalobcovi na prepravu listnaté drevo zo stanice S. do stanice L. v R.. Žalobca oznámil

žalovanému, že došlo k prepravnej prekážke dňa 2.4.2003 s tým,

že prepravovaný tovar bude z vozňa vyložený dňa 3.4.2003 za účelom kontroly akosti dreva

orgánmi Colnej správy v T.. Kontrola akosti prepravovaného dreva bola však vykonaná až

dňa 8.4.2003. Tento deň bol tovar - listnaté drevo vyložený zo železničného vozňa

č. X.. Následne na to listom zo dňa 11.4.2003 žalovaný oznámil žalobcovi,

že ak bude tovar naložený po vykonanej kontrole späť na vagón, nesúhlasí s poplatkami

za prestoj z titulu tejto odstávky a žiada drevo vyložiť. Po oboznámení sa súdu s obsahom

spisu, ako aj s obsahom spisov Colného úradu T. a Colného úradu B. súd nezistil skutočnosť,

že by žalovaný, colný úrad, resp. niekto iný dal žalobcovi pokyn, aby bolo drevo po jeho

vyložení a následnej kontrole colnými úradmi opätovne naložené na predmetný vozeň.

Žalovaný listom zo dňa 11.4.2003 dal žalobcovi jednoznačne na vedomie, že v prípade

opätovného naloženia dreva na železničný vozeň odmieta znášať náklady za prestoj tohto

vozňa. Obrana žalovaného sa javí ako dôvodná, pretože rozhodnutím o zaistení tovaru zo dňa

15.4.2003 bol zaistený len tovar - drevo a nie železničný vozeň.

Žalobca ako zástupca žalovaného v rámci úkonov colného konania mohol v súlade

s prepravno-obstarávateľskou zmluvou, ako aj v súlade s jeho obchodnými podmienkami

KN 20 a KN 21 tovar opätovne naložiť na železničný vagón len so súhlasom colného úradu.

Žalobca takisto ako zástupca žalovaného, riadiac sa ustanoveniami prepravno-

obstarávateľskej zmluvy, ako aj prepravnými podmienkami mohol požiadať colný úrad

o uvoľnenie zaisteného tovaru sám omnoho skôr, ako bol tovar skutočne z colného zaistenia

prepustený.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca sa dôsledne neriadil príkazmi

žalovaného, prepravovaný tovar opätovne naložil na železničný vagón, čím mu vznikli

neoprávnené náklady za prestoj vozňa, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj napriek

tej skutočnosti, že colnými úradmi bolo preukázané spáchanie colného deliktu zo strany

žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava VI z 20.10.2006,

č.k. -142 zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

267 664,-- Sk spolu s 0,06% úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 13.9.2004

až do zaplatenia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania

vo výške 29 436,-- Sk. Krajský súd v Bratislave opravným uznesením z 11.12.2008 pod č.k.

-165 opravil v úvodnej časti rozsudku, ako i vo výroku rozsudku, namiesto

Okresného súdu Bratislava VI označil prvostupňový súd - Okresný súd Bratislava IV.

Opravným uznesením zo 14.januára 2009 pod č.k. -166 Krajský súd

v Bratislave opravil opravné uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11.12.2008,

č.k. -165 na správne označenie čísla konania -165.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa podľa , pretože na základe vykonaného dokazovania súd prvého

stupňa nesprávne posúdil vec a tým aj nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, pretože

v zmysle zisteného skutkového stavu zo strany žalovaného došlo k zavineniu prepravnej

prekážky v čase od 2.4.2003 do 11.9.2003, ktorá mala za následok zdržanie vagónovej

zásielky v železničnom vozni č. X.. Z rozhodnutia o zaistení tovaru vydaného Colným

úradom N. zo dňa 15.4.2003 pod zn. č.X./Bo vyplynulo, že žalovaný nesprávne pomenoval

časť vyvážaného tovaru uvedením nesprávnych položiek integrovaného Colného sadzobníka

a nepredložil licenciu vyžadovanú pre vývoz. Taktiež zo strany žalovaného došlo k porušeniu

povinnosti stanov v čl. 25 Dohody COTIF, nakoľko žalobca, ktorý zodpovedá za tovar

prevzatý na prepravu pri vzniku prepravnej prekážky nemôže

bez vykonateľného návrhu prepravcu s tovarom svojvoľne nakladať. Taktiež v zmysle § 72

ods. 10 - Colný zákon v platnom znení je uvedené, že tovar možno

vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov a premiestňovať z pôvodného miesta

preloženia len so súhlasom colného úradu. V danom prípade v čase od 2.4.2003 do 11.9.2003

prepravca nemohol bez súhlasu colného úradu s týmto tovarom akýmkoľvek spôsobom

nakladať, a teda ho ani vyložiť. Colný úrad v zmysle citovaného colného zákona tovar uvoľní

len na základe žiadosti vývozcu, t.j. žalovaného, čo vyplýva aj z predpisu KN 20. Žalovaný

nepostupoval v zmysle colného zákona § 434 ods.8, z ktorého vyplýva, že po ukončení

colného konania vydá tovar colný úrad osobe, ktorej bol tovar zadržaný. Táto skutočnosť bola

oznámená žalobcom žalovanému listom zo dňa 26.6.2003. Nakoľko odvolací súd má za to,

že zo strany žalovaného došlo k porušeniu si svojich povinností, je nárok žalobcu právne

opodstatnený, a preto súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojitosti s § 224

ods. 2 a priznal úspešnému žalobcovi trovy konania, predstavujúce zaplatený súdny

poplatok za návrh a za odvolanie, t.j. spolu vo výške 29 436,-- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný

s poukazom na ust. a Navrhol zrušiť rozsudok

Krajského súdu v Bratislave a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež

náhradu trov konania.

Poukázal na to, že predmetom sporu bolo tzv. „prestojné“, ktoré mal spôsobiť

žalovaný žalobcovi tým, že mal zaviniť prepravnú prekážku, ktorá bránila žalobcovi

v dispozícii s vagónom, teda prepravným prostriedkom určeným na prepravu. Prvostupňový

súd vykonaním dokazovania zistil, že dňa 2.4.2003 došlo k prepravnej prekážke, ktorú zavinil

žalovaný nesprávnou klasifikáciou tovaru pre colné účely, za čo bol postihnutý za colný delikt

pokutou vo výške 5 000,-- Sk. Prepravovaný tovar mal byť vyložený dňa 3.4.2003 za účelom

kontroly colnými orgánmi, vyložený bol však až 8.4.2003 za účelom kontroly. Listom zo dňa

11.4.2003 bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že žalovaný nie je ochotný platiť

za prestoje v prípade, ak bude tovar - drevo znovu naložené. Žalovaného v colnom konaní,

ako to vyplýva aj zo spisu príslušného colného úradu, zastupoval žalobca. Tovar bol podľa

pokynov colných úradníkov a pracovníkov OÚ T. - odbor pozemkového poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva vyložený a skontrolovaný v colnom priestore. V spätnej nakládke

tovaru však už žalobca zo strany žalovaného pokyn nedostal. Colný

platný a účinný v čase udalosti, konkrétne v § 72 ods. 10 obsahuje, že tovar možno vykladať

a prekladať z dopravných prostriedkov a premiestňovať z pôvodného miesta predloženia len

so súhlasom colného úradu. Colný úrad môže povoliť vykladanie alebo prekladanie tovaru

z dopravných prostriedkov, ktorými sa tento tovar prepravuje,

a to na miestach nim určených alebo schválených alebo premiestnenie tovaru z pôvodného

miesta preloženia. Povolenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo, ktoré vyžaduje

okamžité vyloženie tovaru alebo jeho časti; colný úrad musí byť o tom bezodkladne

informovaný.

Z toho možno dôvodiť, že k súhlasu zo strany colného orgánu na vyloženie došlo,

ale nedošlo k udeleniu povolenia jeho naloženia späť na vozeň zo strany žalovaného. Treba

podotknúť, že zadržaný bol iba tovar, nie dopravný prostriedok. Žalobca bol v danom prípade

splnomocnený pre colné konanie, teda aj pre zastupovanie v prípade colného deliktu, takže je

jednoznačné, že úkony smerujúce k prepusteniu tovaru mohol vykonať aj sám. K spätnému

naloženiu vagónu musel žalobca dostať súhlas z colného úradu, z čoho možno vyvodiť,

že colný úrad akceptoval zastupovanie žalovaného. To, že vznikli žalobcovi náklady spojené

s prestojmi vagónu nemožno klásť za vinu žalovanému, keď aj sám žalobca mohol s ohľadom

na všetky dôkazné prostriedky zasiahnuť do procesu colnej kontroly.

Žalovaný má za to, že zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu

posúdeniu zavinenia žalovaného, preto sú dané dôvody pre zrušenie druhostupňového

rozsudku, vrátenie veci druhostupňovému súdu na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov

konania žalovanému, vrátane trov právneho zastúpenia.

K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol dovolanie žalovaného zo dňa

29.1.2008 zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že zavinením žalovaného došlo

k prepravnej prekážke v čase od 2.4.2003 do 11.9.2003. Prepravná prekážka mala za následok

zdržanie zásielky prepravovanej v železničnom vozni č. X.. Zavinenie žalovaného spočívalo

v nesprávnom pomenovaní časti vyvážaného tovaru, v uvedení nesprávnych položiek

integrovaného Colného sadzobníka a nepredložení licencie požadovanej pre vývoz, ako bolo

konštatované Colným úradom N. v rozhodnutí o zaistení tovaru, sp. zn. X./Bo zo dňa

15.4.2003. Žalovaný svojim konaním naplnil znaky colného deliktu, porušil povinnosti

stanovené Dohodou COTIF čl. 25, v zmysle ktorých zodpovedá žalobcovi za vzniknutú

škodu. Žalovaný nejavil dostatočný záujem o nim zavinený problém v colnom konaní,

nezúčastnil sa colnej kontroly, pri ktorej bolo

na zabezpečenie sledovaného cieľa potrebné zásielky vyložiť, nereagoval na list colného

úradu zo dňa 26.6.2003 a pod. Žalobca zodpovedá za tovar prevzatý na prepravu a pri vzniku

prepravnej prekážky nemôže bez vykonateľného návrhu žalovaného stanoveného Dohodou

COTIF s tovarom svojvoľne nakladať. V danom prípade išlo o tovar pod colným dohľadom

a možnosť žalobcu akýmkoľvek spôsobom nakladať s tovarom je obmedzená aj Colným

. Z uvedeného vyplýva, že prepravca bez súhlasu

colného úradu nemal možnosť s týmto tovarom nakladať, a teda nemal ani možnosť

ho vyložiť. Napriek žiadosti žalobcu zo dňa 20.6.2003 o zaslanie stanoviska nedal colný úrad

súhlas na vyloženie tovaru, ale reagoval listom zo dňa 25.6.2003 a oznámil, že tovar uvoľní

len na základe žiadosti vývozcu, teda žalovaného, čo vyplýva aj z predpisu KN 20.

Žalobcovi nebol daný súhlas na akékoľvek nakladanie s tovarom, ani zo strany

žalovaného, ani zo strany colného úradu, a preto žalobca nemohol postupovať inak

ako v súlade s uzavretou prepravnou zmluvou a tovar, za ktorý niesol zodpovednosť,

ponechať vo vozni. Žalobca nemohol sám požiadať colný úrad o uvoľnenie zaisteného tovaru,

nakoľko v zmysle Colného , po ukončení colného

konania vydá colný úrad tovar osobe, ktorej bol tovar zadržaný, teda žalovanému, uvedené

vyplýva aj z listu colného úradu zo dňa 26.6.2003. Uvedená skutočnosť bola žalovanému

oznámená listom zo dňa 26.6.2003. Žalobca na základe prepravno-obstarávateľskej zmluvy

mohol za žalovaného vykonať len výslovne uvedené úkony smerujúce k prepusteniu zásielok

z dovozu, vo vývoze a v tranzite do príslušného colného režimu, v žiadnom prípade však

nemohol robiť za žalovaného úkony v rámci riešenia podozrenia zo spáchania colného deliktu

žalovaným, ktorého riešenie prebieha bez účasti žalobcu, týka sa orgánov colnej správy

a žalovaného.

V záujme dobrých obchodných vzťahov si žaloba neuplatnil od žalovaného čiastku

674 558,50,-- Sk, na ktorú má nárok z titulu poplatkov za zdržanie vozňa v zmysle platných

taríf, žalobca si uplatňuje minimálnu čiastku, ktorú by za vozeň vyúčtoval pri jeho pobyte

v zahraničí vo výške 267 664,-- Sk. Žalobca má za to, že odvolací súd správne právne posúdil

predložené dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú

žalobcovi spôsobil svojím zavinením. Preto považuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave

za správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ust. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je podané

opodstatnene.

Podľa ust. v znení do 15.októbra 2008 (ďalej len ) dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle dovolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Z ust. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občiansko-

súdnom konaní.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ust. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa v znení do 15.10.2008, odvolací súd je viazaný skutkovým

stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v ods. 2-4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( v znení do 15.10.2008).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na nim

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť,

že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu, zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Z obsahu zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 23.10.2007, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, že krajský súd na odvolacom pojednávaní žiadne

dokazovanie nevykonal. Umožnil iba, aby zástupcovia účastníkov predniesli svoje návrhy

s tým, že žalobca navrhol zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu, resp. zrušiť toto

rozhodnutie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie a žalovaný žiadal odvolací súd

rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil podľa , pretože na základe vykonaného dokazovania súd

prvého stupňa nesprávne posúdil vec a tým aj nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie,

pretože v zmysle zisteného skutkového stavu došlo zo strany žalovaného k zavineniu

prepravnej prekážky v čase od 2.4.2003 do 11.9.2003, ktorá mala za následok zdržanie

vagónovej zásielky v železničnom vozni č. X.. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho

povinnosti, a preto nárok žalobcu je právne opodstatnený.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred nim vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel nim vykonané dokazovanie

vyhodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť v podstatnej rozhodujúcej

časti) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132

Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občiansko-právneho

konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho

poriadku , vrátane novely uskutočnenej Najvyšší

súd Slovenskej republiky považuje za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným

skutkovým zisteniam, vedúcim k zmene rozhodnutia, dospel iba na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že za opakovanie

dokazovania nemožno považovať procesné prednesy zástupcov účastníkov v odvolacom

konaní. Ani podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom

priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ust. , nie je

zopakovaním dokazovania v zmysle a nasl. Navyše krajský súd prehodnotil

dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a z takto prehodnoteného dokazovania vyvodil

záver o dôvodnosti žaloby.

Keďže odvolací súd si v predmetnej veci nezadovážil rovnocenný zákonný procesný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle , jeho skutkové a na ne

nadväzujúce právne závery sú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha

v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje tiež za potrebné uviesť to, že odvolacím

súdom bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže rozsudok

odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnený. Rozhodnutie odvolacieho súdu len

konštatuje, že došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu stanovených v čl. 25 Dohoda

COTIF, ďalej . Z rozhodnutia odvolacieho súdu však nevyplýva, o akom

konkrétnom nároku žalobcu rozhodol (cena, ktorú by vagón v medzinárodnej preprave

žalobca zarobil v čase prestoja vagóna - viď prednes zástupcu žalobcu na pojednávaní

dňa 22.8.2006, nárok žalobcu na náhradu škody - viď podanie žalobcu zo dňa 5.2.2007).

Tiež z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, pod akú konkrétnu právnu normu, pod aké

hmotné právo podradil nárok žalobcu, keď dospel k záveru o jeho dôvodnosti. Z odôvodnenia

absolútne nevyplýva odôvodnenosť výšky nároku žalobcu, ktoré dôkazy považoval súd

za relevantné a ktoré právne predpisy odvolací súd použil pri stanovení výšky nároku žalobcu,

keď považoval žalobu o úhradu sumy 267 664,-- Sk za dôvodnú, čím došlo aj k porušeniu

ústavného princípu dvojinštantnosti občianskeho súdneho konania, keďže súd prvého stupňa

sa ani výškou nároku žalobcu nezaoberal. Rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný

aj vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 0,06% úroky

z omeškania zo sumy 267 664,-- Sk za každý deň omeškania od 13.9.2004 do zaplatenia.

Naviac, súd priznal žalobcovi právo na 0,06% úroky z omeškania za každý deň omeškania

od 13.9.2004 do zaplatenia, pričom však žalobca na pojednávaní dňa 22.8.2006 pred súdom

prvého stupňa, ako i vo svojom podaní zo dňa 18.8.2006 (č.l.70-72) žiadal o zaplatenie sumy

264 664,-- Sk s 0,04% úrokom z omeškania od 14.9.2004 do zaplatenia. Dovolací súd ešte

považuje za potrebné uviesť, že odvolací súd ani v úvodnej časti, ani vo výroku neuvádza,

že rozhodoval o rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením

z 18.4.2007, č.k. -142, či teda toto uznesenie o trovách prvostupňového konania

nepreskúmaval, čo by však bolo v rozpore s jeho odôvodnením odvolacieho rozhodnutia

o náhrade trov konania podľa ust. Taktiež je tu rozpor v odôvodnení

rozhodnutia odvolacieho súdu v časti o trovách konania, s výrokom odvolacieho súdu

o náhrade trov konania, keďže v odôvodnení rozsudku sa uvádza, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 29 436,-- Sk, pričom v odôvodnení

odvolací súd uvádza, že priznal žalobcovi trovy konania predstavujúce zaplatený súdny

poplatok za návrh a za odvolanie, spolu vo výške 29 436,-- Sk.

Keďže konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), takáto vada sama o sebe zakladá

povinnosť dovolacieho súdu, aby na ňu prihliadol, i keď by výslovne nebola uplatnená

ako dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil, keďže konanie

jeho vydaniu predchádzajúce je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie

konanie v zmysle ust. a

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.